Vnútroštátne justičné systémy

Organizácia súdnictva – justičný systém

Popri zákonodarnej a výkonnej zložke sa súdnictvo považuje za tretí pilier vlády v krajine podľa zásady právneho štátu. Podľa spolkovej ústavy Rakúska patria všeobecné súdy na spolkovú úroveň verejnej správy. Justičný systém je oddelený od výkonnej moci na všetkých úrovniach. Existujú aj oblasti súdnictva spravované nezávislými tribunálmi (weisungsfreie richterliche Senate), ktoré podliehajú osobitným pravidlám.

Rakúsky justičný systém zahŕňa okrem spolkového ministerstva spravodlivosti aj všeobecné súdy, prokuratúry, ústavy na výkon trestu odňatia slobody (ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ktoré zadržiavajú osoby pozbavené slobody na súdne konanie, a ústavy, ktoré vykonávajú tresty) a probačné služby, ktoré sú väčšinou prevádzkované súkromne:

1. Všeobecné súdy (ordentliche Gerichte) sú štátne inštitúcie, ktoré rozhodujú o občianskoprávnych nárokoch a obvineniach vo formálnom konaní. Sú zriadené zákonom a pozostávajú z nezávislých a nestranných sudcov, ktorí nemôžu byť z funkcie odvolaní ani preložení a sú viazaní len zákonom.
2. Prokuratúry (Staatsanwaltschaften) sú osobitné orgány, ktoré sú oddelené od súdov. Ich hlavnou úlohou je reprezentovať verejný záujem vo výkone trestnej spravodlivosti. Vedú predbežné vyšetrovanie v trestnom konaní, vznášajú obvinenia a vedú trestné stíhanie. Považujú sa za súčasť systému všeobecných súdov.
3. Ústavy na výkon trestu odňatia slobody sú zodpovedné za výkon trestov a iných ochranných opatrení.
4. Probačné služby sú takisto súčasťou justičného systému. Starajú sa o osoby s podmienečnými trestmi a osoby pozbavené slobody, ktoré sú prepustené na podmienku. Tieto úlohy boli väčšinou prenesené na súkromné združenia, ktoré sú však pod dohľadom spolkového ministerstva spravodlivosti.

Súdnu správu vedie spolkový minister spravodlivosti. Spolkové ministerstvo spravodlivosti je jedným z najvyšších správnych orgánov spolkového štátu. Spolkový minister je členom spolkovej vlády a je zodpovedný za politické riadenie a koordináciu a celkový dohľad nad všetkými pridruženými orgánmi a útvarmi.

Okrem všeobecných súdov má Rakúsko aj Ústavný súd (Verfassungsgerichtshof), Najvyšší správny súd (Verwaltungsgerichtshof) a od 1. januára 2014 správne súdy (Verwaltungsgerichte). Na spolkovej úrovni existuje Spolkový správny súd (Bundesverwaltungsgericht) a Spolkový finančný súd (Bundesfinanzgericht), pričom oba tieto súdy majú sídlo vo Viedni, aj keď môžu zasadať aj v iných mestách. V každej spolkovej krajine je krajinský správny súd (Landesverwaltungsgericht). Správne súdy nepatria do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.

Všeobecné súdy možno rozdeliť na niekoľko úrovní:

• okresné súdy (Bezirksgerichte),
• krajinské súdy (Landesgerichte) známe aj ako „súdy prvého stupňa“ (Gerichtshöfe erster Instanz),
• vyššie krajinské súdy (Oberlandsgerichte) známe aj ako „súdy druhého stupňa“ (Gerichtshöfe zweiter Instanz),
• Najvyšší súd (Oberster Gerichtshof).

Právne databázy

Všeobecné informácie o justičnom systéme v Rakúsku sú uvedené na portáli rakúskej justície.

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, prístup na portál rakúskej justície je bezplatný.