Vnútroštátne justičné systémy

Organizácia súdnictva – justičný systém

Popri zákonodarnej a výkonnej zložke sa súdnictvo považuje za tretí pilier vlády v krajine podľa zásady právneho štátu. Spolu so správou preberá zodpovednosť za vykonávanie zákonov. Justičný systém je pritom oddelený od výkonnej moci na všetkých úrovniach. Súdy sú štátne inštitúcie zriadené zákonom, v ktorých pracujú nezávislí a nestranní sudcovia, ktorých nemožno odvolať ani preložiť a ktorí rozhodujú podľa formálneho postupu založeného výlučne na zákone, bez pokynov.

Súdnu právomoc vykonávajú tzv. všeobecné súdy, ktoré rozhodujú o občianskoprávnych nárokoch a záväzkoch, ako aj o trestných obvineniach, a správne súdy a Ústavný súd. Medzi všeobecné súdy patria okresné a krajinské súdy, vyššie krajinské súdy a Najvyšší súd ako najvyššia inštancia v občianskoprávnych a trestných veciach. V každej spolkovej krajine je správny súd, ako aj Spolkový správny súd s celoštátnou pôsobnosťou vo Viedni (s pobočkami v Grazi, Linzi a Innsbrucku) a Spolkový finančný súd. Najvyššou inštanciou v správnom súdnictve je Najvyšší správny súd.

Prokuratúry (Staatsanwaltschaften) sú osobitné orgány, ktoré sú oddelené od súdov. Ich hlavnou úlohou je reprezentovať verejný záujem vo výkone trestnej spravodlivosti. Vedú predbežné vyšetrovanie v trestnom konaní, vznášajú obvinenia a vedú trestné stíhanie. Považujú sa za súčasť systému všeobecných súdov, sú však viazané pokynmi svojich nadriadených. Na vrchole hierarchie stojí minister spravodlivosti, ktorý sa za výkon svojej funkcie zodpovedá parlamentu. Pokyny sa musia vydávať písomne a musia byť odôvodnené; stávajú sa takisto súčasťou spisu. Za výkon trestu odňatia slobody a výkon opatrení sú zodpovedné väznice. Väznice sú zodpovedné za výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody a výkon preventívnych opatrení zahŕňajúcich odňatie slobody (výkon opatrení). Zariadenia sa delia na krajinské súdne detenčné ústavy na výkon predbežnej väzby, trestné ústavy na výkon trestu odňatia slobody a súdno-terapeutické centrá na výkon preventívnych opatrení zahŕňajúcich odňatie slobody. V rámci ústavov na výkon trestu odňatia slobody existujú osobitné ústavy na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, ako aj na výkon trestu odňatia slobody pre ženy. V súlade so zásadami moderného nápravného systému má odňatie slobody pomôcť odsúdeným osvojiť si riadny životný postoj, ktorý je prispôsobený požiadavkám života v spoločnosti, a zabrániť ich škodlivým sklonom (resocializácia). Okrem toho je cieľom výkonu trestu preukázať nedôstojnosť konania, ktoré je základom odsúdenia.

Probačné služby sa starajú o osoby s podmienečnými trestmi a osoby pozbavené slobody, ktoré sú prepustené na podmienku. Tieto úlohy boli väčšinou prenesené na súkromné združenia, ktoré sú však pod dohľadom spolkového ministerstva spravodlivosti.

Súdny systém v Rakúsku v užšom zmysle zahŕňa všeobecné súdy, štátne zastupiteľstvá, trestný systém a probačnú službu. Súdnu správu vedie spolkový minister spravodlivosti ako najvyšší orgán. Priradené mu je spolkové ministerstvo spravodlivosti. Spolkový minister je členom spolkovej vlády a je zodpovedný za politické riadenie a koordináciu a celkový dohľad nad všetkými pridruženými útvarmi.

Všeobecné súdy možno rozdeliť na niekoľko úrovní:

• okresné súdy (Bezirksgerichte),
• krajinské súdy (Landesgerichte) známe aj ako „súdy prvého stupňa“ (Gerichtshöfe erster Instanz),
• vyššie krajinské súdy (Oberlandsgerichte) známe aj ako „súdy druhého stupňa“ (Gerichtshöfe zweiter Instanz),
• Najvyšší súd (Oberster Gerichtshof).

Právne databázy

Všeobecné informácie o justičnom systéme v Rakúsku sú uvedené na portáli rakúskej justície.

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno, prístup na portál rakúskej justície je bezplatný.