Informácie podľa oblasti
Justičný systém v Chorvátskej republike
V ústave Chorvátskej republiky sa stanovuje, že verejná moc je v Chorvátsku organizovaná podľa zásady tripartitného oddelenia právomocí, pričom zákonodarnú moc má chorvátsky parlament, výkonnú moc vláda Chorvátskej republiky a súdnu moc súdy Chorvátskej republiky; tieto zložky moci navzájom spolupracujú a kontrolujú sa, pričom si pri svojej činnosti a rozhodovaní zachovávajú nezávislosť od ostatných zložiek moci. Súdy ako vykonávatelia súdnej moci vykonávajú spravodlivosť v súlade s ústavou, so zákonmi, s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Chorvátska republika podpísala a ratifikovala. Sudcovská funkcia je zverená sudcom menovaným Štátnou súdnou radou. Pri vykonávaní sudcovskej funkcie musia byť sudcovia nezávislí a autonómni a v súlade so zákonom majú imunitu. Sudcovská funkcia je trvalá a sudca nesmie vykonávať žiadnu inú funkciu.
Súdny (justičný) systém Chorvátskej republiky sa skladá zo súdnictva (súdy), autonómnych a nezávislých justičných orgánov (prokuratúry), výkonných orgánov (ministerstvo spravodlivosti), autonómnych a nezávislých orgánov (Štátna súdna rada a Rada prokurátorov), autonómnej a nezávislej služby (právnické povolanie), autonómnej a nezávislej verejnej služby (notári) a verejnej inštitúcie (Justičná akadémia).
Organizácia súdneho systému v Chorvátskej republike
Úlohou ministerstva spravodlivosti je chrániť základné hodnoty právneho poriadku, zabezpečovať podmienky pre jeho riadne fungovanie a ďalší rozvoj súdneho systému.
Ministerstvo spravodlivosti vykonáva:
- správne a iné úlohy súvisiace:
- s občianskym, trestným, priestupkovým a obchodným právom a so správnym súdnictvom; s organizáciou, fungovaním a odbornou prípravou v rámci orgánov zaoberajúcich sa výkonom sankcií za trestné činy a prečiny; so správnymi a inými úlohami týkajúcimi sa notárskych a právnických povolaní; so súdnymi a notárskymi poplatkami; s medzinárodnou právnou pomocou a inými formami právnej pomoci; s výkonom sankcií za trestné činy a prečiny, udeľovaním milosti a podmienečným prepustením; s administratívnymi a odbornými úlohami týkajúcimi sa probačného dohľadu pri rozhodovaní o trestnom stíhaní a pri výbere druhu a rozsahu trestných sankcií; s výkonom trestov nezahŕňajúcich odňatie slobody uložených dospelým páchateľom trestných činov; s úlohami v oblasti vývoja a koordinácie systému na podporu obetí trestných činov a svedkov; s digitalizáciou súdnictva a monitorovaním vykonávania administratívnych úloh v rámci justičných orgánov, prokuratúry a orgánov presadzovania práva;
- správne a iné úlohy súvisiace:
s právom vlastníctva, majetkovými vecami týkajúcimi sa vyvlastnenia a iných obmedzení vlastníctva, majetkovými vecami týkajúcimi sa výstavby, poľnohospodárskej a lesnej pôdy, sceľovania pozemkov, predaja a nákupu pozemkov a budov a poľnohospodárskych činností, ktoré nepatria do právomoci iných vládnych orgánov, majetkom cudzích štátnych príslušníkov, náhradou za majetok skonfiškovaný počas vlády komunistov v Juhoslávii, ktorá nepatrí do právomoci iných vládnych orgánov, a následníctvom týkajúcim sa majetku, práv a záväzkov bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie,
- správne a odborné úlohy súvisiace so spoluprácou vlády Chorvátskej republiky s medzinárodnými trestnými súdmi, zastúpením Chorvátskej republiky pred Medzinárodným súdnym dvorom a inými medzinárodnými súdmi, pokiaľ sa v osobitnom rozhodnutí chorvátskej vlády neuvádza inak, a úlohy súvisiace s ochranou ľudských práv a práv národnostných menšín, ktoré nepatria do právomoci iných vládnych orgánov,
- spolupráca s ministerstvom zodpovedným za správu majetku štátu pri úlohách spravovania a predaja akcií a podielov spoločností, ktoré prestavujú majetok štátu vo vlastníctve Chorvátskej republiky, a v súvislosti so spoločnosťami, ktoré sa primárne zúčastňujú na činnostiach v rámci právomoci uvedeného ministerstva,
- úlohy súvisiace s účasťou Chorvátska na činnosti orgánov Európskej únie v oblastiach patriacich do právomoci uvedeného ministerstva;
- iné úlohy v právomoci ministerstva podľa osobitného zákona.
Súdy v Chorvátskej republike
V zákone o súdoch (Zakon o sudovima) sa upravuje organizácia, právomoci a jurisdikcia súdov.
V Chorvátskej republike súdnu moc vykonávajú súdy ako samostatné orgány štátnej moci. Svoju moc vykonávajú autonómne a nezávisle v rámci rozsahu pôsobnosti a právomoci predpísaných v zákone.
Súdy rozhodujú na základe Ústavy Chorvátskej republiky, medzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Chorvátskej republiky, zákonov a iných predpisov, ktoré boli prijaté v súlade s Ústavou Chorvátskej republiky, medzinárodnými zmluvami alebo zákonmi.
Súdy rozhodujú vo veciach týkajúcich sa základných ľudských práv a povinností, práv a povinností Chorvátskej republiky a miestnych a regionálnych samospráv a práv a povinností iných právnických osôb; ukladajú sankcie a iné opatrenia proti páchateľom trestných činov, priestupkov a prečinov stanovených v zákonoch a iných predpisoch; skúmajú zákonnosť všeobecných a individuálnych aktov orgánov verejnej správy; rozhodujú v sporoch týkajúcich sa osobných vzťahov medzi občanmi a pracovnoprávnych, obchodných, majetkových a iných občianskoprávnych vecí a rozhodujú o iných právnych veciach stanovených v zákone. Súdy vykonávajú spravodlivosť v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami, so zákonmi a s inými platnými zdrojmi práva.
Súdnu moc v Chorvátskej republike vykonávajú všeobecné a špecializované súdy a Najvyšší súd Chorvátskej republiky (Vrhovni sud Republike Hrvatske), ktorý je súdom najvyššej úrovne v Chorvátskej republike.
Všeobecné súdy sú súdy, ktoré sa zaoberajú záležitosťami, ktoré nepatria do právomoci žiadneho špecializovaného súdu. Patria medzi ne obecné súdy (općinski sudovi) a župné súdy (županijski sudovi).
Špecializované súdy sú súdy, ktoré sa zaoberajú záležitosťami, ktoré na základe zákona patria do ich právomoci. Patria medzi ne obchodné súdy (trgovački sudovi), správne súdy (upravni sudovi), priestupkové súdy (prekršajni sudovi), Najvyšší obchodný súd Chorvátskej republiky (Visoki trgovački sud Republike Hrvatske), Najvyšší správny súd Chorvátskej republiky (Visoki upravni sud Republike Hrvatske) a Najvyšší priestupkový súd Chorvátskej republiky (Visoki prekršajni sud Republike Hrvatske).
Súdy sa ďalej delia na súdy prvého a druhého stupňa.
Konania s cieľom rozhodnúť v právnej záležitosti sa konajú na súdoch prvého stupňa. Patria medzi ne obecné, správne, priestupkové a obchodné súdy.
Súdy druhého stupňa rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam súdov prvého stupňa a vykonávajú ďalšie úlohy stanovené zákonom. Patria medzi ne župné súdy (vo vzťahu k obecným súdom), Vyšší obchodný súd Chorvátskej republiky (vo vzťahu k obchodným súdom), Vyšší priestupkový súd Chorvátskej republiky (vo vzťahu k priestupkovým súdom) a Vyšší správny súd Chorvátskej republiky (vo vzťahu k správnym súdom).
Obecné a priestupkové súdy sú zriadené pre územie jednej alebo viacerých obcí, jedného alebo viacerých miest alebo mestských častí, zatiaľ čo župné, obchodné a správne súdy sú zriadené pre územie jednej alebo viacerých žúp.
Vyšší obchodný súd Chorvátskej republiky, Vyšší správny súd Chorvátskej republiky, Vyšší priestupkový súd Chorvátskej republiky a Najvyšší súd Chorvátskej republiky sú zriadené pre územie Chorvátskej republiky.
Najvyšší súd Chorvátskej republiky
Najvyšší súd Chorvátskej republiky so sídlom v Záhrebe:
- zabezpečuje jednotné uplatňovanie zákona a rovnosť všetkých pri jeho uplatňovaní;
- rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch; keď to stanovuje osobitný zákon;
- rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti konečným rozsudkom súdov v Chorvátskej republike;
- rozhoduje o sporoch o právomoc; keď to stanovuje osobitný zákon;
- zaoberá sa otázkami aktuálnej judikatúry, preskúmava potrebu odbornej prípravy sudcov, súdnych úradníkov a odborných justičných stážistov a vykonáva iné úlohy stanovené zákonom.
Najvyšší súd Chorvátskej republiky
Trg Nikole Šubića Zrinskog 3
10 000 Záhreb
Tel. +385 14862222, +385 14810036
Fax +385 14810035
E-mail: vsrh@vsrh.hr
http://www.vsrh.hr/
Predseda Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky
Predseda Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky zastupuje Najvyšší súd Chorvátskej republiky a súdnu moc a plní úlohy v oblasti súdnej správy a ďalšie úlohy vymedzené zákonom a rokovacím poriadkom Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky.
Predsedu Najvyššieho súdu volí chorvátsky parlament na štvorročné obdobie na základe návrhu prezidenta Chorvátskej republiky po tom, ako Valné zhromaždenie (Opća sjednica) Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky a príslušný výbor chorvátskeho parlamentu vyjadria svoje stanovisko. Po uplynutí uvedeného obdobia môže byť do tejto funkcie opätovne zvolený. Do tejto funkcie môže byť predseda zvolený najviac dvakrát.
Za predsedu Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky môže byť zvolený každý, kto spĺňa všeobecné a osobitné podmienky na to, aby sa stal sudcom tohto súdu. Ak je za predsedu Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky zvolená osoba, ktorá nebola sudcom uvedeného súdu, Štátna súdna rada ju vymenuje aj za sudcu tohto súdu.
Zákonom o obvodoch a sídlach súdov (Zakon o područjima i sjedištima sudova) [Narodne novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 67/18] sa zaviedla územná organizácia a ďalšia racionalizácia sústavy súdov, čím sa vytvorilo 15 župných súdov, 34 obecných súdov, 9 obchodných súdov a 4 správne súdy.
Zákon o obvodoch a sídlach súdov
Justičné orgány
Medzi justičné orgány Chorvátskej republiky patria súdy a prokuratúry.
Súdy
Najvyšší súd Chorvátskej republiky
Župné súdy (15) |
Vyšší obchodný súd (1) |
Vyšší správny súd (1) |
Vyšší priestupkový súd (1) |
Obecné súdy (34) |
Obchodné súdy (9) |
Správne súdy (4) |
Prokuratúra (Državno odvjetništvo)
Prokuratúra je autonómny a nezávislý justičný orgán, ktorý má právomoc a povinnosť prijímať opatrenia proti páchateľom trestných činov a iných stíhateľných protiprávnych činov, prijímať právne kroky na ochranu majetku Chorvátskej republiky a využívať opravné prostriedky na ochranu Ústavy a právnych predpisov Chorvátskej republiky.
Prokuratúra uplatňuje svoje právomoci na základe Ústavy Chorvátskej republiky, medzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Chorvátskej republiky, acquis Únie, právnych predpisov a iných zdrojov práva.
Prokuratúra Chorvátskej republiky bol založená s cieľom pokryť celé územie Chorvátskej republiky, obecné prokuratúry (općinska državna odvjetništva) boli založené na účely spolupráce s obecnými súdmi a verejnoprávnymi subjektmi a župné prokuratúry (županijska državna odvjetništva) boli založené na účely spolupráce so župnými, obchodnými a správnymi súdmi. Zákonom sa môžu stanoviť špecializované prokuratúry, ktoré sa zaoberajú určitými typmi prípadov a vystupujú pred súdmi určenými zákonom.
Obecné prokuratúry sú podriadené župným prokuratúram; župné prokuratúry a špecializované prokuratúry sú podriadené Prokuratúre Chorvátskej republiky.
Na čele prokuratúry je prokurátor, ktorý zodpovedá za vykonávanie úloh súvisiacich s oblasťou pôsobnosti prokuratúry, ktorú zastupuje a riadi.
Na čele Prokuratúry Chorvátskej republiky je generálny prokurátor (Glavni državni odvjetnik) Chorvátskej republiky. Za generálneho prokurátora Chorvátskej republiky možno vymenovať každú osobu, ktorá spĺňa všeobecné a osobitné podmienky pre vymenovanie za zástupcu generálneho prokurátora Chorvátskej republiky. Generálneho prokurátora Chorvátskej republiky vymenúva na obdobie štyroch rokov chorvátsky parlament na základe návrhu vlády Chorvátskej republiky a po vyjadrení stanoviska justičného výboru chorvátskeho parlamentu, pričom po skončení uvedeného obdobia ho možno do tejto funkcie znova vymenovať. Do tejto funkcie ho možno vymenovať najviac dvakrát.
Zákonom o obvodoch a sídlach prokuratúr [Narodne novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 67/18] sa zjednodušila sústava prokuratúr, pričom vzniklo 15 župných prokuratúr a 25 obecných prokuratúr.
Prokuratúra Chorvátskej republiky
Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti (Ured za suzbijanje korupcije i organiziranog kriminaliteta, USKOK) |
Župné prokuratúry |
Obecné prokuratúry |
Prokuratúra Chorvátskej republiky
Gajeva 30a, 10 000 Záhreb
http://www.dorh.hr/
Generálny prokurátor
Tel. +385 14591888
Fax +385 14591854
E-mail: tajnistvo.dorh@dorh.hr
Trestné oddelenie (Kazneni odjel)
Tel. +385 14591800
Fax +385 14591805
E-mail: tajnistvo.kazneni@dorh.hr
Oddelenie občianskoprávnych a správnych záležitostí (Građansko upravni odjel)
Tel. +385 14591861
Fax +385 14591912
E-mail: tajnistvo.gradjanski@dorh.hr [VJ1]
Zákon o obvodoch a sídlach prokuratúr
Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti
Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti (USKOK) so sídlom v Záhrebe je špecializovaná prokuratúra, ktorá sa zameriava na stíhanie korupcie a organizovanej trestnej činnosti, pričom pôsobí na celom území Chorvátskej republiky. Právomoc Úradu pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti stanovuje zákon o Úrade pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti.
Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti
Gajeva 30a
10 000 Záhreb
Tel. +385 4591874
Fax +385 14591878
Email: tajnistvo@uskok.dorh.hr
Zákon o Úrade pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.