

Tento informačný list bol vypracovaný v spolupráci s Radou notárov EÚ (CNUE).
Podľa poľského práva sa právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti smie vypracovať jedine vo forme závetu. Spoločné závety sú však zakázané. Prijateľné sú tieto formy závetu:
Pokiaľ ide o dedičské zmluvy, akceptujú sa len zmluvy o odmietnutí dedičstva. Túto zmluvu môže uzavrieť budúci závetca a zákonný dedič a na to, aby bola platná, musí mať formu notárskej listiny.
Na to, aby bol závet platný, musí byť zaregistrovaný. Závety vypracované vo forme notárskej listiny alebo uložené u notára možno zaregistrovať v Národnej notárskej rade (Krajowa Rada Notarialna).
Poľské právne predpisy nijak neobmedzujú slobodu závetcu určiť dediča alebo dedičov. Právo na povinný dedičský podiel takisto neobmedzuje slobodu závetcu nakladať so svojím majetkom, ale chráni záujmy najbližších príbuzných a manželského partnera závetcu, ktorí majú nárok na vyplatenie určitej sumy peňazí.
V prípade neexistencie závetu sa uplatňujú tieto pravidlá:
Ak zosnulý nebol zosobášený a nemal deti, dedia jeho rodičia. Ak je jeden z rodičov v čase začatia dedenia už po smrti, podiel tohto rodiča sa rovnomerne rozdelí medzi súrodencov zosnulého. Ak jeden zo súrodencov zosnulého zomrel pred začatím dedenia a zanechal potomkov, jeho podiel sa rovnomerne rozdelí medzi potomkov. Ak neexistujú súrodenci ani ich potomkovia, celé dedičstvo sa rovnomerne rozdelí medzi starých rodičov zosnulého. Ak je jeden zo starých rodičov v čase začatia dedenia už po smrti, podiel tohto starého rodiča zdedia jeho potomkovia. Ak starý rodič, ktorý zomrel pred začatím dedenia, nemá žiadnych potomkov, jeho podiel sa rovnomerne rozdelí medzi ostatných starých rodičov. Ak neexistujú žiadni príbuzní s nárokom na dedenie zo zákona, dedičstvo získa obec, v ktorej mal zosnulý posledné bydlisko. Ak nie je možné určiť, kde v Poľsku mal zosnulý posledné bydlisko, alebo ak zosnulý býval v zahraničí, dedičstvo ide do štátnej pokladnice.
Ak zosnulý nebol zosobášený a zanechá deti, dedia len tieto deti.
Ak zosnulý zanechá manželského partnera, tento manželský partner sa stane jediným dedičom, ak neexistujú žiadni potomkovia, rodičia, súrodenci ani potomkovia súrodencov.
Ak zosnulý zanechá manželského partnera a deti, dedičstvo sa rovnomerne rozdelí medzi nich. Manželský partner však nemôže dostať menej ako štvrtinu dedičstva. Ak zosnulý zanechá manželského partnera, s ktorým mal zriadené zákonné spoluvlastníctvo, pozostalý manželský partner dostane polovicu spoločného majetku v rámci skončenia spoluvlastníctva, zatiaľ čo druhá polovica predstavuje dedičstvo zosnulého.
Ak zosnulý nezanechá manželského partnera ani pokrvných príbuzných, ktorí majú nárok na dedenie zo zákona, dedičstvo sa rovnomerne rozdelí medzi deti manželského partnera zosnulého, ktorých rodičia v čase začatia dedenia už nežili (dedenie v prípade nevlastných detí).
Žiadateľ by sa mal obrátiť na notára alebo súd príslušný v mieste posledného bydliska zosnulého.
Vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí dedičstva sa predkladajú súdu príslušnému v mieste bydliska alebo pobytu osoby predkladajúcej žiadosť alebo notárovi. V prípade osôb s bydliskom v zahraničí sa tieto vyhlásenia môžu predložiť aj vo forme stanovenej v právnom poriadku miesta, kde došlo k úkonu.
V poľskom práve existujú dva druhy odkazov: damnačný odkaz a vindikačný odkaz. Odmietnuť alebo prijať možno len vindikačný odkaz; v prípade damnačných odkazov neexistuje táto možnosť.
Orgány uvedené v odpovedi na predchádzajúcu otázku disponujú právomocou prijímať vyhlásenia týkajúce sa vindikačných odkazov.
Podľa poľského práva neexistuje nárok na povinný dedičský podiel. Možno však požiadať o vyplatenie povinného dedičského podielu, teda príslušnej sumy peňazí. Vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí povinného dedičského podielu sa nepredkladajú.
Osoba, ktorá chce získať dokument potvrdzujúci jej postavenie dediča, môže buď podať návrh na vydanie súdneho vyhlásenia o nadobudnutí dedičstva, alebo získať listinu potvrdzujúcu dedenie, zaregistrovanú notárom. Ak existuje viacero dedičov, dedičstvo môže na ich požiadanie rozdeliť súd v konaní o vysporiadaní dedičstva alebo notár na základe dohody o vysporiadaní dedičstva vo forme notárskej listiny.
Osoba sa stáva dedičom alebo odkazovníkom v čase začatia dedenia podľa zákona (dedičstvo však možno odmietnuť).
Dedič má v zásade neobmedzenú zodpovednosť za dlhy zosnulého. Dedič môže obmedziť svoju zodpovednosť v tomto ohľade prijatím dedičstva pod podmienkou súpisu dedičstva (obmedzenie zodpovednosti dediča za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva). V takom prípade by mal dedič uskutočniť príslušné vyhlásenie pred notárom alebo príslušným súdom do šiestich mesiacov od dátumu, keď sa dozvedel o dedičstve. Dedičia sú za dlhy zosnulého zodpovední spoločne.
Dedič, ktorý chce zapísať nehnuteľnosť tvoriacu súčasť dedičstva do katastra nehnuteľností alebo registra hypoték, musí spravidla predložiť dokumenty potvrdzujúce jeho postavenie dediča, teda súdne vyhlásenie o nadobudnutí dedičstva alebo notárske osvedčenie o dedení.
Po prvé, podľa poľského práva sa správca dedičstva môže určiť ex officio alebo na požiadanie, keď z akéhokoľvek dôvodu hrozí, že dedičstvo sa nerozdelí tak, ako bolo zamýšľané. Zainteresovaná strana musí na tieto účely podať návrh na súd príslušný konať vo veci majetku závetcu a preukázať, že je dedičom alebo odkazovníkom alebo že má nárok na povinný dedičský podiel. Návrh môže podať aj vykonávateľ závetu, spoluvlastník majetku, osoba so spoločným nárokom na práva závetcu, veriteľ s písomným dôkazom o pohľadávke voči závetcovi alebo daňový úrad.
Po druhé, súd určí správcu dedičstva ex officio alebo na požiadanie v prípade nenárokovaného dedičstva.
Závetca môže vo svojom závete určiť vykonávateľa závetu, ktorý bude spravovať dedičstvo po smrti závetcu.
Vykonávateľ závetu by mal spravovať dedičstvo, zaplatiť dlhy vyplývajúce z dedičstva, konkrétne uplatniť odkazy a pokyny, ako aj následne rozdeliť dedičstvo dedičom v súlade so závetom a príslušnými právnymi predpismi, a to v každom prípade ihneď po vysporiadaní majetku.
Vykonávateľ závetu môže podať žalobu a byť žalovaný vo veciach vyplývajúcich zo správy dedičstva, jeho organizovanej časti alebo konkrétneho majetku. Môže podať žalobu aj vo veciach týkajúcich sa práv tvoriacich súčasť dedičstva a môže byť žalovaný vo veciach týkajúcich sa dlhov vyplývajúcich z dedičstva.
Vykonávateľ závetu by mal takisto vydať predmet konkrétneho odkazu osobe, ktorej bol tento odkaz určený.
Osoba, ktorá je zákonným dedičom, musí predložiť kópie príslušných dokladov o osobnom stave, a tým preukázať svoj vzťah k zosnulému (napr. rodný list, sobášny list). Dedič alebo odkazovník by mal na preukázanie svojich práv na dedičstvo predložiť závet.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.