Informácie podľa oblasti
Všeobecné súdy – úvod
Príslušnosť v občianskych veciach
Okresné súdy (Amtsgerichte) ako súdy prvého stupňa sú príslušné v občianskych veciach – najmä v prípadoch s hodnotou sporu do 5 000 EUR. Sú príslušné aj v prípadoch bez ohľadu na hodnotu sporu, napríklad pri sporoch týkajúcich sa nájmu, rodinných záležitostí a výživného.
V prípadoch patriacich do pôsobnosti okresných súdov rozhoduje samosudca.
Krajinské súdy (Landgerichte) ako súdy prvého stupňa sú príslušné v občianskych veciach týkajúcich sa všetkých sporov, ktoré nepatria do príslušnosti okresných súdov. Zvyčajne ide o spory, ktorých hodnota presahuje 5 000 EUR.
Aj v konaniach na krajinských súdoch rozhoduje v zásade samosudca. O zložitých právnych sporoch a sporoch zásadného významu však rozhoduje komora, ktorú tvoria traja sudcovia z povolania.
Do príslušnosti krajinských súdov ako súdov druhého stupňa patria rozhodnutia o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov v občianskoprávnych sporoch. O odvolaní rozhoduje komora, ktorú tvoria zvyčajne traja sudcovia.
Okrem toho môžu byť na krajinských súdoch vytvorené aj komory pre obchodné veci. Sú príslušné rozhodovať v obchodných veciach na prvom a druhom stupni. Rozhodovaciu komoru tvoria predsedajúci sudca z povolania a dvaja prísediaci sudcovia, ktorí sú povolaním obchodníci.
Vyššie krajinské súdy (Oberlandesgerichte) sú zvyčajne súdmi druhého stupňa. V občianskych veciach rozhodujú o odvolaniach proti rozsudkom krajinských súdov a o odvolaniach proti rozsudkom okresných súdov v rodinných veciach.
Senáty vyšších krajinských súdov sú v zásade zložené z troch sudcov z povolania. Občianske veci, ktoré nie sú mimoriadne zložité a nemajú zásadný význam, môžu byť pridelené aj samosudcovi.
Najvyšším všeobecným súdom je Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof). Je súdom posledného stupňa a je príslušný len pre mimoriadny opravný prostriedok preskúmania veci (Revision). Senáty Spolkového súdneho dvora sú tvorené z piatich sudcov z povolania.
Príslušnosť v trestných veciach
Súdy prvého stupňa
Zákon o súdnom systéme (Gerichtsverfassungsgesetz) stanovuje právomoci súdov v trestných veciach. Okresný súd (Amtsgericht) je v trestných veciach súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je stanovená príslušnosť krajinského súdu alebo vyššieho krajinského súdu (§ 24 ods. 1 veta 1 číslo 1 až 3 zákona o súdnom systéme). Pri prečinoch (Vergehen) (§ 25 zákona o súdnom systéme) rozhoduje jeden trestný sudca, ak
- ide o súkromnú žalobu
- alebo sa nepredpokladá trest odňatia slobody vyšší ako dva roky.
Vo všetkých ostatných prípadoch je vytvorený senát nazývaný „ľudový súd“ (Schöffengericht) (§ 28 zákona o súdnom systéme). Tvorí ho jeden sudca z povolania a dvaja prísediaci z ľudu.
Ľudovým súdom sú prideľované prípady stredne závažných trestných činov, ktoré patria do príslušnosti okresného súdu (§ 24 ods. 1 zákona o súdnom systéme), ak neboli pridelené trestnému sudcovi (§ 25 zákona o súdnom systéme). Ide o prípady s predpokladaným trestom odňatia slobody od dvoch do štyroch rokov. Ak úrad prokurátora a súd považujú za nevyhnutné, aby bol vzhľadom na rozsah prípadu zapojený aj druhý sudca z povolania, na žiadosť prokuratúry (§ 29 ods. 2 zákona o súdnom systéme) môže byť vytvorený tzv. „rozšírený ľudový súd“.
Príslušnosť krajinského súdu (Landgericht) je určená § 74 ods. 1 zákona o súdnom systéme. Na základe toho je krajinský súd príslušný rozhodovať o zločinoch, ktoré nepatria do príslušnosti okresného súdu ani vyššieho krajinského súdu, teda o všetkých trestných činoch, pri ktorých hrozí dlhší trest odňatia slobody.
Nemecký trestný zákonník rozlišuje medzi prečinom (Vergehen) a zločinom (Verbrechen). Za zločin sa považuje skutok, za ktorý hrozí trest odňatia slobody najmenej jeden rok. Zločin je teda závažnejší skutok ako prečin.
Krajinský súd je príslušný pre všetky trestné činy, pri ktorých sa predpokladá trest odňatia slobody na viac ako štyri roky (§ 74 ods. 1 veta 2 prípad 1 zákona o súdnom systéme). Je tiež príslušný v prípade, ak prokuratúra pre mimoriadny význam veci podá žalobu na krajinskom súde napriek tomu, že je v danom prípade príslušný okresný súd.
Rozhodnutia prvého stupňa v trestných veciach prijíma na krajinskom súde veľká trestná komora (Große Strafkammer). Tvoria ju spravidla traja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci z ľudu. Podľa § 76 ods. 2 zákona o súdnom systéme môže veľká trestná komora na začiatku súdneho konania alebo pri stanovení jeho termínu rozhodnúť, že bude pozostávať len z dvoch sudcov z povolania a dvoch prísediacich z ľudu.
Vyšší krajinský súd je súd prvého stupňa, do ktorého právomoci patria trestné činy uvedené v § 120 ods. 1 a 2 zákona o súdnom systéme. Väčšina z uvedených trestných činov ohrozuje bezpečnosť, resp. existenciu Spolkovej republiky Nemecko. Trestný senát Spolkového súdneho dvora môžu tvoriť piati sudcovia z povolania vrátane predsedajúceho sudcu. Pri otvorení súdneho konania môže však trestný senát rozhodnúť, že prípadu budú predsedať traja sudcovia z povolania vrátane predsedajúceho sudcu, ak si rozsah alebo zložitosť veci nevyžaduje účasť ďalších dvoch sudcov z povolania (§ 122 ods. 2 veta 1 a 2 zákona o súdnom systéme).
Odvolania
Pre odvolania proti rozsudkom okresného súdu [§ 312 trestného poriadku (Strafprozessordnung – StPO)] je príslušný krajinský súd. O odvolaniach tam rozhoduje tzv. malá trestná komora (kleine Strafkammer) (§ 76 ods. 1 zákona o súdnom systéme). Tvorí ju jeden sudca z povolania a dvaja prísediaci z ľudu. V prípade odvolania proti rozsudku rozšíreného ľudového súdu je do rozhodovania zapojený druhý sudca z povolania (§ 76 ods. 6 zákona o súdnom systéme). Okrem toho je podľa § 335 trestného poriadku prípustné, aby bol rozsudok, proti ktorému je prípustné podať odvolanie, namiesto toho napadnutý tzv. „okamžitým preskúmaním“ (Sprungrevision).
Opravný prostriedok preskúmania veci možno podať na každý rozsudok súdov prvého stupňa, teda krajinského alebo vyššieho krajinského súdu (§ 333 trestného poriadku). Spolkový súdny dvor je revíznou inštanciou pre všetky rozhodnutia vyšších krajinských súdov a veľkej trestnej komory krajinských súdov (§ 135 ods. 1 zákona o súdnom systéme). Senáty Spolkového súdneho dvora sú pri rozhodovaní o preskúmaní veci zložené z piatich sudcov z povolania vrátane predsedajúceho sudcu. O opravnom prostriedku preskúmania veci proti (iným) rozsudkom krajinského súdu rozhoduje vyšší krajinský súd.
Súvisiace odkazy
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.