Vnútroštátne špecializované súdy

Rakúsko

V tejto časti sú uvedené informácie o špecializovaných súdoch v občianskoprávnych a trestných veciach v Rakúsku.

Autor obsahu
Rakúsko

Špecializované súdy

V zásade sa každý všeobecný súd zaoberá všetkými občianskoprávnymi a trestnými vecami priradenými k príslušnej organizačnej úrovni [okresný súd (Bezirksgericht) a súd prvého alebo druhého stupňa].

V najväčších rakúskych mestách sú aj špecializované súdy:

  • päť vo Viedni, a to Krajinský trestný súd Viedeň, Krajinský civilný súd Viedeň, Súd pre pracovnoprávne a sociálne veci Viedeň, Obchodný súd Viedeň a Okresný obchodný súd Viedeň, ako aj
  • dva v Grazi, a to Krajinský trestný súd Graz, Krajinský civilný súd Graz.

V rámci pracovnoprávnych vecí sa v zásade riešia občianske spory týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov, ako sa vymedzuje v § 50 zákona o súdoch pre pracovnoprávne a sociálne veci (Arbeits- und Sozialgerichtsgesetz). Tieto súdy sa riadia vlastným rokovacím poriadkom, ktorý je podobný ako rokovací poriadok v prípade občianskoprávneho konania, pričom je však doplnený o niektoré osobitné pravidlá.

V pracovnoprávnych veciach sú v rámci prvého stupňa príslušné krajinské súdy (Landesgerichte), vo Viedni súd pre pracovnoprávne a sociálne veci (Arbeits- und Sozialgericht); v rámci druhého stupňa sú príslušné vyššie krajinské súdy (Oberlandsgerichte) a v rámci posledného tretieho stupňa je príslušný Najvyšší súd (Oberster Gerichtshof). Rozhodnutia prijímajú senáty (Senate) príslušného súdu, ktoré tvorí jeden alebo viacero sudcov z povolania [Berufsrichter(innen)] a dvaja prísediaci [Laienrichter(innen)] – jeden zastupuje organizácie zamestnávateľov a jeden organizácie zamestnancov.

Odvolacie konanie v pracovnoprávnych veciach je podobné ako odvolacie konanie v občianskoprávnych veciach, má však menej obmedzení so zreteľom na odvolania. Napríklad odvolanie v právnej otázke (Revision) možno podať na najvyšší súd bez ohľadu na hodnotu sporu za predpokladu, že dotknutá právna otázka má zásadný význam.

V rámci obchodných vecí sa v zásade riešia občianskoprávne veci, pričom účastníkom konania je podnikateľ, ako sa vymedzuje v § 51 zákona o súdnej právomoci (Jurisdiktionsnorm). Tieto veci sa riešia v bežnom občianskom súdnom konaní, pričom platí niekoľko osobitných pravidiel. Keď senát súdu prvého alebo druhého stupňa rozhoduje o obchodnej veci, členom senátu je aj prísediaci zastupujúci podnikateľov (v prípade Najvyššieho súdu to tak nie je).

O kartelových prípadoch, ktoré sú vymedzené v zákone o karteloch (Kartelgesetz), rozhoduje Vyšší krajinský súd Viedeň, ktorý koná ako súd pre hospodársku súťaž (Kartellgericht) prvého stupňa. Právomoc tohto súdu sa vzťahuje na celú krajinu. Odvolania proti rozsudkom súdu pre hospodársku súťaž sa v rámci druhého a konečného stupňa podávajú na Najvyšší súd, ktorý koná ako vyšší súd pre hospodársku súťaž (Kartellobergericht). Rozhodnutia prijímajú senáty, ktoré v rámci oboch stupňov tvorí jeden alebo viacero sudcov z povolania a dvaja kvalifikovaní prísediaci. Prísediaceho vyberá Spolková hospodárska komora Rakúska (Wirtschaftskammer Österreich), ako aj (okrem niekoľkých výnimiek) Spolková komora pracujúcich a zamestnancov (Bundeskammer für Arbeiter und Angestellte).

V nesporových konaniach (Verfahren außer Streitsachen) súdy rozhodujú o určitých veciach súkromného práva s osobitnými charakteristikami (určité urovnania, otázky týkajúce sa práva starostlivosti a ďalšie veci, pri ktorých spravidla nestoja proti sebe dvaja účastníci konania s protichodnými záujmami). Pri nesporových konaniach sa dodržiava podobný postup ako v prípade dobrovoľnej právomoci.

V takýchto veciach spravidla v rámci prvého stupňa rozhodujú okresné súdy, v rámci druhého stupňa krajinské súdy a v rámci posledného stupňa najvyšší súd. V rámci prvého stupňa rozhoduje samosudca [Einzelrichter(in)] alebo osobitne vyškolený súdny úradník [Rechtspfleger(in)]. V rámci druhého a tretieho stupňa rozhodujú senáty zložené z troch alebo piatich sudcov z povolania.

Odvolacie konanie v nesporových konaniach je takisto podobné ako v prípade občianskoprávneho konania. Vzhľadom na osobitný charakter tohto konania však platí menej obmedzení so zreteľom na odvolania. V obmedzenom rozsahu možno v rámci druhého stupňa predložiť aj nové skutočnosti nad rámec tvrdení a podaní, ktoré navrhovateľ predložil v rámci prvého stupňa.

Vzhľadom na rozmanitosť vecí prerokúvaných v nesporových konaniach existuje veľa rôznych osobitných pravidiel, ktoré upravujú konkrétne oblasti.

Správne súdy

V Rakúsku sú tieto správne súdy:

  • deväť krajinských správnych súdov (Landesverwaltungsgerichte) – jeden v každej spolkovej krajine,
  • dva spolkové správne súdy: Spolkový správny súd (Bundesverwaltungsgericht) a Spolkový finančný súd (Bundesfinanzgericht),
  • Najvyšší správny súd (Verwaltungsgerichtshof).

Správne súdy rozhodujú predovšetkým o odvolaniach proti rozsudkom a administratívnym aktom, ktoré bez konania vydali správne orgány, ako aj o sťažnostiach na správne orgány v súvislosti s nedodržaním stanovených lehôt (Säumnisbeschwerden).

Spolkový finančný súd rozhoduje o odvolaniach vo veciach týkajúcich sa verejných daní a poplatkov (okrem niekoľkých výnimiek) a trestného daňového práva za predpokladu, že sa týmito vecami zaoberajú priamo spolkové finančné alebo daňové orgány. Spolkový správny súd rozhoduje predovšetkým o odvolaniach proti rozsudkom, ktoré boli inak vydané spolkovými orgánmi v rámci priamej spolkovej správy. Inak o odvolaniach v správnych veciach rozhodujú zvyčajne krajinské správne súdy.

Proti rozsudkom správnych súdov sa za určitých okolností možno odvolať na Najvyššom správnom súde. V prípadoch, ktoré do určitej miery zahŕňajú porušenie ústavy (predovšetkým porušenie základných ľudských práv), sa možno obrátiť na Ústavný súd (Verfassungsgerichtshof).

Ďalšie špecializované súdy

Ústavný súd

Ústavný súd je tretím vrchným súdom v Rakúsku (popri Najvyššom súde a Najvyššom správnom súde). Rovnako ako ďalšie dva vrchné súdy aj Ústavný súd má sídlo vo Viedni a jeho právomoc sa vzťahuje na celú krajinu.

Hlavnou úlohou Ústavného súdu je kontrolovať súlad s ústavou a so základnými ľudskými právami. Ústavný súd je konkrétne povolaný, aby na požiadanie skúmal ústavnosť týchto zákonov, nariadení a rozsudkov:

  • spolkových a krajinských zákonov,
  • nariadení vydaných správnymi orgánmi,
  • rozsudkov správnych súdov.

Ústavný súd ich môže v prípade potreby zrušiť.

Na rozdiel od ostatných súdov sudcovia Ústavného súdu vykonávajú svoje funkcie ako honorárni sudcovia [Honoratiorenrichter(innen)], a nie ako sudcovia z povolania. Honorárnymi sudcami môžu byť iba výnimočné osobnosti, ktoré už dosiahli úspešnú právnickú kariéru v inej funkcii. Väčšina sudcov Ústavného súdu vykonáva svoju funkciu na čiastočný pracovný úväzok, a tak môžu naďalej vykonávať svoje predchádzajúce povolanie (napr. ako sudcovia alebo univerzitní profesori; nemôžu však byť zamestnancami verejnej správy, ktorí na tento účel musia byť uvoľnení z výkonu svojich úradných povinností). Ústavný súd sa zvoláva len na „zasadnutia“, ktoré sa zvyčajne konajú štyrikrát za rok.

Právne databázy

Všeobecné informácie o justičnom systéme v Rakúsku sú uvedené na domovskej stránke portálu rakúskej justície.

Je prístup do databázy bezplatný?

Áno.

Súvisiace odkazy

Jurisdikcia – Rakúsko

Posledná aktualizácia: 25/10/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.