Procesné lehoty

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V Chorvátskej republike sú lehoty v občianskoprávnych konaniach upravené v ustanoveniach článkov 111 až 114 zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 53/91, 91/92, 112/99, 129/00, 88/01, 117/03, 88/05, 2/07, 84/08, 96/08, 123/08, 57/11, 25/13, 89/14 a 70/19; ďalej len: ZPP].

Lehota je určité časové obdobie, počas ktorého sa môže vykonať procesný úkon alebo pred uplynutím ktorého sa vykonať nemôže.

Chorvátske procesné právo uznáva niekoľko druhov lehôt:

• zákonné (zakonski) a sudcovské (sudski) lehoty – trvanie zákonných lehôt stanovuje zákon a súd alebo účastníci konania ich nemôžu zmeniť a trvania sudcovských lehôt určí na základe zákonného oprávnenia súd podľa svojho uváženia pre každý jednotlivý prípad,
• predĺžiteľné (produživi) a nepredĺžiteľné (neproduživi) lehoty – zákonné lehoty sa nepredlžujú, zatiaľ čo sudcovské lehoty sa môžu predĺžiť na základe rozhodnutia súdu, ale iba na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú oprávnené dôvody (článok 111 ods. 2 ZPP),
• subjektívne (subjektivni) a objektívne (objektivni) lehoty – subjektívne lehoty sú tie, ktorých začiatok závisí od toho, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o udalosti, ktorá je relevantná na výpočet lehoty, a objektívne lehoty sú tie, ktoré sa počítajú od vzniku relevantných skutočností bez ohľadu na to, kedy sa oprávnená osoba o nich dozvedela,
• prekluzívne (prekluzivni) a poriadkové (instruktivni) lehoty – nedodržanie prekluzívnej lehoty vedie k strate práva následne vykonať procesný úkon, zatiaľ čo nedodržanie poriadkovej lehoty nevedie k škodlivým následkom a procesný úkon sa môže následne vykonať,
• minimálne (dilatorni) lehoty a lehoty na plnenie (paricijski) – minimálne lehoty znamenajú, že procesný úkon sa nemôže vykonať pred uplynutím určitého obdobia, zatiaľ čo lehoty na plnenie znamenajú, že súd nemôže vykonať určitú činnosť pred uplynutím lehoty na plnenie,
• občianskoprávne (građanskopravni) a procesné (procesnopravni) lehoty – občianskoprávne lehoty sú tie, ktoré stanovujú časové obdobie na získanie oprávnenia alebo splnenie povinností, ktoré vyplývajú z ustanovení občianskeho práva hmotného, zatiaľ čo procesné lehoty stanovujú časové obdobie na získanie oprávnenia alebo splnenia povinností vyplývajúcich z ustanovení (občianskeho) procesného práva.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Zoznam dní pracovného pokoja v Chorvátskej republike sa riadi zákonom o sviatkoch, pamätných dňoch a dňoch pracovného pokoja v Chorvátskej republike (Zakon o blagdanima, spomendanima i neradnim danima u Republici Hrvatskoj) (NN č. 110/19).

Štátne sviatky v Chorvátskej republike sú tieto:

• 1. január – Nový rok
• 6. január – Zjavenie Pána
• Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok
• Božie telo
• 1. máj – Sviatok práce
• 30. máj – Deň štátnosti
• 22. jún – Deň boja proti fašizmu
• 5. august – Deň víťazstva a vďakyvzdania vlasti a Deň veteránov vlasti
• 15. august – Nanebovzatie Panny Márie
• 1. november – Sviatok všetkých svätých
• 18. novembra – Deň pamiatky obetí vlasteneckej vojny vo Vukovare a Škabinrje
• 25. december – prvý sviatok vianočný
• 26. december – druhý sviatok vianočný/Deň svätého Štefana

V Chorvátskej republike sú štátne sviatky dňami pracovného pokoja.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Lehoty sa počítajú v dňoch, mesiacoch a rokoch.

Pravidlá počítania lehôt sa uplatňujú na všetky lehoty. Lehoty sa počítajú v celých dňoch od polnoci do polnoci (computatio civilis, a die ad diem) počítaním hodín a minút (computation naturalis, a momento ad momentum) a nie od okamihu do okamihu. Pre viac informácií o všeobecných pravidlách pozri odpoveď na otázku 1.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Dátum začiatku plynutia lehoty je dátum začatia konania alebo nejakého iného úkonu (napr. doručenia, oznámenia), od ktorého sa musí počítať trvanie lehoty. Dátum začiatku nie je zahrnutý v lehotách, ktoré sú vyjadrené v dňoch. Za začiatok lehoty sa považuje prvý nasledujúci deň.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Všeobecným pravidlom doručovania je, aby sa uskutočnilo v pracovný deň, a to konkrétne od siedmej do dvadsiatej hodiny v obydlí alebo na pracovisku osoby, ktorej sa má dokument doručiť, alebo na súde, ak sa tam dotknutá osoba nachádza. Výnimka z uvedeného pravidla, že doručenie sa musí uskutočniť v pracovný deň a konkrétne od siedmej do dvadsiatej hodiny sa nevzťahuje na doručenie poštou alebo notárom.

Doručenie sa môže uskutočniť aj v inom čase a na inom mieste so súhlasom osoby, ktorej sa má dokument doručiť.

Ak to súd považuje za potrebné, vydá príkaz na doručenie na akékoľvek iné miesto alebo v akomkoľvek inom čase. V prípade tejto formy doručenia sa osobe, ktorej sa má oznámenie doručiť, odovzdá kópia rozhodnutia súdu, ktorý nariadil doručenie. Rozhodnutie nemusí obsahovať vysvetlenie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak sa lehota počíta na dni, deň, keď sa doručenie alebo oznámenie uskutočnilo, alebo deň vykonania úkonu, od ktorého lehota začína plynúť, nie je zahrnutý v tejto lehote. Lehota začne plynúť až v prvý nasledujúci deň.

Napríklad, ak pätnásťdňová lehota začne plynúť od udalosti, ku ktorej došlo 5. februára, pätnásťdňová lehota uplynie o polnoci 20. februára.

Z tohto dôvodu sa lehota nezačne počítať v deň udalosti (dies a quo), ale v nasledujúci deň.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ak je lehota vyjadrená v dňoch, uvedený počet dní predstavuje kalendárne dni. Ak však posledný deň lehoty pripadne na štátny sviatok alebo na nedeľu, alebo na iný deň, keď je súd zatvorený, lehota uplynie na konci prvého nasledujúceho pracovného dňa.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty, ktoré sa počítajú v mesiacoch alebo rokoch, končia na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s číslom dňa, v ktorom lehota začala plynúť.

Ak v poslednom mesiaci nie je takýto deň, lehota uplynie v posledný deň takéhoto mesiaca.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pozri bod 8.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Lehotu stanovenú súdom možno predĺžiť len raz, a to na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú legitímne dôvody.

Tento návrh sa musí predložiť pred uplynutím lehoty, pre ktorú sa požaduje predlženie.

Odvolanie proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty nie je prípustné.

Predĺžená lehota začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, pre ktorú sa žiadalo predĺženie.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Proti rozsudku vydanému súdom prvého stupňa môžu účastníci konania podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa doručenia kópie rozsudku, pokiaľ tento zákon nestanovuje inú lehotu. V prípade sporov týkajúcich sa šekov a zmeniek je táto lehota osem dní.

Lehoty na podanie opravného prostriedku sa pozastavujú medzi 1. a 15. augustom.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Lehotu stanovenú súdom možno predĺžiť len raz, a to na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú legitímne dôvody.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

V pravidlách občianskeho súdneho konania v Chorvátskej republike sa nestanovuje predĺženie lehoty vzhľadom na miesto pobytu účastníkov konania.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Následky závisia od právnej povahy lehôt, t. j. v prípade zákonných lehôt, ktoré sú nepredĺžiteľné, a účastník konania nevykoná procesný úkon v stanovenej lehote, nedodržanie takejto lehoty má za následok stratu práva na následné vykonanie tohto procesného úkonu.

Na druhej strane existujú lehoty, ktorých nedodržanie nemá za následok stratu práva následne vykonať úkon a tieto lehoty sa označujú ako poriadkové.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak sa účastník konania nedostaví na pojednávanie alebo nedodrží lehotu na vykonanie úkonu v konaní a z tohto dôvodu stratí právo vykonať úkon, súd môže povoliť tomuto účastníkovi na jeho návrh, aby vykonal úkon neskôr (návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu), ak sa domnieva, že existujú oprávnené dôvody na nekonanie.

Návrh sa musí podať do ôsmich dní odo dňa, keď dôvod nekonania zanikol; v prípade, že sa účastník konania dozvedel o nekonaní neskôr, uvedená lehota začína plynúť v deň, keď sa o tom účastník dozvedel. Po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nekonania nie je možné podať návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu.