

V Chorvátskej republike sú lehoty v občianskoprávnych konaniach upravené v ustanoveniach článkov 111 až 114 zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 53/91, 91/92, 112/99, 129/00, 88/01, 117/03, 88/05, 2/07, 84/08, 96/08, 123/08, 57/11, 25/13, 89/14 a 70/19; ďalej len: ZPP].
Lehota je určité časové obdobie, počas ktorého sa môže vykonať procesný úkon alebo pred uplynutím ktorého sa vykonať nemôže.
Chorvátske procesné právo uznáva niekoľko druhov lehôt:
Zoznam dní pracovného pokoja v Chorvátskej republike sa riadi zákonom o sviatkoch, pamätných dňoch a dňoch pracovného pokoja v Chorvátskej republike (Zakon o blagdanima, spomendanima i neradnim danima u Republici Hrvatskoj) (NN č. 110/19).
Štátne sviatky v Chorvátskej republike sú tieto:
V Chorvátskej republike sú štátne sviatky dňami pracovného pokoja.
Lehoty sa počítajú v dňoch, mesiacoch a rokoch.
Pravidlá počítania lehôt sa uplatňujú na všetky lehoty. Lehoty sa počítajú v celých dňoch od polnoci do polnoci (computatio civilis, a die ad diem) počítaním hodín a minút (computation naturalis, a momento ad momentum) a nie od okamihu do okamihu. Pre viac informácií o všeobecných pravidlách pozri odpoveď na otázku 1.
Dátum začiatku plynutia lehoty je dátum začatia konania alebo nejakého iného úkonu (napr. doručenia, oznámenia), od ktorého sa musí počítať trvanie lehoty. Dátum začiatku nie je zahrnutý v lehotách, ktoré sú vyjadrené v dňoch. Za začiatok lehoty sa považuje prvý nasledujúci deň.
Všeobecným pravidlom doručovania je, aby sa uskutočnilo v pracovný deň, a to konkrétne od siedmej do dvadsiatej hodiny v obydlí alebo na pracovisku osoby, ktorej sa má dokument doručiť, alebo na súde, ak sa tam dotknutá osoba nachádza. Výnimka z uvedeného pravidla, že doručenie sa musí uskutočniť v pracovný deň a konkrétne od siedmej do dvadsiatej hodiny sa nevzťahuje na doručenie poštou alebo notárom.
Doručenie sa môže uskutočniť aj v inom čase a na inom mieste so súhlasom osoby, ktorej sa má dokument doručiť.
Ak to súd považuje za potrebné, vydá príkaz na doručenie na akékoľvek iné miesto alebo v akomkoľvek inom čase. V prípade tejto formy doručenia sa osobe, ktorej sa má oznámenie doručiť, odovzdá kópia rozhodnutia súdu, ktorý nariadil doručenie. Rozhodnutie nemusí obsahovať vysvetlenie.
Ak sa lehota počíta na dni, deň, keď sa doručenie alebo oznámenie uskutočnilo, alebo deň vykonania úkonu, od ktorého lehota začína plynúť, nie je zahrnutý v tejto lehote. Lehota začne plynúť až v prvý nasledujúci deň.
Napríklad, ak pätnásťdňová lehota začne plynúť od udalosti, ku ktorej došlo 5. februára, pätnásťdňová lehota uplynie o polnoci 20. februára.
Z tohto dôvodu sa lehota nezačne počítať v deň udalosti (dies a quo), ale v nasledujúci deň.
Ak je lehota vyjadrená v dňoch, uvedený počet dní predstavuje kalendárne dni. Ak však posledný deň lehoty pripadne na štátny sviatok alebo na nedeľu, alebo na iný deň, keď je súd zatvorený, lehota uplynie na konci prvého nasledujúceho pracovného dňa.
Lehoty, ktoré sa počítajú v mesiacoch alebo rokoch, končia na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s číslom dňa, v ktorom lehota začala plynúť.
Ak v poslednom mesiaci nie je takýto deň, lehota uplynie v posledný deň takéhoto mesiaca.
Pozri bod 8.
Áno.
Lehotu stanovenú súdom možno predĺžiť len raz, a to na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú legitímne dôvody.
Tento návrh sa musí predložiť pred uplynutím lehoty, pre ktorú sa požaduje predlženie.
Odvolanie proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty nie je prípustné.
Predĺžená lehota začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, pre ktorú sa žiadalo predĺženie.
Proti rozsudku vydanému súdom prvého stupňa môžu účastníci konania podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa doručenia kópie rozsudku, pokiaľ tento zákon nestanovuje inú lehotu. V prípade sporov týkajúcich sa šekov a zmeniek je táto lehota osem dní.
Lehoty na podanie opravného prostriedku sa pozastavujú medzi 1. a 15. augustom.
Lehotu stanovenú súdom možno predĺžiť len raz, a to na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú legitímne dôvody.
V pravidlách občianskeho súdneho konania v Chorvátskej republike sa nestanovuje predĺženie lehoty vzhľadom na miesto pobytu účastníkov konania.
Následky závisia od právnej povahy lehôt, t. j. v prípade zákonných lehôt, ktoré sú nepredĺžiteľné, a účastník konania nevykoná procesný úkon v stanovenej lehote, nedodržanie takejto lehoty má za následok stratu práva na následné vykonanie tohto procesného úkonu.
Na druhej strane existujú lehoty, ktorých nedodržanie nemá za následok stratu práva následne vykonať úkon a tieto lehoty sa označujú ako poriadkové.
Ak sa účastník konania nedostaví na pojednávanie alebo nedodrží lehotu na vykonanie úkonu v konaní a z tohto dôvodu stratí právo vykonať úkon, súd môže povoliť tomuto účastníkovi na jeho návrh, aby vykonal úkon neskôr (návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu), ak sa domnieva, že existujú oprávnené dôvody na nekonanie.
Návrh sa musí podať do ôsmich dní odo dňa, keď dôvod nekonania zanikol; v prípade, že sa účastník konania dozvedel o nekonaní neskôr, uvedená lehota začína plynúť v deň, keď sa o tom účastník dozvedel. Po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nekonania nie je možné podať návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.