Procesné lehoty

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Pri výpočte procesných lehôt sa uplatňujú ustanovenia všeobecnej časti Občianskeho zákonníka (tsiviilseadustiku üldosa seadus) týkajúce sa lehôt a termínov, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak. Podľa paragrafu 134 ods. 2 všeobecnej časti Občianskeho zákonníka sa lehota stanoví v rokoch, mesiacoch, týždňoch, dňoch, hodinách alebo kratších časových jednotkách alebo prostredníctvom budúcej udalosti, ktorá určite nastane. Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po kalendárnom dni, kedy nastala udalosť rozhodujúca pre jej začiatok, a končí sa posledným dňom jej trvania. Ak je lehota stanovená v dňoch alebo dlhších časových jednotkách, uplynie o 24.00 hod. posledného dňa lehoty, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak. Vyhlásenie o úmysle, ktoré sa má osobe zapojenej do hospodárskej alebo profesionálnej činnosti oznámiť v stanovenej lehote, sa musí oznámiť, a akýkoľvek úkon, ktorý sa má vo vzťahu k danej osobe vykonať v stanovenej lehote, sa musí vykonať najneskôr v posledný deň lehoty do konca bežného pracovného času v mieste, kde sa má vyhlásenie o úmysle oznámiť alebo úkon vykonať. Ak sa má procesný úkon vykonať v priestoroch súdu, za koniec lehoty sa považuje koniec pracovného dňa súdu.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Dni pracovného pokoja sú stanovené v zákone o štátnych sviatkoch a dňoch štátneho významu (pühade ja tähtpäevade seadus) (nadobudol účinnosť 23. februára 1998). Sú to tieto:

1. 24. február – Deň nezávislosti a výročie Estónskej republiky,
2. 1. január – Nový rok,
3. – Veľký piatok,
4. – Veľkonočná nedeľa,
5. 1. máj,
6. – Turíce,
7. 23. jún – Deň víťazstva,
8. 24. jún – Letný slnovrat,
9. 20. august – Deň obnovenia nezávislosti,
10. 24. december – Štedrý deň,
11. 25. december – 1. sviatok vianočný,
12. 26. december – 2. sviatok vianočný.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Podľa paragrafu 62 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik), sa pri výpočte procesných lehôt uplatňujú ustanovenia všeobecnej časti Občianskeho zákonníka týkajúce sa lehôt a termínov, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

V paragrafe 135 ods. 1 všeobecnej časti Občianskeho zákonníka je stanovené základné pravidlo, podľa ktorého lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po kalendárnom dni, kedy nastala udalosť rozhodujúca pre jej začiatok, pokiaľ nie je v zákone alebo v zmluve stanovené inak. Lehota stanovená súdom začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy dôjde k doručeniu dokumentu, v ktorom je lehota stanovená, pokiaľ nie je pri stanovení lehoty určené inak. Ak dokument nie je potrebné doručiť, lehota začína plynúť vo chvíli, keď bolo prijaté oznámenie o stanovení lehoty (paragraf 63 Občianskeho súdneho poriadku).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie. V Občianskom súdnom poriadku je stanovené, že lehota stanovená súdom začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy dôjde k doručeniu procesného dokumentu. Platí to pre všetky spôsoby doručovania dokumentov.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie. Podľa paragrafu 135 ods. 1 všeobecnej časti Občianskeho zákonníka lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po kalendárnom dni, kedy nastala udalosť rozhodujúca pre jej začiatok, pokiaľ nie je v zákone alebo v zmluve stanovené inak.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Podľa paragrafu  136 ods. 9 všeobecnej časti Občianskeho zákonníka sa na účely stanovenia lehoty považuje jeden deň za časové obdobie od polnoci do polnoci. Takže ak je lehota vyjadrená v dňoch, počet dní zodpovedá počtu kalendárnych dní.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Procesné lehoty sa spravidla vyjadrujú v dňoch.

Lehota sa vyjadruje v mesiacoch, ak napríklad nie je možné podať odvolanie po uplynutí lehoty. Podľa paragrafu 632 Občianskeho súdneho poriadku je možné podať odvolanie do 30 dní od doručenia rozsudku odvolávajúcemu sa, ale najneskôr päť mesiacov odo dňa zverejnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Po uplynutí piatich mesiacov odo dňa zverejnenia rozsudku už nie je možné podať odvolanie, aj keď zostáva menej než 30 dní do konca päťmesačného obdobia od doručenia a zverejnenia rozsudku. Toto absolútne obmedzenie bolo zavedené s cieľom zabezpečiť právnu istotu. Podobné päťmesačné absolútne obmedzenie na podávanie odvolania bolo zavedené napríklad vo vzťahu k podávaniu odvolania proti nariadeniam alebo odvolania v rámci kasačných opravných prostriedkov.

Príkladom lehoty vyjadrenej v rokoch je zánik nároku na vrátenie štátneho poplatku alebo kaucie – nárok zanikne po uplynutí dvoch rokov od konca roka, počas ktorého boli kaucia alebo štátny poplatok zaplatené, ale nie pred ukončením konania a pred nadobudnutím platnosti rozsudku. V tomto prípade však ide o zánik nároku a nie o procesnú lehotu – takýto časový rámec sa nedá predĺžiť ani obnoviť.

Lehota pre zánik nároku sa vyjadruje v rokoch. Nie je to procesná lehota. Podľa paragrafu 143 všeobecnej časti Občianskeho zákonníka súd vezme do úvahy zánik nároku iba na žiadosť povinnej osoby.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota skončí v posledný deň jej trvania. Ak je lehota stanovená v týždňoch, skončí rovnakým dňom posledného týždňa jej trvania. Ak je lehota stanovená v mesiacoch, skončí rovnakým dňom posledného mesiaca. Ak je lehota stanovená v rokoch, skončí rovnakým dňom a mesiacom posledného roka. Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo v rokoch a skončí sa v mesiaci bez príslušného dňa, za posledný deň jej trvania sa považuje posledný deň daného mesiaca (paragraf 136 ods. 2 až 5 všeobecnej časti Občianskeho zákonníka).

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno. V paragrafe 136 ods. 8 všeobecnej časti Občianskeho zákonníka je stanovené, že ak má lehota pre vydanie vyhlásenia o úmysle alebo splnenie záväzku skončiť v deň, ktorý je štátnym sviatkom alebo iným dňom pracovného pokoja, za deň skončenia sa považuje prvý pracovný deň nasledujúci po dni pracovného pokoja.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Podľa paragrafu 64 ods. 1 všeobecnej časti Občianskeho zákonníka môže súd na základe odôvodneného návrhu alebo z vlastnej iniciatívy predĺžiť procesnú lehotu, ktorú stanovil, pokiaľ na to existuje dostatočný dôvod. Lehota sa môže predĺžiť viackrát iba so súhlasom protistrany.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Odvolanie sa musí podať do 30 dní od doručenia rozsudku odvolávajúcemu sa, ale najneskôr päť mesiacov odo dňa zverejnenia rozsudku súdu prvého stupňa (esimese astme kohus) (paragraf 632 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z tohto všeobecného pravidla však existujú výnimky:

1. ak miestny súd (maakohus) pri rozhodovaní o prípade v určujúcej časti rozsudku vyhlási, že príslušný všeobecne uplatniteľný právny predpis je v rozpore s ústavou (põhiseadus) a odmietne ho uplatniť, lehota na odvolanie nezačne plynúť, kým Najvyšší súd (Riigikohus) nevydá formou ústavného preskúmania rozhodnutie týkajúce sa všeobecne uplatniteľného právneho predpisu, ktorý sa neuplatnil;
2. ak sa počas plynúcej lehoty na podanie odvolania vynesie doplňujúci rozsudok, lehota na podanie odvolania začína plynúť odo dňa vynesenia doplňujúceho rozsudku, a to aj pokiaľ ide o pôvodný rozsudok. V prípadoch, keď sa k rozsudku, ktorý bol vynesený bez popisnej časti alebo bez odôvodnenia, pridá vynechaná časť, lehota na podanie odvolania začína nanovo plynúť odo dňa vynesenia úplného rozsudku.

Lehota na podanie odvolania sa môže skrátiť alebo predĺžiť až na päť mesiacov od zverejnenia rozsudku, ak sa na tom strany dohodnú.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Podľa Občianskeho súdneho poriadku súd stanoví termín súdneho konania okamžite po prijatí návrhu alebo podania a príslušnej odpovede alebo po uplynutí lehoty stanovenej na odpoveď. Súd môže stanoviť termín súdneho konania aj pred prijatím odpovede alebo pred uplynutím lehoty stanovenej na odpoveď, ak je možné predpokladať, že na prijatie rozhodnutia vo veci bude potrebné súdne konanie bez ohľadu na odpoveď, alebo ak je okamžité stanovenie termínu súdneho konania za daných okolností odôvodnené aj z iných dôvodov. Ak súd nepožaduje odpoveď, stanoví termín súdneho konania okamžite po prijatí návrhu alebo podania. Ak je to možné, súd pri stanovení termínu súdneho konania získa a posúdi stanovisko účastníkov konania.

Súd môže zrušiť súdne konanie, zmeniť jeho čas alebo ho odložiť, len ak na to existuje dostatočný dôvod (paragraf 352 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Ak konanie prebieha podľa estónskeho procesného práva, osoba nestráca právo na predĺženie procesnej lehoty výlučne na základe skutočnosti, či sa lehota môže alebo nemôže predĺžiť na mieste, kde sa osoba o úkone dozvedela.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak sa procesný úkon nevykoná včas, účastník konania nie je oprávnený vykonať procesný úkon neskôr, pokiaľ súd neobnoví lehotu stanovenú zákonom, nepredĺži lehotu, ktorú stanovil, alebo nerozhodne o návrhu, podaní, dôkaze alebo námietke, ktorú podal účastník konania. Platí to bez ohľadu na to, či účastník konania bol alebo nebol na takéto dôsledky vopred upozornený.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak súd v dôsledku neúčasti odporcu vynesie kontumačný rozsudok, odporca môže podať návrh na zrušenie kontumačného rozsudku (paragraf 415 Občianskeho súdneho poriadku). Odporca môže podať návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, ak mal na nevykonanie úkonu, ktoré viedlo k vyneseniu kontumačného rozsudku, dostatočný dôvod. Dostatočným dôvodom, pre ktorý odporca nereagoval na úkon alebo sa nezúčastnil na súdnom konaní a neoznámil to súdu, je predovšetkým narušenie dopravy, neočakávaná choroba účastníka konania alebo neočakávaná závažná choroba osoby blízkej účastníkovi, v dôsledku čoho účastník nemohol reagovať na úkon ani sa zúčastniť na súdnom konaní, ani tam poslať zástupcu (paragraf 422 ods. 1).

Návrh na zrušenie kontumačného rozsudku sa môže podať bez ohľadu na to, či existuje dostatočný dôvod, ak:

1. v prípade nereagovania na úkon bolo oznámenie o úkone doručené odporcovi alebo jeho právnemu zástupcovi iným spôsobom, ako je osobné doručenie proti podpisu alebo elektronické doručenie;
2. v prípade neúčasti na súdnom konaní bolo predvolanie doručené odporcovi alebo jeho právnemu zástupcovi iným spôsobom, ako je osobné doručenie proti podpisu alebo odovzdanie na súdnom konaní, alebo elektronický formulár;
3. kontumačný rozsudok nebolo možné zákonne vydať.

Návrh na zrušenie kontumačného rozsudku sa môže podať do 30 dní od jeho doručenia. Ak je kontumačný rozsudok doručený verejným oznámením, návrh na jeho zrušenie sa môže podať do 30 dní odo dňa, keď sa odporca o kontumačnom rozsudku dozvedel alebo keď sa začalo vykonávacie konanie na vykonanie kontumačného rozsudku. Ak bol po obnovení konania proti odporcovi vynesený ďalší kontumačný rozsudok, odporca môže podať proti tomuto rozsudku odvolanie iba v prípade, že nie je možné overiť požadované podmienky na vynesenie kontumačného rozsudku.