Procesné lehoty

Írsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Hlavné druhy lehôt sú tieto:

Lehota na vyjadrenie k nároku: Odporca má odo dňa doručenia nároku vrchného súdu osem dní na potvrdenie tohto doručenia, ktoré sa považuje za „účasť na konaní“. Táto 8-dňová lehota sa však podľa predpisu 12 pravidla 2 rokovacieho poriadku vyšších súdov nevzťahuje na „osobitné predvolania“, v prípade ktorých je možné potvrdiť účasť na konaní kedykoľvek.

Pokiaľ súd nenariadi inak, do všeobecnej 8-dňovej lehoty sa nezapočítava deň doručenia. Odporca má ďalších 28 dní odo dňa doručenia zdôvodnenia žalobného nároku alebo od uplynutia lehoty na potvrdenie účasti na konaní, podľa toho, čo nastane neskôr, na doručenie vyjadrenia k nároku (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 21 pravidlo 1).

V občianskoprávnych konaniach obvodného súdu sa od odporcu vyžaduje, aby svoje vyjadrenie k nároku doručil žalobcovi do desiatich dní od potvrdenia účasti na konaní (rokovací poriadok obvodného súdu z roku 2001, predpis 15 pravidlo 4). Potvrdenie účasti na konaní a vyjadrenie k nároku musia byť na okresnom súde podané najneskôr do 28 dní od doručenia oznámenia o nároku (rokovací poriadok okresného súdu, predpis 42).

Lehota na výkon rozsudku: Na vrchnom súde je možné začať konania týkajúce sa výkonu rozsudku do šiestich rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 42 pravidlo 23). Je potrebné podať na súd žiadosť o exekúciu, ak uplynulo šesť rokov alebo ak došlo k zmene týkajúcej sa účastníkov v dôsledku úmrtia alebo z iného dôvodu. Žaloba proti rozsudku sa považuje za premlčanú po 12 rokoch odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku (zákon o premlčaní z roku 1957, odd. 11).

Premlčacie lehoty: V zmluvných prípadoch má zmluvná strana šesť rokov na uplatnenie nároku odo dňa, v ktorom dôvod žaloby vznikol. V prípadoch deliktov má osoba spravidla šesť rokov na uplatnenie nároku, hoci v prípade ujmy na zdraví a poškodzovania dobrého mena platia osobitné pravidlá.

V prípadoch ujmy na zdraví má osoba dva roky na uplatnenie nároku odo dňa ujmy na zdraví alebo odo dňa zistenia príčiny ujmy na zdraví, ak je tento dátum neskorší (zákon o občianskoprávnej zodpovednosti a súdoch z roku 2004, odd. 7).

V prípadoch poškodzovania dobrého mena má osoba jeden rok na uplatenie nároku, pričom táto lehota sa môže za výnimočných okolností predĺžiť na dva roky.

Pokiaľ ide o žalobu v súvislosti s dedičstvom, nárok sa musí uplatniť do dvoch rokov od smrti poručiteľa alebo v rámci bežnej premlčacej lehoty, podľa toho, ktorá lehota je kratšia (zákon o občianskoprávnej zodpovednosti z roku 1961, odd. 9 čl. 2).

Návrhy druhov na konania podľa časti 15 zákona o registrovanom partnerstve a o niektorých právach a povinnostiach druhov z roku 2010 musia byť podané do dvoch rokov od skončenia vzťahu.

V prípadoch zahŕňajúcich vymáhanie pozemkov je premlčacia lehota 12 rokov.

Pokiaľ ide o vymáhanie nedoplatkov konvenčného nájomného, premlčacia lehota je šesť rokov. Pokiaľ ide o vyplatenie hypotéky, premlčacia lehota je 12 rokov. Pokiaľ ide o nárok na odmenu pri záchrane, uplatňuje sa dvojročná premlčacia lehota. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia predpokladaných podmienok vyplývajúcich z chybného motorového vozidla, dotknutá osoba má dva roky na uplatnenie tohto nároku (zákon o predaji tovaru a poskytovaní služieb z roku 1980, odd. 13 čl. 8). Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za chybný výrobok, žaloba sa musí podať do troch rokov [zákon o zodpovednosti za chybné výrobky z roku 1991, odd. 7 čl. 1).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Pravidlá týkajúce sa pojednávaní súdov a súdnych prázdnin nájdete v odkaze na konci tohto dokumentu.

Okrem soboty a nedele sú dňami pracovného pokoja v Írsku tieto dni:

Nový rok (1. január),

Deň svätého Patrika (17. marec),

Veľkonočný pondelok,

Prvý sviatok vianočný (25. december),

Deň svätého Štefana (26. december),

prvý pondelok v máji, júni a auguste,

posledný pondelok v októbri.

Ak Prvý sviatok vianočný, Deň svätého Štefana alebo Nový rok pripadnú na víkend, nasledujúci pracovný deň je štátnym sviatkom. Je potrebné vziať na vedomie aj súdne prázdniny, počas ktorých sa koná len obmedzený počet súdnych pojednávaní, ako napríklad „pojednávania počas súdnych prázdnin“ a naliehavé žiadosti. Počas dlhých prázdnin v auguste a septembri sa napríklad koná len obmedzený počet súdnych pojednávaní na vyšších súdoch a obvodnom súde.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

zákone o premlčaní z roku 1957 v znení neskorších predpisov sa stanovujú lehoty, v rámci ktorých sa majú začať súdne konania. Nárok uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty je vylúčený alebo vyškrtnutý iba vtedy, keď sa odporca vo svojom vyjadrení k nároku odvoláva na zákon o premlčaní. Zákon o premlčaní preto nemá vplyv na právo žalobcu žalovať, ale môže mať vplyv na jeho právo dediť. Je treba podotknúť, že aj keď sa nárok uplatní v príslušnej lehote, vrchný súd má stále inherentnú právomoc zamietnuť tento nárok v záujme spravodlivosti, ak lehota, ktorá uplynula medzi dňom vzniku žalobného dôvodu a dňom konania alebo nároku, je taká veľká, že by to odporcovi spôsobilo neprávosť. Pozri aj odpoveď na otázku 1.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť odo dňa, keď nastala príslušná udalosť, alebo odo dňa zistenia príslušnej udalosti (napr. ujmy na zdraví). Ak napríklad súd stanoví jeden týždeň na vykonanie úkonu, musí byť príslušný úkon vykonaný alebo príslušný dokument predložený do jedného týždňa od vydania príkazu na vykonanie daného úkonu. Ak má podobne účastník šesť rokov na výkon rozsudku, to znamená šesť rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku.

Vo všeobecnosti a s výnimkou prípadov, keď sa ustanoví inak, ak sa určí, že lehota začína plynúť v konkrétny deň, tento deň sa zahrnie do danej lehoty [zákon o výklade z roku 2005, odd. 18 písm. h)]. V predpise 122 pravidle 10 rokovacieho poriadku vyšších súdov sa však stanovuje, že ak sa v uvedenom rokovacom poriadku určí konkrétny počet dní (iných ako „celé“ dni), prvý deň sa do danej lehoty nezapočítava.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Ak sa má písomnosť doručiť druhej strane žaloby do určitého dátumu alebo do určitého počtu dní, bude sa spravidla doručovať buď obyčajnou poštou s vopred zaplateným poštovným, alebo doporučene. Ak je písomnosť odoslaná obyčajnou poštou s vopred zaplateným poštovným, považuje sa za doručenú druhej strane v deň, keď by bola obálka obsahujúca písomnosť doručená v rámci bežných poštových lehôt, spravidla deň po odoslaní. [Pre pravidlá upravujúce doručovanie občianskeho zákona v prípade obvodného súdu pozri rokovací poriadok obvodného súdu z roku 2001, predpis 11 pravidlo 10 a predpis 14 pravidlo 3 písm. vi), pre pravidlá upravujúce doručovanie oznámenia o nároku v prípade okresného súdu pozri rokovací poriadok okresného súdu, predpis 41 pre pravidlá upravujúce doručovanie predvolaní v prípade vrchného súdu pozri rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 9].

V predpise 122 rokovacieho poriadku vyšších súdov sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa lehôt vrátane prípadov, keď sa doručenie považuje za uskutočnené (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 122 pravidlo 9).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak lehota začína plynúť v konkrétny deň alebo sa od konkrétneho dňa počíta, napríklad ak sa má písomnosť doručiť účastníkovi „do siedmich dní“, prvý deň (napríklad deň, keď bol vydaný príkaz) sa s prihliadnutím na predpisy alebo rokovací poriadok považuje za zahrnutý do tejto lehoty. V predpise 122 pravidle 10 rokovacieho poriadku vyšších súdov sa však stanovuje, že ak sa v uvedenom rokovacom poriadku určí konkrétny počet dní (iných ako „celé“ dni), prvý deň sa do danej lehoty nezapočítava. Ak sa lehota skončí konkrétnym dňom alebo sa počíta ku konkrétnemu dňu, tento deň sa považuje za zahrnutý do tejto lehoty. Ak sa na doručenie akejkoľvek písomnosti alebo na začatie konania stanoví menej ako šesť dní, soboty, nedele, Prvý sviatok vianočný a Veľký piatok sa do výpočtu lehoty nezapočítavajú. (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 122).

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Kalendárne dni, pokiaľ nie je uvedené inak.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak je lehota na vykonanie akéhokoľvek úkonu alebo začatie konania obmedzená na mesiace alebo roky, táto lehota sa počíta v kalendárnych mesiacoch, pokiaľ nie je uvedené inak.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Vo všeobecnosti a s výnimkou prípadov, keď sa ustanoví inak, ak lehota začína plynúť v konkrétny deň alebo sa počíta od konkrétneho dňa, tento deň sa zahrnie do danej lehoty, a ak sa lehota skončí konkrétnym dňom alebo sa počíta ku konkrétnemu dňu, tento deň sa zahrnie do danej lehoty [zákon o výklade z roku 2005, odd. 18 písm. h)]. V predpise 122 pravidle 10 rokovacieho poriadku vyšších súdov sa však stanovuje, že ak sa v uvedenom rokovacom poriadku určí konkrétny počet dní (iných ako „celé“ dni), prvý deň sa do danej lehoty nezapočítava.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, ak lehota na vykonanie akéhokoľvek úkonu alebo na začatie akéhokoľvek konania vyprší v sobotu, v nedeľu alebo v iný deň, keď sú súdne kancelárie zatvorené a teda v daný deň nie je možné úkon vykonať, táto lehota uplynie v nasledujúci deň, v ktorom sú súdne kancelárie otvorené. Toto pravidlo sa uplatňuje vždy pri uplynutí lehoty.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak je zákonom stanovená premlčacia lehota, súdy nemajú právomoc túto lehotu predĺžiť. Súdy však majú diskrečnú právomoc predĺžiť alebo skrátiť lehoty, ktoré sú stanovené v rokovacom poriadku súdu alebo v určitých prípadoch v súdnych príkazoch. Ak je žalobca presvedčený, že existujú výnimočné okolnosti, môže požiadať súd o okamžité posúdenie žiadosti, a to bez toho, aby sa čakalo, kým budú odporcovi doručené akékoľvek písomnosti. Ide o žiadosť ex parte alebo „bez upozornenia“. Ak sa vydá príkaz ex parte, druhá strana bude informovaná o vydaní tohto príkazu a následne bude mať možnosť obrátiť sa na súd a požiadať o zmenu alebo zrušenie tohto príkazu. Vo všeobecnosti sa lehota na podanie akejkoľvek súdnej písomnosti môže po dohode účastníkov predĺžiť. Ak chce účastník konania predĺžiť lehotu na odvolanie, musí preukázať, že vyjadril úmysel odvolať sa vo vymedzenej lehote, že skutočnosť, že odvolanie nebolo podané včas, bola pôsobená chybou a že ide o obhájiteľný prípad. Ak bola druhému účastníkovi z dôvodu uplynutého času spôsobená ujma, môže sa to považovať za relevantný faktor a súd môže za takýchto okolností uplatniť svoju diskrečnú právomoc odmietnuť predĺženie lehoty.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Odvolanie proti rozhodnutiu vrchného súdu sa musí podať do 28 dní odo dňa potvrdenia príkazu, ktorý je predmetom odvolania.

Ak sa chce dotknutá osoba odvolať proti rozhodnutiu obvodného súdu, musí toto odvolanie podať do desiatich dní odo dňa, keď bol vyhlásený rozsudok alebo príkaz, proti ktorému sa odvoláva (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 61 pravidlo 3).

Ak sa chce dotknutá osoba odvolať proti rozhodnutiu okresného súdu, musí toto odvolanie podať do 14 dní od vydania rozhodnutia okresného súdu (predpis 101 pravidlo 1 rokovacieho poriadku okresného súdu).

Na účely súdneho preskúmania rozhodnutia sudcu alebo správneho orgánu je potrebné podať žiadosť bezodkladne a do troch mesiacov odo dňa, keď prvýkrát nastali dôvody pre podanie žiadosti, okrem prípadu, keď by sa súd domnieval, že existujú opodstatnené dôvody na predĺženie lehoty (rokovací poriadok vyšších súdov, predpis 84 pravidlo 21 článok 1).

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Ak je premlčacia lehota stanovená zákonom, súdy nemajú právomoc túto lehotu predĺžiť alebo skrátiť. Súd má však s prihliadnutím na akéhokoľvek príslušné ustanovenie zákona diskrečnú právomoc predĺžiť alebo skrátiť lehotu na vykonanie určitých úkonov. V rokovacom poriadku vyšších súdov a v rokovacom poriadku obvodného súdu sa stanovuje, že súd má právomoc predĺžiť alebo skrátiť lehotu určenú týmito rokovacími poriadkami alebo stanovenú ktorýmkoľvek súdom.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie, účastník nestráca právo na predĺženie lehoty.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Účastník konania, ktorý nedodrží lehoty uložené súdom alebo stanovené v súdnych poriadkoch alebo v právnych predpisoch, môže byť vylúčený. Ak napríklad odporca nepotvrdí účasť na konaní v súvislosti s nárokom alebo nepodá vyjadrenie k nároku, žalobca môže podať návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Ak bol rozsudok voči odporcovi vydaný za týchto okolností, odporca sa môže domáhať zrušenia rozsudku alebo môže podať odvolanie na vyšší súd. Ak žalobca neposkytne podrobnosti o svojom nároku včas, odporca môže podať žiadosť o vylúčenie nároku z dôvodu omeškania. Žalobca sa môže proti tomuto rozhodnutiu odvolať na vyššom súde. Súd môže takisto využiť svoju diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o trovy konania, a to takým spôsobom, aby bol sankcionovaný účastník, ktorý spôsobil akékoľvek neprimerané omeškanie alebo ktorý nedodržal príslušné lehoty.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Strana v omeškaní môže súd požiadať o predĺženie lehoty. Ak má uplynutie lehoty za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie, strany v omeškaní môžu požiadať o zrušenie rozsudku alebo ak neuspejú, môžu podať odvolanie na vyšší súd.

Posledná aktualizácia: 09/03/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.