Procesné lehoty

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Procesné lehoty, t. j. lehoty, v ktorých sa musí uskutočniť konkrétny úkon, môžu byť a) povinné (perentorio), čo znamená, že pri ich nedodržaní je úkon neplatný; b) orientačné (ordinatorio), čo znamená, že nedodržanie nemá za následok neplatnosť; c) minimálne (dilatorio), čo znamená, že úkon je neplatný, ak sa uskutočnil pred príslušným dátumom (Občiansky súdny poriadok, články 152 až 155; pozri prílohu uvedenú ďalej).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Za dni pracovného pokoja sa považujú tieto dni: všetky nedele, 1. január, 6. január, 25. apríl, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 2. jún, 15. august, 1. november, 8. december a 25. a 26. december.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Do výpočtu procesnej lehoty sa nezahŕňa deň začiatku (dies a quo). Ak je posledný deň (dies ad quem) dňom pracovného pokoja, lehota sa automaticky predĺži do nasledujúceho pracovného dňa. Ak sa zákon vzťahuje na pojem „čistých dní“ (giorni liberi), z výpočtu sa vylúči deň začiatku i posledný deň.

Ak sa v zákone výslovne neuvádza, že lehota je povinná, bude sa považovať za orientačnú.

Na výpočet lehoty vyjadrenej v mesiacoch alebo rokoch sa používa bežný kalendár. Lehota tak uplynie po uplynutí posledného okamihu dňa v mesiaci zodpovedajúcom mesiacu začiatku alebo v prípade lehoty vyjadrenej v rokoch po uplynutí posledného okamihu dňa v mesiaci a (následne) roku zodpovedajúcich mesiacu a roku začiatku bez ohľadu na to, či mesiace majú 31 alebo 28 dní alebo či výpočet zahŕňa február priestupného roku.

Povinné lehoty nie je možné predĺžiť.

Procesné lehoty na bežných a správnych súdoch (okrem vecí týkajúcich sa pracovného práva) sa automaticky prerušujú počas justičných prázdnin od 1. augusta do 31. augusta každého roka v súlade s reformou zavedenou zákonným dekrétom č. 132/2014 (prerušenie predtým trvalo do 15. septembra) a ich výpočet pokračuje alebo sa začne od konca tohto obdobia prerušenia.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Ak sudca neurčí dátum začiatku, lehota zvyčajne začne plynúť od okamihu, keď sa strana skutočne alebo právne dozvie o povinnosti (napríklad: lehota na odvolanie sa začína okamihom oznámenia rozsudku, alebo ak to nie je možné, okamihom jeho uverejnenia).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Môže sa to stať v týchto dvoch prípadoch:

a) v súvislosti s lehotami, ktoré začínajú plynúť od dátumu doručenia alebo oznámenia dokumentu (napríklad lehoty na odvolanie proti rozsudku).

V týchto prípadoch sa na účely odvolania v krátkej lehote stanovenej v článku 325 Občianskeho súdneho poriadku (30 dní na prvé odvolanie alebo 60 dní na odvolanie v právnej otázke pred kasačným súdom) berie do úvahy okamih prijatia rovnopisu rozsudku adresátom. Okamih, od ktorého lehota začína plynúť, sa tak môže líšiť v závislosti od spôsobu doručenia, pretože poštové doručenie môže byť pomalšie ako doručenie súdnym úradníkom.

b) v súvislosti s doručením poštou ústavný súd (rozsudky č. 477 z roku 2002 a č. 28 z roku 2004) rozhodol, že súdny dokument je na strane odosielateľa doručený vtedy, keď sa odovzdá súdnemu úradníkovi, bez ohľadu na spôsob následného poslania (doručenie poštou alebo súdnym úradníkom), zatiaľ čo na strane príjemcu je doručený v deň prijatia dokumentu.

Táto zásada znamená, že čas doručenia dokumentu odosielateľom sa líši od času prijatia adresátom. Táto zásada bola prijatá aj v nariadení Rady (ES) č. 1348/2000. Zásada sa týka iba včasnosti doručenia dokumentu, pričom lehota sa považuje za dodržanú doručujúcim účastníkom konania, ak sa dokument odovzdá súdnemu úradníkovi pred uplynutím príslušnej lehoty. Nemá vplyv na čas začiatku iných lehôt, ako sú čas oznámenia alebo doručenia dokumentu adresátovi alebo zverejnenia rozsudku, ani na iné udalosti, ako je podrobnejšie vysvetlené vyššie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie, deň, v ktorom došlo k udalosti, sa neberie do úvahy.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Počítajú sa všetky dni. Koniec lehoty sa presunie na nasledujúci pracovný deň len v prípade, že pripadne na deň pracovného pokoja.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, myslia sa kalendárne mesiace a roky.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

V týchto prípadoch lehota uplynie po uplynutí posledného okamihu dňa v mesiaci zodpovedajúcom mesiacu začiatku alebo v prípade lehoty vyjadrenej v rokoch po uplynutí posledného okamihu dňa v mesiaci a (následne) roku zodpovedajúcich mesiacu a roku začiatku bez ohľadu na to, či mesiace majú 31 alebo 28 dní alebo či výpočet zahŕňa február priestupného roku.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Povinné lehoty nie je možné predĺžiť. Účastníci konania však môžu požiadať súd o predĺženie v prípade, že môžu preukázať, že sa im nepodarilo dodržať lehotu z dôvodov, ktoré nemohli ovplyvniť.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V prvom rade je nutné rozlišovať medzi dlhými a krátkymi lehotami.

Dlhá lehota je šesť mesiacov od uverejnenia rozsudku. Krátka lehota, ktorá začína plynúť v okamihu oznámenia rozsudku, je 30 dní na podanie odvolania na odvolací súd a 60 dní na podanie odvolania na kasačný súd. Návrhy týkajúce sa odporu tretej strany so zrušujúcimi účinkami (opposizione di terzo revocatoria) a návrhy na obnovu (revocazione) sa musia podať do 30 dní od zistenia podvodu alebo chyby, ktorých sa návrh týka. Odvolania na základe nepríslušnosti sa musia podať do 30 dní.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Platí všeobecné pravidlo, že súd môže stanoviť ľubovoľné lehoty v rámci intervalu stanoveného zákonom. Lehoty na dostavenie sa pred súd sú však stanovené zákonom, teda nie súdom. Podľa článku 168a Občianskeho súdneho poriadku môže súd odložiť dátum prvého pojednávania najviac o 45 dní.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

V Taliansku neexistuje všeobecné pravidlo pre predĺženie lehôt. V niektorých prípadoch však lehoty boli prerušené v dôsledku prírodných katastrof. Predĺženie teda spravidla platí len pre osoby alebo oblasti, na ktoré sa vzťahuje regulačné opatrenie alebo ministerská vyhláška.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Nedodržanie povinnej lehoty vedie k strate práva vykonať úkon, na ktorý sa vzťahuje lehota.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Osoby, ktoré nedodržali lehotu, môžu požiadať o predĺženie lehoty, ak môžu preukázať, že ju nedodržali z dôvodov, ktoré nemohli ovplyvniť.

Súvisiace prílohy

Procesné lehoty: Občiansky súdny poriadok, články 323 – 338   (72 Kb) 

Procesné lehoty: Občiansky súdny poriadok, články 152 – 155   (41 Kb)