Procesné lehoty

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V poľskom občianskom práve procesnom sa rozlišujú tieto druhy lehôt:

• pokiaľ ide o procesné úkony strán: zákonné, sudcovské a zmluvné lehoty;
• pokiaľ ide o procesné úkony súdu: poriadkové lehoty.

Zákonné a sudcovské lehoty sú konečné a nemôžu sa predĺžiť.

Zákonné lehoty, ktoré sú definované ako prekluzívne lehoty (znamená to, že ich nedodržanie vedie k neplatnosti dotknutého procesného úkonu), sú ustanovené v zákonoch. Tieto lehoty nie je možné predĺžiť ani skrátiť. Zákonné lehoty začínajú plynúť od okamihu uvedeného v zákone. Existujú dva druhy zákonných lehôt: lehoty, pred uplynutím ktorých sa musí úkon vykonať, a lehoty, po uplynutí ktorých sa úkon vykonať môže. Zákonné lehoty zahŕňajú lehoty na podanie opravných prostriedkov, napr. lehota na podanie odvolania alebo sťažnosti.

Sudcovské lehoty sú takisto definované ako prekluzívne lehoty, ale sú stanovené súdom alebo sudcom. Sudcovské lehoty sa môžu predĺžiť alebo skrátiť, ale iba zo závažného dôvodu a na základe návrhu podaného pred uplynutím lehoty, aj bez vypočutia protistrany. Tieto lehoty začínajú plynúť od okamihu vydania rozhodnutia alebo príkazu na tento účel; keď sa v Občianskom súdnom poriadku stanovuje automatické doručenie, lehoty začínajú plynúť od doručenia rozhodnutia alebo príkazu.
Sudcovské lehoty zahŕňajú lehoty na odstránenie chýb týkajúcich sa súdnej alebo procesnej nespôsobilosti alebo na nápravu formálnych nedostatkov odvolania alebo sťažnosti.

Zmluvné lehoty, ako naznačuje ich názov, sú stanovené dohodou strán. Typickým príkladom je prerušenie konania na základe spoločného návrhu účastníkov konania. Ak účastníci konania podajú takýto návrh, súd je oprávnený (ale nie je povinný) konanie prerušiť. Uplatnenie takejto lehoty závisí výlučne od vôle strán.

Poriadkové lehoty sú zvyčajne určené pre justičné orgány (súdy) a nie pre účastníkov konania. Nedodržanie týchto lehôt nemá žiadne nepriaznivé procesné následky. Ich hlavným cieľom je uplatňovať zásadu rýchlosti konania. Príkladom takejto lehoty je lehota pre súd na vypracovanie odôvodnenia rozsudku.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971

Podľa zákona z 18. januára 1951 o dňoch pracovného pokoja sú zákonné dni pracovného pokoja:

1. všetky nedele (soboty nie sú zákonné dni pracovného pokoja);

2. tieto dni:

1. 1. január – Nový rok;
2. 6. január – Traja králi;
3. Veľkonočná nedeľa;
4. Veľkonočný pondelok;
5. 1. máj – štátny sviatok;
6. 3. máj – Národný sviatok tretieho mája;
7. Svätodušná nedeľa;
8. sviatok Božieho tela;
9. 15. august – Nanebovzatie Panny Márie;
10. 1. november – Sviatok všetkých svätých;
11. 11. november – Národný sviatok nezávislosti;
12. 25. december – prvý sviatok vianočný;
13. 26. december – druhý sviatok vianočný.

V roku 2024 pripadá Veľkonočná nedeľa na 31. marca, Veľkonočný pondelok na 1. apríla, Svätodušná nedeľa na 19. mája a sviatok Božieho tela na 30. júna.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

V občianskom práve môže mať pojem „lehota“ dva významy.
Môže to byť určitý okamih (napr. 5. apríla 2017) alebo určité obdobie, ktoré má začiatok a koniec (napr. 14 dní).

V prípade uvedenia konečnej lehoty (dátumu, ku ktorému sa musí niečo vykonať) záleží na presnom okamihu, keď lehota uplynie. Lehota nemusí byť uvedená ako deň, ale musí byť určená udalosťou, ktorá sa vyskytne v konkrétnej situácii určenej zmluvnými stranami.

Procesné lehoty sa určujú pomocou takých časových jednotiek, akými sú deň, týždeň, mesiac alebo rok. Podľa článku 165 Občianskeho súdneho poriadku je spôsob výpočtu lehôt v občianskoprávnom konaní upravený v ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich sa lehôt, ak sa v zákone, rozhodnutí súdu, rozhodnutí iného štátneho orgánu alebo právnom akte stanovuje lehota bez určenia spôsobu jej výpočtu (článok 110 Občianskeho zákonníka). Odoslanie návrhu na poľskej poštovej pobočke národného poskytovateľa poštových služieb na území Poľskej republiky alebo na zahraničnej poštovej pobočke národného poskytovateľa poštových služieb na území iného členského štátu Európskej únie sa považuje za rovnocenné podaniu daného dokumentu na súde. To isté platí aj pre podanie dokumentu vojakom na ústredí vojenskej jednotky alebo osobou pozbavenou osobnej slobody väzenskej správe alebo členom posádky poľského námorného plavidla kapitánovi plavidla.

Deň má 24 hodín a začína sa a končí o 24.00 hodine.
Lehota uvedená v dňoch uplynie na konci posledného dňa. Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca. Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca, zatiaľ čo polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom. Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní. Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu prípadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Ak je začiatok lehoty vymedzenej v dňoch určitou udalosťou, deň, keď nastane udalosť, sa pri výpočte lehoty nezohľadňuje. Napríklad ak súd doručí účastníkovi konania procesné predvolanie, aby 11. januára 2017 vykonal určitý úkon v sedemdňovej lehote, táto lehota uplynie o polnoci (24.00 hod.) 18. januára 2017.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Súd môže doručovať niekoľkými spôsobmi: poštou, súdnym úradníkom, zriadencami alebo súdnou doručovacou službou. Doručenie adresátovi sa môže vykonať aj odovzdaním dokumentu adresátovi v kancelárii súdu. Pokiaľ sa doručenie vykonalo riadne, všetky tieto spôsoby sú rovnako platné a výber spôsobu nemá vplyv na plynutie lehôt.

Od 8. septembra 2016 pravidlá umožňujú súdu doručovať prostredníctvom systému prenosu údajov, ak adresát podal dokumenty prostredníctvom tohto systému alebo sa rozhodol podávať dokumenty týmto spôsobom. Adresát, ktorý sa rozhodol podať dokumenty prostredníctvom systému prenosu údajov, sa môže rozhodnúť, že odmietne elektronické doručovanie.

Dokument doručený elektronickými prostriedkami sa považuje za doručený ku dňu uvedenému v elektronickom potvrdení o prijatí podania, aj keď tento deň pripadá na zákonný deň pracovného pokoja. Skutočnosť, že elektronické podanie je prijaté v noci, nemá vplyv na účinnosť doručenia. V prípade neexistencie elektronického potvrdenia o prijatí podania sa doručenie považuje za účinné 14 dní odo dňa uloženia dokumentu do systému prenosu údajov. Podľa uvedených pravidiel sa od strán požaduje, aby si skontrolovali elektronický účet najmenej raz za 14 dní.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak je začiatok lehoty vymedzenej v dňoch určitou udalosťou, deň, kedy nastane udalosť, sa pri výpočte lehoty nezohľadňuje.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Lehoty stanovené v dňoch sú vyjadrené v kalendárnych dňoch. Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu pripadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca.

Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca. Polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom.

Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca.

Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca. Polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom.

Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu prípadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Predĺžiť alebo skrátiť sa môžu iba sudcovské lehoty, t. j. lehoty stanovené súdom alebo predsedom súdu. Rozhodnutie o predĺžení alebo skrátení lehoty môže prijať buď predseda súdu, alebo súd, ale len zo závažných dôvodov, pričom posúdenie dôvodov sa ponecháva na ich uvážení.

Lehotu možno predĺžiť alebo skrátiť iba na návrh účastníka konania, účastníka konania v nesporových konaniach, vedľajšieho účastníka konania, prokurátora, inšpektora práce, ombudsmana pre spotrebiteľov, mimovládnej organizácie, súdom vymenovaného znalca alebo svedka, ak sa táto lehota týka ich konania. Takéto rozhodnutie sa nesmie prijať z vlastného podnetu súdu alebo sudcu.

Návrh sa musí podať pred uplynutím stanovenej lehoty.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V poľskom Občianskom súdnom poriadku sa stanovujú zákonné procesné lehoty na podanie opravných prostriedkov podľa druhu súdneho rozhodnutia [rozsudku (wyrok), rozhodnutia vo veci samej v nesporových konaniach (postanowienie co do istoty sprawy w postępowaniu nieprocesowym), rozsudku pre zmeškanie (wyrok zaoczny), platobného rozkazu v upomínacom konaní (nakaz zapłaty w postępowaniu upominawczym), platobného rozkazu v konaní o vydaní platobného rozkazu (nakaz zapłaty w postępowaniu nakazowym) a rozhodnutí (postanowienie)]. Stanovené sú najmä tieto zákonné lehoty:

• rozsudok a rozhodnutie vo veci samej v nesporových konaniach: odôvodnenie rozsudku sa musí vyhotoviť písomne, ak o to účastník konania požiada do jedného týždňa od dátumu vyhlásenia výroku rozsudku. Súd musí účastníkom konania doručiť rozsudok z vlastného podnetu v prípade, že účastník konania, ktorý vystupuje bez obhajcu, právneho poradcu alebo patentového zástupcu, nebol pri vyhlásení rozsudku prítomný z dôvodu odňatia slobody a z dôvodu, že bol rozsudok vydaný na neverejnom zasadnutí. Rozsudok a informácie o spôsobe a lehote podania návrhu na doručenie dôvodov a o podmienkach, spôsobe a lehote podania odvolania sa musia automaticky doručiť každému účastníkovi konania, ktorý vystupoval bez advokáta, právneho zástupcu, patentového zástupcu alebo Generálnej prokuratúry Poľskej republiky. Ak existuje povinnosť nechať sa zastupovať, musí účastníka konania zastupovať advokát alebo právny zástupca; Účastník konania by mal byť takisto informovaný o ustanoveniach týkajúcich sa povinnosti nechať sa zastupovať a o dôsledkoch nedodržania týchto ustanovení. Odvolanie možno podať na súde, ktorý vydal napadnutý rozsudok, do dvoch týždňov od doručenia rozsudku a odôvodnenia odvolateľovi. V prípade predĺženia lehoty na vyhotovenie písomného odôvodnenia rozsudku je lehota na podanie odvolania tri týždne. Súd lehotu účastníkovi konania oznámi pri doručení rozsudku a odôvodnenia. Ak je v oznámení lehota uvedená nesprávne a účastník konania ju dodržal, odvolanie sa považuje za podané s dodržaním lehoty. Uvedené lehoty (dva týždne a tri týždne) sa takisto považujú za dodržané v prípade, že účastník konania pred ich uplynutím podal odvolanie na súd druhého stupňa. V takýchto prípadoch tento súd upovedomí súd prvého stupňa o odvolaní a požiada o predloženie spisu;
• rozhodnutie: lehota na podanie sťažnosti je jeden týždeň od dátumu doručenia rozhodnutia a jeho odôvodnenia, a to aj v prípade, že doručenie bolo vykonané z vlastného podnetu súdu. Ak sa súd v čase vydania rozhodnutia rozhodol, že nevypracuje odôvodnenie svojho rozhodnutia, začína táto lehota plynúť od vyhlásenia rozhodnutia alebo, ak závisela od doručenia, od dátumu doručenia. Súd je povinný vypracovať odôvodnenie rozhodnutí vyhlásených na verejných zasadnutiach len v prípade, že je možné sa voči nim odvolať, a len v prípade že o to účastník konania požiada do jedného týždňa od dátumu vyhlásenia. Takéto rozhodnutia sa doručujú len účastníkovi konania, ktorý podal návrh na vypracovanie a doručenie odôvodnenia rozhodnutia spoločne s rozhodnutím. Ak nie je stanovené inak v osobitnom zákone, musí súd účastníkom konania doručiť rozhodnutia vydané na verejnom zasadnutí z vlastného podnetu. Pri doručení rozhodnutia účastníkovi konania, ktorý vystupoval bez advokáta, právneho zástupcu, patentového zástupcu alebo Generálnej prokuratúry Poľskej republiky, by tento účastník konania mal byť informovaný o prípustnosti, podmienkach, lehotách a spôsobe podania návrhu na doručenie odôvodnenia a podania odvolania alebo o skutočnosti, že voči rozhodnutiu nie je možné sa odvolať alebo že vypracovanie odôvodnenia rozhodnutia nie je potrebné. V prípade rozhodnutia, voči ktorému je možné odvolať sa a ktoré bolo vydané na neverejnom zasadnutí, súd vypracuje odôvodnenie len v prípade, že účastník konania o to požiada do jedného týždňa od doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie s odôvodnením sa doručuje len účastníkovi konania, ktorý požiadal, aby sa odôvodnenie rozhodnutia vypracovalo a doručilo spoločne s rozhodnutím. Keď sa podľa osobitného zákona od súdu zo zákona vyžaduje, aby vypracoval odôvodnenie rozhodnutia vyneseného na neverejnom zasadnutí, rozhodnutie a odôvodnenie sa musia vždy doručiť automaticky. Súd môže vypracovať odôvodnenie rozhodnutia, voči ktorému je možné odvolať sa a ktoré bolo vynesené na neverejnom zasadnutí, v prípade, že to zjednoduší proces alebo ak sa rozhodnutie týka náhrady nákladov osobe, ktorá nie je účastníkom konania. V takýchto prípadoch sa rozhodnutie a odôvodnenie doručí všetkým účastníkom konania alebo dotknutým osobám. Tým, že súd automaticky doručí rozhodnutie vydané na neverejnom zasadnutí spoločne s odôvodnením, nemá už účastník konania povinnosť podať návrh na doručenie rozhodnutia a odôvodnenia. Pri vydaní rozhodnutia, voči ktorému je možné sa odvolať, sa môže súd v súlade s posúdením založeným na zohľadnení všetkých okolností veci rozhodnúť nevypracovať odôvodnenie rozhodnutia za predpokladu, že v plnom rozsahu plne potvrdí nárok účastníka konania v jeho návrhu a prijme argumenty, ktoré účastník konania predložil na podporu tohto návrhu. V rozhodnutí sa musí odkazovať na príslušné písomnosti. Ak sa procesná písomnosť doručí neskôr ako rozhodnutie, lehota na podanie odvolania začína plynúť od dátumu doručenia tejto písomnosti. Voči rozhodnutiu súdneho úradníka je možné odvolať sa v prípade, že voči takémuto rozhodnutiu by sa mohlo odvolať, ak by ho vydal súd. Odvolanie sa podáva na súd, na ktorom vydal súdny úradník napadnuté rozhodnutie, do jedného týždňa od doručenia rozhodnutia. Ak sa rozhodnutie doručilo bez odôvodnenia a účastník konania podal návrh na vypracovanie odôvodnenia, lehota na podanie odvolania začína plynúť od dátumu doručenia rozhodnutia spoločne s odôvodnením;
• rozsudok pre zmeškanie vo vzťahu k žalovanému: žalovaný, proti ktorému bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, môže podať námietku do dvoch týždňov od doručenia rozsudku;
• rozsudok pre zmeškanie vo vzťahu k žalobcovi: súd vypracuje odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie, ak bola žaloba v plnom rozsahu alebo čiastočne zamietnutá a žalobca podá do jedného týždňa od doručenia rozsudku návrh na vypracovanie odôvodnenia;
• Platobný rozkaz v upomínacom konaní a platobný rozkaz v konaní o vydaní platobného rozkazu: v konaní o vydaní platobného rozkazu súd nariadi žalovanému zaplatiť pohľadávku v plnom rozsahu vrátane trov v lehote uvedenej v platobnom rozkaze alebo podať odvolanie (odpor voči platobnému rozkazu v upomínacom konaní, odpor voči platobnému rozkazu v konaní o vydaní platobného rozkazu). Uplatňujú sa tieto lehoty: dva týždne od dátumu doručenia platobného rozkazu v prípade platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, keď sa má doručenie rozkazu žalovanému vykonať v krajine; jeden mesiac od dátumu doručenia platobného rozkazu v prípade platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, keď sa má doručenie rozkazu žalovanému vykonať v mimo Poľska, ale v rámci Európskej únie; jeden mesiac od dátumu doručenia platobného rozkazu v prípade platobného rozkazu vydaného v konaní o platobnom rozkaze, keď sa má doručenie rozkazu žalovanému vykonať v rámci Európskej únie; tri mesiace od doručenia rozkazu, keď sa má doručenie rozkazu vykonať mimo Európskej únie. Ak sa po vydaní platobného rozkazu preukáže, že sa doručenie platobného rozkazu má uskutočniť na mieste, ktoré v súlade s bodom 2 oprávňuje na stanovenie inej lehoty, než ako sa uvádza vo vydanom rozkaze, súd z vlastného podnetu vydá rozhodnutie, ktorým rozkaz náležite zmení.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Svedok alebo účastník konania má absolútnu povinnosť dostaviť sa na súd. Svedok sa musí dostaviť na súd, aj keď nemá vedomosti o okolnostiach veci, alebo ak sa už rozhodol uplatniť svoje právo odoprieť výpoveď. Svedok musí písomne ospravedlniť svoju neprítomnosť (nedostavenie sa) pred dňom pojednávania. Neskoré predloženie ospravedlnenia nebráni súdu rozhodnúť na pojednávaní o uložení pokuty svedkovi.

K písomnému ospravedlneniu musí svedok priložiť dokument preukazujúci dôvod jeho nedostavenia sa. Nedostavenie sa svedka možno ospravedlniť z dôvodu choroby, dôležitej služobnej cesty alebo vážnej nepredvídanej udalosti. V prípade ospravedlnenia z dôvodu choroby sa vyžaduje osvedčenie potvrdzujúce neschopnosť dostaviť sa na súd na základe predvolania, a toto osvedčenie musí byť vydané súdnym lekárom. V takom prípade súd stanoví iný dátum dostavenia sa na súd.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Na účastníka konania alebo svedka sa vzťahujú pravidlá občianskeho súdneho konania, ktoré uplatňuje súdny orgán (súd).

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Procesný úkon vykonaný účastníkom konania po uplynutí lehoty je neplatný.
Táto zásada platí pre zákonné a sudcovské lehoty. Neplatnosť procesného úkonu znamená, že úkon vykonaný neskoro nemá právne účinky, ktoré zákon spája s jeho vykonaním. Procesný úkon vykonaný po uplynutí lehoty je neplatný, aj keď súd ešte nevydal rozhodnutie v dôsledku uplynutia lehoty.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak dôjde k prekročeniu lehoty, účastník konania môže požiadať o obnovenie lehoty alebo o opätovné otvorenie konania.

Ak účastník konania zmeškal lehotu na vykonanie procesného úkonu bez vlastného zavinenia, súd na návrh účastníka konania lehotu obnoví. Obnovenie lehoty však nie je prípustné, ak nedodržanie lehoty nemá žiadne nepriaznivé procesné následky pre účastníka konania. Podanie obsahujúce návrh na obnovenie lehoty sa podáva na súde, pred ktorým sa mal úkon vykonať, a to do jedného týždňa od zániku dôvodu, pre ktorý sa táto lehota nedodržala. V podaní sa musia uviesť okolnosti odôvodňujúce návrh. Účastník konania musí vykonať procesný úkon súčasne s podaním návrhu. Po uplynutí jedného roka od zmeškania lehoty sa lehota môže obnoviť len vo výnimočných prípadoch. Obnovenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, ktorým sa vyhlási anulovanie manželstva alebo rozvod, alebo určenie neexistencie manželstva, je neprípustné aj v prípade, keď jeden z účastníkov konania opätovne uzavrel nové manželstvo po tom, čo rozsudok nadobudol právoplatnosť. Súd zamietne návrh na obnovenie lehoty, ktorý je podaný neskoro alebo je neprípustný podľa právnych predpisov. Podanie návrhu na obnovenie lehoty nezastaví konanie ani výkon rozhodnutia. Súd však môže v závislosti od okolností zastaviť konanie alebo výkon rozhodnutia. Ak je návrh prijatý, súd môže okamžite pristúpiť k prejednaniu veci.

Opätovné otvorenie konania umožňuje znovu prejednať vec ukončenú právoplatným rozhodnutím. Podnet, ktorým sa požaduje opätovné otvorenie konania, sa často považuje za mimoriadny opravný prostriedok (alebo dovolanie), ktorý sa použije na napadnutie právoplatných rozhodnutí na rozdiel od bežných opravných prostriedkov (ktoré sa použijú v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť). O opätovné otvorenie konania z dôvodu neplatnosti možno požiadať: v prípade, že v súdnej porote zasadala neoprávnená osoba alebo ak bol zo zákona vylúčený rozhodujúci sudca a účastník konania nemohol požiadať o odvolanie sudcu pred tým, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť; v prípade, že účastník konania nemal právnu subjektivitu alebo spôsobilosť byť účastníkom konania, alebo nebol riadne zastupovaný, alebo bol zbavený možnosti konať v dôsledku porušenia práva; obnovenie sa však nesmie požadovať v prípade, že účastník konania pred vyhlásením rozsudku za právoplatný znovu nadobudol možnosť konať alebo ak sa prostredníctvom žalobného návrhu poukázalo na neexistenciu zastúpenia, alebo ak účastník konania schválil podniknuté procesné kroky. O opätovné otvorenie konania možno požiadať v prípade, že ústavný súd vyhlási, že regulačný nástroj, na základe ktorého bol rozsudok vydaný, je v rozpore s ústavou, ratifikovanou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi.

Opätovné otvorenie konania možno požadovať z dôvodu, že:

• rozsudok bol založený na sfalšovanom alebo pozmenenom dokumente, alebo na odsúdení v trestnom konaní, ktoré bolo následne zrušené;
• alebo rozsudok bol získaný prostredníctvom trestného činu.

O opätovné otvorenie konania možno takisto požiadať:

• keď sa neskôr objaví právoplatný rozsudok týkajúci sa toho istého právneho vzťahu alebo sa objavia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok veci a ktoré účastník konania nemohol použiť v predchádzajúcom konaní;
• keď obsah rozsudku ovplyvnilo rozhodnutie, ktorým sa neskončilo konanie vo veci, vydané na základe normatívneho aktu, ktorý je podľa ústavného súdu v rozpore s ústavou, ratifikovanou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi (zrušené alebo zmenené v súlade s Občianskym súdnym poriadkom).

O opätovné otvorenie konania týkajúceho sa trestného činu možno požiadať len vtedy, ak bol trestný čin preukázaný v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku, okrem prípadov, že trestné konanie nemožno začať alebo bolo prerušené z iných dôvodov než nedostatok dôkazov.

Návrh na obnovenie konania v súvislosti s rozsudkom, ktorým sa vyhlási anulovanie manželstva alebo rozvod, alebo určenie neexistencie manželstva, je neprípustný v prípade, keď jeden z účastníkov konania opätovne uzavrel nové manželstvo po tom, čo rozsudok nadobudol právoplatnosť. Návrh na opätovné otvorenie konania sa musí podať do troch mesiacov; táto lehota začína plynúť od dátumu, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch pre opätovné otvorenie, alebo v prípade, že medzi tieto dôvody patrí, že účastník konania nebol riadne zastúpený alebo bol zbavený možnosti konať, od dátumu, keď sa účastník konania alebo jeho zakladajúci orgán či jeho právny zástupca dozvedel o rozsudku. V prípade, že ústavný súd vyhlásil, že normatívny akt je v rozpore s ústavou, ratifikovanou medzinárodnou dohodou alebo právnym predpisom, na základe ktorého bol rozsudok vydaný, sa návrh na opätovné otvorenie konania musí podať do troch mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak v čase rozhodnutia ústavného súdu nenadobudol rozsudok (vydaný na základe normatívneho aktu, o ktorom ústavný súd vyhlásil, že je v rozpore s ústavou, ratifikovanou medzinárodnou dohodou alebo zákonom) právoplatnosť v dôsledku podania odvolania, ktoré bolo vzápätí zamietnuté, začína lehota plynúť od dátumu doručenia rozhodnutia o zamietnutí alebo, ak bolo rozhodnutie vydané na verejnom zasadnutí, od dátumu vydania tohto rozhodnutia.

Opätovné otvorenie konania nemožno požadovať po uplynutí desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (okrem prípadov, keď účastník konania nemal možnosť konať alebo nebol riadne zastúpený).