Procesné lehoty

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Procesné úkony sa musia vykonať v určených termínoch (términos) alebo v lehotách (plazos) stanovených zákonom.

Termín určuje čas, dokedy sa daný procesný úkon musí uskutočniť.

Lehota určuje čas na vykonanie tohto postupu. Lehoty sa môžu vyjadriť v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch.

Ak sa v zákone nestanovuje lehota alebo termín, znamená to, že úkon sa musí vykonať bezodkladne.

Je však potrebné uplatniť kritérium proporcionality, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR), ktorými sa zavádza pojem primeranej lehoty (ktorá zohľadňuje okolnosti, ako napríklad zložitosť veci, ako dlho by za normálnych okolností trval tento druh veci, záujmy účastníka konania a jeho konanie v procese, konanie orgánov alebo posúdenie dostupných zdrojov). Ak však súd nedodrží pojem primeranej lehoty, ovplyvní to právo zakotvené v článku 24 ods. 2 španielskej ústavy.

Okrem toho nedodržanie termínov a lehôt zo strany súdov a zamestnancov súdu bez dostatočného dôvodu bude mať za následok disciplinárne konanie v súlade s organickým zákonom o súdnej moci (Ley Orgánica del Poder Judicial). Týmto nie je dotknutý nárok poškodeného na náhradu akýchkoľvek škôd, ktoré by tým mohli byť spôsobené.

Okrem procesných lehôt existuje samostatná otázka lehôt na uplatnenie hmotných zákonných práv (premlčacie a prekluzívne).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971

Z hľadiska regulácie správnych konaní je nariadenie č. 1182/71 v súčasnosti v procese transpozície do vnútroštátneho práva prostredníctvom článku 48 zákona zavádzajúceho právny režim, ktorým sa riadia verejné orgány a spoločné správne konanie (Ley de Régimen Jurídico de las Administraciones Públicas y del Procedimiento Administrativo Común). V článku 48 sa stanovuje:

1. Pokiaľ sa v španielskom práve alebo právnych predpisoch EÚ nestanovuje inak, ak sú lehoty vyjadrené v dňoch, znamená to, že ide o pracovné dni s vylúčením nedieľ a štátnych sviatkov. Ak je lehota vyjadrená v kalendárnych dňoch, uvedie sa to v súvisiacich oznámeniach.
2. Ak je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa uskutočnilo oznámenie alebo zverejnenie úkonu, alebo odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa návrh považuje za prijatý alebo zamietnutý v prípade neposkytnutia odpovede príslušnými orgánmi. Ak v poslednom mesiaci lehoty nie je deň, ktorý sa zhoduje so začiatočným dňom lehoty, za deň uplynutia lehoty sa považuje posledný deň daného mesiaca.
3. Ak je posledný deň lehoty dňom pracovného pokoja, lehota sa predĺži na ďalší pracovný deň.
4. Ak je lehota vyjadrená v dňoch, počíta sa odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol daný úkon oznámený alebo zverejnený, alebo odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa návrh považuje za prijatý alebo zamietnutý v prípade neposkytnutia odpovede príslušnými orgánmi.
5. Ak je deň pracovným dňom v obci alebo v autonómnej oblasti, v ktorej má dotknutá strana bydlisko, a zároveň je dňom pracovného pokoja v mieste, kde sa nachádza správny orgán, alebo naopak, takýto deň sa v každom prípade považuje za pracovný deň.
6. Skutočnosť, že deň bol vyhlásený za pracovný deň alebo za deň pracovného pokoja na účely počítania lehôt, sám osebe neurčuje, ako fungujú úrady verejnej správy, ako je organizovaný pracovný čas alebo prístup verejnosti k registrom.
7. Na účely počítania lehôt určia správy ústrednej vlády a autonómnych oblastí kalendár dní pracovného pokoja pre príslušné oblasti zodpovednosti podľa oficiálneho kalendára pracovných dní. Do kalendára schváleného autonómnymi oblasťami sa zahrnú dni pracovného pokoja pre rôzne orgány miestnej samosprávy v príslušnej zemepisnej oblasti, v ktorých sa kalendár bude uplatňovať.

Kalendár musí byť uverejnený pred začiatkom každého roka v príslušnom úradnom vestníku a iných médiách, aby sa zabezpečilo jeho sprístupnenie verejnosti.

WEBOVÝ ODKAZ na kalendár pracovných dní v roku 2022.

Dni pracovného pokoja na účely súdneho konania sú stanovené v článku 182 organického zákona o súdnej moci. V uvedenom článku sa stanovuje:

1. Tieto dni sú na procesné účely dňami pracovného pokoja: soboty a nedele, 24. a 31. december, národné, regionálne a štátne sviatky. Generálna súdna rada môže nariadením povoliť súdne konania počas týchto dní v prípadoch, ktoré nie sú výslovne uvedené v zákone.
2. Pracovný deň trvá od 8.00 do 20.00 hod., pokiaľ sa v zákone neustanovuje inak.

Podľa článku 183 organického zákona o súdnej moci sú dni v mesiaci august dňami pracovného pokoja pre všetky súdne konania s výnimkou konaní, ktoré sú vyhlásené za naliehavé podľa procesných právnych predpisov.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Pravidlá sú stanovené v knihe I hlave V kapitole II článkoch 130 až 136 zákona 1/2000 o občianskom súdnom konaní (Ley de Enjuiciamiento Civil) v znení zmien zákona 42/2015 z 5. októbra 2015.

Hlavnými črtami súčasných pravidiel sú:

a) Všetky súdne konania sa musia uskutočniť v pracovných dňoch a v pracovnom čase:

Pracovné dni sú všetky dni v roku okrem sobôt a nedieľ a štátnych sviatkov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Dni v mesiaci august sú takisto dni pracovného pokoja a súdy v týchto dňoch nezasielajú obhajcom elektronické oznámenia, pokiaľ sa tieto dni nepovažujú za pracovné dni na účely predmetných formálnych náležitostí.

Pracovný čas je od 8.00 do 20.00 hod., pokiaľ sa pre osobitný postup v zákone nestanovuje inak. Na účely oznamovania a výkonu rozhodnutia sa za pracovný čas považuje čas od 8.00 do 22.00 hod.

Pre určité postupy, ako napríklad predkladanie ponúk v elektronickej aukcii, je lehota výnimočne stanovená v kalendárnych dňoch, v ktorých sa neurčuje pracovný čas. V článku 649 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje lehota dvadsiatich kalendárnych dní od začatia aukcie a aukcia sa neskončí skôr ako hodinu po predložení poslednej ponuky, za predpokladu, že ponuka je vyššia ako predchádzajúca najvyššia ponuka, aj keď to znamená, že dvadsaťdňová začiatočná lehota sa predĺži najviac o 24 hodín.

b) Dni a hodiny sa môžu považovať za pracovné dni a pracovný čas na účely postupu, ktorý sa považuje za naliehavý, t. j. ak by oneskorenie mohlo závažne poškodiť zúčastnené strany alebo riadny výkon spravodlivosti, alebo by mohlo spôsobiť neúčinnosť rozhodnutia súdu. (Príkladmi sú nedobrovoľné prijatie do psychiatrickej liečebne a súdne opatrenia prijaté v najlepšom záujme maloletých osôb v prípade sporov vyplývajúcich z občianskoprávnych konaní.) To sa môže uskutočniť na podnet súdu alebo na žiadosť dotknutej strany a môže byť nariadené buď právnym zástupcom, alebo samotným súdom.

V každom prípade naliehavé opatrenia možno prijať v auguste bez potreby výslovného povolenia. Podobne sa povolenie nevyžaduje, ani keď musia naliehavé opatrenia začaté počas pracovného času pokračovať aj mimo pracovného času.

c) Pokiaľ ide o počítanie lehôt, lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po zákonnom oznámení o začiatku plynutia lehoty a zahŕňa posledný deň lehoty, ktorý sa končí o polnoci.

Ak sa však v zákone stanovuje, že lehota začína plynúť hneď po uplynutí inej lehoty, znamená to, že začne plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí predchádzajúcej lehoty bez potreby nového oznámenia.

d) Na predloženie dokumentov s nárokmi (článok 135 Občianskeho súdneho poriadku) existujú dva komunikačné prostriedky medzi súdom a účastníkmi konania:

1. V papierovej forme pre fyzické osoby, ktoré nie sú zastúpené súdnym zástupcom (procurador) (čo je vo všeobecnosti prípad, keď je hodnota nároku nižšia ako 2 000 EUR), alebo keď dokument nemožno predložiť v digitálnej forme.
2. Prostredníctvom súdnych online a elektronických systémov. Používanie týchto systémov je povinné pre obhajcov a pre niektorých účastníkov konania, a to aj vtedy, keď nie sú zastúpení súdnym zástupcom (napríklad právnickými osobami, notármi a súdnymi úradníkmi: pozri článok 273 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníci konania si môžu takisto zvoliť použitie týchto systémov aj napriek tomu, že ich použitie nie je povinné. Ak sa dokumenty predložia elektronicky, potvrdenie sa poskytne vo forme elektronického potvrdenia, ktoré sa vydáva automaticky. Právnici môžu predložiť podania a iné dokumenty elektronicky 24 hodín denne, každý deň v roku. Ak sa dokument predloží v deň pracovného pokoja alebo mimo pracovného času, považuje sa za predložený na začiatku nasledujúceho pracovného dňa. Existuje takisto ustanovenie o predĺžení lehôt, ktoré uplynú v prípade, že povinný dokument nemožno predložiť v lehote v dôsledku neplánovaného prerušenia služby pre online podanie.

Bez ohľadu na spôsob podania možno akékoľvek dokumenty, na ktoré sa vzťahuje lehota, predložiť do 15.00 hod. v pracovný deň nasledujúci po dni, v ktorom lehota uplynie.

V konaniach na občianskych súdoch nie je možné podať dokumenty služobnému súdu.

e) Lehoty nemožno predĺžiť: ak účastník konania nedodrží lehotu, stráca možnosť vykonať predmetný procesný úkon.

WEBOVÝ ODKAZ:

OBČIANSKY SÚDNY PORIADOK (LEY DE ENJUICIAMIENTO CIVIL)

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

V článku 151 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje všeobecné pravidlo, že oznámenia všetkých rozhodnutí vydaných súdmi alebo právnymi zástupcami sa musia doručiť do troch dní od dátumu rozhodnutia alebo dátumu uverejnenia.

V článku 151 ods. 2 sa stanovuje, že ak sa oznámenie doručí štátnemu zástupcovi, štátnej právnej službe, právnemu zástupcovi Cortes Generales a zákonodarným zhromaždeniam alebo právnemu zástupcovi právnych služieb správy sociálneho zabezpečenia alebo iných orgánov autonómnych oblastí, alebo organizáciám miestnej samosprávy a ak sa oznámenie doručí prostredníctvom profesijných orgánov zastupujúcich zástupcov v súdnom konaní, bude sa považovať za doručené v pracovný deň nasledujúci po dni prijatia zaznamenanom v úradnom zázname alebo v potvrdení o prijatí, ak bolo oznámenie doručené elektronicky alebo online. Ak sa oznámenie odošle po 15.00 hod., bude sa považovať za prijaté v nasledujúci pracovný deň.

V článku 151 ods. 3 sa dopĺňa, že ak sa doručenie dokumentu alebo príkazu, ktoré majú byť priložené k oznámeniu, uskutoční až po dátume prijatia oznámenia, oznámenie bude považované za doručené v momente zaregistrovaného doručenia písomnosti, ak sú účinky oznámenia spojené s týmto dokumentom.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

V prípade doručenia rozhodnutia súdnym úradníkom (súdnym doručovateľom) alebo poštou je rozhodujúcim dátumom deň doručenia dokumentu súdnym úradníkom alebo poštovou službou a podpísania potvrdenia o jeho prijatí.

Ak sa oznámenie doručí uverejnením podľa článku 164 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že adresa žalovaného nie je známa, lehota začne plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa oznámenie zverejní na informačnej tabuli súdu alebo uverejní buď v úradnom vestníku, prípadne elektronicky.

Ak je potrebné previesť kópie dokumentov predložených súdnymi zástupcami súdnym zástupcom iných účastníkov konania, v článku 278 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že ak podľa zákona akt prevedenia vyvolá začiatok lehoty, v ktorej je potrebné vykonať procesné úkony, táto lehota začne plynúť bez účasti súdu a bude sa počítať odo dňa nasledujúceho po dni zaznamenanom na kópiách, ktoré boli prevedené, alebo odo dňa, ktorý sa považuje za deň prevodu, ak boli dokumenty doručené elektronicky.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Počítanie sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď došlo k udalosti, ktorá podľa zákona spôsobila začiatok plynutia lehoty.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Dni pracovného pokoja sú vylúčené z počítania lehôt s výnimkou, ktorá je vysvetlená vyššie pre ponuky v elektronických aukciách, kde je lehota vyjadrená v kalendárnych dňoch.

Pri výpočte lehôt na neodkladné opatrenia nie sú dni v mesiaci august klasifikované ako dni pracovného pokoja: z výpočtu sú vylúčené iba soboty, nedele a štátne sviatky.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch sa počítajú od jedného dátumu k druhému. V španielskych právnych predpisoch sa nestanovujú lehoty vyjadrené v týždňoch.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak v poslednom mesiaci lehoty nie je deň, ktorý sa zhoduje so začiatočným dňom lehoty, za deň uplynutia lehoty sa považuje posledný deň daného mesiaca.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja, považuje sa za predĺženú do nasledujúceho pracovného dňa.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Lehoty nemožno predĺžiť. Lehoty však možno prerušiť a termíny, ktoré nie je možné dodržať z dôvodu vyššej moci, je možné predĺžiť. V týchto prípadoch začne čas opäť plynúť, keď zanikne dôvod prerušenia alebo predĺženia. Súd musí buď bez návrhu, alebo na žiadosť účastníka konania postihnutého danou situáciou nájsť dôkaz o takejto situácii zapríčinenej vyššou mocou na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnia ostatní účastníci konania (pozri odpoveď na otázku 13).

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehoty pre rôzne druhy podaní sú ustanovené v zákone a nemožno ich predĺžiť. Lehota na podanie odvolania na súd vyššieho stupňa (recursos de apelación) a na najvyšší súd (recursos de casación) je 20 dní odo dňa nasledujúceho po oznámení súdneho rozhodnutia (články 458 a 479 Občianskeho súdneho poriadku).

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Zákonné lehoty nemožno predĺžiť. V niektorých prípadoch sa v zákone vyžaduje, aby súd stanovil konkrétny dátum a čas pre konkrétny úkon.

Výnimkou je ustanovenie o prerušení lehôt a predĺžení termínov v prípade vyššej moci:

1. Všeobecné ustanovenie je uvedené v článku 134 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Právny zástupca, či už z vlastného podnetu, alebo na žiadosť účastníka konania postihnutého danou situáciou musí nájsť dôkaz o takejto situácii spôsobenej vyššou mocou na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnia ostatní účastníci konania. Odvolanie na preskúmanie rozhodnutia právneho zástupcu možno podať na súde.
2. Ak sa po stanovení dátumu pojednávania niektoré z predvolaných osôb nemôžu dostaviť z dôvodu zásahu vyššej moci alebo z podobných dôvodov, musia to bezodkladne oznámiť súdu, poskytnúť dôkaz o dôvode a požiadať o nové pojednávanie (článok 183 ods. 1 a články 189 a 430 Občianskeho súdneho poriadku). Súd oznámi nové pojednávanie, ak prijme dôkaz o situácii a ak táto situácia bráni zúčastniť sa na pojednávaní: advokátovi (článok 183 ods. 2 a článok 188 ods. 1, 5 a 6 Občianskeho súdneho poriadku), účastníkovi konania, ktorého prítomnosť je potrebná, pretože nemá advokáta alebo pretože je nevyhnutné ho vypočuť (článok 183 ods. 3 a článok 188 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku) alebo svedkovi, prípadne znalcovi. Ak ide o svedka alebo znalca, môže byť vyzvaný preskúmať dôkazy mimo pojednávania po vypočutí účastníkov konania (článok 183 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
3. Lehota pre osobu, ktorá pohŕda súdom a žiada o zrušenie právoplatného rozsudku, sa môže v prípade vyššej moci predĺžiť (článok 502 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
4. V prípade, že sa dôkazy vykonajú pred uskutočnením súdneho konania (na základe povolenia sudcu podľa článku 293 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ak existuje opodstatnená obava, že nebude možné preskúmať dôkazy v obvyklom štádiu konania), návrh sa musí podať do dvoch mesiacov od preskúmania dôkazov, pokiaľ sa nepreukáže, že v tejto lehote nebolo možné začať súdne konanie z dôvodov zásahu vyššej moci alebo podobných dôvodov (článok 295 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Dvaja účastníci konania môžu po vzájomnej dohode takisto požiadať o pozastavenie konania bez uvedenia dôvodov alebo môže byť dôvodom pozastavenia to, že sa účastníkom konania umožní pokúsiť sa o dohodu alebo zmier alebo predložiť vec na mediáciu alebo rozhodcovské konanie. Konanie sa nesmie pozastaviť na viac ako 60 dní alebo do ukončenia mediácie (článok 19 ods. 4 a článok 415 Občianskeho súdneho poriadku).

V prípade podania žiadosti o právnu pomoc existujú podľa článku 16 zákona 1/1996 z 10. januára 1996 (zákon o právnej pomoci) v znení zmien už uvedeného zákona 42/2015 dve možnosti postupu:

1. Ak sa žiadosť podá v čase, keď už konanie prebieha, s cieľom zabrániť premlčaniu práva na podanie žaloby alebo odopretiu práva ktoréhokoľvek účastníka na súdne konanie, v dôsledku uplynutia lehoty môže právny zástupca alebo správny orgán z vlastného podnetu alebo na žiadosť účastníkov konania nariadiť pozastavenie plynutia lehoty, až kým sa nerozhodne o poskytnutí právnej pomoci alebo až kým nebude dočasne vymenovaný advokát a súdny zástupca v prípadoch, keď je právne zastúpenie povinné alebo sa vyžaduje v záujme spravodlivosti, a to za predpokladu, že žiadosť bola podaná v lehotách stanovených v právnych predpisoch o občianskoprávnom konaní.

2. Ak sa žiadosť o právnu pomoc podá pred začiatkom konania a na žalobu môže mať nepriaznivý vplyv uplynutie premlčacej alebo prekluzívnej lehoty, plynutie týchto lehôt sa preruší (v prípade premlčacej lehoty) alebo pozastaví (v prípade prekluzívnej lehoty), až kým nebude dočasne vymenovaný advokát poskytujúci právnu pomoc a podľa potreby aj súdny zástupca, ktorí budú vo veci konať v mene žiadateľa. Ak nie je možné vymenovať takéhoto advokáta a súdneho zástupcu, príslušná lehota sa preruší/pozastaví až do vydania konečného správneho rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci.

V každom prípade premlčacia lehota začne znovu plynúť, keď advokátska komora (Colegio de Abogados) žiadateľovi oznámi dočasné vymenovanie advokáta alebo keď Výbor pre právnu pomoc vydá rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci, pričom v oboch prípadoch začne uvedená lehota plynúť do dvoch mesiacov od podania žiadosti.

Ak je žiadosť zamietnutá alebo ak je jednoznačne nekorektná a jej cieľom je len predlžovať lehoty, súd konajúci vo veci môže pri výpočte lehôt uplatniť najprísnejšie podmienky povolené v právnych predpisoch so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplynú.

V ústnych konaniach týkajúcich sa vysťahovania z dôvodu nezaplatenia alebo uplynutia lehoty sa v článku 441 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku stanovuje iný prípad pozastavenia konania, keď sociálne služby potvrdia, že sa dotknutá domácnosť nachádza v neistej sociálnej a/alebo ekonomickej situácii. Súdny tajomník po prijatí oznámenia pozastaví konanie až do prijatia opatrení, ktoré sociálne služby považujú za vhodné, a to na obdobie najviac jedného mesiaca od doručenia oznámenia sociálnych služieb súdu, alebo na tri mesiace, ak je navrhovateľom právnická osoba. Po prijatí opatrení alebo uplynutí lehoty sa pozastavenie ruší a konanie pokračuje.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Neuplatňuje sa.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Vo všeobecnosti účastník konania, ktorý nedodrží lehotu alebo termín, stratí právo na vykonanie príslušného úkonu (článok 136 Občianskeho súdneho poriadku). Niektoré z najvýznamnejších príkladov sú:

• Pokiaľ sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, je vyhlásený za osobu, ktorá pohŕda súdom (článok 442 ods. 2 a článok 496 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), a konanie pokračuje bez toho, aby bol žalovaný opäť predvolaný. Žalovanému sa oznámi len toto rozhodnutie a právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončí súdne konanie (článok 497 Občianskeho súdneho poriadku).
• Ak sa v riadnom konaní žalobca alebo advokát žalobcu nedostaví na predsúdne konanie a žalovaný sa buď nedostaví, alebo sa dostaví, ale nedomáha sa oprávneného záujmu na pokračovaní konania, vec sa zamietne (článok 414).
• Ak sa v rámci ústneho konania žalobca nedostaví a žalovaný sa nedomáha oprávneného záujmu na pokračovaní konania, bude sa to považovať za ukončenie konania zo strany žalobcu. Žalobca bude vyzvaný k náhrade trov konania a na zaplatenie náhrady žalovanému, ak o to žalovaný požiada a poskytne dôkaz o spôsobenej škode a ujme (článok 442 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
• Bez ohľadu na povinnosť súdu aktívne viesť veci, ak je konanie nečinné, konanie skončí a všetky formy žalôb a odvolaní vo všetkých prípadoch sa považujú za stiahnuté (článok 237 Občianskeho súdneho poriadku). Konanie na prvom stupni zanikne po dvoch rokoch nečinnosti a považuje sa za zrušené, čo znamená, že je možné podať novú žalobu. Konanie na druhom stupni alebo čakanie na mimoriadny opravný prostriedok z dôvodu procesnej chyby alebo odvolania na najvyšší súd zanikne po jednom roku nečinnosti a účastník konania sa považuje za stranu, ktorá upustila od všetkých foriem odvolania. Lehoty sa počítajú od posledného doručenia oznámenia účastníkom konania. Konania nezaniknú, ak sú zastavené z dôvodu zásahu vyššej moci alebo z iných dôvodov, ktoré účastníci konania nemôžu ovplyvniť.
• Exekučné konanie nezanikne a môže pokračovať až do vykonania rozsudku, a to aj napriek nečinnosti počas uvedených lehôt. Na to, aby sa to mohlo uplatniť, je potrebné začať exekučné konanie, lebo v článku 518 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje päťročná premlčacia lehota na akýkoľvek výkon súdneho rozhodnutia založený na rozsudku súdu, súdnom rozhodnutí alebo mediačnej dohode. Päťročná lehota začína plynúť, keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Preto ak sa návrh na výkon rozhodnutia nepodá v tejto lehote, lehota uplynie a právo na vykonanie rozsudku prostredníctvom súdov zanikne.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak je účastník konania informovaný o uplynutí lehoty na určitý úkon, ktoré je podnetom na začatie ďalšieho procesného štádia, alebo ak je návrh alebo podanie účastníka zamietnuté z dôvodu omeškania, účastník sa môže proti rozhodnutiu odvolať. Tak je to napríklad v prípade zamietnutia vyjadrenia k nároku z dôvodu, že bolo predložené po uplynutí lehoty.

Osoba odsúdená v neprítomnosti, ktorej sa rozsudok doručil osobne, sa môže odvolať iba prostredníctvom odvolania na súd vyššieho stupňa (recurso de apelación) alebo na najvyšší súd (recurso de casación). Tieto spôsoby odvolania sú k dispozícii aj v prípade, že sa doručenie oznámenia uskutoční uverejnením v úradným publikáciách alebo elektronicky. V obidvoch prípadoch sa musí odvolanie podať v lehote stanovenej zákonom (článok 500 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak sa niekto vôbec nedostavil na súd, môže požiadať o zrušenie rozsudku, ak sa nemohol dostaviť na súd alebo nevedel o existencii konania z dôvodov zásahu vyššej moci (článok 501 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).