Typy právnických profesií

Belgicko

V tejto časti nájdete prehľad jednotlivých právnických profesií v Belgicku.

Autor obsahu
Belgicko

Právnické profesie – úvod

V tejto časti nájdete niekoľko informácií o právnických profesiách, ako sú:

  • zamestnanci štátnej prokuratúry,
  • sudcovia,
  • advokáti,
  • notári a
  • súdni vykonávatelia.

Štátna prokuratúra

Organizácia

Štátna prokuratúra (ministère public/openbaar ministerie) sa skladá zo štátnych zástupcov prokuratúry (magistrats/magistraten) alebo prokurátorov pri pracovných súdoch (auditorat), ktorí v tejto funkcii plnia úlohy svojho úradu v jurisdikcii súdu alebo tribunálu, na ktorom pôsobia.

Na úrovni súdneho okresu (arrondissement judiciare/gerechtelijk arrondissement) kráľovský prokurátor (procureur du Roi/procureur des Konings) a jeho prví zástupcovia (premiers substituts/eerste substituten) a zástupcovia (substituts/subsituten) zastupujú štátnu prokuratúru na prvostupňovom súde (tribunal de première instance/rechtbank van eerste aanleg), predovšetkým na súde pre mladistvých (tribunal de la jeunesse/jeugdrechtbank), ktorý je sekciou prvostupňového súdu. Túto úlohu plnia aj na policajnom súde alebo súdoch (tribunal de police/politierechtbank) a na obchodnom súde (tribunal de commerce/handelsrechtbank) vo svojom obvode.

Na pracovných súdoch (tribunaux de travail/arbeidsrechtbanken) plní túto úlohu prokurátor pracovného súdu (auditeur du travail/arbeidsauditeur) za pomoci zástupcov a v prípade potreby za pomoci prvých zástupcov. Títo prokurátori vykonávajú svoju činnosť aj na trestnom súde (tribunal correctionnel/correctionele rechtbank), ktorý je sekciou prvostupňového súdu, a na policajnom súde alebo súdoch v trestných záležitostiach patriacich do ich právomoci.

Na úrovni odvolacích súdov (cour d’appel/hof van beroep) a pracovných súdov (cour du travail/arbeidshof) je funkcia prokuratúry vykonávaná generálnym prokurátorom (procureur-général/procureur-generaal), ktorý riadi štátnych zástupcov generálnej prokuratúry (parquet général/parket-generaaal) a generálnej prokuratúry pracovného súdu (auditorat général/arbeidsauditoraat-generaal) a dohliada na nich. V rámci generálnej prokuratúry pomáhajú generálnemu prokurátorovi prvý generálny advokát (premier avocat général/eerste advocaat-generaal), generálni advokáti (avocats généraux/advocaten-generaal) a zástupcovia generálneho prokurátora (substituts généraux/substituten-generaal). V rámci generálnej prokuratúry pracovného súdu ide o prvého generálneho advokáta, generálnych advokátov a generálnych zástupcov.

Na kasačnom súde (Cour de cassation/Hof van cassatie) úlohu prokuratúry vykonáva generálny prokurátor pri tomto súde, ktorému pomáhajú prvý generálny advokát a generálni advokáti. Napriek rovnakej terminológii tu prokuratúra plní úplne inú úlohu. Kasačný súd totiž nerozhoduje o podstate prípadu, ale dohliada na zákonnosť a správnosť konania.

Štátna prokuratúra je nezávislá pri výkone individuálnych vyšetrovaní a stíhaní, čím nie je dotknuté právo príslušného ministerstva nariaďovať stíhanie a prijímať záväzné smernice v oblasti trestnej politiky vrátane politiky vyšetrovania a stíhania.

Úloha a právomoci

Štátna prokuratúra je poverená radom úloh a poslaní. Tieto úlohy a poslania spočívajú v spracovaní a kontrole tak trestných, ako aj občianskoprávnych záležitostí.

  • V trestných veciach dohliadajú prokurátori (v záujme spoločnosti) na riadny priebeh a výsledky trestného konania. Takto konajú na úrovni riešenia podstaty prípadu, ako aj v priebehu predchádzajúceho informačného a vyšetrovacieho konania [na vyšetrovacích súdoch: poradný senát (chambre du conseil/raadkamer) a vyšetrovací senát (chambre des mises en accusation/kamer van inbeschuldigingstelling)]. Počas pojednávania žiadajú uplatnenie trestného zákona; zároveň dohliadajú na to, aby boli prijaté potrebné opatrenia na riadny výkon uloženého trestu. Pred porotným súdom (cour d’assises/hof van assisen) je úloha prokuratúry vykonávaná generálnym prokurátorom pri odvolacom súde, ktorý však môže túto úlohu delegovať na člena prokuratúry.
  • V občianskoprávnych záležitostiach štátna prokuratúra koná z úradnej moci v prípadoch, ktoré určuje zákon, a vždy, keď verejný poriadok vyžaduje jej intervenciu. V týchto prípadoch štátna prokuratúra vyjadruje stanovisko (písomné alebo ústne) týkajúce sa prípadu. Štátnej prokuratúre sa povinne doručuje oznámenie, aby vyjadrila stanovisko v súvislosti s vecami, ktoré sa týkajú osobitných oblastí vymenovaných v článku 764 prvom pododseku súdneho poriadku (Code judiciaire/Gerechtelijk Wetboek). Takisto sa jej môže doručiť oznámenie, aby vyjadrila stanovisko v akejkoľvek inej veci, ak to považuje za vhodné a je to v jej jurisdikcii, pričom tribunál alebo súd to môže nariadiť z úradnej moci (článok 764 druhý pododsek súdneho poriadku).

Okrem týchto hlavných úloh je štátna prokuratúra v rámci svojej pôsobnosti príslušná aj vo veci riadneho sledovania a výkonu rozhodnutí a smerníc týkajúcich sa trestnej politiky.

Smernice týkajúce sa trestnej politiky prijíma minister spravodlivosti po porade s kolégiom generálnych prokurátorov (collège des procureurs généraux/college van procureurs-generaal) zloženým z piatich generálnych prokurátorov pri odvolacích súdoch.

Toto kolégium podlieha ministrovi spravodlivosti a prijíma rozhodnutia na účely čo možno najkoherentnejšej tvorby a koordinácie politiky a správneho všeobecného fungovania štátnej prokuratúry.

Príslušnosť kolégia zahŕňa celé územie Belgického kráľovstva a jeho rozhodnutia sú záväzné pre generálnych prokurátorov pri odvolacích súdoch a pre všetkých členov štátnej prokuratúry, ktorí sú pod ich vedením.

Viac informácií je k dispozícii na webovom sídle štátnej prokuratúry.

Sudcovia

Organizácia

Belgický štát vychádza zo zásady delenia mocí, t. j. rozdelenia na zákonodarnú moc, výkonnú moc a súdnu moc. Súdna moc je nezávislá.
Rozlišujeme „sediacich“ sudcov – la magistrature assise/de zittende magistratuur (sudcovia tribunálov a radcovia na súdoch) a „stojacich“ sudcov – la magistrature debout/de staande magistratuur (štátna prokuratúra – pozri vyššie).
Súdna moc (jurisdikcia) rozhoduje o sporoch a vykonávajú ju súdy. Kontroluje aj zákonnosť aktov výkonnej moci.
Obyčajne sú členovia súdneho zboru, ktorí zasadajú na tribunáloch, nazývaní „sudcovia“ (juges/rechters), zatiaľ čo členovia súdneho zboru zasadajúci na súdoch sú nazývaní „radcovia“ (conseillers/raadsheren).
Úlohou sediacich sudcov je uplatňovať zákon na situáciu/spor, ktoré sa im predložia v občianskoprávnej oblasti, ako aj na osoby, ktoré sa dopustili porušenia zákona.
Na niektorých súdoch zasadajú sudcovia z povolania spolu s prísediacimi sudcami. Prísediaci sudcovia zasadajú v týchto jurisdikciách:

  • Obchodný súd: sudcovia z povolania a prísediaci sudcovia (ktorí nie sú odborníci) (juges consulaires/consulaire rechters).
  • Pracovný súd: sudcovia z povolania a prísediaci sudcovia (ktorí nie sú odborníci) (juges sociaux/sociale rechters).
  • Súd pre výkon trestu (tribunal de l'application des peines/strafuitvoeringsrechtbank): sudcovia z povolania a prísediaci sudcovia pre výkon trestu (assesseurs en application des peines/assessoren in strauitvoeringszaken).

Štátna prokuratúra vykonáva v rámci súdneho poriadku osobitnú sociálnu úlohu, ktorá okrem dodržiavania noriem trestného práva zahŕňa aj úlohy občianskej povahy, okrem iného v oblasti sociálneho práva, práva mladistvých a obchodných vecí.

Riadenie a podpora

Kolégium súdov a tribunálov

Súdy a tribunály tvoria súčasť súdnictva. V rámci demokratického právneho štátu a v medziach právomocí zverených zákonodarcom prispievajú k riešeniu konfliktov alebo k ich predchádzaniu nezávislým, nestranným a profesionálnym spôsobom, a to pri rešpektovaní právnych predpisov a využívaní dostupných prostriedkov tak, aby sa dosiahla čo najlepšia kvalita.
Kolégium (Collège des cours et tribunaux/College van de hoven en rechtbanken) pomáha súdom a tribunálom pri plnení ich hlavnej úlohy tým, že:

  • transparentným, profesionálnym a fundovaným spôsobom vyžaduje potrebné prostriedky a zabezpečuje ich optimálne využitie,
  • vystupuje ako hovorca vo vzťahu k externým aktérom, pokiaľ ide o riadenie súdov a tribunálov,
  • poskytuje podporu pri riadení súdov a tribunálov.

Kolégium štátnej prokuratúry

Okrem piatich generálnych prokurátorov tvoria Kolégium štátnej prokuratúry (Collège du ministère public/College van het openbaar ministerie) federálny prokurátor (procureur fédéral/federale procureur), traja členovia Rady kráľovských prokurátorov (Conseil des procureurs du Roi/Raad van procureurs des Konings) a jeden člen Rady prokurátorov pri pracovných súdoch (Conseil des auditeurs du travail/Raad van arbeidsauditeurs). Spoločne skúmajú všetky otázky týkajúce sa dobrého riadenia štátnej prokuratúry.
Predseda Kolégia generálnych prokurátorov je zároveň predsedom Kolégia štátnej prokuratúry.
Po prvé, Kolégium štátnej prokuratúry z hľadiska riadenia podporuje výkon trestnej politiky určenej Kolégiom generálnych prokurátorov. Po druhé, v rámci štátnej prokuratúry sa snaží o celkovú kvalitu, najmä v oblasti komunikácie, riadenia znalostí, informatizácie, merania pracovnej záťaže, pracovných procesov, štatistiky a strategického riadenia ľudských zdrojov. Napokon poskytuje súdnym orgánom – t. j. generálnym prokuratúram, generálnym prokuratúram pracovných súdov (auditorats généraux du travail/arbeidsauditoraten), kráľovským prokuratúram (parquets du procureur du Roi/parketten van de procureur des Konings), prokuratúram pracovných súdov (auditorats du travail/arbeidsauditoraten) a federálnej prokuratúre (parquet fédéral/federaal parket) – podporu na úrovni riadenia.
Na plnenie týchto úloh Kolégium štátnej prokuratúry prijíma všetky potrebné opatrenia a môže vydávať odporúčania a záväzné smernice.
Zasadá raz týždenne. Pravidelne organizuje konzultácie s ministrom spravodlivosti.

Stanoviská

Sudcovská poradná rada

Sudcovská poradná rada (Conseil consultatif de la magistrature/Adviesraad van de magistratuur) je zástupcom sudcov pri orgánoch vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa postavenia, pracovných podmienok a práv sudcov.

Autonómne a federálne justičné subjekty

Najvyššia súdna rada
Kontrola a stanoviská

Najvyššia súdna rada (Conseil supérieur de la Justice/Hoge Raad voor Justitie) musí pomáhať belgickému súdnictvu lepšie fungovať, pretože hrá rozhodujúcu úlohu pri výbere a menovaní sudcov, vykonáva vonkajšiu kontrolu jeho fungovania, najmä prostredníctvom auditov, osobitných vyšetrovaní a vybavovania sťažností, a vydáva stanoviská.
Najvyššia súdna rada je orgán, ktorý je nezávislý od parlamentu, vlády a súdnictva.

Inštitút odbornej justičnej prípravy

Odborná príprava

Inštitút odbornej justičnej prípravy (Institut de formation judiciaire/Instituut voor Gerechtelijke Opleiding) je nezávislý federálny orgán zodpovedný za navrhovanie a vykonávanie celkovej politiky rozvoja a odbornej prípravy sudcov a justičného personálu s cieľom prispievať ku kvalitnej justícii.

Advokáti

Úloha a právomoci

Advokát je osoba so vzdelaním v oblasti práva a spravodlivosti. Podlieha profesijným pravidlám, ktoré zaručujú jeho úplnú nezávislosť. Je okrem toho viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

Advokát absolvuje odbornú prípravu na zastupovanie klientov v rôznych oblastiach práva, ktoré sa často prelínajú (právo obchodných spoločností, správne právo, právo územného plánovania, daňové právo, rodinné právo atď.). Počas vykonávania svojho povolania sa advokát môže špecializovať na jednu alebo viac oblastí, v ktorých získal špeciálne odborné znalosti.

Úlohou advokáta je pomáhať klientom nielen na súdoch, ale aj v každej situácii, v ktorej môžu potrebovať právnu pomoc, hovorcu, prípravu zmluvnej dokumentácie alebo morálnu podporu.

Vo všeobecnosti ide o trojitú činnosť:

  • advokát radí,
  • advokát zmieruje,
  • advokát obhajuje.

Advokát môže svojich klientov zastupovať na všetkých súdoch kráľovstva [policajný súd, zmierovací súd (justice de paix/vredegerecht), prvostupňový súd, obchodný súd, pracovný tribunál, odvolací súd, pracovný súd, porotný súd, Štátna rada (Conseil d'État/Raad van State)], ako aj v iných krajinách Európskej únie.

Takisto vám môže pomôcť v prípade arbitráže alebo mediácie, vo všetkých prípadoch alternatívneho riešenia sporov alebo pri akomkoľvek rokovaní alebo stretnutí.

Advokát nezasahuje len v prípade konfliktu. Tým, že poskytuje poradenstvo alebo vypracúva či upravuje zmluvnú dokumentáciu, často umožňuje vyhnúť sa súdnemu sporu.

Môže vám tiež pomôcť, ak si želáte prenajať alebo kúpiť nehnuteľnosť, ak plánujete založiť spoločnosť, ak chcete vyriešiť dlhy či uzavrieť pracovnú zmluvu s vaším novým zamestnávateľom alebo ak ste sa stali obeťou nehody alebo útoku, ak ste predvolaní na súd alebo chcete ukončiť manželský zväzok atď.

Advokát pre každého:

Pre osoby, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, zákon poskytuje službu právnej pomoci (aide juridique/juridische bijstand, predtým nazývaná služba pro deo) a právnu podporu (assistance judiciaire/rechtsbijstand):

Právna pomoc umožňuje využiť bezplatne alebo čiastočne bezplatne služby advokáta. Poskytuje sa na dvoch úrovniach:

  • Právna pomoc prvého stupňa (aide juridique de première ligne/eerstelijnsbijstand) je dostupná pre každého bez toho, že by bola podmienená výškou príjmov. Ide o permanenciu, počas ktorej sú advokáti k dispozícii na krátke konzultácie: prvá právna rada, žiadosť o informácie atď.
    Za právnu pomoc prvého stupňa sú zodpovedné komisie právnej pomoci (Commissions d’Aide Juridique/Commissies voor Juridische Bijstand).
  • Právna pomoc druhého stupňa (aide juridique de deuxième ligne/tweedelijnsbijstand) je dostupná pre osoby, ktoré spĺňajú určité podmienky týkajúce sa finančných prostriedkov alebo sa nachádzajú v určitých situáciách. Táto pomoc, ktorá je v závislosti od situácie úplne alebo čiastočne bezplatná, umožňuje získať pridelenie advokáta, ktorý vám bude poskytovať pomoc a komplexné poradenstvo v rámci súdneho alebo správneho konania alebo v rámci mediácie.
    Za právnu pomoc druhého stupňa sú zodpovedné kancelárie právnej pomoci (Bureaux d’Aide Juridique/Bureaus voor Juridische Bijstand).

Právna podpora umožňuje úplné alebo čiastočné oslobodenie od nákladov konania – súdneho poplatku (droit de greffe/griffierechten), registračných poplatkov (droits d’enregistrement/registratierechten), nákladov na služby súdnych vykonávateľov (huissiers de justice/rechtsdeurwaarders), poplatkov splatných notárom (notaires/notarissen), nákladov na znalecké posudky atď. O poskytnutie tejto podpory sa žiada osobne alebo prostredníctvom advokáta v kancelárii právnej podpory (bureau d’assistance judiciaire).

Príslušné orgány

Každý advokát je členom niektorej advokátskej komory (barreau/balie). V súčasnosti existuje v Belgicku 25 advokátskych komôr.

Združenie komôr francúzsky a nemecky hovoriacich advokátov (Ordre des barreaux francophones et germanophone/Kammer der französischsprachigen und deutschsprachigen Rechtsanwaltschaften – AVOCATS.BE) je organizáciou, ktorá združuje všetky advokátske komory francúzsky a nemecky hovoriacich advokátov v krajine (11 advokátskych komôr francúzsky hovoriacich advokátov a 1 komora nemecky hovoriacich advokátov).

Združenie komôr holandsky hovoriacich advokátov (L'Orde van Vlaamse Balies – O.V.B.) je organizácia, ktorá združuje všetky advokátske komory holandsky hovoriacich advokátov v krajine (13 advokátskych komôr).

Ak chcete získať informácie o advokátskej profesii, pozrite si nasledujúce internetové stránky:

Prístup k tejto databáze je bezplatný.

Notári

Notári sú štátni úradníci menovaní kráľom, ktorých úlohou je najmä osvedčovať akty uzavreté v ich prítomnosti. Niektoré akty vyžadujú notársku intervenciu v zmysle zákona, ktorou sa potvrdí dohoda, ku ktorej dospeli zúčastnené strany (verejné listinyactes authentiques/authentieke akten). Napríklad pri predaji nehnuteľnosti je potrebné sa obrátiť na notára. Okrem vystavenia verejných listín sa možno na notára obrátiť vo veci vysporiadania dedičstva, vypracovania súkromnej zmluvy, získania stanoviska atď.

Do kompetencie notárov patria predovšetkým tri dôležité oblasti:

  • právo v oblasti nehnuteľností (predaj nehnuteľnosti, pôžička, atď.),
  • rodinné právo (dohoda manželov, dedenie, rozvody atď.) a
  • obchodné právo (zakladanie spoločností atď.).

Existuje národná notárska komora (Chambre nationale des notaires/Nationale Kamer van Notarissen). Jej hlavným poslaním je:

  • zastupovať notárov Belgicka pred orgánmi a úradmi v rámci jej právomocí,
  • stanovovať pravidlá profesijnej etiky,
  • poskytovať notárskym komorám vhodné odporúčania týkajúce sa dodržiavania disciplíny.

Existujú aj notárske komory na úrovni provincií, ktoré sú disciplinárnymi orgánmi profesie a ktorých hlavným poslaním je dohliadať na dodržiavanie deontologických pravidiel a riešiť profesijné spory (napríklad vybavovať sťažnosti). Pokiaľ ide o vybavovanie sťažností, pre notárov bol zriadený aj národný mediačný úrad (www.ombudsnotaire.be).

Notári sú tiež združení v Kráľovskej federácii belgických notárov (Fédération Royale du Notariat Belge/Koninklijke Federatie van het Belgisch Notariaat – Fednot). Fednot je profesijné notárske združenie, ktoré pomáha notárskym kanceláriám poskytovaním právnych stanovísk, rád a odporúčaní týkajúcich sa riadenia kancelárie, riešení v oblasti informačných technológií, školení a informácií pre širokú verejnosť. Fednot zahŕňa sieť 1 150 notárskych kancelárií s 1 550 notármi a 8 000 spolupracovníkmi.

Viac informácií možno nájsť na webovom sídle Kráľovskej federácie belgických notárov.

Ďalšie právnické profesie

Súdni vykonávatelia

Súdny vykonávateľ je ministerský a štátny úradník, ktorý svoju funkciu vykonáva ako slobodné povolanie. Inak povedané, má dvojakú profesijnú identitu: na jednej strane je štátnym úradníkom; na druhej strane svoju funkciu vykonáva nezávisle.

Súdny vykonávateľ je ministerský a štátny úradník, pretože štát mu zveril časť moci verejného orgánu. Preto musí vyhovieť každej požiadavke, aby konal, pokiaľ mu v tom nebráni profesijná etika alebo zákon – napríklad v prípade konfliktu záujmov alebo nezákonnosti požiadavky. Súdny vykonávateľ teda nikdy nekoná z vlastného podnetu, ale vždy na žiadosť niekoho, kto mu zveril formálnu úlohu. Pri každej úlohe, ktorú má vykonať, musí splniť určité zákonné povinnosti. Okrem toho súdny vykonávateľ môže za svoje úkony požadovať odmenu, ktorá čiastočne alebo úplne pokryje jeho náklady.

Keďže súdny vykonávateľ vykonáva slobodné povolanie, koná nezávisle a nestranne. Jeho odborné skúsenosti môže využiť ktokoľvek. To znamená, že nepoberá plat, náhradu ani žiadne vyrovnanie zo strany verejných orgánov. Všetko teda musí zabezpečiť sám.

Oblasti intervencie súdneho vykonávateľa možno zaradiť do dvoch veľkých kategórií: takzvané mimosúdne intervencie (interventions extrajudiciaires/buitengerechtelijke tussenkomsten – mimosúdne vymáhanie pohľadávok, úradné zisťovanie) a súdne intervencie (interventions judiciaires/gerechtelijke tussenkomsten – doručovanie, výkon rozhodnutia). Pri týchto intervenciách je často jeho úlohou poskytnúť vám informácie o tom, ako si môžete uplatniť svoje práva, ako aj odpovedať na vaše otázky týkajúce sa jeho úlohy. To, či ste ho poverili nejakou úlohou, alebo ste predmetom jeho konania, nezohráva žiadnu úlohu.

V každom súdnom okrese existuje komora (chambre/kamer) všetkých súdnych vykonávateľov tohto okresu. Jej hlavnými úlohami je dohliadať na to, aby súdni vykonávatelia okresu dodržiavali pravidlá disciplíny a zákony a nariadenia, ktoré sa ich týkajú, a riešiť spory, ktoré môžu nastať medzi súdnymi vykonávateľmi.

Existuje aj Belgická komora súdnych vykonávateľov (Chambre nationale des huissiers de justice de Belgique/Nationale Kamer van Gerechtsdeurwaarders van België), ktorá má tieto hlavné úlohy:

  • dohliadať na jednotnosť disciplíny a pravidiel profesijnej etiky medzi súdnymi vykonávateľmi,
  • brániť záujmy svojich členov a
  • zastupovať ich.

Viac informácií nájdete na webových stránkach Belgickej komory súdnych vykonávateľov.

Ostatní

Sudcom a prokurátorom pomáhajú rôzni administratívni a právni spolupracovníci: súdni tajomníci, referendári, právnici prokuratúry, tajomníci prokuratúry a administratívni pracovníci.

Sudcom asistuje na každom pojednávaní súdny tajomník (greffier/griffier). Súdny tajomník pomáha sudcovi napríklad pri príprave spisov na súdne pojednávanie. Počas pojednávania zaznamenáva jeho priebeh a jednotlivé výroky a dohliada na správne vypracovanie dokumentov. Okrem toho zabezpečuje a koordinuje administratívne a účtovné úlohy súdnej kancelárie (greffe/griffie). Každý súd má súdnu kanceláriu, ktorú riadi vedúci súdny tajomník (greffier en chef/hoofdgriffier). Podľa veľkosti súdu môže mať súdna kancelária jedného súdneho tajomníka alebo aj viacerých. Súdnym tajomníkom pomáhajú administratívni pracovníci.

Referendári (référendaires/referendarissen) sú právnici, ktorí pomáhajú sudcom na súdoch a tribunáloch s prípravou rozsudkov. Spolupracujú pri spracúvaní súdnych spisov na zodpovednosť a podľa pokynov jedného alebo viacerých sudcov. Študujú spisy, študujú právne problémy a pripravujú návrhy rozsudkov na právnej úrovni.

Štátni zástupcovia sa môžu obrátiť na právnikov na účely právnej prípravy ich spisov. Na štátnej prokuratúre sa títo právnici nazývajú juristes du parquet/parketjuristen. Vykonávajú najmä právne rešerše, spravujú informácie alebo pripravujú rekvizície a citácie na právnej úrovni, a to na zodpovednosť a podľa pokynov jedného alebo viacerých štátnych zástupcov.

Každé štátne zastupiteľstvo má sekretariát, ktorý riadi vedúci tajomník. Tajomníci štátneho zastupiteľstva pomáhajú štátnym zástupcom najmä pri dokumentačných a rešeršných činnostiach a pri zostavovaní spisov. Aktualizujú dokumenty a registre štátneho zastupiteľstva, vedú archívy a pod. Počet tajomníkov štátneho zastupiteľstva závisí od jeho veľkosti. Tajomníkom štátneho zastupiteľstva pomáhajú administratívni pracovníci.

V súdnych kanceláriách a na sekretariátoch štátnych zastupiteľstiev pracuje značný počet administratívnych spolupracovníkov. Administratívni pracovníci zabezpečujú správu pridelených spisov po administratívnej stránke a kódovanie údajov v súboroch údajov. Administratívni spolupracovníci sa zaoberajú vybavovaním korešpondencie a klasifikáciou a zabezpečujú recepčné služby súdnej kancelárie alebo štátneho zastupiteľstva.

Viac informácií o týchto profesiách nájdete v tomto dokumente  PDF (378 Kb) fr.

Organizácie, ktoré poskytujú bezplatné právne poradenstvo

Každý občan má právo na prvotné bezplatné právne poradenstvo, ktoré poskytujú odborníci na právo. Ide o prvotnú právnu pomoc:

  • praktické informácie,
  • právne informácie,
  • prvotný právny názor alebo
  • odkázanie na špecializovanú organizáciu.

Prípad nie je hneď vyriešený, ale ide o prvotné usmernenie. Právne permanencie sa organizujú v justičných palácoch, na zmierovacích súdoch, v strediskách právnej pomoci (maisons de justice/justitiehuizen), na niektorých obecných úradoch (administrations communales/gemeentelijke diensten), vo väčšine verejných stredísk sociálnej starostlivosti (centres publiques d'action sociale/openbare centra voor maatschappelijk welzijn) a v rôznych neziskových organizáciách, ktoré poskytujú právne služby.

Viac informácií nájdete v online brožúre Právna pomoc: lepší prístup k spravodlivosti.

Právne databázy

Informácie možno nájsť na webovom sídle Federálneho úradu pre spravodlivosť (ministerstvo spravodlivosti).

Posledná aktualizácia: 10/01/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.