Právnické profesie – úvod

Táto časť obsahuje informácie o povolaniach v súdnictve (opis, prístup k povolaniu atď.).

Prehľad o súdnom systéme

V Luxembursku sa súdy rozdeľujú na dve kategórie, a to všeobecné súdy a správne súdy. Táto organizácia vychádza z kritéria charakteru sporu.

Všeobecné súdy zahŕňajú 3 zmierovacie súdy (Justices de Paix), 2 okresné súdy (Tribunaux d'arrondissement), 1 odvolací súd (Cour d'appel) a 1 kasačný súd (Cour de cassation). Tieto súdy sú predovšetkým príslušné rozhodovať o občianskoprávnych, obchodnoprávnych, trestných a pracovnoprávnych sporoch. Súčasťou tohto systému sú sudcovia (magistrats du siège) a zástupcovia prokurátora alebo prokurátori (magistrature debout).

Správne súdy zahŕňajú jeden prvostupňový správny súd (Tribunal administratif) a jeden odvolací správny súd (Cour administrative). Tieto súdy rozhodujú v sporoch správneho a daňového charakteru (priame dane).

Ústavný súd (Cour constitutionnelle) tvoria sudcovia všeobecných súdov i správnych súdov. Tento súd dohliada na súlad zákonov s ústavou, ktorá je najvyššou právnou normou krajiny.

Sudcovia a štátni zástupcovia

Sú dva spôsoby, ako sa stať sudcom alebo štátnym zástupcom:

Prijímanie prostredníctvom výberového konania

Budúci sudcovia, čiže pomocní sudcovia (attachés de justice), sa prijímajú prostredníctvom výberového konania. Podmienky účasti na výberovom konaní sú tieto:

1. mať luxemburské štátne občianstvo;
2. mať občianske a politické práva a predložiť požadované potvrdenia o bezúhonnosti;
3. mať luxemburský diplom o ukončení právnického vysokoškolského vzdelania zodpovedajúci titulu magister alebo diplom z iného štátu o ukončení právnického vysokoškolského vzdelania zodpovedajúci titulu magister, ktorý uznal a schválil minister, do ktorého pôsobnosti patrí vysokoškolské vzdelávanie, v súlade s novelizovaným zákonom z 18. júna 1969 o vysokoškolskom vzdelávaní a schvaľovaní zahraničných vysokoškolských titulov;
4. primerane ovládať luxemburský, francúzsky a nemecký jazyk;
5. absolvovať aspoň dvanásťmesačnú súdnu alebo notársku prax;
6. spĺňať potrebné podmienky fyzickej a duševnej spôsobilosti, ktoré sa overujú v rámci lekárskeho a psychologického vyšetrenia.

Výberové konanie pre prijímanie sudcov a štátnych zástupcov organizuje Komisia pre nábor a odbornú prípravu pomocných sudcov zložená výlučne zo sudcov a štátnych zástupcov (ďalej len „komisia“). Toto výberové konanie obsahuje tri písomné skúšky, ktoré sa týkajú občianskeho práva a občianskoprávneho konania, trestného práva a trestného konania, ako aj správneho práva a správnych sporov. Skúšky spočívajú predovšetkým vo vypracovaní návrhu rozsudku alebo rozhodnutia. Úspešní uchádzači musia získať aspoň tri pätiny zo všetkých bodov za všetky skúšky a aspoň polovicu zo všetkých možných bodov za každú skúšku. Poradie uchádzačov určí komisia podľa výsledných známok. Uchádzači sa prijímajú podľa umiestnenia v poradí.

Prijímanie na základe žiadosti

Ide o doplnkový spôsob prijímania, ku ktorému sa pristupuje len v prípade, ak sa výberovým konaním nedosiahol počet pomocných sudcov, ktorý každoročne stanovuje minister spravodlivosti.

Na predloženie žiadosti o prijatie je potrebné:

1. spĺňať určité požiadavky na účasť na výberovom konaní, a to hlavne podmienky uvedené vyššie v bodoch 1 až 4 a v bode 6;
2. mať diplom o ukončení súdnej praxe;
3. mať aspoň päťročnú prax vo výkone advokátskeho povolania.

Komisia pozýva uchádzačov na osobný pohovor. Na osobnom pohovore je prítomný aj psychológ, ktorý vydáva odôvodnený posudok o každom uchádzačovi. Kritériami výberu uchádzačov sú výsledky skúšok po ukončení doplnkových kurzov z oblasti luxemburského práva a záverečnej skúšky po absolvovaní súdnej praxe, odborná prax, prípadne doplňujúca kvalifikácia, ako aj prípadná publikačná činnosť. Uchádzačov vyberá komisia.

Ústava zaručuje nezávislosť sudcov od politickej moci. Z tohto hľadiska sú neodvolateľní. Zbaviť sudcu funkcie alebo dočasne pozastaviť výkon jeho funkcie možno iba rozsudkom. K ich preloženiu môže dôjsť len na základe nového menovania a s ich súhlasom. V prípade choroby alebo nekorektného správania im však možno dočasne pozastaviť výkon funkcie, odvolať ich alebo preložiť podľa zákonom stanovených podmienok.

Funkcia sudcu je nezlučiteľná s členstvom vo vláde, s poslaneckým mandátom, s mandátom starostu, zástupcu starostu alebo poslanca obecného zastupiteľstva, s akoukoľvek platenou verejnou alebo súkromnou funkciou, s funkciou notára či súdneho exekútora, s vojenskou a cirkevnou službou, ako aj s povolaním advokáta. Sudcovia a štátni zástupcovia sú nestranní a povinní zachovávať služobné tajomstvo. Výšku ich platu stanovuje zákon.

Viac informácií nájdete na stránke venovanej povolaniu sudcu alebo štátneho zástupcu na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Advokáti

Povolanie advokáta upravuje novelizovaný zákon z 10. augusta 1991 o povolaní advokáta.

Povolanie advokáta je slobodné a nezávislé povolanie. Povolanie advokáta možno vykonávať ako samostatnú zárobkovú činnosť. Advokáti sa môžu združovať v rámci právnickej osoby. Jedine advokáti sú oprávnení poskytovať právnu pomoc účastníkom konania alebo ich zastupovať, zastupovať ich v súdnom spore a obhajovať ich pred všetkými súdmi, prijímať ich doklady a listiny s cieľom predkladať ich súdom, vyhotovovať a podpisovať potrebné akty na zabezpečenie regulárneho postupu a vykonávať dôkazy pred súdom s cieľom dospieť k rozsudku.

Iba advokáti môžu obvykle a za odmenu poskytovať právne poradenstvo alebo vypracovať za inú osobu súkromné listiny. Advokáti zároveň zastupujú svojich klientov alebo im pomáhajú pred medzinárodnými súdmi, ako je Súdny dvor Európskej únie alebo Európsky dvor pre ľudské práva. Advokáti sú povinní zachovávať služobné tajomstvo, ktoré je pravidlom verejného poriadku a ktorého porušenie je trestné.

Predpokladom výkonu advokátskeho povolania v Luxembursku je zápis do registra advokátov Advokátskej komory Luxemburského veľkovojvodstva (Ordre des avocats établi au Grand-Duché de Luxembourg). Platí to aj pre európskych advokátov, ktorí majú záujem vykonávať činnosť v Luxembursku na základe svojho pôvodného profesijného titulu (titulu z domovskej krajiny).

Register advokátov obsahuje šesťzoznamov:

Zoznam 1: advokáti pôsobiaci pri súde (avocats à la Cour)

Zoznam 2: právnici (avocats)

Zoznam 3: honorárni advokáti (avocats honoraires)

Zoznam 4: advokáti z Európskej únie vykonávajúci činnosť na základe titulu z domovskej krajiny

Zoznam 5: advokátske spoločnosti s postavením advokáta pôsobiaceho pri súde

Zoznam 6: iné advokátske spoločnosti

Na zápis do registra advokátov Advokátskej komory v Luxembursku je potrebné splniť tieto podmienky:

• predložiť príslušné potvrdenie o bezúhonnosti,
• doložiť splnenie podmienok prijatia na súdnu prax alebo úspešne zložiť skúšku spôsobilosti advokátov z iného členského štátu Európskej únie stanovenú novelizovaným zákonom z 10. augusta 1991, ktorým sa pre povolanie advokáta stanovuje všeobecný systém uznávania vysokoškolských diplomov udeľovaných po absolvovaní odbornej prípravy v trvaní minimálne 3 rokov, alebo doložiť splnenie podmienok na zápis do zoznamu advokátov vykonávajúcich činnosť v Luxemburskom veľkovojvodstve na základe profesijného titulu z domovskej krajiny podľa novelizovaného zákona z 13. novembra 2002 o transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, do luxemburského práva, ovládať jazyk právnych predpisov a jazyky používané v úradnom styku a súdnictve v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime,
• mať luxemburské štátne občianstvo alebo byť občanom členského štátu Európskej únie,
• ovládať jazyk právnych predpisov a jazyky používané v úradnom styku a súdnictve v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime, čím nie je dotknutý článok 31-1 novelizovaného zákona z 10. augusta 1991. Úroveň, ktorú treba dosiahnuť, pokiaľ ide o ovládanie luxemburského a nemeckého jazyka, zodpovedá úrovni B2 Spoločného európskeho referenčného rámca v prípade porozumenia ústnemu prejavu a B1 pri ústnom prejave, a pokiaľ ide o nemecký jazyk, úroveň B2 v prípade porozumenia písomnému prejavu. Pokiaľ ide o francúzsky jazyk, v prípade porozumenia hovorenému aj písomnému prejavu, ako aj v prípade ústneho aj písomného prejavu sa vyžaduje úroveň B2 uvedeného rámca.
  Odchylne od predchádzajúceho pododseku európski advokáti uvedení v článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, musia pri zápise do zoznamu 1 registra advokátov Advokátskej komory ovládať jazyk právnych predpisov v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime, pokiaľ svoje profesijné činnosti obmedzujú na tie činnosti, ktoré si nevyžadujú ovládanie ostatných jazykov v zmysle zákona z 24. februára 1984. Požadovaná úroveň jazykových znalostí zodpovedá úrovni uvedenej v predchádzajúcom pododseku.

Niekoľko spresnení, pokiaľ ide o jazykové požiadavky:

Advokáti zapísaní samostatne musia ovládať jazyk právnych predpisov v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime, ako aj všetky jazyky potrebné na výkon svojich profesijných činností, čím nie je dotknuté už uvedené.

Advokáti zapísaní na zozname 2 musia okrem toho ovládať jazyky používané v úradnom styku a súdnictve Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich povinností vyplývajúcich zo súdnej praxe.

Advokát, ktorý prijme prípad, musí mať potrebné odborné a jazykové znalosti. V opačnom prípade sa vystavuje riziku disciplinárnych sankcií.

Rada advokátskej komory (Conseil de l'ordre) môže so súhlasom ministra spravodlivosti oslobodiť uchádzača od podmienky štátnej príslušnosti na základe dôkazu reciprocity zo strany nečlenskej krajiny Európskej únie, ktorej štátnym príslušníkom je uchádzač. To isté sa vzťahuje na uchádzačov, ktorí majú štatút politického utečenca a ktorí získali právo na azyl v Luxemburskom veľkovojvodstve.

Iba advokáti zapísaní v zozname advokátov 1 sú oprávnení používať titul advokáta pri súde. Na tieto účely musia:

• ako advokáti zapísaní v zozname advokátov 2 absolvovať 2-ročnú súdnu prax a po jej skončení úspešne absolvovať záverečnú praktickú skúšku,
• alebo úspešne zložiť skúšku spôsobilosti advokátov z iného členského štátu Európskej únie stanovenú novelizovaným zákonom z 10. augusta 1991, ktorým sa pre povolanie advokáta stanovuje všeobecný systém uznávania vysokoškolských diplomov udeľovaných po absolvovaní odbornej prípravy v trvaní minimálne 3 rokov,
• alebo ako európski advokáti pripustení k výkonu činnosti na základe profesijného titulu z domovskej krajiny preukázať, že najmenej 3 roky vykonávali skutočnú a pravidelnú činnosť v Luxembursku v oblasti luxemburského práva vrátane práva Európskej únie, alebo sa na nich musia vzťahovať ustanovenia článku 9 ods. 2 novelizovaného zákona z 13. novembra 2002 o transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, do luxemburského práva.

Iba advokáti pôsobiaci pri súde sú oprávnení vykonávať úkony, pre ktoré zákony a nariadenia predpisujú zastupovanie právnym zástupcom, teda zastupovať účastníkov konania pred Ústavným súdom, správnymi súdmi, Najvyšším súdom (Cour Supérieure de Justice) a pred okresnými súdmi konajúcimi v občianskoprávnych veciach, podávať za nich návrhy, prijímať ich doklady a listiny na účely ich predloženia sudcovi a zabezpečiť podpísanie potrebných listín, aby zaistili regulárnosť postupu a vykonali dokazovanie pred súdom s cieľom dospieť k rozsudku.

Advokáti, ktorí sú zapísaní v zozname advokátov 2, ako aj európski advokáti oprávnení vykonávať činnosť na základe profesijného titulu z domovskej krajiny, ktorí sú zapísaní v zozname advokátov 4, môžu vykonávať tieto úkony iba vtedy, ak im pomáha advokát pri súde zapísaný v zozname advokátov 1. Keďže je zastupovanie účastníkov konania na všetkých súdoch, na ktorých nie je zastupovanie právnym zástupcom povinné, vecou slobodného rozhodnutia, advokáti zapísaní v zozname advokátov 2 alebo v zozname advokátov 4 môžu na nich zastupovať účastníkov konania bez pomoci advokáta pri súde.

Súčasťou prístupu k vzdelaniu advokáta, ktorý upravuje nariadenie veľkovojvodstva z 10. júna 2009 o organizácii súdnej praxe a o prístupe k notárskemu povolaniu, je profesijná stáž pozostávajúca z doplnkových kurzov z oblasti luxemburského práva a následná praktická stáž.

Po získaní osvedčenia o absolvovaní doplnkového vzdelávania v oblasti luxemburského práva môžu účastníci stáže požiadať o zápis do zoznamu 2 niektorej z advokátskych komôr v Luxembursku.

Cieľom súdnej praxe je naučiť sa v praxi vykonávať advokátske povolanie. Vysokoškolské štúdium umožňuje účastníkom stáže získať hlbšie znalosti z oblasti práva a doplnkové kurzy z oblasti luxemburského práva doplňujú tieto znalosti prostredníctvom praktického oboznámenia sa so špecifikami luxemburského práva. Počas súdnej praxe sa kladie dôraz najmä na praktické osvojenie si výkonu advokátskeho povolania jednak prostredníctvom jeho vykonávania pod dohľadom vedúceho stáže a jednak prostredníctvom navštevovania kurzov zameraných práve na praktickú prípravu na toto povolanie.

Najmenej dvojročná praktická stáž je zavŕšená záverečnou praktickou skúškou. Po úspešnom vykonaní tejto skúšky sa uchádzač stane advokátom pôsobiacim pri súde a zapíše sa do zoznamu 1.

Riadiaci výbor môže účastníkovi stáže povoliť na základe jeho odôvodnenej a podloženej žiadosti absolvovanie najmenej 3 a najviac 6 mesiacov súdnej praxe v advokátskej kancelárii, ktorá sa nachádza v členskom štáte Európskej únie. Toto riadne schválené obdobie stáže sa započíta do trvania súdnej praxe.

Advokáti sú združení v komore, ktorá je nezávislá od orgánov verejnej moci a súdnictva. Existujú dve komory: Advokátska komora v Luxemburgu a Advokátska komora v Diekirchi. Každá komora má právnu subjektivitu. Advokátska komora má tieto orgány: zhromaždenie, radu advokátskej komory, predsedu advokátskej komory a pre celú advokáciu disciplinárnu a správnu radu.

Viac informácií nájdete na stránke venovanej povolaniu advokáta na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Notári

Počet notárov je určený nariadením veľkovojvodstva podľa článku 13 novelizovaného zákona z 9. decembra 1976 o organizácii notárstva. V súčasnosti pôsobí v celej krajine 36 notárov.

Notári sú vyšší štátni úradníci určení na to, aby prijímali všetky listiny a zmluvy, ktorým účastníci chcú alebo musia dať charakter hodnovernosti pripisovaný úkonom verejného orgánu, aby ich opatrili dátumom, uložili do úschovy, ako aj vydali ich rovnopisy a overené odpisy.

Notári nesmú sami alebo sprostredkovane, priamo či nepriamo: vykonávať obchodnú činnosť; byť konateľmi, komplementármi, ustanovenými správcami alebo likvidátormi obchodnej spoločnosti alebo priemyselného či obchodného podniku; zasahovať do správy spoločností, podnikov alebo agentúr, ktorých predmetom činnosti je nákup, predaj, parcelácia alebo výstavba domov, a dohľadu nad nimi alebo v nich mať nejaký podiel; udržiavať s uvedenými spoločnosťami, podnikmi alebo agentúrami vzťahy, ktoré by mohli brániť slobodnému výberu notára účastníkmi úkonu; obvykle realizovať bankové transakcie, diskontné obchody a sprostredkovateľstvo alebo burzové špekulácie okrem diskontných obchodov uskutočňovaných v súvislosti s ich úkonmi; prijímať peňažné vklady okrem tých, ktoré sa uskutočňujú na účel realizácie ich notárskych úkonov či vysporiadania dedičstva alebo v súvislosti s nimi; poskytovať službu v záležitosti, na ktorej sú sami zainteresovaní; využiť sprostredkovateľa pri úkonoch, ktoré nemôžu vykonávať priamo; z akéhokoľvek dôvodu zamestnávať obchodných zástupcov alebo realitných agentov.

Notárske listiny sú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka záväzné. Ak sú opatrené doložkou vykonateľnosti, sú vykonateľné. Notári sú povinní používať pri spisovaní listín francúzsky alebo nemecký jazyk podľa toho, ktorý jazyk si vyberú účastníci úkonu.

Notári vykonávajú svoju činnosť na celom území štátu. Prostredníctvom svojej funkcie sa podieľajú na výkone verejnej moci.

Notárska komora (Chambre des Notaires) je zložená zo siedmich členov zvolených spomedzi luxemburských notárov valným zhromaždením notárov.

Notárska komora má okrem právomocí, ktoré jej udeľujú zákony a nariadenia, najmä tieto právomoci:

• udržiavať disciplínu medzi notármi a vykonávať disciplinárnu právomoc prostredníctvom svojej disciplinárnej rady; predchádzať akýmkoľvek sporom medzi notármi alebo urovnávať takéto spory a v prípade, že nedôjde k zmieru, vyjadriť svoj názor poskytnutím stanoviska,
• urovnávať všetky spory medzi notármi a tretími stranami,
• predkladať stanoviská k problematike notárskej odmeny, funkčných pôžitkov, miezd, honorárov za úradný výkon, nákladov a výdavkov účtovaných notármi, ako aj ku všetkým sporom predloženým v tejto súvislosti občianskemu súdu,
• prijímať do úschovy zoznamy prvopisov listín, kontrolovať účtovníctvo notárov,
• zastupovať notárov veľkovojvodstva pri obhajobe práv a záujmov notárskeho stavu.

Disciplinárna rada sa skladá z predsedu Okresného súdu v Luxemburgu alebo sudcu, ktorý ho ako predsedu zastupuje, a štyroch členov Notárskej komory vymenovaných podľa poradia určeného dĺžkou praxe v tomto povolaní.

Disciplinárna rada vykonáva disciplinárnu právomoc vo vzťahu k všetkým notárom v týchto oblastiach: porušenie zákonov a iných právnych predpisov týkajúcich sa výkonu notárskeho povolania, profesijné chyby alebo profesijná nedbalosť, konanie v rozpore s profesijnou taktnosťou a dôstojnosťou, ako aj s profesionálnou cťou a čestnosťou, to všetko bez toho, aby tým bola dotknutá žaloba, ktorá by mohla byť podaná v dôsledku takéhoto konania. Proti rozhodnutiu disciplinárnej rady môže podať odvolanie postihnutý notár, ako aj generálny prokurátor. Odvolanie sa podáva na občianskoprávny senát Najvyššieho súdu, ktorý rozhodne právoplatným rozsudkom.

Každý, kto sa chce stať notárom, musí spĺňať tieto predpoklady:

• mať luxemburské štátne občianstvo alebo byť občanom členského štátu Európskej únie,
• mať občianske práva a vykonávať politické práva,
• dosiahnuť vek aspoň 25 rokov a mať diplom notárskeho kandidáta podľa luxemburského práva (súčasný režim) alebo osvedčenie o absolvovaní stáže, ktoré je predpokladom prístupu k notárskej funkcii (predchádzajúci režim),
• ovládať jazyk právnych predpisov a jazyky používané v úradnom styku a súdnictve v zmysle zákona z 24. februára 1984 o jazykovom režime.

Viac informácií nájdete na stránke venovanej povolaniu notára na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Ostatné právnické profesie

Súdni vykonávatelia (exekútori)

Súdny vykonávateľ (huissier de justice) je vyšší súdny úradník, ktorý je ako jediný oprávnený:

• doručovať listiny a súdne príkazy a doručovať úradné oznámenia podľa zákonov a nariadení v prípadoch, keď spôsob oznámenia nie je upravený zákonom,
• vykonávať súdne rozhodnutia, ako aj vykonateľné akty alebo tituly.

Súdny vykonávateľ je oprávnený na:

• vymáhanie všetkých pohľadávok mimosúdnou alebo súdnou cestou. Táto právomoc zahŕňa právo podpísať v mene navrhovateľov návrh na vydanie platobného rozkazu alebo návrh na zaistenie pohľadávky z pravidelných dávok,
• ocenenie nábytku, hnuteľných vecí a úrody a ich predaj prostredníctvom verejných aukcií v súlade s uplatniteľnými zákonmi a nariadeniami.

Súdom môže byť splnomocnený na zabezpečenie:

• čisto vecných zistení bez akéhokoľvek stanoviska k skutkovým alebo právnym dôsledkom, ku ktorým môžu tieto zistenia viesť,
• obdobných zistení vykonávaných na žiadosť súkromných osôb, pričom v oboch prípadoch majú tieto zistenia preukaznosť do chvíle, kým sa nepreukáže opak.

Cenník úkonov súdnych vykonávateľov (exekútorov) je stanovený nariadením veľkovojvodstva.

Komora súdnych vykonávateľov (Chambre des huissiers de justice) zastupuje toto povolanie na celoštátnej úrovni. Jej správu zabezpečuje trojčlenná rada zložená z predsedu, tajomníka a pokladníka. Predseda zastupuje komoru súdnych vykonávateľov v súdnych aj mimosúdnych záležitostiach.

Viac informácií nájdete na stránke venovanej povolaniu súdneho vykonávateľa na webovom sídle ministerstva spravodlivosti.

Súdni zapisovatelia

Vedúci súdny zapisovateľ (greffier en chef) plní úlohy vedúceho súdnej kancelárie a personálneho vedúceho. Medzi administratívne úlohy vedúceho súdneho zapisovateľa patrí najmä vydávanie kópií advokátom a súkromným osobám (napr. osvedčenia o rozvode na účely jeho prepisu v inej krajine), vydávanie odpisov/rovnopisov súdnych rozhodnutí, ukladanie holografných závetov, správa vyhlásení v rámci dedičských konaní, prísahy súdnych zapisovateľov, príprava valných zhromaždení, vedenie štatistiky, ako aj dohľad nad archívmi. Napokon prijíma námietky týkajúce sa zaujatosti sudcov podané stranami v konaní.

Úlohou súdnych zapisovateľov je pomáhať sudcovi pri všetkých aktoch a protokoloch, ktoré vyhotovuje, t. j. počas pojednávaní, vypočutí strán pred súdom, vyšetrovaní, overovaní na mieste, pitiev, konkurzných inventúr, vypracúvaní rozsudkov a výsluchov osôb v poručníctve alebo opatrovníctve. Sudca nemôže konať bez svojho súdneho zapisovateľa.

Úlohy súdnych zapisovateľov sú stanovené v článku 78 a nasledujúcich článkoch novelizovaného zákona zo 7. marca 1980 o organizácii súdov.

Prístup k povolaniu súdneho zapisovateľa sa riadi novelizovaným zákonom zo 16. apríla 1979, ktorým sa stanovuje všeobecný štatút štátnych zamestnancov.

Súvisiace odkazy

Ministère de la Justice (Ministerstvo spravodlivosti)