Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

Opravné prostriedky proti nečinnosti orgánov verejnej správy

Podľa správneho poriadku (§ 49) v jednoduchých prípadoch, najmä ak je možné rozhodnúť na základe podkladov predložených účastníkom konania, rozhodne správny orgán bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť o veci do 30 dní od začatia konania, v osobitne zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. Ak vzhľadom na povahu prípadu nie je možné v tejto lehote rozhodnúť, môže ju odvolací orgán podľa toho predĺžiť. Ak je správny orgán nemôže rozhodnúť do 30 alebo 60 dní, je povinný upovedomiť o tom účastníka konania s uvedením dôvodov.

Ako už bolo uvedené vyššie, správne orgány musia postupovať bez zbytočných prieťahov a dodržiavať zákonné lehoty. Ak správny orgán nekoná v zákonnej lehote alebo v primeranej lehote (ak zákonná lehota nie je uvedená), môžu členovia verejnosti alebo účastníci konania použiť na svoju ochranu proti nečinnosti správnych orgánov ustanovenia viacerých zákonov.

Opatrenie odvolacieho orgánu proti nečinnosti:

Podľa správneho poriadku (§ 50), ak to povaha veci umožňuje, a ak nemožno dosiahnuť nápravu inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, rozhodne vo veci sám, ak správny orgán prvého stupňa príslušný rozhodnúť, nezačal konanie, aj keď bol povinný tak urobiť alebo nerozhodol v zákonnej lehote. Ak je teda správny orgán prvého stupňa nečinný, môže účastník konania informovať odvolací orgán a požiadať ho, aby konal a rozhodol.

Súdny prieskum nečinnosti správneho orgánu:

Podľa Správneho súdneho poriadku možno podať na súde správnu žalobu proti nečinnosti správneho orgánu.

Nečinnosť správneho orgánu môže súvisieť s povinnosťou vydať rozhodnutie alebo opatrenie alebo vykonať úkon alebo sa môže týkať povinnosti správneho orgánu začať správne konanie z úradnej povinnosti.

Podmienkou podania takejto správnej žaloby na súde je však predchádzajúce podanie sťažnosti pre nečinnosť správneho orgánu podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo predchádzajúce podanie podnetu na nečinnosť správneho orgánu podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Žalobca je povinný podať aspoň jeden z týchto opravných prostriedkov (sťažností) pred podaním správnej žaloby na súd. Nie je potrebné podávať opakovanú sťažnosť.

Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre. Aj prokurátor môže podať žalobu, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. Zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu, ak orgán verejnej správy je nečinný v administratívnom konaní týkajúcom sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu a súčasne neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre.

Zákon nestanovuje žiadnu lehotu na podanie žaloby - žalobu je možné podať po celú dobu nečinnosti správneho orgánu.

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný správnemu orgánu je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. Ak žalovaný správny orgán svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.

Sankcie, ktoré môže súdna moc alebo akýkoľvek iný nezávislý a nestranný orgán (komisár pre informácie, ombudsman, prokurátor atď.) uložiť verejnej správe za neposkytnutie účinného prístupu k spravodlivosti

Sankcie za pohŕdanie súdom (napr. v prípade, keď nie je rešpektovaný rozsudok súdu)

Ako je uvedené vyššie, ak po vydaní rozhodnutia správneho súdu, ktorým súd ukladá žalovanému správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť (pri protiprávnej nečinnosti správneho orgánu), správny orgán svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, súd mu môže aj bez návrhu uložiť pokutu.

V prípade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo iným nezákonným a nesprávnym úradným postupom (vrátane nezákonnej nečinnosti orgánu verejnej správy) môže poškodený podať žalobu na náhradu škody pred civilným súdom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa § 326 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.) môže byť verejný funkcionár potrestaný za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa verejný činiteľ potrestá, ak spácha vyššie uvedený čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.