Rodičovská zodpovednosť – opatrovnícke právo a právo na styk s dieťaťom

Portugalsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo v praxi znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“? Aké sú práva a povinnosti nositeľa rodičovskej zodpovednosti?

Význam rodičovských práv a povinností a ich trvanie

Rodičovské práva a povinnosti sú právomoci a povinnosti pridelené rodičom vo vzťahu k ich deťom. Deti podliehajú rodičovským právam a povinnostiam do chvíle, keď dosiahnu plnoletosť alebo nadobudnú plnú právnu spôsobilosť. Plnoletosť sa dosahuje vo veku 18 rokov. Maloleté osoby, ktoré dosiahli vek 16 rokov, môžu nadobudnúť plnú právnu spôsobilosť uzavretím manželstva.

Práva a povinnosti nositeľa rodičovských práv a povinností

Medzi rodičovské práva a povinnosti patria tieto právomoci a povinnosti rodičov vo vzťahu k ich deťom (články 1877 až 1920-C Občianskeho zákonníka):

  • vzdelávanie detí zabezpečením všeobecného vzdelania a odbornej prípravy, a to osobitne detí so zdravotným a duševným postihnutím,
  • podpora telesného a duševného vývoja detí v rámci možností a prostriedkov rodičov,
  • zabezpečenie podpory detí a úhrada nákladov spojených s ich bezpečnosťou, zdravím a vzdelávaním,
  • zastupovanie detí,
  • vystupovanie v úlohe správcu majetku detí s rovnakou starostlivosťou, s akou spravujú svoj vlastný majetok,
  • právo starostlivosti o deti a určenie miesta pobytu detí,
  • zabezpečenie návratu detí, v prípade potreby s pomocou orgánu verejnej moci, ak opustia domácnosť rodičov alebo ak z nej boli premiestnené,
  • rozhodovanie o náboženskom vzdelávaní detí vo veku do 16 rokov,
  • v závislosti od vyspelosti detí, zohľadňovanie ich názorov v dôležitých rodinných záležitostiach a uznanie ich samostatnosti, aby si mohli usporiadať vlastný život.

Na druhej strane:

  • deti majú povinnosť poslúchať svojich rodičov,
  • deti nesmú opustiť domácnosť rodičov alebo domov, ktorý pre nich rodičia určili, ani z neho nesmú byť premiestnené,
  • rodičia nemajú povinnosť poskytovať deťom podporu alebo hradiť náklady na ich bezpečnosť, zdravie a vzdelávanie v miere, v akej sú deti schopné tieto náklady hradiť samy z výnosov z ich práce alebo z iných príjmov,
  • rodičia môžu používať príjem z majetku svojho dieťaťa na úhradu nákladov na podporu, bezpečnosť, zdravie a vzdelanie svojho dieťaťa a v primeranej miere na úhradu ostatných potrieb rodinného života,
  • rodičia nemajú povinnosť ručiť ako správcovia majetku svojho dieťaťa okrem prípadov, keď sa táto záruka týka cenných papierov a súd s ohľadom na hodnotu majetku považuje ručenie za nevyhnutné.

Vo výnimočných okolnostiach platí:

  • úkony týkajúce sa správy alebo scudzenia majetku, ktorý dieťa vo veku viac ako 16 rokov nadobudlo svojou prácou,
  • právne úkony typické pre každodenný život maloletej osoby, ktoré hoci patria do ich prirodzenej spôsobilosti, sa týkajú iba výdavkov alebo scudzenia majetku menšieho významu,
  • právne úkony súvisiace s povolaním, remeslom alebo živnosťou, ktorých výkon bol maloletej osobe povolený, alebo úkony, ktoré sa uplatňujú pri výkone tohto povolania, remesla alebo živnosti.

(V prípade úkonov súvisiacich s povolaním, remeslom alebo živnosťou maloletej osoby a v prípade úkonov, ktoré sa uplatňujú pri výkone tohto povolania, remesla alebo živnosti, je oprávnený iba majetok, s ktorým môže maloletá osoba voľne nakladať.)

Majetok vo vlastníctve rodičov:

  • rodičia vlastnia majetok, ktorý maloletá osoba žijúca v ich spoločnosti získava prostredníctvom práce vykonávanej pre svojich rodičov a s použitím prostriedkov alebo kapitálu, ktoré patria rodičom,
  • rodičia musia dieťaťu dať časť zhromaždeného majetku alebo mu poskytnúť inú náhradu za jeho prácu; plnenie tejto povinnosti však nemožno vymáhať na súde.

Príjem z majetku dieťaťa:

  • rodičia môžu používať príjem z majetku svojho dieťaťa na úhradu nákladov na podporu, bezpečnosť, zdravie a vzdelanie svojho dieťaťa a v primeranej miere na úhradu ostatných potrieb rodinného života,
  • v prípade, že rodičovské práva a povinnosti vykonáva iba jeden z rodičov, možnosť využívať príjem dieťaťa má iba tento rodič za podmienok, ktoré sú povolené zákonom,
  • darca alebo závetca nemôže vylúčiť použitie príjmu z majetku, ktorý dieťa môže zákonne nadobudnúť zdedením (povinný dedičský podiel).

Obmedzenia rodičovských práv a povinností

Rodičia nespravujú:

  • majetok dieťaťa, ktorý vyplýva z dedenia, z ktorého boli rodičia vylúčení v dôsledku dedičskej nespôsobilosti alebo vydedenia,
  • majetok, ktorý dieťa nadobudlo prostredníctvom darovania alebo dedenia proti vôli rodičov,
  • majetok, ktorý bol dieťaťu zanechaný alebo darovaný, pričom sa vylučuje správa zo strany rodičov,
  • majetok nadobudnutý dieťaťom starším než 16 rokov v dôsledku jeho práce.

Ako zástupcovia dieťaťa rodičia bez povolenia súdu nesmú:

  • prevádzať hnuteľný majetok alebo ho zaťažiť vecným bremenom, okrem prípadu prevodu predmetov, ktoré podliehajú strate alebo skaze, za protihodnotu (toto obmedzenie sa netýka používania peňazí alebo kapitálu maloletej osoby pri nadobúdaní majetku),
  • hlasovať na valnom zhromaždení spoločnosti v rámci diskusií, pri ktorých sa požaduje ukončenie činnosti takejto spoločnosti,
  • nadobúdať obchodný alebo priemyselný podnik alebo naďalej využívať majetok, ktorý dieťa získalo dedením alebo darovaním,
  • investovať do verejných obchodných spoločností alebo komanditných spoločností,
  • prijímať devízové záväzky alebo záväzky vyplývajúce z akéhokoľvek vlastníckeho práva prevoditeľného na základe potvrdenia,
  • ručiť za dlhy druhých alebo preberať takéto dlhy,
  • zapájať sa do činností spojených s prostriedkami úverovania,
  • zapájať sa do činností spojených so záväzkami, ktorých plnenie sa musí uskutočniť po dosiahnutí plnoletosti,
  • prideľovať úverové práva,
  • odmietnuť dedičstvo alebo odkaz v závete,
  • prijať dedičstvo, dar alebo odkaz hnuteľného majetku v závete, ktoré sú spojené s výdavkami, alebo súhlasiť s mimosúdnym rozdelením,
  • dať hnuteľný majetok do prenájmu na obdobie dlhšie než šesť rokov,
  • súhlasiť s rozdelením majetku, ktorý je v nerozdeliteľnom spoluvlastníctve, alebo s likvidáciou a rozdelením aktív spoločnosti alebo ich požadovať na súde,
  • dohodnúť transakciu či uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu v súvislosti s úkonmi uvedenými v predchádzajúcich odsekoch alebo rokovať o dohode s veriteľmi.

Rodičia bez povolenia súdu nesmú:

  • priamo alebo cez sprostredkovateľa prenajať alebo nadobudnúť majetok alebo práva dieťaťa, ktorého sa týkajú rodičovské práva a povinnosti, a to ani prostredníctvom verejnej dražby,
  • stať sa nadobúdateľmi úverových alebo iných práv vo vzťahu k deťom, okrem prípadov zákonnej subrogácie, obstarávania v rámci inventarizačného procesu alebo súdom povolenej právomoci na rozdelenie.

Koniec výkonu správy

  • Hneď ako dieťa dosiahne plnoletosť alebo nadobudne plnú právnu spôsobilosť, rodičia naňho musia previesť všetok majetok, ktorý dieťaťu patrí.
  • Keď rodičovské práva a povinnosti alebo správa majetku zaniknú z iných dôvodov, majetok sa musí previesť na právneho zástupcu dieťaťa.
  • Hnuteľný majetok sa musí vrátiť v stave, v akom bol pôvodne prijatý. Ak hnuteľný majetok neexistuje, rodičia musia vyplatiť sumu zodpovedajúcu jeho hodnote, pokiaľ ho nespotrebovalo dieťa pri bežnom používaní alebo pokiaľ nedošlo k zániku tohto majetku z dôvodov, ktoré nemožno pripísať rodičom.

2 Kto má spravidla rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu?

Rodičovské práva a povinnosti v manželstve

  • V manželstve výkon rodičovských práv a povinností prináleží obidvom rodičom.
  • Rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti na základe vzájomnej dohody. Ak sa nezhodnú vo veci mimoriadneho významu, každý z nich sa môže obrátiť na súd, ktorý sa pokúsi ich spor urovnať v rámci zmierovacieho postupu.
  • Ak zmierovací postup uvedený v predchádzajúcom odseku nie je možné uskutočniť, súd pred svojim rozhodnutím vypočuje dieťa s výnimkou prípadu, keď to v dôsledku závažných okolností nie je vhodné.

Úkony vykonané jedným z rodičov

  • Ak niektorý z rodičov uskutoční úkon, ktorý je súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností, predpokladá sa, že koná so súhlasom druhého rodiča s výnimkou prípadov, keď sa v právnom poriadku výslovne vyžaduje súhlas obidvoch rodičov alebo keď ide o úkon mimoriadneho významu.
  • Absencia dohody nie je vykonateľná voči tretej strane, ktorá koná v dobrej viere.
  • Tretia strana musí odmietnuť konať pri úkone jedného z rodičov v prípadoch, keď nie je možné predpokladať existenciu dohody alebo keď rodič vie o námietkach druhého rodiča.

Spoločný výkon rodičovských práv a povinností osamelého rodiča dieťaťa a jeho manžela alebo registrovaného partnera

  • Ak sa rodičovstvo určí len vo vzťahu k jednému z rodičov, rodičovské práva a povinnosti sa na základe rozhodnutia súdu môžu priznať manželovi alebo registrovanému partnerovi rodiča, ktorí ich budú vykonávať spoločne.
  • Spoločný výkon rodičovských práv a povinností v tomto prípade závisí od ich uplatňovania zo strany rodiča a jeho manžela alebo registrovaného partnera.

Vždy, keď je to možné, súd musí vypočuť maloletú osobu.

3 Ak rodičia nie sú schopní alebo ochotní vykonávať rodičovské práva a povinnosti voči svojim deťom, môže tým byť namiesto nich poverená iná osoba?

Áno, a to takto:

Ak jeden rodič alebo obidvaja rodičia nie sú schopní vykonávať rodičovské práva a povinnosti

Ak jeden z rodičov nie je schopný vykonávať rodičovské práva a povinnosti z dôvodu svojej neprítomnosti, nespôsobilosti alebo inej prekážky nariadenej súdom, práva a povinnosti musí vykonávať druhý rodič. Ak druhý rodič nemôže vykonávať rodičovské práva a povinnosti na základe súdneho rozhodnutia, musia ich vykonávať tieto osoby uvedené v poradí podľa prednosti (článok 1903 Občianskeho zákonníka):

  • manžel alebo registrovaný partner niektorého z rodičov,
  • niekto z rodiny niektorého z rodičov.

Tieto pravidlá sa uplatňujú mutatis mutandis v prípade, keď sa rodičovstvo určilo iba vo vzťahu k jednému z rodičov.

Úmrtie rodiča

Pri úmrtí jedného z rodičov prechádza výkon rodičovských práv a povinností na pozostalého rodiča.

Prípady, keď sa na maloletú osobu vzťahuje povinné poručníctvo (článok 1921 Občianskeho zákonníka):

  • ak rodičia zomreli,
  • ak rodičia majú zákaz výkonu svojich rodičovských práv a povinností v súvislosti s rozhodovaním o dieťati,
  • ak sa rodičom zakázalo vykonávať rodičovské práva povinnosti na viac ako šesť mesiacov,
  • ak rodičia nie sú známi.

Poznámka: zákaz výkonu rodičovských práv a povinností sa môže týkať buď výlučne samotného poručníctva detí alebo správy ich majetku, alebo obidvoch aspektov.

Prípady, keď sa ustanoví systém správy majetku dieťaťa (článok 1921 Občianskeho zákonníka):

  • ak boli rodičia vylúčení zo správy celého majetku maloletej osoby alebo jeho časti, ak im bolo zakázané tento majetok spravovať alebo ich správa bola pozastavená, a to na základe iného nároku, alebo ak správca nebol vymenovaný,
  • ak príslušný subjekt, ktorý má určiť poručníka, zverí správu celého hnuteľného majetku maloletej osoby alebo jeho časti niekomu inému.

Poručníctvo a správa majetku z podnetu súdu:

Vždy, keď sa jedna z uvedených situácií, ktoré predstavujú dôvod na určenie poručníctva alebo správy majetku, týka maloletej osoby, súd musí z vlastného podnetu určiť poručníka alebo správcu majetku.

Každý správny alebo justičný orgán alebo úradníci matričného úradu, ktorí sa pri plnení svojich povinností dozvedia o podobnej situácii, musia o nej informovať príslušný súd.

Akým spôsobom sa vykonáva poručníctvo a správa majetku dieťaťa

Poručníctvo vykonáva poručník a rodinná rada. Poručník má tie isté práva a povinnosti ako rodičia, hoci sa ho týkajú určité zmeny a obmedzenia stanovené v právnom poriadku (články 1927 až 1950 Občianskeho zákonníka).

Správu majetku vykonáva jeden alebo viacero správcov a v prípade určenia poručníctva ju vykonáva rodinná rada.

Poručníctvo a správa majetku sa vykonávajú pod dohľadom súdu.

Zodpovednosťou súdu je potvrdzovať alebo vymenúvať poručníkov, správcov majetku a členov rodinnej rady.

Kto môže byť poručník

Rodičia môžu vymenovať poručníka pre svoje deti, pričom vymenovanie musí byť potvrdené súdom. Keď rodičia poručníka nevymenovali alebo keď vymenovanie nebolo potvrdené súdom, poručníka po vypočutí rodinnej rady vymenuje súd.

Súd pred vymenovaním poručníka musí vypočuť maloletú osobu.

Súd musí poručníka vybrať spomedzi:

  • príbuzných alebo členov rodiny maloletej osoby,
  • osôb, ktoré vykonávajú dočasnú starostlivosť o dieťa alebo maloletej osobe poskytujú starostlivosť,
  • osôb, ktoré preukázali náklonnosť voči dieťaťu.

Kto nemôže byť poručník

Tieto osoby nemôžu byť poručíkmi (článok 1933 Občianskeho zákonníka):

  • maloleté osoby, ktoré nie sú emancipované,
  • osoby, ktoré boli vyhlásené za mentálne nespôsobilé, aj keď nie sú v opatere s obmedzením osobných práv,
  • osoby s nevhodným správaním alebo osoby, ktorých zdroj živobytia nie je známy,
  • osoby, ktorým bol zakázaný alebo úplne či čiastočne pozastavený výkon rodičovských práv a povinností,
  • osoby, ktorým bolo v inom prípade odňaté poručníctvo alebo postavenie člena rodinnej rady z dôvodu neplnenia ich povinností alebo ktorým bol výkon poručníctva alebo postavenia člena v rodinnej rade z týchto dôvodov pozastavený,
  • rozvedené osoby alebo osoby žijúce oddelene od osôb a majetku, ktoré si samy zavinili rozvod a rozluku,
  • osoby, ktoré vedú spor s maloletou osobou alebo jej rodičmi alebo ktoré takýto spor viedli v posledných piatich rokoch,
  • osoby, ktorých rodičia, deti alebo manželia osoby vedú spor s maloletou osobou alebo jej rodičmi alebo takýto spor viedli v posledných piatich rokoch,
  • osoby, ktoré sú osobnými nepriateľmi maloletej osoby alebo jej rodičov,
  • osoby, ktoré matka alebo otec maloletej osoby zamietli na základe rovnakých podmienok, za akých vymenúvajú poručníka,
  • zamestnanci súdu alebo prokuratúry (Ministério Público), ktorí plnia úlohy v rámci okresu, v ktorom sa nachádza miesto pobytu dieťaťa alebo v ktorom sa nachádza majetok dieťaťa,
  • dospelé osoby v opatere, insolventné osoby, ako aj osoby, ktorým bol zakázaný alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností, alebo osoby, ktorým bolo odňaté poručníctvo so zreteľom na správu majetku, sa môžu vymenovať za poručníkov za predpokladu, že sa im maloletá osoba zverí do osobnej starostlivosti a opatery iba ako jednotlivec alebo za predpokladu, že to umožňujú poručnícke opatrenia.

Kto môže byť správca

Uvedené pravidlá týkajúce sa výberu poručníka a zákazu zastávania tejto úlohy sa vzťahujú aj na vymenovanie správcu, pokiaľ sa v právnom poriadku osobitne nestanovuje inak.

Okrem toho tieto osoby nemôžu byť správcami (článok 1970 Občianskeho zákonníka):

  • insolventné osoby a osoby, ktorým bol zakázaný alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností, alebo osoby, ktorým bolo odňaté poručníctvo so zreteľom na správu majetku,
  • osoby usvedčené ako páchatelia alebo spolupáchatelia trestných činov krádeže, lúpeže, podvodu, zneužitia dôvery, trestných činov súvisiacich s konkurzom alebo podvodnou platobnou neschopnosťou a majetkovou trestnou činnosťou vo všeobecnosti.

Pridelenie rodičovských práv a povinností z dôvodu faktickej neschopnosti rodičov vykonávať rodičovské práva a povinnosti

V prípadoch, keď rodičia v skutočnosti nie sú schopní výkonu rodičovských práv a povinností, prokuratúra musí prijať potrebné opatrenia na ochranu maloletej osoby a na tento účel môže vymenovať osobu, ktorá v mene maloletej osoby môže uzatvárať právne úkony, ktoré sú naliehavé alebo sú jasne v prospech tejto maloletej osoby.

Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností v situáciách, keď maloletej osobe hrozí nebezpečenstvo, ktoré nemá za následok zákaz výkonu rodičovských práv a povinností

Keď je ohrozená bezpečnosť, zdravie, morálne vzdelanie a výchova maloletej osoby, nie je však potrebné zájsť až k zákazu výkonu rodičovských práv a povinností, súd na základe návrhu prokuratúry alebo akejkoľvek inej osoby môže prijať vhodné opatrenia na ochranu maloletej osoby (článok 1918 Občianskeho zákonníka).

Článok 35 zákona o ochrane detí a mladých ľudí v ohrození, ktorý bol schválený zákonom č. 147/99 z 1. septembra 1999, stanovuje opatrenia na podporu a ochranu maloletých osôb v rizikových situáciách:

  • spoločná podpora rodičov,
  • spoločná podpora iného rodinného príslušníka,
  • zverenie maloletej osoby osobe s dobrou povesťou,
  • podpora nezávislého spôsobu života,
  • pestúnska starostlivosť,
  • starostlivosť v pobytových zariadeniach,
  • zverenie maloletej osoby osobe, ktorá bola vybratá ako osvojiteľ, náhradnej rodine alebo inštitúcii s cieľom osvojenia maloletej osoby.

Ak rodičia súhlasia a maloletá osoba nevyjadrí námietky, uvedené opatrenia na ochranu dieťaťa a pomoc dieťaťu sú oprávnené vykonať výbory na ochranu detí a mládeže (comissões de protecção de crianças e jovens), a to aj bez zásahu súdu, s výnimkou posledného uvedeného opatrenia (zverenie s cieľom osvojenia), ktoré môžu uplatniť len súdy.

Výbory na ochranu detí a mládeže sú finančne nezávislé, nejustičné úradné inštitúcie, ktorých cieľom je presadzovať práva detí a mladých ľudí a zabrániť situáciám, ktoré môžu mať vplyv na ich bezpečie, zdravie, vzdelanie, výchovu alebo vývoj ako celok, alebo takéto situácie ukončiť.

Keď sa vykoná jedno z uvedených opatrení, či už zo strany súdu alebo výboru na ochranu detí a mladých ľudí, rodičia naďalej vykonávajú rodičovské práva a povinnosti vo všetkých otázkach, ktoré nie sú nezlučiteľné s daným opatrením.

Ak bola maloletá osoba zverená do opatery tretej strany alebo vzdelávacej či opatrovateľskej inštitúcii, pripraví sa systém pre návštevy rodičov, pokiaľ sa vo výnimočných prípadoch neodporúča opak.

Aktuálna verzia zákona o ochrane detí a mladých ľudí v ohrození je k dispozícii na adrese http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=545&tabela=leis.

Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností v situáciách ohrozujúcich majetok maloletej osoby, ktoré nemá za následok zákaz výkonu rodičovských práv a povinností

Keď zlá správa majetku rodičmi ohrozuje majetok dieťaťa, nejde však o prípad zákazu výkonu rodičovských práv a povinností, súd na základe návrhu prokuratúry alebo akejkoľvek príbuznej osoby môže nariadiť opatrenia, ktoré považuje za náležité.

So zreteľom na hodnotu majetku súd môže konkrétne mať voči rodičom tieto požiadavky:

  • predloženie účtovníctva,
  • informácie o správe a stave majetku dieťaťa,

a v prípade, ak tieto opatrenia nestačia:

  • poskytnutie záruky.

4 Ako sa ustanovujú budúce rodičovské práva a povinnosti v prípade, že sa rodičia rozvedú alebo žijú oddelene?

Výkon rodičovských práv a povinností v prípade rozvodu, rozluky, vyhlásenia manželstva za neplatné alebo anulovania manželstva sa riadi týmito zásadami (článok 1906 Občianskeho zákonníka):

  • rodičovské práva a povinnosti v otázkach mimoriadneho významu pre život dieťaťa vykonávajú obidvaja rodičia spoločne v súlade s podmienkami, ktoré platia v prípade manželstva, okrem prípadov zrejmej naliehavosti, keď ktorýkoľvek rodič môže konať samostatne a čo najskôr informuje druhého rodiča,
  • keď sa ukáže, že spoločný výkon rodičovských práv a povinností v otázkach mimoriadneho významu pre život dieťaťa je v rozpore so záujmami dieťaťa, súd formou odôvodneného rozhodnutia určí, že tieto práva a povinnosti má vykonávať jeden z rodičov,
  • rodičovské práva a povinností týkajúce sa každodenných činností dieťaťa vykonáva rodič, u ktorého má dieťa obvyklý pobyt, alebo rodič, u ktorého má prechodný pobyt; rodič, u ktorého má dieťa prechodný pobyt, by však pri výkone svojich práv a povinností nemal konať v rozpore s najrelevantnejšími usmerneniami pre výchovu vymedzenými rodičom, u ktorého má dieťa obvyklý pobyt,
  • rodič, ktorý zodpovedá za výkon rodičovských práv a povinností týkajúcich sa každodenných činností, môže tieto práva a povinnosti vykonávať sám alebo ich výkon môže delegovať,
  • súd stanoví miesto pobytu dieťaťa a práva na styk v súlade so záujmom dieťaťa, pričom zohľadní všetky podstatné okolnosti, najmä každú dohodu medzi rodičmi a ochotu vyjadrenú obidvomi rodičmi podporovať normálne vzťahy dieťaťa s druhým rodičom,
  • rodič, ktorý nevykonáva rodičovské práva a povinnosti, či už v ich plnom alebo čiastočnom rozsahu, má právo na informácie o spôsobe výkonu týchto práv a povinností, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a životné podmienky dieťaťa,
  • súd vždy rozhoduje v súlade so záujmom dieťaťa vrátane zachovania blízkych vzťahov s obidvomi rodičmi, podpory a uznávania dohôd alebo prijímania rozhodnutí, ktoré podporujú široké možnosti styku s obidvomi rodičmi a ich spoločný výkon rodičovských práv a povinností.

5 Ak rodičia uzatvoria dohodu týkajúcu sa rodičovských práv a povinností, aké formality musia dodržať, aby bola dohoda právne záväzná?

Ak má byť dohoda o rodičovských právach a povinnostiach právne záväzná, musí ju schváliť súd alebo matričný úrad jednou z foriem uvedených v odpovediach na otázky 6 a 10.

6 Ak rodičia nedospejú k dohode o rodičovských právach a povinnostiach, ako inak môžu tento problém mimosúdne riešiť?

Strany môžu využiť alternatívne prostriedky riešenia sporu, a to buď pred tým, ako o zásah požiadajú súd, alebo v priebehu súdneho konania.

Mediácia pred zásahom súdu

Zásada dobrovoľnej mediácie

Rodičia pred podaním žaloby na súd môžu využiť verejnú alebo súkromnú mediáciu v manželských veciach s cieľom dospieť k dohode o rodičovských právach a povinnostiach.

V Portugalsku je mediácia dobrovoľná. Účastníci rodinného sporu týkajúceho sa ich detí pred podaním žaloby môžu na základe dohody využiť verejnú alebo súkromnú mediáciu v manželských veciach. Súd môže aj po podaní žaloby účastníkom konania odporučiť mediáciu, nemôže im ju však nariadiť, ak s ňou účastníci nesúhlasia alebo ak majú proti nej námietky.

Povinná ratifikácia dohody

Ak sa má dohoda dosiahnutá v dôsledku mediácie stať záväznou a vykonateľnou, účastníci konania musia požiadať o jej ratifikáciu súd alebo úradníka matričného úradu, a to podľa potreby.

Konania v rodinných veciach, ktoré patria do právomoci úradníkov matričného úradu, si vyžadujú predchádzajúci súhlas účastníkov konania, v opačnom prípade patria do právomoci súdov.

Matričné úrady sú oprávnené ratifikovať dohodu o rodičovských právach a povinnostiach iba vtedy, keď je priložená k dohode o rozvode alebo rozluke na základe vzájomnej dohody. Pokiaľ sa dohoda týka rodičovských práv a povinností spojených s maloletými deťmi, pred ratifikáciou matričným úradníkom vydá k dohode stanovisko prokuratúra.

Ak sa mediácia v manželských veciach uskutoční pred podaním žaloby a jej účelom je výlučne určiť rodičovské práva a povinnosti spojené s maloletými deťmi (bez toho, aby bola priložená k dohode o rozvode alebo rozluke), o ratifikáciu tejto dohody musia účastníci konania požiadať príslušný súd.

Súkromná mediácia

Ak účastníci využijú súkromnú mediáciu, musia uhradiť trovy mediátora. Táto suma, pravidlá a harmonogram mediácie sa stanovia v protokole mediácie, ktorý podpíšu účastníci a mediátor na začiatku mediácie. Ministerstvo spravodlivosti vedie zoznam mediátorov, ktorý si účastníci konania môžu prezrieť s cieľom vybrať si súkromného mediátora a ktorý sa nachádza na adrese https://dgpj.justica.gov.pt/Portals/31/GRAL_Media%E7%E3o/Lista-mediadores-privada_18.09.2020.pdf.

Verejná mediácia

Na využitie verejnej mediácie by sa účastníci konania mali obrátiť na Úrad pre alternatívne riešenie sporov Generálneho riaditeľstva pre politiku spravodlivosti (Direcção Geral da Política de Justiça) a požiadať o termín predmediačného stretnutia. Požiadať oň môžu telefonicky, elektronickou poštou alebo prostredníctvom elektronického formulára. Na verejnom predmediačnom stretnutí účastníci a mediátor podpíšu protokol o mediácii. Stanoví sa časový harmonogram, naplánujú sa stretnutia a vysvetlia sa procesné pravidlá. Cena verejnej mediácie v manželských veciach je 50 EUR pre každého účastníka bez ohľadu na počet naplánovaných stretnutí. Tento poplatok 50 EUR zaplatí každý účastník na začiatku verejnej mediácie. Trovy mediátorov pracujúcich vo verejnom systéme účastníci neuhrádzajú. Uhrádza ich Generálne riaditeľstvo pre politiku spravodlivosti podľa zákonného sadzobníka.

Stretnutia v rámci verejnej mediácie sa môžu uskutočniť v priestoroch Generálneho riaditeľstva pre politiku spravodlivosti alebo v priestoroch, ktoré sprístupní obec v mieste bydliska účastníkov.

V prípade verejnej mediácie si účastníci môžu vybrať mediátora zo zoznamu vybratých verejných mediátorov. Zoznam verejných mediátorov sa nachádza na webovom sídle uvedenom v časti o súkromnej mediácii. Ak si účastníci konania nevyberú mediátora, Úrad pre alternatívne riešenie sporov Generálneho riaditeľstva pre politiku spravodlivosti určí jedného z mediátorov zo zoznamu verejných mediátorov na základe ich poradia a s ohľadom na blízkosť k miestu pobytu účastníkov konania. Toto určenie sa spravidla vykonáva elektronicky.

Právna pomoc

Ak majú účastníci nárok na právnu pomoc, môže zahŕňať aj náklady na mediáciu.

Mediácia a odborné vypočutia špecialistom v priebehu súdneho konania

Ak sa účastníci konania s vecou obrátia na súd, začne sa občianskoprávne konanie, ktorým sa riadi výkon rodičovských práv a povinností a v rámci ktorého sudca začne tým, že pripraví stretnutie s rodičmi.

Keď rodičia na stretnutí nedosiahnu dohodu, sudca konanie pozastaví najviac na obdobie dvoch až troch mesiacov, a to v závislosti od prípadu, a rodičom odporučí mediáciu (ak súhlasia s využitím tejto metódy) alebo odborné vypočutie špecialistom (ktoré sa rodičom môže stanoviť ako povinné).

Na konci tohto obdobia sa sudcovi oznámi výsledok mediácie alebo odborného vypočutia špecialistom a sudca stanoví dátum na pokračovanie stretnutia s cieľom zabezpečiť a/alebo ratifikovať dohodu.

Ak na konci tejto fázy rodičia nedokážu dospieť k dohode, začne sa sporová fáza konania – rodičia sa upozornia, aby podali svoj návrh a predložili dôkazy, a potom nasleduje šetrenie a rozsudok.

Dostupné informácie o mediácii môžete nájsť na adrese https://dgpj.justica.gov.pt/Resolucao-de-Litigios/Mediacao.

7 Ak pôjdu rodičia na súd, o akých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa môže sudca rozhodnúť?

Na úvod treba zdôrazniť, že v Portugalsku sa rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností v prípade rozvodu, rozluky, anulovania manželstva a v prípadoch, keď rodičia neboli zosobášení alebo spolu nežili, vždy musí prijímať so zreteľom na tri základné aspekty: právo na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, režim styku a vyživovacia povinnosť voči maloletej osobe. Inými slovami, povinnosť poskytovať výživné maloletému dieťaťu sa považuje za jedno z rodičovských práv a povinností a v zásade je regulovaná spoločne s ďalšími rodičovskými právami a povinnosťami, hoci v určitých prípadoch sa môže podať žaloba iba o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti voči dieťaťu.

Súd môže rozhodovať o týchto veciach:

  • stanoviť opatrovníctvo a správu majetku,
  • ustanoviť osobu, ktorá povedie transakcie v mene maloletej osoby, a takisto ustanoviť správcu, ktorý dieťa zastupuje na základe rodičovských práv a povinností pri mimosúdnych záležitostiach,
  • riadiť výkon rodičovských práv a povinností a riešiť s tým súvisiace záležitosti,
  • stanoviť výšku vyživovacej povinnosti voči maloletej osobe a voči deťom, ktoré sú staršie ako 18 rokov alebo emancipované, ak tieto deti pokračujú vo svojom akademickom alebo odbornom vzdelávaní,
  • pripravovať vymáhanie výživného a rozhodovať o ňom,
  • nariadiť súdne vydanie dieťaťa,
  • povoliť právnemu zástupcovi neplnoletých osôb vykonať určité úkony, potvrdiť úkony, ktoré boli vykonané bez povolenia, a podniknúť opatrenia v súvislosti s prijímaním darov,
  • rozhodnúť o zábezpeke, ktorú musia rodičia zložiť v prospech svojich maloletých detí,
  • nariadiť úplný alebo čiastočný zákaz výkonu rodičovských práv a povinností a stanoviť obmedzenia týkajúce sa ich výkonu,
  • overiť materstvo a otcovstvo z vlastného podnetu,
  • rozhodnúť o mene a priezvisku maloletého dieťaťa v prípade, keď sa rodičia nevedia dohodnúť,
  • založiť vzťah občianskoprávnej starostlivosti (apadrinhamento civil) a zrušiť takéto rozhodnutia,
  • upraviť styk dieťaťa so súrodencami a s predkami,
  • v prípade existencie poručníctva alebo správy majetku určovať odmeny poručníkovi alebo správcovi, viesť proces zbavenia záväzku, zbavenia právnej povinnosti alebo vylúčenia poručníka, správcu alebo člena rodinnej rady, vyžiadať a posudzovať účty, schváliť splatenie zákonnej hypotéky a určovať posilnenie a náhradu zloženej zábezpeky a ustanoviť ad hoc poručníka, ktorý by zastupoval dieťa v mimosúdnych veciach,
  • ustanoviť ad hoc poručníka, ktorý by zastupoval maloletú osobu v opatrovníckych konaniach,
  • rozhodovať o posilnení a náhrade zábezpeky zloženej v prospech neplnoletých detí,
  • požadovať a posudzovať účty, ktoré musia rodičia predkladať.

8 Ak súd rozhodne o tom, že dieťa zverí do starostlivosti iba jednému z rodičov, znamená to, že môže rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez toho, aby sa najskôr poradil s druhým rodičom?

V zásade nie. Aj keď sa maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti iba jednému rodičovi, rodičovské práva a povinnosti vo veciach mimoriadneho významu pre život dieťaťa majú obidvaja rodičia, pokiaľ sa v rozsudku nestanoví, že výkon týchto práv a povinností prináleží výlučne iba jednému z rodičov (článok 1906 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o ďalšie aspekty otázky, podrobná odpoveď už bola poskytnutá v odpovedi na otázku 4.

9 Ak súd rozhodne, že dieťa má byť zverené do opatery obidvoch rodičov, čo to znamená v praxi?

V praxi spoločná osobná starostlivosť znamená, že:

  • rodičia rodičovské práva a povinnosti vykonávajú spoločne a rozhodujú o záležitostiach týkajúcich sa života dieťaťa za rovnakých podmienok, aké mali počas manželstva,
  • dieťa môže bývať striedavo s každým z rodičov.

10 Na ktorý súd alebo orgán sa mám obrátiť, ak chcem podať žiadosť o priznanie rodičovských práv a povinností? Aké postupy musím dodržať a aké dokumenty je potrebné k žiadosti pripojiť?

Metódy postupu na podanie návrhu v súvislosti s rodičovskými právami a povinnosťami

Postupy týkajúce sa starostlivosti a ochrany

Ak sa maloletá osoba nachádza v situácii, ktorá by mohla ohroziť jej bezpečnosť, zdravie, morálne vzdelávanie a výchovu, a ak bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený uplatnením niektorého z opatrení týkajúcich sa starostlivosti a ochrany uvedených v odpovedi na otázku 3, začne sa konanie vo veci starostlivosti a ochrany, čo je v právomoci výborov na ochranu detí a mladých ľudí alebo súdov, a to podľa potreby.

Občianskoprávne postupy týkajúce sa poručníctva

V ostatných prípadoch uvedených v odpovedi na otázku 7, ktoré sa týkajú úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, sa začne občianskoprávny postup vo veci poručníctva, čo je v právomoci súdov.

Postupy v právomoci matričných úradov

V prípadoch, keď existuje dohoda vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, bez ohľadu na to, či je alebo nie je pripojená k dohode o rozluke alebo rozvode, vec sa podáva na matričný úrad. Povinnosťou úradníka matričného úradu je po vypočutí stanoviska prokuratúry potvrdiť dohodu o rodičovských právach a povinnostiach.

Poznámka: Ak sa konanie o rozvod manželstva začne bez súhlasu druhého manžela, právomoc rozhodovať má súd a postup nadobudne formu osobitného konania o rozvod manželstva bez súhlasu druhého manžela. Ak účastníci konania v jeho priebehu dospejú k dohode, súd preklasifikuje konanie na konanie o rozvod manželstva na základe vzájomnej dohody a ratifikuje dohody vrátane dohôd týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, ak zo vzťahu vzišli maloleté deti.

Formality a doklady, ktoré treba priložiť (líšia sa v závislosti od formy prípadu a od príslušného orgánu):

Postup týkajúci sa starostlivosti a ochrany, ktorý sa začal vo výbore na ochranu detí a mladých ľudí

  • Postup sa začína prijatím písomného oznámenia alebo zaznamenaním ústnych správ alebo skutočností, o ktorých má výbor vedomosť.
  • Situácie s vysokou mierou rizika môže oznámiť akákoľvek osoba, subjekty s príslušnosťou vo veciach detí a mládeže, samotné maloleté osoby, rodičia, právny zástupca alebo osoba, ktorá vykonáva dočasnú starostlivosť o dieťa.
  • Súčasťou postupu výboru na ochranu je zhromažďovanie informácií, vyšetrovanie a vypočúvanie, ktoré sú nevyhnutné a náležité na potvrdenie situácie, odôvodnenie rozhodnutia, uplatnenie príslušného opatrenia a na jeho vykonanie.
  • Postup je organizovaný zjednodušeným spôsobom, pri ktorom sa úkony a vyšetrovanie vykonávané výborom na ochranu alebo ním požadované, ktoré tvoria základ na vykonávanie úkonov uvedených v predchádzajúcom odseku, zaznamenávajú podľa ich časovej postupnosti.
  • V súvislosti s každým postupom sa rozhodovanie prepisuje v súhrnnej forme spoločne s odôvodneným stanoviskom.

Súdne postupy týkajúce sa starostlivosti a ochrany

  • Postup sa začína prijatím prvého návrhu, ktorý podá prokuratúra, rodičia, právny zástupca, poručníci poverení dočasnou starostlivosťou o dieťa alebo dieťa staršie než 12 rokov.
  • Postup pozostáva z vyšetrovania, súdneho konania, rozhodnutia a fáz vykonávania opatrenia.
  • Ani jeden z účastníkov konania nemá povinnosť na súde prvého stupňa vymenovať advokáta s výnimkou týchto situácií: keď súd musí povinne vymenovať právneho poradcu pre maloletú osobu; keď sú záujmy maloletej osoby v rozpore so záujmami rodičov, právneho zástupcu alebo poručníka maloletej osoby; keď o to požiada maloletá osoba; pri súdnom konaní, na ktorom maloletú osobu vždy musí zastupovať advokát alebo vymenovaný zástupca.

Občianskoprávny postup týkajúci sa poručníctva

  • Postup sa začína z podnetu prokuratúry, dieťaťa staršieho než 12 rokov a predkov, súrodencov alebo právneho zástupcu maloletej osoby.
  • Povinnosťou prokuratúry je na súde zastupovať maloletú osobu, podať žalobu v jej mene, požadovať úpravu rodičovských práv a povinností a obhajovať záujmy dieťaťa.
  • Ide o nesporové konanie, ktoré sa začína podaním návrhu na súd a pri ktorom existuje námietka.
  • Keď sa v právnom poriadku neuvádza inak, je to práve návrh a námietka, v ktorých účastníci konania musia poskytnúť zoznam svedkov a vyžiadať si všetky dôkazy.
  • Súd sa radí s multidisciplinárnymi skupinami odborníkov.
  • Dieťa má právo na vypočutie. Sudca na tento účel na základe nariadenia posúdi schopnosť dieťaťa porozumieť veci a môže sa pritom oprieť o poradenstvo znalca.
  • Počas prerokovania prípadu sudca vypočuje dieťa, účastníkov konania, členov rodiny a ďalšie osoby, ktoré považuje za vhodné vypočuť.
  • Predbežné a preventívne rozhodnutia sa môžu vyhlásiť v akejkoľvek fáze konania.
  • V akejkoľvek fáze konania môže sudca nariadiť účasť verejnej alebo súkromnej mediačnej služby za predpokladu, že účastníci konania s využitím mediácie súhlasia.
  • Konkrétne sa v rámci konaní upravujúcich rodičovské práva a povinnosti usporiada stretnutie rodičov, a pokiaľ rodičia nedospejú na stretnutí k dohode, súd im odporučí mediáciu (ak s ňou budú súhlasiť) alebo odborné vypočutie špecialistom. Iba v prípade, že dohodu nie je možné dosiahnuť prostredníctvom jedného z uvedených spôsobov, pristúpi sa k opisu skutkového stavu, vyšetrovaniu, vypočutiu a rozsudku.
  • Účastníci konania sú oprávnení oboznámiť sa s informáciami poskytnutými v rámci znaleckého poradenstva a ďalšími dôkazmi a stanoviskami, ktoré sú súčasťou konania. Môžu požiadať o vysvetlenie, doplniť ďalšie dôkazy alebo požiadať o poskytnutie informácií, ktoré sa majú vyžiadať. Sudca môže takéto návrhy zamietnuť prostredníctvom príkazu, proti ktorému sa nemožno odvolať, ak ich považuje za zbytočné, ak sa domnieva, že ich nie je možné splniť, alebo ak podľa neho slúžia na zdržiavanie.
  • Vypočutie, keď k nemu dôjde, sa vždy zaznamenáva.
  • Odôvodnenie sa uvádza v rozhodnutí sudcu.
  • Vymenovanie obhajcu je povinné len vo fáze odvolania. Na súde prvého stupňa je však vymenovanie advokáta dieťaťa povinné v týchto prípadoch: keď sú záujmy maloletej osoby v rozpore so záujmami jej rodičov, právneho zástupcu alebo poručníka; keď o to dieťa s náležitým stupňom vyspelosti požiada súd.
  • Pokiaľ sa výslovne neuvádza inak, odvolanie sa môže podať proti rozhodnutiam vyhláseným za právoplatné alebo dočasné, ktoré sa týkajú uplatňovania, zmeny alebo ukončenia opatrení týkajúcich sa poručníctva.
  • Odvolať sa môže prokuratúra a účastníci konania, rodičia, právny zástupca a ktokoľvek, komu bola zverená dočasná starostlivosť o dieťa.
  • Odvolania sa spracúvajú a posudzujú ako v občianskoprávnych veciach s lehotou 15 dní na predloženie nárokov a odpovede.
  • Pokiaľ súd neurčí inak, odvolania majú čisto devolutívny účinok.

Postupy v právomoci matričných úradov

V prípadoch, keď je k dohode o rozvode alebo rozluke priložená dohoda o rodičovských právach a povinnostiach, predložiť sa musia tieto dokumenty:

  • proces rozluky alebo rozvodu na základe vzájomnej dohody sa začína návrhom podpísaným manželmi alebo ich zástupcami a podaným na matričnom úrade,
  • návrh sa preskúma s ohľadom na majetok v spoločnom vlastníctve, na dohodu o rozvode, na výživné medzi manželmi a na určenie domácnosti manželov popri dohode o výkone rodičovských práv a povinností, keď má pár maloleté deti a ak neexistuje nijaké predchádzajúce súdne rozhodnutie,
  • po podaní návrhu sa automaticky bezodkladne prezrie databáza matričného úradu a zaradia sa do nej potrebné dokumenty s cieľom potvrdiť sobášny list zainteresovaných strán a uzatvorenie akejkoľvek predmanželskej dohody o majetkovom režime manželov predloženej úradníkovi matričného úradu s výnimkou prípadov, keď bol majetkový režim uvedený v sobášnom liste,
  • úradník matričného úradu po doručení návrhu manželov informuje o existencii služieb mediácie v manželských veciach,
  • keď sa v súvislosti s maloletými deťmi dospeje k dohode o výkone rodičovských práv a povinností, prípad sa postúpi prokuratúre na krajskom súde (judicial de primeira instância), ktorý je príslušný vo veci konať, v jurisdikcii, do ktorej patrí matričný úrad, aby súd o dohode mohol rozhodnúť do 30 dní,
  • ak prokuratúra dospeje k názoru, že dohodou sa dostatočne nechráni záujem maloletých osôb, navrhovatelia môžu dohodu primerane upraviť alebo môžu predložiť novú dohodu a v takom prípade prokuratúra túto dohodu znovu preskúma,
  • ak prokuratúra dospeje k názoru, že v dohode sa náležite ochraňuje záujem maloletých osôb, alebo ak manželia dohodu zmenili podľa pokynov prokuratúry, úradník matričného úradu overí, či boli splnené zákonné predpoklady, pričom môže na tento účel stanoviť plnenie úkonov a predloženie všetkých nevyhnutných dôkazov, a potom rozhodne o skutkovej podstate návrhu,
  • v prípadoch, keď navrhovatelia nevykonajú v dohode zmeny podľa pokynov prokuratúry a naďalej sledujú svoj cieľ, ktorým je rozvod, vec sa postúpi súdu v okrese, do ktorého patrí matričný úrad.

V prípadoch, keď si rodičia, ktorí sú alebo nie sú zosobášení, želajú upraviť výkon rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom obidvoch rodičov alebo si želajú zmeniť už ratifikovanú dohodu, musia o to kedykoľvek požiadať akýkoľvek matričný úrad. Na tento účel by mali priložiť tieto dokumenty:

  • návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,
  • dohodu o výkone rodičovských práv a povinností a o zodpovednosti za maloleté deti podpísanú obidvomi rodičmi alebo ich zástupcami,
  • úradník matričného úradu dohodu preskúma a vyzve rodičov, aby ju zmenili v prípade, keď dohoda nechráni záujem maloletých osôb,
  • dohoda sa potom postúpi na prokuratúru na krajskom súde v mieste pobytu maloletej osoby, ktorý je príslušný vo veci konať, aby tento súd mohol o dohode rozhodnúť do 30 dní,
  • ak prokuratúra nevznesie nijakú námietku, vec sa postúpi matričnému úradu a jeho úradník dohodu ratifikuje,
  • rozhodnutia o ratifikácii majú rovnaké účinky ako súdne rozhodnutia.

Informácie o právomoci matričných úradov nájdete na adrese http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=581&tabela=leis.

Subjekty, na ktoré sa zainteresované strany musia obrátiť (v závislosti od prípadu súdy, výbory na ochranu detí a mládeže a matričné úrady):

Právomoc a príslušnosť súdov

Príslušným súdom vo veci týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností je útvar pre veci rodiny a maloletých osôb na okresnom súde (tribunal de comarca). V oblastiach, ktoré nepatria do právomoci útvaru súdu pre veci rodiny a maloletých osôb, je príslušným miestny útvar pre občianskoprávne spory na okresnom súde alebo útvar súdu so všeobecnou príslušnosťou.

Platia tieto pravidlá týkajúce sa právomoci:

  • príslušným konať je súd, v ktorého obvode sa v čase začatia konania nachádzalo miesto pobytu dieťaťa,
  • ak miesto pobytu dieťaťa nie je známe, príslušným konať je súd, v ktorého obvode majú miesto pobytu nositelia rodičovských práv a povinností,
  • ak nositelia rodičovských práv a povinností nemajú rovnaké miesto pobytu, príslušným konať je súd, v ktorého obvode má miesto pobytu osoba vykonávajúca rodičovské práva a povinnosti,
  • v prípade spoločného výkonu rodičovských práv a povinností je príslušným konať súd v mieste pobytu osoby, u ktorej sa dieťa zdržiava, alebo v prípade spoločnej osobnej starostlivosti je ním súd, na ktorom bol prvýkrát podaný návrh,
  • ak sa niektorá zo žalôb týka dvoch detí, detí tých istých rodičov bývajúcich v iných okresoch, súdom príslušným konať je súd, na ktorom bol prvýkrát podaný návrh,
  • ak sa niektorá zo žalôb týka viacerých detí, detí tých istých rodičov s pobytom v rôznych okresoch, súdom príslušným konať je súd podľa pobytu najväčšieho počtu z týchto detí,
  • ak dieťa v čase začatia konania býva v zahraničí a portugalský súd má medzinárodnú jurisdikciu, príslušným konať a rozhodovať vo veci je súd v mieste pobytu navrhovateľa a odporcu,
  • keď sa miesto pobytu navrhovateľa a odporcu nachádza v zahraničí a portugalský súd má medzinárodnú jurisdikciu, vec sa prerokúva pred lisabonským súdom pre veci rodiny a maloletých osôb (Juízo de Família e Menores de Lisboa) v súdnom okrese Lisabon,
  • bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa súvisiacich vecí a ustanovenia konkrétnych právnych predpisov, akékoľvek zmeny okolností, ktoré sa vyskytnú po začatí konania, sú irelevantné.

Právomoc a príslušnosť výborov na ochranu detí a mládeže

Výbory na ochranu detí a mládeže sú príslušné konať vo veciach súvisiacich s postupmi, ktoré sa týkajú starostlivosti o ohrozené deti a mladých ľudí a ich ochrany v prípadoch, keď existuje dohoda rodičov a maloletá osoba nevyjadrila nijakú námietku. V prípade návrhu na opatrenia týkajúce sa starostlivosti a ochrany je príslušným konať výbor na ochranu v mieste, kde mala pobyt maloletá osoba v čase prijatia oznámenia o situácii.

Platia tieto pravidlá týkajúce sa právomoci:

  • ak miesto pobytu dieťaťa alebo mladej osoby nie je známe a nie je možné ho určiť, príslušným konať je výbor na ochranu v mieste, kde sa dieťa zdržiava,
  • bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúcich odsekov, výbor na ochranu v mieste, kde sa zdržiava dieťa, prijme kroky, ktoré sa považujú za naliehavé a opatrenia potrebné na okamžitú ochranu dieťaťa,
  • ak sa po uplatnení opatrenia, ktoré nemá ochranný charakter, zmení miesto pobytu maloletej osoby na dlhšie než tri mesiace, vec sa postúpi výboru na ochranu v novom mieste pobytu,
  • vykonávanie opatrení týkajúcich sa starostlivosti a pestúnskej ochrany nemá za následok zmenu miesta pobytu dieťaťa alebo mladej osoby,
  • výbor na ochranu s miestnou príslušnosťou v oblasti obce alebo okresu pestúna dieťaťa alebo mladej osoby spolupracuje s výborom, ktorý požiadal o zavedenie opatrenia týkajúceho sa starostlivosti a ochrany, v miere, aká je nevyhnutná na účinnú kontrolu opatrenia požadovaného na tento účel.

Právomoc a príslušnosť matričných úradov

V závislosti od danej situácie majú matričné úrady právomoc ratifikovať dohody, pokiaľ ide o rodičovské práva a povinnosti, či už boli predložené samostatne, alebo boli priložené k návrhom na rozvod alebo rozluku na základe vzájomnej dohody.

V závislosti od predmetu sporu majú matričné úrady právomoc konať a rozhodovať v konaniach o rozvod manželstva alebo o rozluku na základe vzájomnej dohody vrátane právomoci ratifikovať dohody týkajúce sa rodičovských práv a povinností priložených k návrhom na rozvod a rozluku.

Na matričné úrady sa nevzťahujú pravidlá upravujúce miestnu príslušnosť. Inými slovami, účastníci konania sa môžu obrátiť na ktorýkoľvek matričný úrad.

Príslušnosť v súvisiacich veciach

  • Ak sa v súvislosti s tým istým dieťaťom začne nezávisle od seba občianskoprávny postup a postup týkajúci sa starostlivosti a ochrany vrátane postupov pred výborom na ochranu detí a mládeže alebo postup o určenie výchovného poručníka, tieto postupy sa musia prerokovať ako spojené veci bez ohľadu na ich stav a sudcom príslušným vo veciach konať bude sudca, ktorému bol postup postúpený ako prvému.
  • Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa nevzťahujú na opatrenia týkajúce sa poručníctva spojené s automatickým overovaním materstva alebo otcovstva, ani na opatrenia, ktoré patria do právomoci matričných úradov, ani na opatrenia, ktoré sa týkajú viacerých detí.
  • V prípade konania o rozvod manželstva alebo rozluku sa postupy upravujúce výkon rodičovských práv a povinností, zabezpečenie výživného a zákaz výkonu rodičovských práv a povinností spoja s týmto konaním.

Ak sa občianskoprávny postup vo veci poručníctva týka viacerých detí, môže sa začať jedno konanie a v prípade, keď boli začaté rôzne postupy, všetky z nich sa môžu spojiť s akýmkoľvek postupom, ktorý sa začal skôr, ak je to opodstatnené na základe rodinných vzťahov.

11 Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch? Je k dispozícii mimoriadne konanie v naliehavých prípadoch?

Postup bol už uvedený v odpovedi na otázku 10.

Prípady týkajúce sa starostlivosti a ochrany a občianskoprávne prípady týkajúce sa poručníctva sa môžu riešiť ako mimoriadne konanie v naliehavých prípadoch, ak by omeškanie mohlo nepriaznivo ovplyvniť záujmy dieťaťa. V takom prípade konanie v týchto veciach pokračuje aj počas súdnych prázdnin.

V každom prípade sa v núdzových situáciách môžu uplatniť predbežné opatrenia.

Konkrétne sa stanovujú tieto prípady súdneho konania v naliehavých prípadoch:

  • súd na žiadosť prokuratúry po tom, ako bol informovaný o situácii, ktorá predstavuje nebezpečenstvo pre život alebo telesnú či duševnú integritu maloletej osoby, do 48 hodín vydá predbežné rozhodnutie, v ktorom potvrdí opatrenia prijaté na okamžitú ochranu dieťaťa, uplatní akékoľvek opatrenia týkajúce sa starostlivosti a ochrany stanovené v právnom poriadku alebo určí, čo je vhodné pre budúcnosť maloletej osoby,
  • na tento účel súd povedie skrátené a nevyhnutné vyšetrovanie a nariadi kroky potrebné na zabezpečenie vykonania svojich rozhodnutí a môže využiť policajné orgány a umožniť osobám zodpovedným za dodržiavanie ich rozhodnutí vstup do ktoréhokoľvek domu počas dňa.

Okrem toho sa stanovujú tieto mimosúdne konania v naliehavých prípadoch:

  • ak existuje nebezpečenstvo pre život alebo telesnú či duševnú integritu maloletej osoby a ak nositelia rodičovských práv a povinností alebo osoby s dočasnou starostlivosťou o dieťa nevyjadrili svoj súhlas, v záujme ochrany maloletej osoby a vyžiadania zásahu súdu alebo polície akýkoľvek orgán s právomocou konať vo veciach týkajúcich sa detí a mládeže alebo výbory na ochranu detí a mládeže prijmú vhodné opatrenia,
  • zasahujúci subjekt okamžite upovedomí prokuratúru alebo to v prípade, ak to nie je možné, spraví, hneď ako to bude možné,
  • kým bude môcť zasiahnuť súd, policajné orgány premiestnia dieťa alebo mladú osobu z blízkosti nebezpečenstva, v ktorom sa nachádza, a zabezpečia núdzovú ochranu v detskom domove, v zariadeniach orgánov príslušných konať vo veciach týkajúcich sa detí a mládeže alebo na inom vhodnom mieste,
  • prokuratúra po prijatí oznámenia od ktoréhokoľvek z uvedených subjektov okamžite požiada príslušný súd o prijatie naliehavých právnych opatrení.

12 Môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Áno, právna pomoc je k dispozícii na účely konaní na súde a na matričnom úrade.

13 Je možné odvolať sa proti rozhodnutiu o rodičovských právach a povinnostiach?

Áno, a to spôsobom uvedeným už v odpovedi na otázku 10.

14 Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Aké postupy sa v takýchto prípadoch uplatňujú?

Porušenie rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach

Ak vzhľadom na situáciu dieťaťa jeden z rodičov alebo tretia strana, ktorej bolo dieťa zverené, nedodržiava ustanovenia dohody alebo rozhodnutia, súd z vlastného podnetu, na návrh prokuratúry alebo druhého rodiča môže:

  • nariadiť kroky nevyhnutné na zabezpečenie výkonu,
  • uložiť pokutu až do výšky 20 zúčtovacích jednotiek (hodnota zúčtovacej jednotky v roku 2020 bola 102,00 EUR),
  • a po overení príslušných domnienok uložiť dlžnej strane, aby uhradila odškodnenie v prospech dieťaťa, žiadajúceho rodiča alebo v prospech dieťaťa aj žiadajúceho rodiča.

V prípade, že súd ratifikoval dohodu alebo ak súd vyniesol svoje rozhodnutie, návrh sa spracuje ako spojená vec s postupom, v rámci ktorého bola uzatvorená dohoda alebo vynesené rozhodnutie, v súvislosti s ktorými dostane príslušný súd žiadosť, ak podľa pravidiel týkajúcich sa príslušnosti a právomoci ide o súd s príslušnosťou konať vo veci porušenia.

Po spracovaní návrhu alebo po jeho pripojení k postupu sudca predvolá rodičov na stretnutie alebo vo výnimočných prípadoch oznámi odporcovi, aby do piatich dní predložil na súd podanie, ktoré považuje za vhodné.

Na stretnutí môžu rodičia súhlasiť so zmenou toho, čo sa stanovilo v záujme výkonu rodičovských práv a povinností, pričom musia zohľadniť záujmy dieťaťa.

Ak sa v prípade porušenia režimu styku odporca nedostaví na stretnutie, nepredloží podanie na súd alebo ak jeho podanie na súd je očividne nepodložené, súd môže nariadiť vydanie dieťaťa s cieľom dodržať režim styku, pričom stanoví miesta, kde sa má styk uskutočňovať, a zabezpečí prítomnosť súdnych technických poradcov.

Odporca sa upozorní, aby prepustil dieťa stanoveným spôsobom pod podmienkou uloženia pokuty.

Ak sa nezvolá stretnutie alebo ak rodičia nedospejú k dohode, sudca účastníkov konania pošle na mediáciu (ak s tým rodičia súhlasia) alebo na odborné vypočutie špecialistom a potom vynesie rozhodnutie.

Ak sa uložená pokuta neuhradí do desiatich dní, pristúpi sa k vymáhaniu spojenému s príslušným postupom.

Konania sú riadené právnym rámcom o občianskoprávnom postupe týkajúcom sa poručníctva, ktorý bol schválený zákonom č. 141/2015 z 8. septembra 2015 a ktorý nájdete na adrese http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?artigo_id=2428A0048&nid=2428&tabela=leis&pagina=1&ficha=1&so_miolo=&nversao=#artigo.

Vymáhanie výživného

V záujme vymáhania zabezpečenia výživného sa môžu využiť tri alternatívne prostriedky: vypočutie vo veci porušenia rodičovských práv a povinností uvedené vyššie; vypočutie pred vymáhaním zabezpečenia výživného, ako sa uvádza ďalej; alebo osobitné vymáhanie výživného, ako sa uvádza ďalej.

Predexekučné vypočutie na vymáhanie splatného výživného (článok 48 právneho rámca o občianskoprávnom postupe týkajúcom sa poručníctva)

V prípade, že osoba, ktorá je právne zaviazaná platiť výživné, nezaplatí dlžné sumy v priebehu desiatich dní od dátumu splatnosti, prebehne tento postup:

  • v prípade, že ide o pracovníka verejného sektora, príslušné sumy sa mu budú zrážať z platu na žiadosť súdu zaslanú jeho zamestnávateľovi, ktorým je subjekt verejného sektora,
  • ak ide o zamestnanca v pracovnom pomere, sumy sa budú zrážať zo zárobku alebo zo mzdy a v takom prípade sa príslušný zamestnávateľ úradne informuje, aby takéto zrážky spracoval a aby na seba prevzal úlohu depozitára,
  • ak osoba poberá rentu, dôchodok, dávky, provízie, percentá, odmeny, odstupné, príspevky alebo podobný príjem, suma sa zrazí z týchto splátok po ich vyplatení alebo pripočítaní, pričom sa podajú potrebné žiadosti alebo oznámenia a úradne informované subjekty prevezmú úlohu depozitárov.

Zrazené sumy zahŕňajú aj výživné splatné predtým a vyplácajú sa priamo osobám, ktorým sú určené.

Osobitné vymáhanie výživného

V prípade výživného určeného maloletým osobám môže osoba oprávnená na výživné takisto podať návrh na osobitné vymáhanie výživného, ako sa stanovuje v článku 933 Občianskeho súdneho poriadku (Código de Processo Civil). Týmto spôsobom môže osoba oprávnená na výživné jednou žalobou vymôcť celú sumu, ktorá je splatná, oneskorená alebo ktorá sa ešte len má zaplatiť. Osoba oprávnená na výživné môže pri žalobe na vymáhanie využiť všeobecnejšie prostriedky vymáhania, ako je napríklad zaistenie majetku a úžitkové záložné právo.

Navrhovateľ v prípade osobitného vymáhania výživného môže požadovať: prisúdenie časti súm, mzdy alebo dôchodkov, ktoré druhá strana poberá, alebo prevod príjmu, ktorý patrí osobe povinnej na plnenie výživného. Prisúdenie alebo úžitkové záložné právo sa vykonávajú nezávisle od zaistenia a sú určené na úhradu oneskorených platieb a platieb, ktoré sa stanú splatnými.

Keď navrhovateľ požiada o prisúdenie súm, mzdy alebo dôchodku, subjekt zodpovedný za ich vyplatenie alebo za spracovanie príslušných platieb bude úradne informovaný, že má prisúdenú časť vyplatiť priamo navrhovateľovi. Prisúdená suma sa musí každý mesiac vložiť na bankový účet navrhovateľa, ktorý musí v prvej žiadosti uviesť číslo svojho účtu.

Ak sa v návrhu požaduje úžitkové záložné právo, musí sa v ňom uviesť majetok, ktorého sa toto právo týka, a súdny exekútor nariadi založenie príslušného majetku v záujme toho, aby tento majetok bol dostatočný na splnenie vyživovacej povinnosti, ktorá je oneskorená a ktorá sa stane splatnou.

Osoba oprávnená na výživné môže stále požiadať o zaistenie majetku osoby povinnej na plnenie výživného. Zaistenie majetku sa môže týkať hnuteľného a nehnuteľného majetku, bankových vkladov, úverových práv, obchodných organizácií alebo podielov v spoločnosti.

Ak sa zaistený majetok predá s cieľom vyplatiť dlžné výživné, nemal by sa vydať príkaz na vyplatenie prebytku osobe povinnej na plnenie výživného, pokiaľ sa nezabezpečí úhrada výživného, ktoré sa stane splatným, a to v miere, akú sudca považuje za primeranú, pokiaľ sa nezloží zábezpeka alebo iná vhodná záruka.

Osoba povinná na plnenie výživného by sa mala predvolať až po vykonaní zaistenia, súdneho rozhodnutia o prisúdení alebo uplatnení úžitkového záložného práva. Námietky osoby povinnej na plnenie výživného proti vymáhaniu alebo zaisteniu majetku neznamenajú odklad vykonávania.

V prípade žiadosti o zmenu alebo ukončenie platieb výživného počas prebiehajúceho osobitného vymáhania výživného sa k vymáhaniu pripojí žiadosť o zmenu alebo ukončenie.

Aktuálnu verziu Občianskeho súdneho poriadku nájdete na adrese http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=1959&tabela=leis.

15 Čo musím urobiť, aby bolo rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte uznané a vykonané v tomto členskom štáte?

Uznanie

Uznanie rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach vydaného v inom členskom štáte, ktorý sa musí riadiť nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), je automatické. Inými slovami, na uznanie rozhodnutia nie je potrebný nijaký osobitný postup.

S cieľom vykonať v Portugalsku rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach v zmysle nariadenia Brusel IIa, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte, dotknutý účastník konania musí na súde podať návrh na vyhlásenie vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

V článku 40 nariadenia Brusel IIa sa však uvádzajú dva prípady, pri ktorých nie je potrebné podávať návrh na vyhlásenie vykonateľnosti a osvedčenie vydané súdom pôvodu podľa nariadenia Brusel IIa postačuje na to, aby sa v Portugalsku vykonal rozsudok vynesený v inom členskom štáte. K týmto prípadom dochádza pri týchto rozhodnutiach: rozhodnutia týkajúce sa práva styku a rozhodnutia, ktorými sa nariaďuje vrátenie dieťaťa, vydané súdom, ktorý je príslušný konať vo veci, na základe rozhodnutia o nevrátení vydaného podľa článku 13 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980.

Miestna príslušnosť na účely návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

Miestna príslušnosť na účely návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti je v nariadení Brusel IIa stanovená takto: návrh sa musí podať na súd v mieste pobytu osoby povinnej na plnenie výživného alebo v mieste pobytu dieťaťa, na ktoré sa platí výživné; alebo ak sa neuplatňuje nijaké z týchto kolíznych kritérií, v mieste výkonu.

Požiadavky a dokumenty, ktoré sa musia priložiť k návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

Požiadavky a dokumenty, ktoré sa musia priložiť k návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, sú stanovené v nariadení Brusel IIa. V stručnosti navrhovateľ musí k návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti priložiť tieto dokumenty: overenú kópiu rozsudku; osvedčenie rozhodnutia vydaného s použitím prílohy II k nariadeniu Brusel IIa; v prípade rozhodnutia vyhláseného v neprítomnosti odporcu alebo bez jeho námietok proti tomuto rozhodnutiu dôkaz, že navrhovateľ aj odporca boli predvolaní alebo že rozhodnutie jednoznačne prijali.

Postup týkajúci sa návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti stanovený v nariadení Brusel IIa

Uplatňovaný postup sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení Brusel IIa a v prípade všetkých aspektov, ktoré nie sú stanovené v uvedenom nariadení, sa riadi internými pravidlami portugalského občianskeho súdneho konania.

Z nariadenia Brusel IIa teda vyplýva, že vykonateľnosti rozhodnutia nepredchádza námietkové konanie a že návrh sa môže zamietnuť iba na základe jedného z dôvodov stanovených v danom nariadení. Odvolanie proti rozhodnutiu o vykonateľnosti môže podať ktorýkoľvek účastník konania v lehote stanovenej v nariadení Brusel IIa. Portugalský súd môže rozhodnúť, že zahraničný rozsudok je čiastočne vykonateľný, nemôže ho však preskúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

Platné portugalské pravidlá občianskeho súdneho konania

Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa musí podať útvaru pre veci rodiny a maloletých osôb ústredného okresného súdu. Ak na okresnom súde neexistuje útvar pre veci rodiny a maloletých osôb, návrh sa musí podať na miestny útvar pre občianskoprávne spory na okresnom súde alebo na útvar so všeobecnou príslušnosťou.

Návrh má formu spoločnej určovacej žaloby, ako sa uvádza v portugalskom Občianskom súdnom poriadku (Código de Processo Civil), s podrobnosťami stanovenými v nariadení Brusel IIa.

Keďže odvolanie je vždy prípustné bez ohľadu na výšku sporu, určenie obhajcu je povinné.

Prokuratúra môže konať na obranu záujmov maloletej osoby.

V prvom návrhu musí navrhovateľ:

  • uviesť súd a príslušného sudcu, ktorým návrh podáva, a určiť účastníkov konania, pričom uvedie ich mená, adresu miesta pobytu alebo ústredia, a ak je to možné, občianske a daňové identifikačné číslo, povolanie a miesto práce,
  • uviesť obchodnú adresu svojho právneho zástupcu,
  • uviesť formu konania,
  • predložiť základné skutočnosti, ktoré sú dôvodom návrhu, a ustanovenia právneho poriadku, ktoré tvoria jeho základ,
  • sformulovať návrh,
  • uviesť hodnotu pohľadávky,
  • určiť súdneho exekútora alebo zástupcu súdneho orgánu zodpovedných za predvolania,
  • požiadať o vykonávanie dôkazov, v tomto prípade o súbor informácií stanovených v nariadení Brusel IIa, ktoré musia byť priložené k návrhu,
  • priložiť potvrdenie o zaplatení príslušných súdnych poplatkov alebo doklad o priznaní právnej pomoci ako oslobodenia od takejto platby vrátane prípadov, keď tieto poplatky boli odpustené v členskom štáte pôvodu.

Prvý návrh a dokumenty predložia právni zástupcovia elektronicky prostredníctvom počítačového systému na podporu činností súdov, a to na adrese https://citius.tribunaisnet.mj.pt/.

Ten istý postup sa použije vtedy, keď žalobu podáva prokuratúra na obranu záujmov maloletej osoby. Keď prokuratúra koná na obranu záujmov maloletej osoby, je oslobodená od poplatkov.

Na prístup do počítačového systému sa obhajcovia, advokátski koncipienti a právni poradcovia musia zaregistrovať v subjekte, ktorý je poverený správou tohto prístupu.

Vždy, keď pri žalobe nie je potrebné vymenovať právneho zástupcu, keď účastník konania koná bez pomoci zástupcu alebo keď účastníkovi konania pomáha zástupca, existuje však oprávnený dôvod, ktorý zástupcovi bráni vykonávať procesné úkony elektronicky, prvý návrh a dokumenty možno predložiť jedným z týchto spôsobov:

  • doručením súdnemu úradníkovi, pričom za dátum procesného úkonu sa považuje dátum doručenia,
  • zaslaním prostredníctvom doporučenej pošty, pričom za dátum procesného úkonu sa považuje dátum podania na pošte,
  • doručením prostredníctvom faxu, pričom za dátum procesného úkonu sa považuje dátum odoslania.

Prvý návrh a sprievodné dokumenty sa po prijatí na súde úradne zaevidujú a rozpošlú. Sudca overí, či sú v návrhu všetky potrebné informácie a že neexistujú dôvody na jeho odmietnutie, ako sa stanovuje v nariadení Brusel IIa, a vyhlási, že rozhodnutie je vykonateľné. Rozhodnutie o vykonateľnosti sa potom oznámi účastníkom konania.

16 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť, ak chcem namietať proti uznaniu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré vydal súd v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

V článku 21 nariadenia Brusel IIa sa stanovuje, že zainteresovaný účastník konania môže v členskom štáte požiadať o vyhlásenie neuznania rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach vydaného v inom členskom štáte.

V tomto prípade súdom, na ktorý by sa mal účastník konania v Portugalsku obrátiť, a platným rokovacím poriadkom sú súd a rokovací poriadok uvedené v odpovedi na otázku 15, pričom treba objasniť toto: ide o prípad spoločného postupu na oddlženie. To má dôsledky súvisiace s pravidlami, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, keďže podľa portugalského právneho poriadku v žalobách o oddlženie musí odporca preukázať skutočnosti, ktoré sú podstatou požadovaného práva.

17 Ktorý právny poriadok uplatňuje súd v konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ak dieťa alebo účastníci konania nežijú v tomto členskom štáte alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť?

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa riadia:

  • spoločným vnútroštátnym právom rodičov,

alebo ak to nie je možné,

  • právnym poriadkom miesta spoločného obvyklého pobytu rodičov,

alebo ak rodičia majú obvyklý pobyt v rôznych štátoch,

  • osobnostným právom dieťaťa.

Osobnostné právo je právo podľa štátnej príslušnosti jednotlivca. V prípade osôb bez štátnej príslušnosti je osobnostným právom týchto osôb právo v mieste ich pobytu. Ak je však osobou bez štátnej príslušnosti maloletá osoba alebo osoba, ktorá má zákaz, ich osobnostným právom je právo platné v mieste bydliska.

Poznámka:

Kontaktné miesto EJS pre občianske a obchodné veci, súdy a iné subjekty a orgány nie sú viazané informáciami uvedenými v tomto texte. V každom prípade je potrebné prečítať si aj znenie platných právnych predpisov. Tie sa pravidelne aktualizujú a ich interpretácia sa vyvíja s ohľadom na judikatúru.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 11/08/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.