Súdny poplatok súvisiaci s európskym platobným rozkazom

Aké poplatky musím zaplatiť?

Koľko musím zaplatiť?

Čo sa stane, ak nezaplatím súdne poplatky načas?

Ako môžem zaplatiť súdne poplatky?

Čo mám urobiť po zaplatení?

Úvod

V článku 25 nariadenia (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, sa stanovuje, že súdne poplatky za konania o európskom platobnom rozkaze a za občianskoprávne konania nasledujúce v prípade podania odporu proti európskemu platobnému rozkazu v členskom štáte, neprekročia súdne poplatky za bežné občianskoprávne konanie bez predchádzajúceho konania o európskom platobnom rozkaze v danom členskom štáte. Konania o návrhoch na vydanie európskeho platobného rozkazu preto podliehajú paušálnemu poplatku podľa sadzobnej položky 1 (Tarifpost 1) zákona o súdnych poplatkoch (Gerichtsgebührengesetz – GGG), ktorý je stanovený pre všetky vnútroštátne konania o platobnom rozkaze a občianskoprávne konania.

Aké poplatky musím zaplatiť?

V konaniach týkajúcich sa návrhov na vydanie európskeho platobného rozkazu v prvom stupni sa uplatňuje sadzobná položka 1 zákona o súdnych poplatkoch v súlade s poznámkou 1 k sadzobnej položke 1 zákona o súdnych poplatkoch. Tento paušálny poplatok sa uhrádza bez ohľadu na to, či sa konanie skončilo. Zníženia (na jednu štvrtinu) sa uplatnia len vtedy, ak je návrh okamžite vzatý späť alebo bol zamietnutý pred doručením namietajúcej strane; (poznámka 3 k sadzobnej položke 1 zákona o súdnych poplatkoch) alebo ak je vec urovnaná s právnymi účinkami počas prvého pojednávaní (na polovicu; poznámka 2 k sadzobnej položke 1 zákona o súdnych poplatkoch). Podľa rakúskeho systému súdnych poplatkov sa v občianskoprávnom konaní v prvom stupni uhrádza poplatok len za návrh na začatie konania (v tomto prípade teda za návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu). Za ďalšie konanie v prvom stupni sa neúčtujú žiadne ďalšie súdne poplatky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch vzniká povinnosť zaplatiť poplatky, keď je na súd podaný návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Vtedy sa musí zaplatiť poplatok. Najneskôr dovtedy je nevyhnutné podať aj žiadosť o oslobodenie od platby súdnych poplatkov prostredníctvom procesnej pomoci (Verfahrenshilfe), ak sú splnené príslušné podmienky.

Žiadosť o preskúmanie podľa článku 20 nariadenia je bezplatná [bez ohľadu na to, či má za cieľ dosiahnuť opravný prostriedok podobný navráteniu do pôvodného stavu (restitutio in integrum) (odsek 1) alebo preskúmanie veci samotnej (odsek 2)].

Koľko musím zaplatiť?

Výpočet súdnych poplatkov za prvostupňové konanie závisí od hodnoty predmetu pohľadávky (sporná suma = výška uplatňovaného nároku) a od počtu účastníkov konania. Pre ilustráciu uvádzame ďalej úplnú tabuľku sadzieb podľa sadzobnej položky 1 zákona o súdnych poplatkoch (k 1. augustu 2017; aktuálne znenie):

Ak sú viac ako dve strany sporu, môže sa podľa § 19a zákona o súdnych poplatkoch pripočítať príplatok viacerých strán vo výške 10 % až 50 %.

Čo sa stane, ak nezaplatím súdne poplatky načas?

V prípade oneskorenej platby je podľa § 31 zákona o súdnych poplatkoch splatná paušálna pokuta vo výške 22 EUR (k 1. augustu 2017). Oneskorené zaplatenie súdneho poplatku však nemá vplyv na samotné vykonanie občianskoprávneho konania. Súdne konanie nie je závislé od úhrady súdnych poplatkov – vedie sa úplne nezávisle.

Vymáhanie súdnych poplatkov súdnym orgánom sa riadi zákonom o vymáhaní súdnych platieb (Gerichtliches Einbringungsgesetz – GEG). Ak musí súdny orgán v dôsledku nezaplatenia podľa § 6a zákona o vymáhaní súdnych poplatkov vydať platobný príkaz (exekučný príkaz na vymáhanie súdnych poplatkov) je potrebné zaplatiť ďalší poplatok vo výške 8 EUR (k 1. januáru 2014).

Ako môžem zaplatiť súdne poplatky?

Spôsob platby je stanovený v § 4 zákona o súdnych poplatkoch. Podľa § 4 sa poplatky môžu uhrádzať bankovou kartou s funkciou ATM alebo kreditnou kartou, vkladom alebo bankovým prevodom na účet príslušného súdu, alebo hotovostným vkladom na tomto súde. Bankové údaje súdu sú k dispozícii na webovom sídle Spolkového ministerstva spravodlivosti (Bundesministerium für Justiz) http://www.justiz.gv.at/ v záložke „Súdny dvor“ (Gerichte).

Všetky poplatky je možné uhradiť takisto inkasom, ak je súd (alebo vo všeobecnosti rakúsky súdny systém) oprávnený vyberať súdne poplatky z účtu oznámeného stranou, ktorá ich dlhuje, a vkladať ich na účet súdu. V tomto prípade sa musí v návrhu (návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu) uviesť účet, z ktorého majú byť tieto poplatky inkasované, ako aj oprávnenie na ich inkaso, napríklad uvedením odkazu „Gebühreneinzug!“ alebo „AEV!“ („Príkaz na inkaso!“). V prípade obmedzeného povolenia môže byť v návrhu takisto uvedená maximálna výška sumy, ktorú je možné inkasovať [§ 5 a 6 nariadenia o inkase (Abbuchungs- und Einziehungs-Verordnung)].

Pri podaní návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu prostredníctvom rakúskeho systému elektronického súdnictva (Elektronischer Rechtsverkehr – ERV) sa musia poplatky hradiť inkasom. Oznámenie maximálnej výšky sumy, ktorá môže byť inkasovaná, v tomto prípade nie je možné.

Čo mám urobiť po zaplatení?

Ak sú spolkové orgány oprávnené požadovať súdne poplatky pri podaní návrhu (tu návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu) a neexistuje povolenie na inkaso, musí sa k žiadosti priložiť doklad o zaplatení poplatkov (dôkaz o prevode) (§ 4 zákona o súdnych poplatkoch). Ak sa platba uskutočňuje bankovou kartou, kreditnou kartou, vkladom alebo prevodom na účet príslušného súdu alebo inkasom z účtu účastníka konania, Rakúsky spolkový účtovný úrad (Buchhaltungsagentur des Bundes) informuje súdny orgán o pripísaní platieb na súdny účet až v neskoršej fáze. Postup týkajúci sa oznamovania súdnych poplatkov sa končí predložením dôkazu o úhrade (v plnej výške).

V prípade preplatku možno do piatich rokov uplatniť nárok na vrátenie preplatku súdnych poplatkov (§ 6c zákona o vymáhaní súdnych poplatkov).

Súvisiaci odkaz

Zákon o súdnych poplatkoch