

Informácie podľa oblasti
V článkoch 1, 3 a 4 portugalského Občianskeho zákonníka sú stanovené tieto zdroje vnútroštátneho práva:
• zákony,
• zvyklosti,
• obyčajové právo.
Zdroje medzinárodného práva sú tieto (článok 8 portugalskej ústavy):
• pravidlá a zásady všeobecného alebo spoločného medzinárodného práva tvoria neoddeliteľnú súčasť portugalského práva,
• ustanovenia riadne ratifikovaných alebo schválených medzinárodných dohovorov nadobúdajú platnosť vo vnútroštátnom práve po ich oficiálnom zverejnení a zostávajú v platnosti, kým sú medzinárodne záväzné pre Portugalsko,
• pravidlá prijaté príslušnými orgánmi medzinárodných organizácií, ktorých je Portugalsko zmluvnou stranou, nadobúdajú platnosť priamo vo vnútroštátnom právnom poriadku, pokiaľ je to stanovené v príslušných zakladajúcich zmluvách,
• ustanovenia zmlúv, ktorými sa riadi Európska únia, a ustanovenia prijaté jej inštitúciami v rámci výkonu ich príslušných právomocí sú uplatniteľné vo vnútroštátnom právnom poriadku podľa podmienok stanovených v práve Únie, pričom sa dodržiavajú základné zásady demokratického právneho štátu.
Zákony
Zákony sú priamym zdrojom vnútroštátneho práva. Podľa článku 1 ods. 2 portugalského Občianskeho zákonníka sa všetky všeobecné ustanovenia prijaté príslušnými orgánmi štátu považujú za zákony. V článku 112 ods. 1 portugalskej ústavy sa stanovuje, že zákony, zákonné dekréty a regionálne legislatívne nariadenia sú legislatívne akty.
Zvyklosti
Zvyklosti sú právne prípustné ako zdroj vnútroštátneho práva, keď sú dodržané obidve tieto podmienky:
• nie sú v rozpore so zásadami dobrej viery a
• sú ako také uznané zákonom (článok 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Obyčajové právo
Portugalské súdy môžu urovnať spor v súlade so zásadou obyčajového práva len za jednej z týchto okolností:
• ak to umožňuje právne ustanovenie [článok 4 písm. a) Občianskeho zákonníka], alebo
• keď strany súhlasia a majú možnosť právneho vzťahu [článok 4 písm. b) Občianskeho zákonníka], alebo
• keď strany vopred súhlasili s uplatnením obyčajového práva [článok 4 písm. c) Občianskeho zákonníka].
Dohovory Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom
Pre Portugalsko je záväzných 26 haagskych dohovorov:
1. Dohovor o civilnom konaní (1954)
K dispozícii na tomto odkaze
2. Dohovor o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť voči deťom (1956)
K dispozícii na tomto odkaze
3. Dohovor o uznávaní a vykonateľnosti rozhodnutí o vyživovacej povinnosti voči deťom (1958)
K dispozícii na tomto odkaze
4. Dohovor o právomoci orgánov a rozhodnom práve vo veciach ochrany detí (1961)
K dispozícii na tomto odkaze
5. Dohovor o rozhodnom práve pre formu závetov (1961)
K dispozícii na tomto odkaze
6. Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (1961)
K dispozícii na tomto odkaze
7. Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach (1965)
K dispozícii na tomto odkaze
8. Dohovor o uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (1971)
K dispozícii na tomto odkaze
9. Dodatkový protokol k Dohovoru o uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (1971)
K dispozícii na tomto odkaze
10. Dohovor o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia (1970)
K dispozícii na tomto odkaze
11. Dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody (1971)
K dispozícii na tomto odkaze
12. Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach (1970)
K dispozícii na tomto odkaze
13. Dohovor o medzinárodnej správe majetku zosnulých osôb (1973)
K dispozícii na tomto odkaze
14. Dohovor o rozhodnom práve pre zodpovednosť za výrobky (1973)
K dispozícii na tomto odkaze
15. Dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti (1973)
K dispozícii na tomto odkaze
16. Dohovor o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (1973)
K dispozícii na tomto odkaze
17. Dohovor o rozhodnom práve pre majetkový režim manželov (1978)
K dispozícii na tomto odkaze
18. Dohovor o forme a uznaní platnosti manželstva (1978)
K dispozícii na tomto odkaze
19. Dohovor o rozhodnom práve pre zastúpenie (1978)
K dispozícii na tomto odkaze
20. Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (1980)
K dispozícii na tomto odkaze
21. Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (1993)
K dispozícii na tomto odkaze
22. Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (1996)
K dispozícii na tomto odkaze
23. Dohovor o medzinárodnej ochrane dospelých (2000)
K dispozícii na tomto odkaze
24. Dohovor o dohodách o voľbe súdu (2005)
K dispozícii na tomto odkaze
25. Dohovor o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny (2007)
K dispozícii na tomto odkaze
26. Protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (2007)
K dispozícii na tomto odkaze
Dohovory Medzinárodnej komisie pre osobný stav (ICCS)
Pre Portugalsko je záväzných 10 dohovorov ICCS:
Tieto dohovory sú k dispozícii na tomto odkaze.
1. Dohovor o vydávaní určitých výpisov z dokladov o osobnom stave určených do zahraničia (Paríž, 27. 9. 1956). Schválenie: zákon č. 33/81 zverejnený vo vestníku Diário da República I č. 196 z 27. 8. 1981
K dispozícii na tomto odkaze
2. Dohovor o bezplatnom vydávaní dokladov o osobnom stave a o ich oslobodení od vyššieho overenia (Luxemburg, 26. 9. 1957). Schválenie: zákon č. 22/81 zverejnený vo vestníku Diário da República I č. 189 z 19. 8. 1981
K dispozícii na tomto odkaze
3. Dohovor o medzinárodnej výmene informácií o osobnom stave (Istanbul, 4. 9. 1958). Schválenie: dekrét č. 39/80 zverejnený vo vestníku Diário da República I č. 145 z 26. 6. 1980
K dispozícii na tomto odkaze
4. Dohovor o zmene mena a priezviska (Istanbul, 4. 9. 1958). Schválenie: uznesenie Republikového zhromaždenia č. 5/84 zverejnené vo vestníku Diário da República I č. 40 zo 16. 2. 1984
K dispozícii na tomto odkaze
5. Dohovor o právomociach orgánov oprávnených prijímať uznania detí za vlastné (Rím, 14. 9. 1961). Schválenie: uznesenie Republikového zhromaždenia č. 6/84 zverejnené vo vestníku Diário da República I č. 50 z 28. 2. 1984
K dispozícii na tomto odkaze
6. Dohovor o vydávaní viacjazyčných výpisov zo zápisov o osobnom stave (Viedeň, 8. 9. 1976). Schválenie: vládny dekrét č. 34/83 zverejnený vo vestníku Diário da República I č. 109 z 12. 5. 1983
K dispozícii na tomto odkaze
7. Dohovor o vydávaní viacjazyčných výpisov zo zápisov o osobnom stave (Viedeň, 8. 9. 1976). Schválenie: vládny dekrét č. 34/83 zverejnený vo vestníku Diário da República I č. 109 z 12. 5. 1983
K dispozícii na tomto odkaze
8. Dohovor o oslobodení niektorých dokladov a listín od vyššieho overenia (Atény, 15. 9. 1977). Schválenie: dekrét č. 135/82 zverejnený vo vestníku Diário da República I č. 292 z 20. 12. 1982
K dispozícii na tomto odkaze
9. Dohovor o rozhodnom práve pre priezviská a mená (Mníchov, 5. 9. 1980). Schválenie: uznesenie Republikového zhromaždenia č. 8/84 zverejnené vo vestníku Diário da República I č. 54 z 3. 3. 1984
K dispozícii na tomto odkaze
10. Dohovor o vydávaní osvedčení o spôsobilosti na uzavretie manželstva (Mníchov, 5. 9. 1980). Schválenie: vládny dekrét č. 40/84 zverejnený vo vestníku Diário da República I č. 170 z 24. 7. 1984
K dispozícii na tomto odkaze
Ďalšie dôležité mnohostranné dohovory, ktoré sú záväzné pre Portugalsko:
Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva (Štokholm, 1967)
K dispozícii na tomto a tomto odkaze
Dohovor Organizácie Spojených národov z roku 1951 o právnom postavení utečencov a protokol z roku 1957
K dispozícii na tomto a tomto odkaze
Protokol: na tomto odkaze
Dohovor o jednotnej právnej úprave zmeniek a dlžobných úpisov a Dohovor o urovnaní niektorých kolízií právnych poriadkov v súvislosti so zmenkami a dlžobnými úpismi (Ženeva, 1930)
K dispozícii na tomto odkaze
Dohovor o jednotnej právnej úprave šekov a Dohovor o urovnaní určitých kolízií právnych poriadkov v súvislosti so šekmi (Ženeva, 1931)
K dispozícii na tomto odkaze
Dohovor o jednotnej právnej úprave formy medzinárodného závetu (Washington, 1973), ktorého je Portugalsko zmluvnou stranou, schválený na účely pristúpenia zákonným dekrétom č. 252/75
K dispozícii na tomto odkaze
Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (New York, 1958)
K dispozícii na tomto odkaze
Druhý Lugánsky dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (rozhodnutie 2009/430/ES z 27. novembra 2008)
K dispozícii na tomto odkaze
Rozhodnutie: na tomto odkaze
Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (1980) v znení protokolu z roku 1999
K dispozícii na tomto odkaze
Európsky dohovor o informáciách o cudzom práve uzavretý v Londýne v roku 1970
K dispozícii na tomto odkaze
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu – Istanbulský dohovor z roku 2011
K dispozícii na tomto odkaze
Dohovor Organizácie Spojených národov o vymáhaní výživného v cudzine – Newyorský dohovor z roku 1956
K dispozícii na tomto a tomto odkaze
K dispozícii na tomto odkaze
K dispozícii na tomto odkaze
K dispozícii na tomto odkaze
K dispozícii na tomto odkaze
K dispozícii na tomto odkaze
K dispozícii na tomto odkaze
K dispozícii na tomto odkaze
K dispozícii na tomto odkaze
Keď sa kolízna norma týka cudzieho právneho poriadku, znamená to len uplatňovanie vnútroštátneho práva daného cudzieho štátu, neznamená to, že súdy daného štátu majú právomoc. Jedinú výnimku predstavuje situácia, keď je to v rozpore s nejakou zásadou (článok 16 Občianskeho zákonníka).
Uplatňovanie právnych predpisov iného štátu je obmedzené na pravidlá právneho poriadku tohto štátu, ktoré sú súčasťou režimu upravujúceho oblasť práva, ktorej sa týka kolízna norma (napr. dedenie, rodina, povinnosti, vecné práva) (článok 15 Občianskeho zákonníka).
V Portugalsku súd nie je viazaný žalobami strán, pokiaľ ide o vyhľadávanie, výklad a uplatňovanie právnych noriem (článok 5 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Z tejto všeobecnej zásady vyplýva, že vnútroštátny súd uplatňuje kolízne normy z vlastnej iniciatívy.
V Portugalsku sa uplatňujú tri hlavné pravidlá, pokiaľ ide o spätný a ďalší odkaz (renvoi):
Spätný a ďalší odkaz na právne predpisy iného štátu
V Portugalsku môže súd využiť právne predpisy iného štátu.
Spätný a ďalší odkaz na právne predpisy iného štátu sa môže využiť, ak sa v portugalskej kolíznej norme odkazuje na právne predpisy iného štátu a tento štát sa považuje za kompetentný vyriešiť záležitosť (článok 17 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Spätný a ďalší odkaz sa prestane uplatňovať, keď:
Spätný a ďalší odkaz sa však použije vždy, keď sú súčasne splnené obidve tieto podmienky:
Spätný a ďalší odkaz na portugalské právne predpisy
Spätný a ďalší odkaz na portugalské právne predpisy možno uplatniť, keď portugalská kolízna norma obsahuje spätný odkaz na právne predpisy iného štátu, ktorého kolízna norma odkazuje späť na portugalské právne predpisy. V tom prípade sa uplatní portugalské právo (článok 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V záležitostiach týkajúcich sa osobného stavu je však spätný a ďalší odkaz na portugalské právne predpisy povolený, len keď je splnená táto ďalšia požiadavka:
Prípady, v ktorých spätný a ďalší odkaz nie je povolený
Žiadny z uvedených typov spätného a ďalšieho odkazu nie je povolený v týchto prípadoch:
Kolízne kritérium je faktická alebo právna okolnosť zvolená kolíznou normou, ktorá slúži ako základ na určenie rozhodného práva. V závislosti od prípadu to môže byť napríklad štátna príslušnosť alebo miesto vykonania úkonu, miesto, kde bolo vytvorené duševné dielo, kde bol zaregistrovaný nárok, kde sa nachádza majetok alebo kde sídli zainteresovaná strana.
V portugalskom právnom poriadku sa stanovujú minimálne dve obmedzenia zmeny kolízneho kritéria:
Ak nie je možné určiť kolízne kritérium, od ktorého závisí špecifikácia rozhodného práva, použije sa právo, ktoré je inak uplatniteľné (článok 23 Občianskeho zákonníka).
Porušenie verejného poriadku
Ustanovenia cudzích právnych predpisov určené kolíznou normou sa neuplatňujú, ak porušujú základné zásady medzinárodného verejného poriadku portugalského štátu (článok 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V takom prípade sa uplatňujú ostatné ustanovenia cudzích právnych predpisov, ktoré sa považujú za vhodnejšie, alebo alternatívne pravidlá portugalského vnútroštátneho práva (článok 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Medzinárodné dohovory a právne predpisy EÚ
Ak sú v medzinárodných dohovoroch, ktoré sú záväzné pre portugalský štát, alebo v právnych predpisoch EÚ stanovené pravidlá týkajúce sa rozhodného práva, ktoré sú odlišné od pravidiel stanovených vo vnútroštátnych kolíznych normách, vnútroštátne pravidlá sa neuplatňujú.
Každý, kto sa odvoláva na cudzie právo, musí preukázať jeho existenciu a obsah. Súd sa však musí z vlastnej iniciatívy snažiť získať vedomosti o cudzom práve. Cudzie právne predpisy sa vykladajú v rámci systému, do ktorého patria, a v súlade s pravidlami výkladu, ktoré sú v nich stanovené (článok 23 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Na účely získania informácií o cudzom práve týkajúcom sa občianskych a obchodných záležitostí možno uviesť dva dohovory, ktorých je Portugalsko stranou:
Ak nie je možné overiť obsah cudzích právnych predpisov, použije sa právo, ktoré je inak uplatniteľné (článok 23 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Režim stanovený v právnych predpisoch EÚ
V členských štátoch Európskej únie (okrem Dánska) sa rozhodné právo pre zmluvné záväzky určuje podľa nariadenia (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 (Rím I), ktoré má prednosť pred kolíznymi normami uvedenými ďalej, pokiaľ sú stanovené odlišné normy.
Dánsko je jediný členský štát EÚ, na ktorý sa nevzťahuje nariadenie (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008. Naďalej sa naň vzťahuje Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980. V Dánsku sa rozhodné právo pre zmluvné záväzky určuje podľa Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980, ktorý má prednosť pred vnútroštátnymi kolíznymi normami uvedenými ďalej, pokiaľ sú stanovené odlišné normy.
Režim stanovený vo vnútroštátnych kolíznych normách
Záležitosti týkajúce sa potvrdenia, výkladu a vykonania vyhlásenia o úmysle a chýbajúcej alebo nedostatočnej vôle sa riadia:
Význam správania ako vyhlásenia o úmysle sa riadi:
Význam mlčania ako prostriedku vyhlásenia sa riadi:
Forma vyhlásenia o úmysle sa riadi:
Poznámka:
alternatívy 2 a 3 sú prípustné, len ak v práve, ktorým sa riadi podstata zmluvy, nie je stanovené, že vyhlásenie je neplatné alebo nevymožiteľné v prípade nedodržania určitej formy, aj keď je zmluva uzatvorená v zahraničí.
Na právne zastupovanie sa uplatňuje:
Na zastupovanie právnických osôb ich štatutárnymi orgánmi sa uplatňuje:
Dobrovoľné zastupovanie sa upravuje takto:
Premlčacia lehota a neplatnosť sa riadia:
Záväzky vyplývajúce z právnych úkonov a podstata zmluvy sa riadia:
I. právom, ktoré si zmluvné strany vybrali alebo ktoré mali na mysli (článok 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pokiaľ je splnená jedna z týchto podmienok:
II. Ak by strany neurčili právo, rozhodné právo je:
III. V prípade zmluvy, v ktorej strany neurčili právo, pričom nemajú spoločný obvyklý pobyt, sa musí rozlišovať medzi dvomi situáciami:
Právo rozhodné pre riadenie podniku je:
Právo rozhodné pre bezdôvodné obohatenie je:
Režim stanovený v právnych predpisoch EÚ
V členských štátoch Európskej únie (s výnimkou Dánska) sa právne predpisy uplatniteľné na mimozmluvné záväzky určujú na základe nariadenia (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 (Rím II), ktoré má prednosť pred vnútroštátnymi kolíznymi normami uvedenými ďalej, pokiaľ sú stanovené odlišné normy.
Vo vzťahoch medzi Portugalskom a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody z roku 1971 sa však rozhodné právo v týchto prípadoch určuje podľa tohto dohovoru, ktorý má prednosť pred súvisiacimi kolíznymi normami stanovenými v nariadení Rím II (článok 28 nariadenia Rím II).
Režim stanovený vo vnútroštátnych kolíznych normách
I. Právo rozhodné pre mimozmluvnú zodpovednosť založenú na protiprávnom čine alebo na riziku je:
a) právo štátu, kde sa uskutočnila hlavná škodlivá činnosť, alebo
b) v prípade opomenutia právo miesta, kde mala zodpovedná osoba konať (článok 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
II. Ak sa páchateľ nepovažuje za zodpovedného podľa práva miesta, kde sa uskutočnila škodlivá činnosť, alebo v prípade opomenutia práva miesta, kde mala osoba konať, je rozhodným právom právo štátu, kde došlo k škodlivému účinku, pod podmienkou, že sú kumulatívne splnené dve požiadavky:
a) v práve štátu, v ktorom došlo k škodlivému účinku, sa páchateľ považuje za zodpovedného, a
b) páchateľ mal predvídať škodu spôsobenú v štáte v dôsledku svojho konania alebo opomenutia (článok 45 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
III. Pravidlá uvedené v bodoch I a II sa neuplatňujú za týchto okolností:
a) ak páchateľ a poškodená strana majú rovnakú štátnu príslušnosť alebo rovnaký obvyklý pobyt a sú príležitostne v zahraničí, rozhodným právom je právo ich štátnej príslušnosti alebo ich spoločného obvyklého pobytu;
b) ide o prípad bez vplyvu na ustanovenia daného štátu, ktoré sa musia uplatňovať rovnako na všetky osoby (článok 45 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Koncepcia osobného práva
Osobným právom fyzických osôb sú upravené:
Osobným právom právnických osôb sú upravené:
Prevod a fúzia právnických osôb:
Medzinárodné právnické osoby:
Právo rozhodné pre vznik vzťahu medzi rodičom a dieťaťom je:
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú upravené:
Na osvojenie, vzťahy medzi osvojiteľom a osvojencom a vzťahy medzi osvojencom a jeho biologickou rodinou sa uplatňuje toto právo:
Situácie, v ktorých nie je osvojenie povolené:
Situácie, v ktorých je potrebný súhlas s osvojením alebo s dobrovoľným uznaním otcovstva alebo materstva:
Osobné právo každého zo snúbencov sa uplatňuje:
Právo rozhodné pre formy manželstva je:
Právo rozhodné pre vzťahy medzi manželmi a zmeny majetkových pomerov manželov je:
Neexistujú žiadne vnútroštátne kolízne normy, v ktorých sú špecificky stanovené pravidlá pre nemanželské páry a partnerstvá.
V rámci vnútroštátneho práva sa konkubinát upravuje zákonom č. 7/2001 z 11. mája 2001 (ochrana konkubinátov), naposledy zmeneným zákonom č. 71/2018 z 31. decembra 2018.
V portugalskom práve je konkubinát vymedzený ako právna situácia dvoch osôb, ktoré bez ohľadu na svoje pohlavie žijú spolu, ako keby boli zosobášené najmenej dva roky (článok 1 ods. 2 zákona o ochrane konkubinátov).
So zreteľom na neexistenciu kolíznych noriem určených osobitne pre konkubinát sa môžu analogicky uplatňovať kolízne normy týkajúce sa vzťahov medzi manželmi a zmien majetkových pomerov manželov. Tento výklad však podlieha zmenám vnútroštátnej judikatúry.
Režim stanovený v právnych predpisoch EÚ
Pokiaľ ide o členské štáty Európskej únie, ktoré sa zúčastňujú na tomto nástroji posilnenej spolupráce, rozhodné právo pre rozvod a rozluku sa určuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1259/2010, ktoré má prednosť pred vnútroštátnymi kolíznymi normami uvedeným ďalej, pokiaľ sú stanovené odlišné pravidlá.
Režim stanovený vo vnútroštátnych kolíznych normách
Rozhodné právo pre rozvod a rozluku osôb a majetku je:
Zmena rozhodného práva počas manželstva:
Režim stanovený v Haagskom protokole z roku 2007
V členských štátoch Európskej únie (s výnimkou Dánska) sa rozhodné právo pre vyživovacie povinnosti vyplývajúce z rodinných vzťahov, vzťahov medzi rodičom a dieťaťom, manželstva alebo príbuzenstva vrátane vyživovacích povinností voči deťom, bez ohľadu na to, či sú rodičia zosobášení, určuje v súlade s Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť uzavretým 23. novembra 2007, ktorý má prednosť pred vnútroštátnymi kolíznymi normami uvedenými ďalej, pokiaľ sú stanovené odlišné normy.
Režim stanovený vo vnútroštátnych kolíznych normách
Rozhodné právo je právo uvedené v predchádzajúcom texte:
V prípadoch, keď je výživné dlžné na základe iných rodinných vzťahov:
V prípadoch, keď je výživné dlžné na základe právnych úkonov:
V prípadoch, keď je výživné dlžné na základe dedenia alebo naloženia s majetkom v závete:
Režim stanovený v právnych predpisoch EÚ
Pokiaľ ide o členské štáty Európskej únie, ktoré sa zúčastňujú na tomto nástroji posilnenej spolupráce, medzi ktoré patrí Portugalsko, rozhodné právo pre majetkové režimy manželov a dôsledky registrovaných partnerstiev na dedičstvo sa určuje v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1103 a s nariadením (EÚ) 2016/1104, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi kolíznymi normami uvedenými ďalej, pokiaľ sú stanovené odlišné pravidlá.
Režim stanovený vo vnútroštátnych kolíznych normách
Rozhodné právo pre dohody manželov (podstata a účinky) a pre majetkové pomery manželov (zákonné alebo stanovené zmluvne) je:
Pokiaľ ide o zmeny majetkových pomerov manželov, pozri vzťahy medzi manželmi a zmeny majetkových pomerov manželov v časti s názvom Manželstvo, nemanželské páry, partnerstvá, rozvod, rozluka, vyživovacia povinnosť, bode „Manželstvo“ (článok 54 Občianskeho zákonníka).
Režim stanovený v právnych predpisoch EÚ
V členských štátoch Európskej únie (okrem Dánska, Írska a Spojeného kráľovstva) sa rozhodné právo pre dedenie určuje podľa nariadenia (EÚ) č. 650/2012, ktoré má prednosť pred vnútroštátnymi kolíznymi normami uvedenými ďalej, pokiaľ sú stanovené odlišné normy.
Európske nariadenie o dedičských veciach nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých bolo Portugalsko zmluvnou stranou v čase jeho prijatia [článok 75 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 650/2012].
Hoci Portugalsko podpísalo Haagsky dohovor o rozhodnom práve pre formu závetov (1961), doteraz ho neratifikovalo (apríl 2021), a preto ním nie je viazané.
Preto sa medzinárodné závety riadia Dohovorom o jednotnej právnej úprave formy medzinárodného závetu (Washington, 1973), ktorého je Portugalsko zmluvnou stranou, schváleným na účely pristúpenia zákonným dekrétom č. 252/75 a pravidlami portugalského notárskeho poriadku.
Režim stanovený vo vnútroštátnych kolíznych normách
Osobné právo závetcu v čase úmrtia sa uplatňuje:
Osobné právo závetcu v čase vyhlásenia sa uplatňuje:
Poznámka:
V prípade zmeny osobného práva po nakladaní s majetkom pre prípad smrti môže osoba, ktorá nakladá s majetkom, zrušiť toto nakladanie s majetkom na základe predchádzajúceho osobného práva (článok 63 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ ide o formu nakladania s majetkom pre prípad smrti a zrušenie alebo zmenu nakladania s majetkom, môže alternatívne platiť toto:
Obmedzenia tohto režimu:
musí sa dodržať forma požadovaná v osobnom práve zosnulého v čase vyhlásenia, ak nedodržanie spôsobuje neplatnosť alebo nevymožiteľnosť vyhlásenia, aj keď je urobené v zahraničí.
Rozhodným právom pre držbu, vlastníctvo a iné vecné práva je:
Rozhodným právom pre vznik a prevod vecných práv k majetku v preprave je:
Rozhodným právom pre vznik a prevod vecných práv k dopravným prostriedkom podliehajúcim registrácii je:
Rozhodným právom pre spôsobilosť zriadiť vecné práva k nehnuteľnosti alebo nakladať s touto nehnuteľnosťou je:
Rozhodným právom pre autorské práva je:
Rozhodným právom pre priemyselné vlastníctvo je:
Rozhodným právom je spravidla právo štátu, v ktorom sa začalo konanie (článok 276 zákona o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností).
S ohľadom na účinky vyhlásenia platobnej neschopnosti existujú výnimky z tohto pravidla:
• účinky na pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy sa riadia právom rozhodným pre pracovné zmluvy (článok 277 zákona o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností),
• v prípade práv dlžníka vo vzťahu k nehnuteľnému majetku, plavidlu alebo lietadlu podliehajúcemu povinnej registrácii vo verejnom registri je rozhodným právom právo štátu, v právomoci ktorého sa vedie register (článok 278 zákona o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností),
• účinky na zmluvy priznávajúce nárok na nadobudnutie vecných práv k nehnuteľnému majetku alebo nárok na užívanie tohto majetku sa riadia výlučne právom štátu, na území ktorého sa nachádza daná nehnuteľnosť (článok 279 ods. 1 zákona o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností),
• účinky na práva predávajúceho vo vzťahu k majetku predávanému dlžníkovi v platobnej neschopnosti s výhradou vlastníctva a vecné práva veriteľov alebo tretích strán k majetku patriacemu dlžníkovi, ktorý sa v čase začiatku konania nachádzal na území iného štátu, sa riadia výlučne právom tohto štátu (článok 280 ods. 1 zákona o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností),
• účinky na práva týkajúce sa zapísaných alebo uložených cenných papierov sa riadia právom rozhodným pre ich prevod podľa článku 41 zákona o cenných papieroch (článok 282 ods. 1 zákona o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností),
• účinky na práva a povinnosti účastníkov finančného trhu alebo účastníkov platobného systému, ktorý je vymedzený v článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998, alebo rovnocenných systémov sa riadia právom rozhodným pre tento systém (článok 285 zákona o cenných papieroch a článok 282 ods. 2 zákona o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností),
• účinky na transakcie predaja a opätovného nákupu vymedzené v článku 12 smernice Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 sa riadia právom rozhodným pre tieto zmluvy (článok 283 zákona o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností),
• účinky na prebiehajúce konanie týkajúce sa majetku alebo práva, ktorý(-é) je neoddeliteľnou súčasťou konkurznej podstaty, sa riadia výlučne právom štátu, v ktorom sa vedie konanie (článok 285 zákona o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností).
Odkazy na dôležité portugalské právne predpisy:
Zákon o platobnej neschopnosti a ozdravení spoločností
Záverečné pripomienky
Informácie uvedené v tomto prehľade sú všeobecnej povahy, nie sú vyčerpávajúce a kontaktné miesto, Európsku justičnú sieť pre občianske a obchodné veci, súdy ani iných príjemcov nijako nezaväzujú. Vždy sa musia brať do úvahy uplatniteľné právne predpisy.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.