- Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia
- Článok 74 – opis vnútroštátnych pravidiel a postupov súvisiacich s presadzovaním práva
- Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1
- Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2
- Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50
- Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov
- Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia
- Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia
- Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia
Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia
Oznámenie o súdnom konaní týkajúcom sa sporu sa doručí tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi sporu, s cieľom informovať ich o tom, že prijaté rozhodnutie môže mať na nich priamy právny účinok. Ak sa od navrhovateľa alebo žalovaného vyžaduje oznámiť tretej osobe začatie súdneho konania s cieľom dosiahnuť určitý účinok v zmysle občianskeho práva, navrhovateľ alebo žalovaný tak môže kedykoľvek urobiť pred vydaním právoplatného rozhodnutia v konaní, a to podaním oznámenia na občianskom súde s udaním dôvodu a stavu konania. Účastník, ktorý podal oznámenie o súdnom konaní tretej osobe už nemôže požiadať o prerušenie konania, predĺženie lehôt alebo odklad pojednávania.
Tretia osoba, ktorá má oprávnený záujem na úspechu jedného z účastníkov súdneho konania, môže, ale nemusí vstúpiť do konania na strane daného účastníka. Ak sa táto tretia osoba rozhodne vstúpiť do konania, môže podať vyhlásenie o vstupe do konania na pojednávaní alebo v písomnej forme oznámením doručeným obom účastníkom. Tretia osoba, ktorá vstúpi do súdneho konania, sa nestáva účastníkom konania, ale nadobúda postavenie vedľajšieho účastníka konania, ktorý musí prijať stav súdneho konania v čase jeho vstupu doň, pričom opatrenia uskutočnené vedľajším účastníkom konania nesmú byť v rozpore s opatreniami uskutočnenými účastníkom, na ktorého strane vstupuje do konania.
V rámci chorvátskeho práva existujú tri typy vedľajších účastníkov konania: všeobecný vedľajší účastník konania, vedľajší účastník konania s postavením výlučného spoluadvokáta (právny účinok rozsudku sa rovnako uplatňuje na vedľajšieho účastníka konania a účastníka konania) a vedľajší účastník konania sui generis (vstup štátneho zástupcu a centra sociálnych služieb do konania). Ak nie je určený typ vedľajšieho účastníka konania, predpokladá sa, že ide o všeobecného vedľajšieho účastníka konania.
Právoplatné rozhodnutie prijaté v súdnom konaní, ktoré bolo tretej osobe oznámené alebo na ktorom sa tretia osoba zúčastnila ako vedľajší účastník konania, vedie k vzniku osobitného právneho účinku na dotknutú tretiu osobu, ktorý sa zvyčajne označuje ako účinok vedľajšieho účastníctva. Tretie osoby môžu tento účinok odvrátiť úspešným podaním námietky známej ako exceptio male gesti vel conducti processus. Preto, ak sa začne nové súdne konanie voči tretej osobe, ktorej sa začiatok súdneho konania oznámil alebo ktorá sa zúčastnila dotknutého sporu, táto tretia osoba sa nebude môcť v novom súdnom konaní domáhať toho (pri urovnávaní svojho sporu s účastníkom, na ktorého strane vstúpila do predchádzajúceho súdneho konania), že spor v podobe, v akej sa predložil súdu v danom konaní, nebol správne rozhodnutý. Právoplatné rozhodnutie však nebude mať absolútny účinok na vedľajšieho účastníka konania.
Na základe uvedeného môže byť účinok vedľajšieho účastníctva predchádzajúceho prijatého právoplatného rozhodnutia v spore medzi účastníkom, na ktorého strane vedľajší účastník vstúpil do konania, a protistranou napadnutý v súvislosti s predchádzajúcim vedľajším účastníkom, ak účastník uskutočnil procesné opatrenia s vedomím, že zhoršia jeho procesné postavenie, alebo ak účastník neuskutočnil procesné opatrenia, o ktorých vedel, že na základe jemu dostupných tvrdení by mohli zlepšiť jeho procesné postavenie, alebo ak odstránil procesný význam procesných opatrení uskutočnených jeho vedľajším účastníkom, ktoré by boli pravdepodobne priaznivé, alebo uskutočnil opatrenia v rozpore s nimi.
Predpokladá sa, že vedľajší účastník mohol vykonať v súdnom spore všetky úkony prispievajúce k pozitívnemu výsledku sporu, pokiaľ sa nepreukáže inak v súvislosti s námietkou podanou vedľajším účastníkom v predchádzajúcom spore.
Oznámenie má dôsledky procesnej povahy a občianskoprávne dôsledky. Účastník, ktorý podal oznámenie, sa v následnom súdnom konaní proti tretej osobe, ktorej bolo oznámenie podané, môže dovolávať „účinku vedľajšieho účastníctva“ právoplatného rozsudku bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpila do konania ako vedľajší účastník (napríklad ak sa porušovateľ nezúčastnil súdneho konania medzi poškodeným a poistiteľom ako vedľajší účastník konania napriek tomu, že poistiteľ ho o to požiadal, porušovateľ nemôže na žiadnom nápravnom konaní medzi ním a poistiteľom vzniesť námietky, ktoré mohol vzniesť v súdnom konaní medzi poistiteľom a poškodeným). Oznámenie je navyše relevantné pre prerušenie obdobia, po ktorom sa prípad stáva premlčaným, pre odloženie dátumov splatnosti a pre uplatňovanie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za chybu.
Skutočnosť, že tretej osobe bolo podané oznámenie o súdnom konaní, nemá vplyv na vzťah medzi treťou osobou a namietateľom účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vstúpil do konania, okrem prípadu, keď sa tretia osoba rozhodla vstúpiť do súdneho konania ako vedľajší účastník konania.
Článok 74 – opis vnútroštátnych pravidiel a postupov súvisiacich s presadzovaním práva
Vykonávacie konanie v Chorvátskej republike sa riadi zákonom o nútenom výkone (Ovršni zakon) [Narodne novine (NN, úradný vestník Chorvátskej republiky), č. 112/12, 25/13, 93/14, 55/16, 73/17, ďalej len „zákon o nútenom výkone“].
V zákone sa stanovuje postup, ktorým súdy vykonávajú nároky na základe vykonateľných titulov [vykonávacie konanie (ovršni postupak)]. Na vykonávacom konaní sa takisto zúčastňuje Finančná agentúra (Financijska agencija, ďalej len „agentúra FINA“), právnická osoba, ktorá uskutočňuje výkon podľa zákona o nútenom výkone a zákona, ktorým sa riadi nútený výkon týkajúci sa finančných prostriedkov, ako aj zamestnávatelia, chorvátsky inštitút dôchodkového poistenia a ďalšie orgány stanovené právnymi predpismi.
Všeobecnú právomoc na nariadenie núteného výkonu majú municipiálne súdy (općinski sudovi) okrem prípadov, keď je predmetnou vecou vyslovene poverený iný súd, orgán alebo iná osoba. Súdy so spôsobilosťou nariadiť nútený výkon sú takisto poverené konať, pokiaľ ide o opravné prostriedky proti vykonateľným titulom alebo iným rozhodnutiam, ktoré prijali ako reakciu na návrh na výkon rozhodnutia. Miestna príslušnosť určená zákonom o nútenom výkone je výlučná (napr. miestna príslušnosť na rozhodnutie o návrhu na výkon týkajúci sa nehnuteľnosti a uskutočnenie takéhoto výkonu patrí do spôsobilosti súdu, na ktorého území je nehnuteľnosť umiestnená).
Prvostupňové a druhostupňové vykonávacie konania vykonáva samosudca, ktorý takisto prijíma príslušné rozhodnutia, s výnimkou prípadov, keď sa v zákone o nútenom výkone stanovuje, že konanie vykonáva a príslušné rozhodnutia prijíma verejný notár.
Konanie začína veriteľ, ktorý príslušnému súdu predkladá návrh na nútený výkon na základe vykonateľného titulu. Výnimkou je, ak veriteľ agentúre FINA predloží žiadosť na priame vymáhanie na základe vykonateľného titulu (napr. právoplatného rozsudku súdu). Toto je prípustné iba v prípade núteného výkonu týkajúceho sa peňažného nároku dlžníka (priame vymáhanie alebo peňažný nárok). V tomto prípade namiesto prijatia rozhodnutia o nútenom výkone agentúra FINA pošle dlžníkovi kópiu veriteľovej žiadosti so všetkými informáciami.
Predmetom núteného výkonu sú veci a práva, na základe ktorých môže byť nútený výkon uskutočnený v súlade s právnymi predpismi na účely vykonania nároku. Prostriedkami výkonu sú vykonávacie opatrenia, zabezpečovacie opatrenia alebo systém takýchto opatrení alebo prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa nárok vykonáva alebo zabezpečuje v súlade s právnymi predpismi.
Prostriedky núteného výkonu a predmety, na ktoré sa výkon bude vzťahovať, nariadi súd na základe návrhu na nútený výkon. Ak sú navrhnuté viaceré prostriedky alebo predmety núteného výkonu, súd na žiadosť dlžníka obmedzí výkon na niekoľko z týchto prostriedkov alebo predmetov, ak postačujú na vymáhanie nároku.
Otázka, či vec alebo právo môžu byť predmetom núteného výkonu, alebo či je nútený výkon v rámci danej veci alebo práva obmedzený, sa posudzuje vzhľadom na okolnosti existujúce pri podaní návrhu na nútený výkon.
V článku 212 zákona o nútenom výkone sa stanovujú osobitné pravidlá núteného výkonu týkajúce sa finančných prostriedkov, ktoré sú oslobodené od núteného výkonu, alebo týkajúce sa finančných prostriedkov, v ktorých prípade je nútený výkon obmedzený, a v článkoch 241 a 242 zákona o nútenom výkone sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa oslobodenia a obmedzení, pokiaľ ide o nútený výkon vzťahujúci sa na majetok právnických osôb. Jednou zo základných zásad vykonávacieho konania je, že ak súd uskutočňuje nútený výkon alebo zabezpečovacie opatrenia, je povinný zvážiť dôstojnosť dlžníka a zaistiť, aby boli nežiaduce účinky núteného výkonu na dlžníka minimalizované.
Pokiaľ sa v zákone o nútenom výkone nestanovuje inak, môže sa podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Prípustným opravným prostriedkom proti súdnemu rozhodnutiu o nútenom výkone na základe vykonateľného titulu podaným včas sa výkon neodkladá. Opravný prostriedok musí byť podaný do ôsmich dní odo dňa doručenia prvostupňového rozhodnutia, ak sa v zákone o nútenom výkone nestanovuje inak, alebo do troch dní v prípade sporov týkajúcich sa zmeniek alebo šekov.
Všetky nároky, ktoré boli udelené na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, rozhodnutia ďalšieho príslušného verejného orgánu, urovnania sporu pred súdom alebo iným príslušným orgánom, alebo notárskej zápisnice, sa stávajú premlčanými po desiatich rokoch vrátane nárokov, na ktoré sa v zákone stanovuje kratšia premlčacia lehota za iných okolností.
Nároky, ktoré neboli udelené na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, rozhodnutia ďalšieho príslušného verejného orgánu, urovnania sporov pred súdom alebo iným príslušným orgánom, alebo notárskej zápisnice, sa stávajú premlčanými po piatich rokoch okrem prípadov, keď je v zákone stanovená iná lehota.
Premlčacia lehota troch rokov odo dňa, keď sa platba stáva splatnou, sa uplatňuje na nároky na pravidelné penále, ktoré sú splatné ročne alebo v kratších intervaloch bez ohľadu na to, či ide o dodatočné pravidelné nároky, ako sú nároky spojené s úrokom, alebo pravidelné nároky spojené so samotným právom, ako sú pohľadávky na výživné. Rovnaký princíp sa uplatňuje na anuity, v rámci ktorých sa istina a úrok vyplácajú rovnako, na vopred stanovené pravidelné sumy, ale neuplatňuje sa na vyplácanie v splátkach ani na iné prípady čiastočného plnenia.
Právo, z ktorého vychádzajú pravidelné nároky, sa stáva premlčaným po piatich rokoch odo dňa, keď sa najstarší nesplnený nárok stal splatným. Právo na výživné sa v zmysle právnych predpisov nemôže stať premlčaným.
Vzájomné nároky vyplývajúce z obchodných zmlúv v rámci obchodu s tovarom a poskytovaním služieb, t. j. zo zmlúv o obchodovaní s tovarom a poskytovaní služieb uzavretých medzi obchodníkom a verejnoprávnou inštitúciou, ako aj nároky na odškodnenie za náklady vzniknuté v zmysle týchto zmlúv, sa stávajú premlčanými po troch rokoch. Premlčacia lehota sa uplatňuje osobitne na každý prípad, v ktorom bol dodaný tovar, vykonaná práca alebo poskytnutá služba. Nároky týkajúce sa nájomného, či už sa musí uhrádzať pravidelne, alebo jednorazovo v celkovej výške, sa stávajú premlčanými po troch rokoch. Nároky na náhradu škody sa stávajú premlčanými tri roky po tom, čo poškodený zistí informácie týkajúce sa škody a osoby, ktorá škodu spôsobila. V každom prípade sa takéto nároky stávajú premlčanými päť rokov po vzniku škody. Ak škoda vznikla v dôsledku trestnej činnosti a na trestné stíhanie je stanovená dlhšia lehota, nárok na náhradu škody voči zodpovednej osobe sa stáva premlčaným na konci premlčacej lehoty na trestné stíhanie.
Nároky spojené s dodávkami elektriny a tepla, plynu, vody, čistením komínov a upratovacími službami sa stávajú premlčanými po jednom roku v prípade, že služba bola poskytnutá na účely potrieb domácností, podobne ako v prípade nárokov rozhlasových a rozhlasových a televíznych staníc vyplývajúcich z používania rádiového a televízneho prijímača. Premlčacia lehota jedného roka sa vzťahuje aj na nároky spoločností poskytujúcich poštové, telegrafické a telefónne služby vyplývajúce z používania telefónov a poštových schránok, na iné nároky vyplývajúce z týchto služieb a týkajúce sa platieb, ktoré sú splatné každé tri mesiace alebo častejšie, a na nároky spojené s predplatným tlače, pričom lehota sa počíta od konca obdobia, na ktoré bola dotknutá publikácia objednaná.
Nároky poistníka alebo tretej osoby vyplývajúce zo zmluvy o životnom poistení sa stanú premlčanými po piatich rokoch a nároky vyplývajúce z iných poistných zmlúv po troch rokoch, pričom premlčacia lehota sa počíta od prvého dňa po skončení kalendárneho roka, v ktorom nárok vznikol. Nároky poistiteľa vyplývajúce z poistnej zmluvy sa stávajú premlčanými po troch rokoch. Premlčacia lehota nároku, ktorý si poistiteľ môže uplatniť voči tretej osobe zodpovednej za vznik poistnej udalosti, sa začína a končí v rovnakom čase ako nárok poistníka voči tretej osobe.
Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1
V Chorvátskej republike sa návrhy na rozhodnutie v občianskych veciach podávajú príslušným municipiálnym súdom a návrhy v obchodných veciach príslušným obchodným súdom.
Všetky municipiálne súdy sú príslušné rozhodovať o uznávaní a výkone rozhodnutí zahraničných súdov.
Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2
V Chorvátskej republike sa opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu rozhodnutia podá župnému súdu prostredníctvom príslušného municipiálneho súdu v občianskych veciach a pokiaľ ide o obchodné veci, Najvyššiemu obchodnému súdu prostredníctvom príslušných obchodných súdov.
Kliknutím na nasledujúci odkaz sa zobrazia všetky príslušné orgány súvisiace s týmto článkom.
Zoznam príslušných orgánov
Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50
Podľa uplatniteľného vnútroštátneho právneho poriadku neexistujú súdy, na ktoré sa môže podať ďalší opravný prostriedok.
Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov
Neuplatňuje sa.
Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia
Pokiaľ ide o právomoc v občianskych a obchodných veciach, článok 46 zákona o medzinárodnom práve súkromnom (Zakon o međunarodnom privatnom pravu) (Narodne novine, NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky č. 101/17), ktorý je v platnosti od 29. januára 2019, určuje právomoc chorvátskych súdov v sporoch s medzinárodným prvkom. V tomto ustanovení sa výslovne uvádza, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012) sa uplatňuje v rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia a rozširuje jeho uplatňovanie na situácie, ktoré zahŕňajú občanov tretích krajín. Odsek 3 uvedeného článku umožňuje rozhodnúť o právomoci súdu tretej krajiny okrem prípadu, keď má výlučnú právomoc chorvátsky súd alebo súd iného členského štátu Európskej únie.
Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia
V Chorvátskej republike sa oznámenie o pribratí tretej osoby do konania riadi článkom 211 občianskeho súdneho poriadku (Zakon o parničnom postupku).
Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia
- Dohoda medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Bulharskou ľudovou republikou o vzájomnej právnej pomoci, podpísaná 23. marca 1956,
- Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Československou socialistickou republikou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpísaná 20. januára 1964,
- Dohovor medzi vládou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia a vládou Francúzskej republiky o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný 18. mája 1971,
- Dohoda medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Gréckym kráľovstvom o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov, podpísaná 18. júna 1959,
- Zmluva medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia a Maďarskou ľudovou republikou o vzájomnej právnej pomoci, podpísaná 7. marca 1968,
- Zmluva medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná 6. februára 1960,
- Zmluva medzi Rumunskou ľudovou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia o právnej pomoci, podpísaná 18. októbra 1960,
- Dohovor medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Talianskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci v občianskych a správnych veciach, podpísaný v Ríme 3. decembra 1960,
- Zmluva medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia a Rakúskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci, podpísaná vo Viedni 16. decembra 1954,
- Zmluva medzi Chorvátskou republikou a Slovinskou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísaná 7. februára 1994.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.