Majetkové pomery v manželstve

1 Existuje v tomto členskom štáte zákonná úprava majetkových pomerov v manželstve? Čo sa v nej stanovuje?

Áno. Vo všeobecnosti platí, že manželia si môžu vyhotoviť manželskú zmluvu s cieľom zvoliť si vlastný režim majetkových pomerov. Táto zmluva je známa ako predmanželská zmluva [convenção antenupcial – článok 1698 Občianskeho zákonníka (Código Civil)].

Ak si však manželia nezvolia žiadny režim alebo v niektorých prípadoch, keď je predmanželská zmluva neplatná, režimom majetkových pomerov vyplývajúcim zo zákona sa stáva režim nadobúdania majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (regime da comunhão de adquiridos) v súlade s článkami 1717 a 1721 Občianskeho zákonníka.

V takomto prípade sa musia uplatniť právne ustanovenia článkov 1721 až 1731 Občianskeho zákonníka, aby sa určilo, ktorý majetok je v spoluvlastníctve a ktorý v samostatnom vlastníctve.

Existujú výnimočné prípady (stanovené v článku 1720 Občianskeho zákonníka), v rámci ktorých je povinným režimom režim oddeleného majetku (regime de separação de bens).

2 Ako si môžu manželia usporiadať majetkové pomery v manželstve? Aké sú v tomto prípade formálne požiadavky?

Manželia si môžu svoj režim majetkových pomerov vyriešiť uzatvorením predmanželskej zmluvy, v ktorej si môžu vybrať jeden z troch majetkových režimov stanovených v Občianskom zákonníku alebo sa dohodnúť na inej možnosti v rámci obmedzení stanovených v príslušných právnych predpisoch (článok 1698 Občianskeho zákonníka).

Tri režimy majetkových pomerov manželov stanovené v Občianskom zákonníku sú tieto:

• režim nadobúdania majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (regime da comunhão de adquiridos – články 1721 až 1731 Občianskeho zákonníka);
• režim plného bezpodielového spoluvlastníctva manželov (regime da comunhão geral de bens – články 1732 až 1734 Občianskeho zákonníka);
• režim oddeleného majetku manželov (regime da separação de bens – články 1735 až 1735 Občianskeho zákonníka).

Ako sa uvádza vyššie, manželia sa môžu dohodnúť na inej možnosti v rámci platných právnych predpisov. To je napríklad v prípade, keď je režimom majetkových pomerov manželov režim nadobúdania majetku do bezpodielového spoluvlastníctva, ale manželia sa v predmanželskej zmluve dohodnú, že určitý nehnuteľný majetok, ktorý jeden z nich nadobudol pred uzavretím manželstva (napríklad bydlisko rodiny), sa po uzavretí manželstva stane spoločne vlastneným majetkom, pretože obaja chcú niesť zodpovednosť za príslušnú hypotéku.

Pokiaľ ide o formálne požiadavky, predmanželská zmluva musí mať formu autentického dokumentu spísaného pred notárom (notárska listina) alebo vyhlásenia pred matrikárom [článok 1710 Občianskeho zákonníka a články 189 až 191 zákona o matrikách (Código do Registo Civil)].

Vo všeobecnosti platí, že predmanželská zmluva sa musí uzatvoriť pred uzavretím manželstva. V súlade s článkom 1714 Občianskeho zákonníka sa predmanželská zmluva a režim majetkových pomerov manželov nemôžu po uzavretí manželstva meniť, ak nie je stanovené inak v článku 1715 Občianskeho zákonníka.

Kapitola IX, oddiel III Občianskeho zákonníka obsahuje právne ustanovenia týkajúce sa predmanželských zmlúv (od článku 1698 po článok 1716).

Právne ustanovenia týkajúce sa svadobných darov a darov medzi manželmi sú uvedené v kapitole X oddieloch I a II, článkoch 1753 až 1766 Občianskeho zákonníka.

3 Je slobodná vôľa ako si usporiadať majetkové pomery v manželstve nejako obmedzená?

V článku 1720 portugalského Občianskeho zákonníka sú určené dva prípady, v ktorých je povinným režimom majetkových pomerov manželov režim oddeleného majetku: keď sa manželstvo uzavrie bez toho, aby došlo k predsvadobným formalitám, alebo keď manželia dosiahli vek 60 rokov.

S výnimkou týchto prípadov si manželia môžu zvoliť režim v rámci platných právnych predpisov.

4 Aké sú právne účinky rozvodu, rozluky alebo zrušenia majetkových pomerov v manželstve?

V súlade s článkom 1688 Občianskeho zákonníka končí manželský vzťah manželov rozvodom alebo anulovaním manželstva bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa výživného. Rozlukou manželov a oddelením ich majetku sa manželstvo nekončí, ale právne účinky v prípade rozluky sú veľmi podobné rozvodu, ako vysvetlíme nižšie.

Pokiaľ ide o rozdelenie majetku a zaplatenie dlhov, v článku 1689 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že po skončení režimu majetkových pomerov manželov sú každý z manželov alebo ich príslušní dediči oprávnení získať svoj osobný majetok a svoj podiel zo spoločne vlastneného majetku. Manžel, ktorý na spoločne vlastnenom majetku niečo dlhuje, musí tento dlh vyrovnať.

Pokiaľ ide o dlhy, priorita sa bude dávať zaplateniu spoločných dlhov, pričom sa použije spoločne vlastnený majetok, a až po zaplatení takýchto dlhov sa vyrovnajú zvyšné dlhy. Pokiaľ jeden z manželov dlží druhému manželovi, musí tento dlh zaplatiť, pričom využije svoj podiel zo spoločne vlastneného majetku. V prípade, že neexistuje spoločne vlastnený majetok, musí manžel dlh zaplatiť zo svojho osobného majetku.

Právne účinky rozvodu:

Účinky rozvodu sa stanovujú v článkoch 1788 až 1793-A portugalského Občianskeho zákonníka.

Vo všeobecnosti rozvodom zanikne manželstvo a dôsledky sú rovnaké ako pri zaniknutí manželstva z dôvodu úmrtia.

Pokiaľ ide o dedenie, v súlade s článkom 2133 Občianskeho zákonníka bývalý manžel stráca po rozhodnutí o rozvode postavenie oprávneného dediča, a to aj v prípade, ak sa rozhodnutie o rozvode vynesie po úmrtí druhého manžela.

V rámci portugalského práva vo všeobecnosti platí, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa nedelí počas rozvodového konania, ale až po ňom. V prípade rozvodu dohodou na matričnom úrade sa manželia môžu okamžite dohodnúť na tom, ako sa rozdelí ich bezpodielové spoluvlastníctvo.

Pokiaľ ide o účinky rozvodu, vo všeobecnosti platí, že:

• rozvod nadobúda účinnosť od dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Účinky rozvodu na majetok sú pre manželov tieto:

• Rozvod má pre manželov spätné účinky na majetok, a to od dátumu začatia rozvodového konania.
• Na základe žiadosti ktoréhokoľvek z manželov možno účinky rozvodu na majetok spätne datovať ku dňu, keď manželia prestali žiť v spoločnej domácnosti, ak sa tento dátum dá dokázať v rámci konania.
• Pri rozdelení majetku po rozvode nesmie žiaden z manželov dostať viac, než by dostal v prípade, ak by sa manželstvo uzavrelo v režime nadobúdania majetku do bezpodielového vlastníctva.
• Každý z manželov stráca všetky výhody, ktoré dostal alebo mal dostať v dôsledku manželstva (napr. dary medzi manželmi, dary pre pár od tretej osoby darované so zreteľom na ich manželstvo). V tomto prípade sa darca môže rozhodnúť, že dar pripadne v prospech detí páru.
• Poškodený manžel má právo požadovať od druhého manžela náhradu za spôsobené škody, a to za všeobecných podmienok občianskoprávnej zodpovednosti a na všeobecných súdoch.
• V prípade, že dôvody rozvodu súvisia s duševnými problémami jedného z manželov, musí manžel žiadajúci o rozvod odškodniť druhého manžela za osobnú ujmu spôsobenú zánikom manželstva. Tento nárok je potrebné predložiť počas rozvodového konania.
• Každý z manželov môže súd požiadať, aby mu povolil prenajať si bydlisko rodiny, ktoré je v spoločnom vlastníctve alebo ho vlastní druhý manžel.

Majetkové účinky rozvodu na vzťahy medzi manželmi a tretími stranami sú tieto:

• Majetkové účinky rozvodu na tretie osoby môžu manželia požadovať až po dátume zapísania rozvodu do matriky.

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť medzi bývalými manželmi, v článkoch 2016 a 2019 Občianskeho zákonníka sa uvádza:

• všeobecne platí, že po rozvode má každý z bývalých manželov povinnosť sám sa živiť;
• každý z bývalých manželov má právo na výživné, a to bez ohľadu na to, či šlo alebo nešlo o rozvod dohodou, ale právo na výživné možno zamietnuť z dôvodov spravodlivého zaobchádzania;
• právo na výživné zaniká, ak vyživovaný manžel znova uzavrie manželstvo.

Účinky rozluky manželov a oddelenia ich majetku

Pokiaľ ide o rozluku, v článku 1794 portugalského Občianskeho zákonníka sa odkazuje na uvedené ustanovenia týkajúce sa rozvodu s jednou výnimkou: rozlukou manželstvo nezaniká.

Okrem tejto jednej výnimky sú v súlade s článkami 1795-A, 2016 a 2133 portugalského Občianskeho zákonníka účinky rozluky na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vyživovacie povinnosti a dedenie rovnaké ako účinky rozvodu.

Právne účinky anulovania manželstva

Medzi anulovaním manželstva a neexistujúcim manželstvom je rozdiel.

V prípade neexistujúceho manželstva, ako sa stanovuje v článkoch 1628 až 1630 Občianskeho zákonníka (napr. pri úplnej absencii vyhlásenia jedného alebo oboch manželov), nemá neexistujúce manželstvo žiadne účinky.

V prípade anulovania manželstva uzavretého pred matričným úradom, ako sa stanovuje v článku 1631 Občianskeho zákonníka (napr. v prípade právnych prekážok alebo chybného vyhlásenia), sú účinky, ako sa stanovujú v článku 1647 Občianskeho zákonníka, tieto:

• Ak obaja manželia konali v dobrej viere, má manželstvo účinky pre nich a voči tretím stranám až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o anulovaní.

• Ak v dobrej viere konal len jeden z manželov, tak z účinkov manželstva môže mať prospech len tento manžel. Manžel konajúci v dobrej viere sa môže navyše dovolávať účinkov manželstva voči tretím stranám za predpokladu, že odrážajú vzťah medzi manželmi.

Tieto pravidlá sa uplatňujú aj na anulovanie katolíckych manželstiev uzavretých pred cirkevnými úradmi, kým sa rozhodnutie nezapíše do matriky, za predpokladu, že toto katolícke manželstvo bolo takto zapísané.

V článkoch 1649 a 1650 Občianskeho zákonníka sa stanovujú osobitné majetkové pokuty v prípade manželstva maloletých osôb alebo manželstva nerešpektujúceho právne prekážky, ako sú tieto:

• Maloletá osoba, ktorá uzavrie manželstvo bez potrebného povolenia, sa považuje za maloletú až do dosiahnutia plnoletosti, pokiaľ ide o správu majetku, ktorý vlastní v čase uzavretia manželstva a ktorý získa darom po uzavretí manželstva. Výživné, ktoré je potrebné s ohľadom na stav tejto osoby, sa však odvedie z príjmu pochádzajúceho z tohto majetku.
• Majetok spravujú až do dosiahnutia plnoletosti maloletej osoby jej rodičia alebo zákonný zástupca, a nie jej manžel.
• Tento majetok nemožno počas manželstva alebo po jeho zániku použiť na vyrovnanie dlhov žiadneho z manželov, ktoré vznikli pred tým, ako maloletá osoba dosiahla plnoletosť.

• V prípade uzavretia manželstva pred ukončením obdobia medzi dvomi manželstvami stráca manžel, ktorý túto prekážku nerešpektoval, všetok majetok, ktorý získal darom alebo z poslednej vôle od prvého manžela z predchádzajúceho manželstva.

• Pokiaľ sa nerešpektujú prekážky stanovené v článku 1604 písm. c) a d) Občianskeho zákonníka (napr. prekážka vyplývajúca z pokrvného vzťahu), nemôže mať manžel, ktorý prekážku nerešpektoval, žiaden prospech z daru alebo poslednej vôle od druhého manžela.

5 Aké sú dôsledky úmrtia jedného z manželov na majetkové pomery v manželstve?

Režim majetkových pomerov manželov sa končí úmrtím, ako sa stanovuje v článku 1788 Občianskeho zákonníka.

Majetok v spoluvlastníctve sa musí rozdeliť. Majetok zosnulého zahŕňa jeho osobný majetok a v náležitom prípade jeho podiel na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v súlade s článkom 2024 Občianskeho zákonníka.

Vo všeobecnosti platí, že pozostalý manžel je právoplatným dedičom a dostáva vyhradenú časť dedičstva bez ohľadu na to, či existuje závet (články 2131 a 2133, prípadne 2158 a 2159 Občianskeho zákonníka).

Okrem toho má podľa podmienok stanovených v článku 2103-A portugalského Občianskeho zákonníka pozostalý manžel pri delení majetku právo dostať do používania nehnuteľnosť, ktorá je bydliskom rodiny, jej vybavenie a nábytok. Ak sa tým presiahne jeho podiel, pokiaľ ide o dedičstvo a majetok v spoluvlastníctve, musí pozostalý manžel vyplatiť ostatných dedičov.

V súlade s článkami 1698 a 1700 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa však v prípade, keď je režimom majetkových pomerov manželov režim oddeleného majetku, môžu manželia v predmanželskej zmluve vzdať svojho postavenia dediča.

6 Ktorý orgán má právomoc rozhodovať vo veci majetkových pomerov v manželstve?

Súdy, registračné úrady a notári majú právomoc rozhodovať vo veciach týkajúcich sa majetku manželov, ak nastane niektorá zo situácií uvedená ďalej v texte.

Podľa portugalského práva sa zásada neodvolateľnosti vzťahuje na predmanželské zmluvy a majetkový režim, ktoré sú zakotvené v článku 1714 Občianskeho zákonníka. Preto, ak by sa budúci manželia chceli dohodnúť na majetkovom režime a odkloniť sa od zákonného majetkového režimu, majetkový režim sa musí ustanoviť na základe predmanželskej zmluvy (článok 1710 Občianskeho zákonníka), ktorá musí byť podpísaná pred uzavretím manželstva manželov. Počas manželstva manželia nesmú meniť alebo rušiť dohodu o majetkovom režime manželov. Situácie stanovené v článku 1715 Občianskeho zákonníka (napr. v prípade rozluky majetku alebo rozluky osôb a majetku) sú výnimkou zo zásady neodvolateľnosti.

Požiadavky týkajúce sa majetkového režimu musia byť stanovené v predmanželskej zmluve (článok 1698 Občianskeho zákonníka). Existujú požiadavky na formu a oznamovanie pre uzavretie predmanželskej zmluvy. Pokiaľ ide o požiadavky na formu, podľa článku 1710 Občianskeho zákonníka, aby sa uzavreli predmanželské zmluvy, musia sa uzatvoriť prostredníctvom vyhlásenia vydaného na registračnom úrade alebo vo forme notárskej listiny podpísanej pred notárom. Pokiaľ ide o požiadavky na oznamovanie, na to, aby boli predmanželské zmluvy účinné voči tretím stranám, musia byť zaregistrované podľa článku 1711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tento účel sa dediči manželov a ostatné strany predmanželskej dohody nepovažujú za tretie osoby. Registrácia zmluvy nenahrádza potrebu požadovanej majetkovej registrácie skutočností, ktoré sú v nej obsiahnuté. Existuje aj lehota, ktorá musí byť dodržaná: predmanželská zmluva musí byť podpísaná pred uzavretím manželstva, ale nesmie uplynúť viac ako jeden rok medzi dátumom podpisu zmluvy a uzavretím manželstva. V opačnom prípade bude dohoda neplatná, ako sa ustanovuje v článku 1716 Občianskeho zákonníka.

Uvedené informácie nájdete v publikácii The European Regulations: Impact on the Activity of Registry Offices and Notaries (Európske nariadenia: Vplyv na činnosť matričných úradov a notárov), ktorá je dostupná v portugalčine a angličtine na adrese https://www.redecivil.csm.org.pt/os-regulamentos-europeus-impacto-na-atividade-registal-e-notarial/.

V prípade rozvodu, rozluky alebo zrušenia manželstva sa orgány, ktoré majú kompetenciu riešiť delenie majetku a jeho pridelenie na príslušný majetkový režim, líšia v závislosti od toho, či sa manželia dohodnú na rozdelení svojho majetku alebo nie.

V situáciách, keď sa manželia dohodnú na rozdelení svojho majetku v prípade rozvodu alebo rozluky, majú právomoc matričné úrady. Môžu nastať dve situácie: vo veci rozvodu alebo rozluky dohodou majú matričné úrady právomoci týkajúce sa rozvodu alebo rozluky a v rámci týchto konaní môžu schváliť dohodu o rozdelení majetku, vyriešiť otázku zaplatenia daňových povinností a do katastru nehnuteľností zapísať zmeny vyplývajúce z rozdelenia. V prípade nekonsenzuálneho rozvodu alebo rozluky, pri ktorom majú právomoc súdy pre rodiny a maloletých (Tribunais de Família e Menores), ak sa strany dohodnú o rozdelení majetku po rozvode alebo rozluke, majú matričné úrady právomoc riešiť rozdelenie, daňové povinnosti a zmeny v katastri nehnuteľností vyplývajúce z takéhoto rozdelenia. Tento právny rámec je stanovený v článkoch 272-A a 272-B zákonníka o matrikách (Código de Registo Civil). Praktické informácie o tejto službe a poplatkoch sú dostupné na webovom sídle https://justica.gov.pt/Servicos/Balcao-Divorcio-com-Partilha.

Ak strany po rozvode alebo rozluke dosiahnu dohodu o rozdelení majetku, môžu pred notárom podpísať notársku listinu. V takomto prípade je notár zodpovedný za zápis nehnuteľného majetku do dvoch mesiacov a strany si musia splniť daňovú povinnosť v tej istej lehote [články 8-B a 8-C zákonníka o katastri nehnuteľností (Código do Registo Predial)].

Ak manželia nemôžu dosiahnuť dohodu o rozdelení majetku v prípade rozvodu, rozluky, neplatnosti alebo zrušenia manželstva, musí sa na žiadosť ktorejkoľvek zo strán začať proces súpisu. Súdy majú výlučnú právomoc v procese súpisu v situáciách ustanovených v článku 1083 ods. 1 Občianskeho zákonníka (napr. ak súpis závisí od iného súdneho konania). V iných situáciách môže byť proces súpisu vyžiadaný na podnet zainteresovanej strany, ktorá začne konanie, alebo na základe vzájomnej dohody medzi všetkými zainteresovanými stranami, a to na súde alebo u notára, ako je uvedené v článku 1 prílohy k zákonu č. 117/19 z 13. septembra 2019 podľa článku 1083 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Notár prípad vybavuje s použitím systému správy vecí https://www.inventarios.pt/.

7 Aké sú dôsledky majetkových pomerov v manželstve na právne vzťahy medzi jedným z manželov a treťou osobou?

V článkoch 1682 a 1683 Občianskeho zákonníka sa stanovuje, že v určitých prípadoch musí mať manžel súhlas druhého manžela s uzatváraním určitých zmlúv s treťou stranou. Závisí to od režimu majetkových pomerov manželov (napr. režimy oddeleného majetku alebo bezpodielového spoluvlastníctva), správnej právomoci vyplývajúcej z daného režimu (napr. spoločná správa určitého majetku), povahy majetku (napr. bydlisko rodiny, spoločný majetok) alebo charakteru zmluvy (napr. zmluva o predaji alebo kúpe, prijímanie darov).

V súlade s článkom 1687 Občianskeho zákonníka má absencia súhlasu druhého manžela tieto dôsledky pre tretie strany:

• Ak jeden z manželov uzatvorí zmluvu, ktorá je v rozpore s ustanoveniami článku 1682 ods. 1 a 3 (napr. prevod vlastníctva určitého hnuteľného majetku), článku 1682-A (napr. prevod vlastníctva nehnuteľného majetku v rámci režimov bezpodielového vlastníctva, prevod vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je bydliskom rodiny, v rámci akéhokoľvek režimu majetkových pomerov manželov), článku 1682-B (napr. zrušenie prenájmu bydliska rodiny) alebo článku 1683 ods. 2 (vzdanie sa dedičstva či odkazu) portugalského Občianskeho zákonníka, môže druhý manžel alebo jeho dedič požadovať zrušenie takejto zmluvy.
• Ak jeden z manželov prevedie vlastníctvo nezapísaného hnuteľného majetku alebo uzatvorí zmluvu, ktorou sa vytvorí bremeno na tomto majetku, bez potrebného súhlasu druhého manžela, zrušenie zmluvy uvedené vyššie nemožno požadovať od tretej strany, ktorá konala v dobrej viere.
• Ak jeden z manželov nezákonne prevedie vlastníctvo majetku patriaceho výlučne druhému manželovi alebo uzatvorí zmluvu, ktorou sa vytvorí bremeno na tomto majetku, bude zmluva neplatná a cena sa musí preplatiť konkrétne v súlade s článkami 892 až 904 Občianskeho zákonníka, v ktorých sa stanovujú dôsledky nezákonného konania predajcu.

8 Krátky opis postupu rozdelenia majetkových pomerov v manželstve v tomto členskom štáte vrátane ich vysporiadania a zániku.

Ak sa dosiahne dohoda o rozdelení majetku, môže byť schválená matričnými úradmi alebo uvedená v notárskej listine podpísanej pred notárom, ak je to vhodné v situáciách uvedených v odpovedi na otázku 6.

Ak sa nedosiahne dohoda o rozdelení majetku, na súde alebo s notárom sa začne proces súpisu, ako sa už uviedlo v odpovedi na otázku 6.

Súdny proces súpisu sa riadi ustanoveniami knihy V hlavy XVI (články 1082 až 1130) Občianskeho zákonníka, ktoré sa uplatňujú mutatis mutandis na notársky súpis (článok 2 prílohy k zákonu č. 117/19 z 13. septembra 2019).

Proces súpisu zahŕňa tieto fázy: úvodná fáza; námietky a overovanie záväzkov; predbežné vypočutie zainteresovaných strán; rozhodnutie o dôvodnosti a vypočutí zainteresovaných strán; zoznam delenia majetku a ratifikácia rozsudku; žaloby podané po ratifikovaní rozsudku.

9 Aký je postup a dokumenty alebo informácie, ktoré sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľného majetku?

Žiadateľ o zápis nehnuteľného majetku musí podať žiadosť o zápis katastrálnemu úradu a priložiť dokumenty dokazujúce pravdivosť skutočností uvedených v katastri. Bežne sa požadujú tieto dokumenty: notárska listina, list vlastníctva, dôkaz o zaplatení kolku a miestnej dane z nehnuteľnosti a prípadne dokument o zrušení hypotéky. Ak už sú tieto dokumenty na katastrálnom úrade zaevidované, stačí len uviesť na ne odkaz.

Ak žiadosť podáva zástupca žiadateľa, k žiadosti je potrebné priložiť navyše jeho splnomocnenie. V súlade s článkom 39 zákonníka o katastroch nehnuteľností však právnici, notári a advokáti nemusia k žiadosti o zápis prikladať splnomocnenie.

Žiadatelia, ktorí majú digitálny certifikát (občania s portugalským občianskym preukazom, právnici, notári a advokáti, ktorí sú riadne zaregistrovaní v príslušných profesijných združeniach), môžu predložiť žiadosť o zápis nehnuteľnosti a priložiť potrebné dokumenty cez internet. Žiadatelia bez digitálneho certifikátu môžu žiadosť predložiť osobne na katastrálnom úrade alebo ju poslať poštou.

Informácie o postupe registrácie a poplatkoch sú dostupné na webovom sídle:

https://justica.gov.pt/Servicos/Pedir-registo-predial.

Aktuálnu verziu portugalského Občianskeho zákonníka a ďalších uvedených právnych predpisov si možno pozrieť v portugalčine prostredníctvom tohto odkazu:

http://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_main.php.

Záverečná poznámka:

Informácie uvedené v tomto informačnom prehľade sú všeobecné: nie sú vyčerpávajúce ani záväzné pre kontaktné miesto, Európsku justičnú sieť pre občianske a obchodné veci, súdy ani žiadnych iných používateľov. Vždy je potrebné nájsť najaktuálnejšiu verziu platných zákonov. Uvedené informácie nenahrádzajú právne poradenstvo odborníka v právnej oblasti.