

Informácie podľa oblasti
Áno, existuje takýto systém. Stanovuje pravidlá výživného, ktoré sa uplatňujú medzi manželmi počas manželstva a po ňom. Upravuje tiež práva a povinnosti manželov počas manželstva a po ňom, pokiaľ ide o rôzne druhy majetku a záväzkov, domácnosť manželov a jej zariadenie a dary medzi manželmi.
Manželia môžu mať dva druhy majetku: bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (giftorättsgods) a súkromný majetok (enskild egendom). Bežnejšou formou je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov; majetok je bezpodielovým spoluvlastníctvom, ak nebolo určené inak. Základným pravidlom je, že takýto majetok sa musí rozdeliť v prípade úmrtia manžela alebo v prípade rozvodu. Súkromný majetok nie je predmetom takéhoto rozdelenia. Majetok môže byť súkromný v dôsledku niektorej z týchto situácií:
a) je súčasťou dohody o majetkovom režime manželov (äktenskapsförord). Dohoda musí mať písomnú formu a musí byť zaregistrovaná na daňovom úrade (Skatteverket);
b) je to dar;
c) je súčasťou závetu;
d) v dôsledku určenia príjemcu v rámci životného poistenia, úrazového poistenia, nemocenského poistenia alebo v rámci systému individuálneho dôchodkového sporenia.
Áno, existujú obmedzenia. Napríklad existujú pravidlá, ktoré chránia domácnosť manželov a jej zariadenie počas manželstva. Jeden z manželov nemôže bez súhlasu druhého z manželov predať, prenajať alebo inak podobne naložiť s domácnosťou. Tieto pravidlá sa vzťahujú aj na majetok, ktorý je súkromný podľa podmienok dohody o majetkovom režime manželov. Ak sa majetok musí rozdeliť medzi manželov, domácnosť manželov a jej zariadenie sa pridelia manželovi, ktorý ich potrebuje viac. Je to tak aj v prípade, že celý majetok patrí druhému z manželov. Aj v prípade, že hodnota majetku takto prideleného jednému z manželov prekročí podiel tohto manžela na majetku, ktorý sa má rozdeliť, tento manžel je oprávnený prevziať vlastníctvo, ak druhému z manželov zaplatí tento rozdiel. Ďalším príkladom je, že pozostalý manžel má nárok na určitú minimálnu sumu peňazí z majetku oboch manželov. Platí to aj v prípade, že majetok zosnulého manžela bol súkromný a zosnulý manžel zanechal všetok svoj majetok niekomu inému.
Vo švédskom práve sa zmieňuje iba prípad rozvodu. Právnym účinkom rozvodu je, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa musí rozdeliť. Jeden z manželov môže mať nárok aj na výživné, a to aspoň na obdobie prekonania situácie.
Majetok je rozdelený medzi dedičov zosnulého a pozostalým manželom. Spoločné deti a vnúčatá tohto páru však môžu získať dedičstvo až po úmrtí oboch manželov.
Majetok si môžu rozdeliť samotné strany. Ak sa dohodnú, jedinou formálnou požiadavkou je, aby sa rozdelenie uskutočnilo písomne a podpísali ho obe strany. Ak sa nedohodnú, súd môže určiť vykonávateľa (bodelningsförrättare). Proti rozhodnutiam vykonávateľa sa môže strana odvolať na súdoch.
Každý z manželov je zodpovedný za svoje vlastné dlhy. Veriteľ jedného z manželov nemôže žiadať platbu z majetku druhého z manželov, bez ohľadu na to, či ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo o súkromný majetok. Existujú aj pravidlá na ochranu veriteľa pred pokusmi manželov dostať majetok z dosahu veriteľa. Napríklad manžel sa nemôže rozhodnúť o zahrnutí svojho súkromného majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak má v úmysle vyhnúť sa veriteľovi.
Všeobecným pravidlom je, že celé bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa musí zahrnúť do akéhokoľvek rozdeľovania. Existuje niekoľko výnimiek. Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže manžel vyňať toľko, koľko zodpovedá jeho vlastným dlhom. Každý z manželov môže vyňať aj oblečenie a iný majetok, ktorý používa osobne, a akékoľvek osobné dary. Rozdeľovanie sa nevzťahuje ani na nároky na dôchodok, ktoré majú vyplácať zamestnávatelia alebo majú byť vyplatené z verejných prostriedkov, a v určitých prípadoch ani na súkromné dôchodky. Hodnota zvyšku bezpodielového spoluvlastníctva sa v zásade rozdelí rovnomerne medzi manželov. V rámci rozdelenia sa má brať do úvahy, kto je vlastníkom daného majetku. Ako už bolo uvedené, existujú osobitné pravidlá pre domácnosť manželov a jej zariadenie.
Každý prevod nehnuteľného majetku musí byť zaregistrovaný podaním žiadosti o registráciu vlastníctva na vnútroštátnom katastrálnom úrade (Lantmäteriet). Registráciu zvyčajne uskutočňuje kupujúci. Spolu so žiadosťou musia byť predložené originály dokladov.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.