Trovy konania

Rakúsko

Na tejto stránke sú uvedené informácie o súdnych trovách v Rakúsku.

Autor obsahu
Rakúsko

Regulačný rámec upravujúci poplatky uhrádzané právnickým profesiám

Advokáti

V rakúskom advokátskom poriadku (Rechtsanwaltsordnung) sa stanovuje, že klient a advokát sa v zásade môžu slobodne dohodnúť na odmene, ktorú treba zaplatiť advokátom za poskytnuté služby.

Odmenu možno vypočítať na základe hodinovej sadzby alebo ako paušálnu odmenu. Paušálna odmena sa nemení v závislosti od jednotlivých poskytnutých služieb ani v závislosti od dĺžky príslušného času. Ak odmena nebola výslovne stanovená, predpokladá sa, že sa strany dohodli na primeranej výške odmeny.

V rakúskom Občianskom súdnom poriadku [Zivilprozessordnung (ZPO)] a v zákone o sadzbách advokátov (Rechtsanwaltstarifgesetz) sa stanovuje, že v občianskom súdnom konaní musí súd v rozhodnutí o trovách určiť podiel nákladov, ktoré musí neúspešný účastník nahradiť úspešnému účastníkovi konania. Tieto náklady vychádzajú z hodnoty sporu a z dĺžky trvania a povahy poskytovaných služieb.

V trestnom konaní vo všeobecnosti platí, že vzniknuté náklady musí znášať každá osoba, ktorá poverila advokáta zastupovaním (odporca, strana podávajúca súkromnú žalobu alebo obeť, ktorá žiada, aby sa občiansky nárok pripojil k trestnému konaniu). Platí to aj v prípade, keď obhajcu vymenoval súd, pokiaľ nie sú splnené podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Trovy sa spravidla líšia podľa druhu a zloženia príslušného súdu [napr. okresný súd (Bezirksgericht), krajinský súd so samosudcom (Landesgericht mit Einzelrichter*in), súd s prísediacimi (Schöffengericht) alebo porotcovský súd (Geschworenengericht)].

Exekútori

Odmena, ktorú dostávajú súdni exekútori (Gerichtsvollzieher) za svoju činnosť, je stanovená v šiestom oddiele exekučného poriadku [§ 454 a nasl. Exekutionsordnung (EO)]. Medzi hlavné poplatky patrí exekučný poplatok (Vollzugsgebühr), ktorý veriteľ uplatňujúci si nárok musí zaplatiť, keď podáva návrh na exekúciu, spolu s paušálnym poplatkom (Pauschalgebühr) stanoveným v zákone o súdnych poplatkoch [Gerichtsgebührengesetz (GGG)].

Exekučný poplatok (§ 455 EO) je súčasťou trov exekučného konania. Na žiadosť veriteľa môže súd v rozhodnutí o trovách nariadiť dlžníkovi, aby nahradil exekučný poplatok.

Exekútor má nárok na odmenu aj za prijímanie platieb. Túto odmenu možno odpočítať z vybranej sumy (§ 457, 462 EO).

Fixné trovy

Fixné trovy v občianskom súdnom konaní

Fixné trovy účastníkov občianskeho súdneho konania

Súdne poplatky, ktoré sa platia za služby poskytované súdmi, majú buď podobu paušálneho poplatku, alebo pomerného poplatku z vymeriavacieho základu. Výška poplatku závisí od povahy veci a od hodnoty sporu (ktorá sa určuje podľa hodnoty sporu v peňažnom vyjadrení a podľa počtu účastníkov). V prípade viac ako dvoch strán sa podľa § 19a GGG môže pripočítať pluralitná prirážka (od 10 do 50 %).

Fáza občianskeho súdneho konania, v ktorej musia byť uhradené fixné trovy

V prípade občianskeho súdneho konania na prvom stupni sa paušálny poplatok platí pri podaní návrhu na začatie konania. Poplatok treba zaplatiť len raz, bez ohľadu na priebeh konania v tejto fáze a bez ohľadu na to, či návrh obsahuje viac než jeden nárok, alebo sa týka viac než jednej osoby, pričom sa vzťahuje na celé konanie na prvom stupni. Ak sa návrhy obžaloby počas konania rozšíria, môžu sa uplatniť ďalšie poplatky. Tieto poplatky sú splatné pri predložení písomných vyjadrení. Keď sa návrhy obžaloby rozšíria počas pojednávania, poplatky sú splatné pri zápise tejto skutočnosti do protokolu. V prípade konania na druhom alebo treťom stupni je poplatok splatný pri podaní odvolania (§ 2 bod 1 zákona o súdnych poplatkoch). Na rozdiel od toho pri nesporových konaniach sa niekedy platí poplatok za rozhodnutie namiesto poplatku za uplatnenie nároku.

Fixné trovy v trestnom konaní

Fixné trovy účastníkov trestného konania

V trestnom konaní sa súdne poplatky v zásade neplatia. Iba v konaniach o súkromnej žalobe treba zaplatiť súdne poplatky za podanie návrhu na začatie trestného konania alebo na pokračovanie v trestnom konaní, ako aj za odvolania a sťažnosti na neplatnosť predložené stranou, ktorá podala súkromnú žalobu.

Fáza trestného konania, v ktorej musia byť uhradené fixné trovy

Fixné trovy sa musia zaplatiť pri predložení návrhu, ktorý je spoplatnený.

Fixné trovy v ústavnoprávnom konaní

Fixné trovy účastníkov ústavnoprávneho konania

Podľa § 17a bodu 1 zákona o Ústavnom súde [Verfassungsgerichtshofgesetz (VFGG)] výška poplatku je 240 EUR.

Fáza ústavnoprávneho konania, v ktorej musia byť uhradené fixné trovy

Fixné trovy sa musia zaplatiť na začiatku konania.

Informačné povinnosti advokátov a právnych poradcov

Práva a povinnosti strán

Vo všeobecnosti advokáti majú povinnosť informovať svojich klientov o spôsobe výpočtu odmeny a o tom, aké trovy môže klient očakávať. V § 15 ods. 2 usmernení k výkonu profesie advokáta [Richtlinien für die Ausübung des Rechtsanwaltsberufes (RL-BA 2015)] sa odporúča, aby advokát pri prijímaní nového mandátu informoval svojich klientov o tom, na základe čoho si vyúčtuje odmenu, ako aj o nároku advokáta na priebežné platby. Ak sa strany nedohodli na paušálnej odmene, klient je oprávnený v primeraných intervaloch požadovať priebežné vyúčtovanie alebo priebežný výkaz poskytnutých služieb, prípadne priebežný časový výkaz (ak sa dohodli na hodinovej odmene). Rovnako ešte pred najatím právnika by sa mala uzavrieť dohoda o začiatku a frekvencii priebežných platieb.

Zdroje trov – právne základy

Kde možno získať informácie o poplatkoch za právne služby v Rakúsku?

Zákonné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za trovy v sporovom občianskom súdnom konaní (vrátane obchodných vecí) sú uvedené v § 40 – 55 Občianskeho súdneho poriadku. V nesporových konaniach (napríklad v konaniach, ktoré sa týkajú rodinných záležitostí, najmä rozvodu dohodou, sporov o právo starostlivosti, právo styku alebo pohľadávky na výživné) sa uplatňujú osobitné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za trovy. Všeobecné pravidlá sú stanovené v § 78 zákona o nesporovom konaní [Außerstreitgesetz (AußStrG)]. Výnimky z týchto všeobecných pravidiel sa okrem iného uplatňujú v konaniach, ktoré sa týkajú sporov o právo starostlivosti a právo styku, ako aj v konaniach, ktoré sa týkajú pohľadávok na výživné pre maloletých. Trovy trestného konania sa upravujú v § 380 – 395 rakúskeho Trestného poriadku [Strafprozessordnung (StPO)]. Súdne poplatky (paušálne poplatky) sú stanovené v zákone o súdnych poplatkoch.

Prehľad poplatkov, ktoré si môžu advokáti účtovať, je uvedený v online informačnej brožúre na webovom sídle Rakúskej advokátskej komory (Österreichischer Rechtsanwaltskammertag). Všeobecné informácie sú uvedené aj na medziagentúrnej platforme oesterreich.gv.at v časti: Leben Themen > Dokumente und Recht > Zivilrecht > Zivilverfahren [Témy o životných situáciách > Dokumenty a právo > Občianske právo > Občianske súdne konanie].

Všeobecné informácie o súdnych poplatkoch sú uvedené na tomto webovom sídle: oesterreich.gv.at. Znenia zákonov (napríklad zákona o súdnych poplatkoch a pravidiel v oblasti sadzieb poplatkov) sú k dispozícii bezplatne v rámci právneho informačného systému Rakúskej republiky [Rechtsinformationssystem des Bundes (RIS)] na webovom sídle úradu spolkového kancelára.

V akých jazykoch môžem získať informácie o zdrojoch trov v Rakúsku?

V nemčine.

Kde možno nájsť informácie o mediácii?

Zoznam mediátorov (vedený spolkovým ministerstvom spravodlivosti) je širokej verejnosti k dispozícii na vyhradenom webovom sídle, ktorá je zameraná na tému mediácie.

Pokiaľ ide o restoratívnu spravodlivosť v trestnom konaní, informácie o mediácii medzi odporcom a obeťou (Tatausgleich) sú k dispozícii na webovom sídle NEUSTART (dostupné aj v angličtine).

Kde možno nájsť ďalšie informácie o trovách?

Online informácie o trovách konania

Všeobecné informácie o rakúskom justičnom systéme, o trovách a o spolkovom ministerstve spravodlivosti sa nachádzajú na webovom sídle rakúskej justície a na webovom sídle oesterreich.gv.at, na ktorom sú uvedené ľahko zrozumiteľné informácie.

V rámci právneho informačného systému Rakúskej republiky sú k dispozícii znenia týchto zákonov [ÖS1]:

  • zákon o súdnych poplatkoch [Gerichtsgebührengesetz (GGG)],
  • zákon o nárokoch na odmeny [Gebührenanspruchsgesetz (GebAG)],
  • advokátsky poriadok [Rechtsanwaltsordnung (RAO)],
  • zákon o sadzbách advokátov [Rechtsanwaltstarifgesetz (RATG)].

Znenie všeobecných kritérií pre odmeny advokátov [Allgemeine Honorar-Kriterien für Rechtsanwälte (AHK)] je k dispozícii na portáli rakúskych advokátov.

Kde možno nájsť informácie o priemernej dĺžke trvania jednotlivých druhov konaní?

Ak chcete získať tento druh informácií, obráťte sa priamo na rakúske spolkové ministerstvo spravodlivosti.

Kde možno nájsť informácie o priemerných celkových trovách konkrétneho konania?

Súdne poplatky, ktoré treba zaplatiť za jednotlivé druhy konaní, sú stanovené vopred (zákonom o súdnych poplatkoch). Môžu sa zmeniť, ak sa hodnota sporu zvýši alebo zníži. Trovy, ktoré má neúspešný účastník uhradiť úspešnému účastníkovi občianskeho súdneho konania (odmeny advokátov, odmeny znalcov, náklady na tlmočenie a preklady), určí súd v rozhodnutí o trovách. Súd toto rozhodnutie prijme na základe zákona o sadzbách advokátov (pokiaľ ide o odmeny advokátov) a zákona o nárokoch na odmeny (pokiaľ ide o odmeny znalcov a tlmočníkov alebo prekladateľov). Tieto trovy vychádzajú prevažne z vynaložených výdavkov a času stráveného na prípade. Preto nie je možné vopred stanoviť konkrétnu sumu. Klienti a advokáti sa v zásade môžu slobodne dohodnúť na výške odmeny.

Daň z pridanej hodnoty

Kde možno nájsť informácie o DPH? Aké sú príslušné sadzby?

Služby advokátov podliehajú dani z pridanej hodnoty. Sadzba DPH v Rakúsku je 20 %. Podobne ako ostatné výdavky, aj táto daň sa musí zaplatiť advokátom osobitne, ako sa stanovuje § 16 zákona o sadzbách advokátov a v § 17 všeobecných kritérií pre odmeny advokátov. Sadzby stanovené v zákone o sadzbách advokátov a v kritériách pre odmeny advokátov sú uvedené bez dane z pridanej hodnoty.

Právna pomoc

Uplatniteľná hranica príjmu v oblasti občianskej justície

Oprávnenosť na právnu pomoc (Verfahrenshilfe) nie je založená na zákonom stanovenej hranici príjmu. V občianskom súdnom konaní (a v obchodných veciach) sa právna pomoc riadi rakúskym Občianskym súdnym poriadkom. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa primerane uplatňujú aj v nesporových konaniach. Rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci prijíma súd prvého stupňa.

Právna pomoc sa neposkytne, ak sa zdá, že zamýšľané konanie alebo obhajoba sú zjavne šikanózne alebo nemajú žiadne vyhliadky na úspech. Súd rozhodne, ktoré z ďalej uvedených nárokov sa majú priznať v jednotlivých prípadoch.

V Rakúsku môže právna pomoc zahŕňať:

  1. dočasné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, odmien svedkov, znalcov a tlmočníkov alebo prekladateľov, nákladov na všetky potrebné verejné oznámenia, nákladov súvisiacich s činnosťou správcu a všetkých výdavkov zástupcu alebo advokáta určeného súdom;
  2. zastupovanie advokátom.

Do troch rokov po skončení konania môžu byť strany prijímajúce právnu pomoc požiadané, aby čiastočne alebo v plnom rozsahu splatili príslušnú sumu, ak sa ich finančná situácia zmenila a sú schopné uhradiť tieto platby bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na nevyhnutnú úroveň ich prostriedkov.

Uplatniteľná hranica príjmu pre odporcov a obete trestných činov v oblasti trestnej justície

Neuplatňuje sa žiadna fixná finančná hranica s cieľom určiť, či odporca alebo obeť, prípadne občiansky žalobca spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Hlavným kritériom je príjem vyšší ako životné minimum a nižší ako primeraná úroveň živobytia. Životné minimum sa pravidelne prehodnocuje a jeho aktuálna výška je uverejnená na webovom sídle rakúskej justície.

Podmienky poskytnutia právnej pomoci obetiam trestných činov

Keď nie je nárok na súdnu pomoc (Prozessbegleitung) v zmysle § 66b rakúskeho Trestného poriadku, občiansky žalobca má nárok na právnu pomoc, ak:

  • zastúpenie advokátom si nemôže dovoliť bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na nevyhnutnú úroveň jeho prostriedkov (pozri uvedené informácie o nevyhnutnej úrovni prostriedkov), a
  • zastúpenie advokátom je v záujme výkonu spravodlivosti, najmä v záujme riadneho výkonu nárokov s cieľom predísť ďalšiemu samostatnému občianskemu súdnemu konaniu.

Podmienky poskytnutia právnej pomoci odporcom

Okrem splnenia finančných podmienok je nutné, aby právna pomoc bola v záujme výkonu spravodlivosti, a najmä v záujme riadnej obhajoby.

Pridelenie obhajcu je v každom prípade v záujme výkonu spravodlivosti:

  • keď ide o prípad povinnej obhajoby (notwendige Verteidigung) v zmysle § 61 ods. 1 Trestného poriadku (pozri ďalej), ak je odporca nevidiaci, nepočujúci, rečovo postihnutý, inak zdravotne postihnutý alebo ak dostatočne neovláda úradný jazyk používaný na súde, a preto nie je schopný obhajoby,
  • v odvolacom konaní,
  • ak prípad zahŕňa zložité skutkové a právne okolnosti.

V prípadoch povinnej obhajoby musí odporcu zastupovať obhajca. Obhajoba je povinná v týchto prípadoch (§ 61 ods. 1 Trestného poriadku):

  • v čase, keď je odporca vo vyšetrovacej väzbe (bod 1),
  • v celom postupe umiestnenia do súdno-terapeutického centra podľa § 21 StGB (bod 2),
  • v súdnom konaní vo veci umiestnenia v ústave pre závislých páchateľov, ktorí potrebujú odvykaciu liečbu, alebo umiestnenia v ústave pre nebezpečných recidivistov (bod 3),
  • v súdnom konaní na krajinskom súde, ktorý zasadá s prísediacimi alebo pred porotou (bod 4),
  • v súdnom konaní na krajinskom súde pred samosudcom, ak za trestný čin hrozí trest odňatia slobody na viac než tri roky okrem prípadov vlámania podľa § 129 ods. 2 bodu 1 rakúskeho Trestného zákona [Strafgesetzbuch (StGB)] a podielnictva podľa § 164 ods. 4 Trestného zákona (bod 5),
  • pri kontradiktórnom vypočúvaní (§ 165), keď je súčasťou povinnej obhajoby v súdnom konaní podľa bodov 3 až 5 (bod 5a),
  • pri odvolaní proti rozsudku súdu, ktorý zasadá s prísediacimi alebo pred porotou (bod 6),
  • pri podaní návrhu na obnovu konania a pri akomkoľvek verejnom prerokúvaní tohto návrhu (bod 7).

Bezplatné súdne konanie

S cieľom chrániť práva dotknutých osôb v trestnom konaní sa na požiadanie poskytuje bezplatná psychosociálna alebo súdna pomoc:

  • obetiam násilných činov, nebezpečného vyhrážania alebo sexuálnych trestných činov, obetiam trestných činov terorizmu alebo trestných činov, pri ktorých mohlo dôjsť k zneužitiu ich osobnej odkázanosti,
  • ako aj manželskému, registrovanému a životnému partnerovi, príbuznému v priamom rade, bratovi alebo sestre osoby, prípadne inej závislej osoby, ktorej smrť mohla byť spôsobená trestným činom, alebo ďalším príbuzným, ktorí boli svedkami trestného činu,
  • obetiam teroristických trestných činov,
  • obetiam sústavného prenasledovania, sústavného obťažovania prostredníctvom telekomunikačného alebo počítačového systému a podnecovania,
  • obetiam ohovárania, obvinenia z trestného činu, ktoré už bolo súdom zamietnuté, urážky a ohovárania, ak existujú určité náznaky, že trestný čin bol spáchaný prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov alebo počítačového systému,
  • maloletým, ktorí boli svedkami násilia v ich sociálnom prostredí (násilie v rodine, násilie na deťoch).

Obete sexuálnych trestných činov vo veku do 14 rokov majú nárok na bezplatnú pomoc vo všetkých prípadoch, a to bez potreby podania žiadosti. Psychosociálna pomoc zahŕňa prípravu obete na konanie a emočnú záťaž spojenú s konaním. Psychosociálnu a súdnu pomoc poskytujú organizácie na podporu obetí, ktoré zmluvne poverilo spolkové ministerstvo spravodlivosti podľa § 66b Trestného poriadku.

V nesporových konaniach sa neplatia žiadne poplatky za vymenovanie osobitného právneho zástupcu (Erwachsenenvertreter), ako ani v konaniach o práve starostlivosti a práve styku. Poplatky sa neplatia ani za konania podľa zákona o umiestnení do ústavu (Unterbringungsgesetz) a zákona o rezidenčnej starostlivosti (Heimaufenthaltsgesetz). V prípade nízkeho príjmu a obmedzeného majetku účastníka konania v porovnaní s poplatkami, ktoré treba zaplatiť, možno právnu pomoc poskytnúť v podobe dočasného oslobodenia od platenia poplatkov. Rozsah oslobodenia od poplatkov závisí od žiadosti a od uváženia súdu.

V akých prípadoch musí neúspešný účastník uhradiť trovy protistrany?

Sporové konanie

Trovy v občianskom súdnom konaní (vrátane obchodných vecí) upravuje rakúsky Občiansky súdny poriadok. V tomto poriadku sa v zásade stanovuje, že spočiatku musí každý účastník konania zaplatiť trovy, ktoré vzniknú v dôsledku jeho účasti na konaní. Vzájomné trovy sa spočiatku rozdelia medzi účastníkov konania rovnakým dielom. Keď súd o veci rozhodne, uloží aj povinnosť nahradiť trovy konania. Uplatňuje sa zásada, že trovy sa uhrádzajú úspešnému účastníkovi konania. Strana, ktorá spor v každom ohľade prehrá, musí druhej strane nahradiť všetky poplatky a trovy potrebné na zabezpečenie riadnej obžaloby alebo obhajoby prípadu. Ak strany v niektorých nárokoch uspejú a v iných neuspejú, trovy sa navzájom započítajú alebo sa úmerne rozdelia.

V určitých prípadoch je odôvodnené upustiť od zásady, že trovy sa uhrádzajú úspešnému účastníkovi konania:

  • v prípade neúspechu v pomerne nepatrnom bode, ak v súvislosti so zamietnutou časťou obžaloby nevznikli žiadne mimoriadne náklady,
  • ak výšku nároku určia znalci alebo sa určí rozhodnutím súdu a keď sa náklady majú vzájomne započítať,
  • ak odporca svojím konaním nedal žiadny dôvod na podanie žaloby a nárok priznal pri prvej príležitosti a
  • ak jedna zo strán spôsobila zrušenie konania alebo jeho vyhlásenie za neplatné, od tejto strany možno požadovať, aby uhradila trovy konania v plnej výške.

Nesporové konanie

O rodinnoprávnych veciach (konania o výživnom, právach styku a starostlivosti a rozvod dohodou) sa rozhoduje v nesporových konaniach. Všeobecné pravidlá o trovách v nesporovom konaní sú uvedené v § 78 zákona o nesporových konaniach. Pri mnohých druhoch konaní sa však uplatňujú výnimky z týchto pravidiel. Aj v týchto prípadoch sa bežne uplatňuje zásada, že trovy by sa mali uhrádzať úspešnému účastníkovi konania, ale z dôvodov spravodlivosti možno rozhodnúť aj inak. V prípade, keď sa nenárokuje žiadna náhrada, výdavky z vlastného vrecka (napr. odmeny znalcov) sa musia platiť pomerne podľa podielu na veci. Ak tento podiel nemožno určiť, výdavky sa musia rozdeliť rovnakým dielom.

Podrobné informácie o rôznych druhoch konaní (konania o výživnom, právach styku a starostlivosti a rozvod manželstva):

  1. Pri konaní o rozvod manželstva treba rozlišovať medzi nekonsenzuálnym rozvodom a rozvodom dohodou.

Nekonsenzuálny rozvod: V prípade nekonsenzuálnych rozvodov sa uplatňujú osobitné ustanovenia rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku. Ak pri rozvode žiadna zo strán nie je uznaná vinnou, trovy sa musia navzájom započítať. Ak dôvodom rozvodu je rozvrat manželstva a ak rozsudok obsahuje rozhodnutie o zodpovednosti za tento rozvrat, strana, ktorá je uznaná vinnou, musí zaplatiť trovy protistrany.

Rozvod dohodou: V prípade rozvodu dohodou sa uplatňujú pravidlá nesporového konania. V tomto prípade podajú manželia na súde dva rovnaké návrhy. Keďže nejde o sporové konanie, nevydáva sa rozhodnutie o trovách. Výdavky z vlastného vrecka musia strany znášať rovnakým dielom.

  1. Konania o práve starostlivosti a práve styku sú takisto nesporovými konaniami. V zmysle ustanovenia o výnimke (§ 107 ods. 5 zákona o nesporových konaniach) sa v týchto konaniach nepriznávajú žiadne trovy.
  2. V zmysle ďalšieho ustanovenia o výnimke (§ 101 ods. 2 zákona o nesporových konaniach) sa nepriznávajú žiadne trovy v konaniach, ktoré sa týkajú pohľadávok na výživné pre maloleté deti.

Trestné konanie

Každá osoba, ktorú v trestnom konaní zastupuje obhajca alebo iný zástupca, musí sama znášať trovy súvisiace s týmto zastupovaním, a to aj v prípade, ak bol advokát pridelený súdom (§ 393 ods. 1 Trestného poriadku).

V rozsudku o uznaní viny odporcu sa takisto musí odporcovi nariadiť, aby uhradil trovy trestného konania (§ 389 ods. 1 Trestného poriadku). Podľa § 381 ods. 1 Trestného poriadku môžu v trestnom konaní vzniknúť tieto náklady:

  1. paušálny poplatok ako podiel na trovách trestného konania, ktoré nie sú ďalej bližšie špecifikované, vrátane nákladov na vyšetrovanie a na realizáciu pokynov vydaných prokurátorom alebo súdom na vykonanie úradných úkonov. Paušálny príspevok sa určuje takto: v konaní na krajinskom súde, ktorý zasadá pred porotou, od 500 do 10 000 EUR; v konaní na krajinskom súde, ktorý zasadá s prísediacimi, od 250 do 5 000 EUR; v konaní na krajinskom súde so samosudcom od 150 do 3 000 EUR a v konaní na okresnom súde od 50 do 1 000 EUR;
  2. odmeny znalca a v zásade aj všetky odmeny tlmočníka;
  3. náklady na informácie, posudky alebo stanoviská subjektov verejného sektora;
  4. náklady na prevoz odporcu alebo svedkov z inej krajiny a náklady svedkov predvolaných zo zahraničia;
  5. náklady súvisiace s príkazom na zaistenie a náklady za informácie o bankových účtoch, zadržanie listov, informácie o telekomunikačných údajoch a zachytávanie telekomunikácie;
  6. náklady súvisiace s výkonom trestnej sankcie vrátane nákladov na odovzdanie osôb vo väzbe do domáceho alebo zahraničného trestného systému, okrem nákladov na výkon trestu odňatia slobody;
  7. súdne poplatky súvisiace s trestným konaním;
  8. náklady na obhajcov alebo iných zástupcov;
  9. paušálny poplatok so zreteľom na náklady za pomoc poskytnutú obeti, a to až do výšky 1 000 EUR.

Spolkové orgány uhrádzajú náklady vopred, s výnimkou nákladov uvedených v bodoch 3, 7 až 9. Pri rozhodovaní o paušálnych poplatkoch uvedených v odseku 1 bode 9 súd berie do úvahy ekonomickú situáciu povinného. Odporca nemusí nahrádzať náklady za služby tlmočníka.

V § 391 ods. 1 Trestného poriadku sa však stanovuje, že trovy trestného konania sa od odsúdeného vymáhajú len v prípade, že to neohrozí prostriedky nevyhnutné na to, aby si odsúdený a jeho rodina udržali skromnú životnú úroveň, prípadne aby nebola ohrozená jeho schopnosť zaplatiť náhradu škody, ktorá bola spôsobená v dôsledku trestného činu. Ak trovy nemožno vymôcť, pretože odsúdený nedisponuje dostatočnými prostriedkami, súd môže vyhlásiť trovy za nevymožiteľné. Ak súd zistí, že trovy v budúcnosti budú vymožiteľné, hoci v súčasnosti vymožiteľné nie sú, ekonomickú situáciu dotknutej osoby je nutné po určitom čase opäť preskúmať. Zákonom stanovená premlčacia lehota na vymáhanie trov je päť rokov odo dňa vydania právoplatného rozhodnutia v konaní. Ak súd rozhodne, že odsúdený musí znášať trovy konania, a neskôr sa ukáže, že nie je schopný ich zaplatiť, orgány môžu predĺžiť lehotu na zaplatenie, povoliť splácanie v splátkach alebo znížiť trovy.

Ak je odsúdený na základe rozsudku trestného súdu povinný zaplatiť aspoň čiastočnú náhradu občianskemu žalobcovi, odsúdený musí uhradiť aj trovy trestného konania, ktoré občianskemu žalobcovi vznikli.

Podľa § 393a Trestného poriadku môže odporca, ktorý bol oslobodený spod obžaloby, požiadať spolkové orgány o príspevok na úhradu nákladov na svoju obhajobu. Tento príspevok zahŕňa nevyhnutné a skutočne vynaložené hotovostné výdavky, ako aj paušálny príspevok na náklady na obhajcu. Výška paušálneho príspevku sa určí so zreteľom na rozsah a zložitosť obhajoby a rozsah nevyhnutných a riadnych služieb poskytnutých obhajcom, pričom nemôže presiahnuť tieto sumy: v konaní na krajinskom súde, ktorý zasadá pred porotou, 10 000 EUR; v konaní na krajinskom súde, ktorý zasadá s prísediacimi, 5 000 EUR; v konaní na krajinskom súde so samosudcom 3 000 EUR a v konaní na okresnom súde 1 000 EUR.

Ak sa trestné konanie začne na základe trestného oznámenia alebo na návrh občianskeho žalobcu podľa § 72 Trestného poriadku a odporca nie je odsúdený, osoba, ktorá podala trestné oznámenie, alebo občiansky žalobca sú povinní zaplatiť všetky náklady súvisiace s podaním návrhu na začatie konania, prípadne s pokračovaním konania. Ak trestné konanie skončí odklonom (Diversion) (§ 198 až 209 Trestného poriadku), občiansky žalobca nemusí platiť žiadne trovy.

Odmeny znalcov

V sporových občianskych súdnych konaniach (vrátane obchodných vecí) sa odmeny znalcov vzájomne započítajú alebo rozdelia úmerne k miere úspechu alebo neúspechu danej strany (§ 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

V konaniach o nekonsenzuálny rozvod manželstva, ak rozsudok neobsahuje rozhodnutie o zodpovednosti, výdavky z vlastného vrecka sa musia navzájom započítať. Ak jedna strana zaplatila viac než polovicu hotovostných výdavkov, druhá strana jej musí uhradiť rozdiel. Ak je však jeden z manželov uznaný vinným, táto strana musí nahradiť odmeny znalcov druhej strany.

V nasledujúcich konaniach všetky odmeny znalcov, ktoré boli pôvodne zaplatené z úradných zdrojov, musia súdu nahradiť strany konania, ktoré ich spôsobili alebo v záujme ktorých boli úradné kroky podniknuté: konania o rozvod manželstva dohodou, konania o práve starostlivosti a práve styku a konania, ktoré sa týkajú pohľadávok na výživné pre maloleté deti. Ak je viacero osôb povinných nahradiť trovy konania, nesú spoločnú zodpovednosť [§ 1 bod 5 zákona o súdnych platbách [Gerichtliches Einbringungsgesetz (GEG)] v spojení s § 2 ods. 1 uvedeného zákona].

Výšku odmien znalcov upravuje zákon o nárokoch na odmeny. Každý jednotlivý prípad závisí od obsahu a rozsahu posudku požadovaného súdom.

V trestnom konaní odmeny znalcov tvoria súčasť trov trestného konania (§ 381 ods. 1 bod 2 Trestného poriadku), ktoré podľa § 389 ods. 1 Trestného poriadku musí zaplatiť odsúdený. Odmeny znalcov určuje súd alebo prokurátor a spolkové orgány ich uhrádzajú vopred.

Odmeny prekladateľov a tlmočníkov

Predchádzajúce vysvetlenie sa uplatňuje aj na odmeny prekladateľov a tlmočníkov.

Súvisiace dokumenty

Štúdia o transparentnosti trov:  PDF  Rakúsko (829 Kb) en

Súvisiace odkazy

§ 32 zákona o súdnych poplatkoch

Posledná aktualizácia: 20/10/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.