Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku chorvátčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Trovy konania

Chorvátsko

Na tejto stránke nájdete informácie o trovách konania v Chorvátsku.

Autor obsahu
Chorvátsko
Úradný preklad zobrazenej jazykovej verzie nie je k dispozícii.
Kliknutímsemsa zobrazí strojový preklad tohto obsahu. Upozorňujeme, že strojový preklad poskytujeme len na kontextuálne účely. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Náklady na právnické služby

Na základe zákona o právnickej profesii (Zakon o odvjetništvu) a po dohode s ministrom spravodlivosti Chorvátska advokátska komora (Hrvatska odvjetnička komora) vypracúva a prijíma sadzobník odmeny právnikov a náhrady nákladov (Tarifa o nagradama i naknadi troškova za rad odvjetnika). Sadzobník určuje spôsob ocenenia, výpočtu a úhrady za služby právnikov a výdavky, ktoré sú strany povinné zaplatiť právnikovi alebo advokátskej kancelárii za služby poskytované na základe splnomocnenia alebo rozhodnutia príslušného orgánu v súlade so zákonom o právnickej profesii.

Náklady na zastupovanie zahŕňajú právnické služby plus daň z pridanej hodnoty a výdavky potrebné na poskytovanie týchto služieb. Náklady na zastupovanie hradí klient (strana).

Sadzobník odmeny právnikov a náhrady nákladov upravuje najmä náhradu nákladov súvisiacich s rôznymi druhmi konaní (trestné konanie a konanie týkajúce sa priestupku ako druhu trestného činu, občianske súdne konanie atď.).

Právnici sú povinní dodržiavať sadzobník pre každú poskytnutú službu a vystaviť faktúru strane konania.

Položky sadzobníka sa môžu zvýšiť o 100 %, ak sa v danom prípade vyžadujú osobitné odborné znalosti a odborné vedomosti alebo ak je prípad mimoriadne zložitý alebo predstavuje osobitné riziko zodpovednosti za poskytované služby.

Osobitné odborné znalosti a odborné vedomosti sú uznávané najmä v zložitých sporoch alebo konaniach, prípadne pri práci na konkrétnych typoch zmlúv, kde sa vyžaduje znalosť – alebo preskúmanie – cudzieho práva alebo právnej literatúry, prípadne štúdium či výskum špecializovaných tém v oblasti strojárstva, chémie, technológie, prírodných a fyzikálnych vied, medicíny, spoločenských vied alebo používanie cudzieho jazyka atď.

Vzhľadom na všetky okolnosti poskytovaných služieb a výhody plynúce strane konania môžu právnici takisto znížiť niektoré položky sadzobníka o 50 %.

V etickom kódexe advokátov (Kodeks odvjetničke etike) sa od nich vyžaduje, aby informovali klienta o približnej výške nákladov na zastupovanie a aby ho upozornili na možnosť, že náklady uložené klientovi, ktoré sa majú účtovať protistrane, môžu byť nižšie ako suma uvedená na faktúre právnika.

Trovy trestného konania

Zákon o trestnom konaní [Zakon o kaznenom postupkuNarodne novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 152/08, 76/09, 80/11, 121/11, 91/12, 143/12, 56/13 a 145/13, 152/14, 70/17, ďalej len „zákon o trestnom konaní z roku 2008“] vymedzuje trovy trestného konania, pričom uvádza, že tieto náklady treba chápať ako všetky výdavky, ktoré vzniknú v trestnom konaní od okamihu začatia do ich uzavretia, výdavky spojené s vykonaním dôkazov pred začatím trestného konania a výdavky spojené s poskytnutím právnej pomoci. Trovy trestného konania zahŕňajú:

  1. výdavky súvisiace so svedkami, súdnymi znalcami, tlmočníkmi a inými odborníkmi; náklady na technický záznam, prepis zvukových záznamov a náklady na vyšetrovanie na mieste; náklady na kopírovanie alebo zaznamenávanie súborov alebo častí súborov;
  2. náklady na prepravu odporcu;
  3. výdavky súvisiace s účasťou odporcu alebo zadržanej osoby;
  4. náklady na dopravu a cestovné výdavky všetkých osôb konajúcich v úradnej funkcii;
  5. náklady na zdravotnú starostlivosť odporcu, ktorý nemá nárok na zdravotnú starostlivosť počas zadržania či vyšetrovacej väzby alebo počas pobytu v zdravotníckom zariadení na základe rozhodnutia súdu, ako aj náklady na pôrod;
  6. paušálnu sumu;
  7. odmeny a nevyhnutné výdavky obhajcu, nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli súkromnému prokurátorovi a poškodenej strane, ktorá koná ako prokurátor, a ich právnym zástupcom, ako aj odmeny a nevyhnutné výdavky ich advokátov;
  8. potrebné výdavky, ktoré vznikli poškodenej strane a jej právnemu zástupcovi, ako aj odmena a nevyhnutné výdavky jej advokáta.

Náklady uvedené v odseku 2 bode 1 až 5 tohto článku s výnimkou nákladov, ktoré vznikli akýmkoľvek orgánom financovaným zo štátneho rozpočtu, a nevyhnutných výdavkov obhajcu a advokáta, ktorý je pridelený poškodenej strane ako prokurátor v trestnom konaní o trestných činoch, za ktoré sa stíha ex officio, sa uhrádzajú zo zdrojov orgánu zodpovedného za vedenie trestného konania a majú sa neskôr vymáhať od osôb, ktoré sú povinné ich uhradiť.

Trovy trestného konania uvedené v bodoch 1 – 5 sa uhrádzajú zo zdrojov orgánu zodpovedného za vedenie konania a majú sa vymáhať neskôr od osôb, ktoré sú povinné ich uhradiť, s výnimkou nákladov vzniknutých akýmkoľvek orgánom financovaným zo štátneho rozpočtu a nevyhnutných výdavkov obhajcu a advokáta, ktorý je pridelený poškodenej strane ako prokurátor v trestnom konaní o trestných činoch, za ktoré sa stíha ex officio.

Bez ohľadu na výsledok trestného konania odporcovia, poškodené strany, poškodené strany konajúce ako prokurátori, súkromní prokurátori, obhajcovia, právni zástupcovia, advokáti, svedkovia, súdni znalci, tlmočníci a odborníci znášajú náklady spojené so svojou účasťou, akýmkoľvek oneskorením pri vykonávaní dôkazov alebo vypočutí a iné náklady konania spôsobené ich zavinením, ako aj časť paušálnej sumy.

Odporcom, ktorí boli uznaní vinnými, súd nariadi pokryť trovy trestných konaní, pokiaľ nie sú oprávnení na úplné alebo čiastočné oslobodenie. V prípade uznania viny viacerých odporcov súd každému z nich nariadi, aby znášal primeranú časť trov konania, alebo ak to nie je možné, prikáže im, aby znášali trovy konania spoločne a nerozdielne.

Súd môže vo svojom rozhodnutí o trovách konania oslobodiť odporcu od povinnosti úplne alebo čiastočne pokryť: náklady súvisiace so svedkami, súdnymi znalcami, tlmočníkmi a inými odborníkmi; náklady na technický záznam, prepis zvukových záznamov a náklady na vyšetrovanie na mieste; náklady na kopírovanie alebo zaznamenávanie súborov alebo častí súborov; náklady na prepravu odporcu; výdavky súvisiace s účasťou odporcu alebo zadržanej osoby; náklady na dopravu a cestovné výdavky všetkých osôb konajúcich v úradnej funkcii; náklady na zdravotnú starostlivosť odporcu, ktorý nemá nárok na zdravotnú starostlivosť počas zadržania, vyšetrovacej väzby alebo počas pobytu v zdravotníckom zariadení na základe rozhodnutia súdu; náklady na pôrod; paušálnu sumu, ako aj odmenu a nevyhnutné výdavky prideleného obhajcu. Ak tieto okolnosti nastanú po vydaní rozhodnutia o trovách konania, predsedajúci sudca (predsjednik vijeća) môže vydať osobitné rozhodnutie, ktorým sa odporca oslobodí od povinnosti znášať trovy trestného konania. Súd môže požiadať odporcu, aby predložil osvedčenie vydané daňovou správou, ktoré potvrdzuje jeho finančnú situáciu a príjmy.

Ak sa však desať rokov odo dňa, keď rozhodnutie o trovách trestného konania nadobudlo právoplatnosť, zistí, že finančná situácia odsúdenej osoby značí, že je schopná úplne alebo čiastočne pokryť trovy trestného konania vrátane nákladov určeného obhajcu, predsedajúci sudca môže na návrh prokurátora (državni odvjetnik) odsúdenej osobe po tom, ako zareaguje na návrh, nariadiť, aby tieto náklady úplne alebo čiastočne pokryla.

V rámci zákona o trestnom konaní z roku 2008 sa od odporcu nevyžaduje, aby v každom prípade znášal trovy konania. Ak sa trestné konanie preruší alebo ak sa vydá rozsudok, ktorým sa odporca zbaví obvinenia alebo sa obvinenie zamietne, trovy trestného konania a nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli odporcovi, ako aj odmena obhajcu sa vyúčtujú zo štátneho rozpočtu.

Súkromný prokurátor a poškodená strana ako prokurátor musia uhradiť trovy trestného konania, nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli odporcovi, ako aj odmenu a nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli jeho obhajcovi, ak sa konanie ukončí rozsudkom, ktorým je odporca zbavený obvinenia, alebo zamietnutím obvinenia, prípadne rozhodnutím o prerušení konania, pokiaľ už nebolo prerušené, alebo ak je vydaný rozsudok o zamietnutí obvinenia z dôvodu smrti odporcu či preto, že trestné stíhanie sa stalo premlčaným z dôvodu omeškania konania bez zavinenia poškodenej strany ako prokurátora alebo súkromného prokurátora. Ak sa konanie preruší z dôvodu stiahnutia obvinení alebo zdržania sa trestného stíhania, odporca a súkromný prokurátor alebo poškodená strana, ktorá koná ako prokurátor, sa môžu dohodnúť na vyrovnaní príslušných trov. Ak existuje niekoľko súkromných prokurátorov alebo poškodených strán, ktoré konajú ako prokurátori, všetci budú znášať náklady spoločne a nerozdielne.

Nariadenia upravujúce trovy konania – právny základ

Informácie o trovách trestného konania sú k dispozícii v hlave X, článkoch 145 až 152 zákona o trestnom konaní z roku 2008zákone o právnickej profesiisadzobníku odmeny právnikov a náhrady nákladovzákone o súdnych poplatkoch (Zakon o sudskim pristojbama) (ak sa trestné konanie začne na základe súkromných obvinení, zaplatíte súdny poplatok vo výške 250,00 HRK).

Informácie online o trovách konania

Všetky tieto zákony sú k dispozícii v Úradnom vestníku Chorvátskej republiky, Narodne novine, alebo na webovom sídle Chorvátskej advokátskej komory.

Daň z pridanej hodnoty

Keďže advokáti podliehajú dani z pridanej hodnoty (DPH), táto daňová povinnosť sa vzťahuje aj na ich služby. DPH sa účtuje so sadzbou 25 % na každej faktúre vystavenej advokátom. Treba poznamenať, že tabuľky uvedené v sadzobníku odmeny právnikov a náhrady nákladov sú bez DPH, ktorá sa účtuje pri fakturácii.

Trovy priestupkového konania

Trovy priestupkového konania zahŕňajú:

  • výdavky, ktoré vznikli orgánu štátnej správy ako oprávnenému prokurátorovi v dôsledku zistenia prečinu pomocou technických prostriedkov alebo vykonaním potrebných analýz a znaleckých posudkov,
  • všetky výdavky súdu zaplatené vopred z pridelených prostriedkov zo štátneho rozpočtu pri vedení konania (výdavky súvisiace so svedkami, súdnymi znalcami, tlmočníkmi a inými odborníkmi; náklady na vyšetrovanie na mieste; náklady na účasť odporcu alebo iných osôb na konaní; cestovné výdavky a odmeny všetkých osôb konajúcich v úradnej funkcii atď.),
  • paušálna suma trov priestupkového konania:

a) vzniknutá orgánom zodpovedným za vedenie konania;

b) vzniknutá miestnemu súdu (općinski sud), ktorý rozhoduje o námietke proti povinnému súdnemu príkazu v prípade prečinov;

c) vzniknutá chorvátskemu Najvyššiemu priestupkovému súdu (Visoki prekršajni sud) pri vydaní konečného rozhodnutia o zodpovednosti odporcu za prečin, ak sa prerokovalo odvolanie podané prokurátorom aj odporcom alebo odvolanie, ktoré podal len odporca;

  • náklady na zdravotnú starostlivosť odporcu, ktorý nemá nárok na zdravotnú starostlivosť počas väzby alebo počas pobytu v zdravotníckom zariadení na základe rozhodnutia súdu,
  • cestovné výdavky odporcu,
  • nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli poškodenej strane a poškodenej strane, ktorá koná ako prokurátor, ich právnym zástupcom a advokátom,
  • nevyhnutné výdavky a odmeny, ktoré sa majú zaplatiť obhajcovi odporcu.

Paušálna suma sa určuje v medziach stanovených osobitným nariadením, pričom sa zohľadňuje zložitosť a trvanie konania a finančná situácia odporcu.

Súd bude v neskoršom štádiu vymáhať trovy konania zaplatené vopred z pridelených prostriedkov zo štátneho rozpočtu od odporcu alebo iných osôb, ktoré sú povinné ich uhradiť v súlade s ustanoveniami tohto zákona.
Súd vedie samostatný zoznam všetkých vzniknutých nákladov súvisiacich s výdavkami, ktoré vznikli orgánu štátnej správy ako oprávnenému prokurátorovi v dôsledku identifikácie prečinov pomocou technických prostriedkov alebo vykonaním potrebných analýz a znaleckých posudkov; všetkými výdavkami súdu zaplatenými vopred z pridelených prostriedkov zo štátneho rozpočtu pri vedení konania (výdavky súvisiace so svedkami, súdnymi znalcami, tlmočníkmi a inými odborníkmi; náklady na vyšetrovanie na mieste; náklady na účasť odporcu alebo iných osôb na konaní; cestovné výdavky a odmeny všetkých osôb konajúcich v úradnej funkcii atď.); a s výdavkami na zdravotnú starostlivosť odporcu, ktorý nemá nárok na zdravotnú starostlivosť vo väzbe alebo v zdravotníckom zariadení na základe rozhodnutia súdu.

Osoba žiadajúca o náhradu týchto nákladov musí súdu predložiť špecifikáciu nákladov spolu s potrebnými informáciami a dôkazmi o vzniknutých nákladoch.

Náklady na tlmočenie do menšinových jazykov v Chorvátsku vyplývajúce z uplatňovania ustanovení ústavy a zákona o právach národnostných menšín na používanie ich jazyka a písma v Chorvátskej republike (Zakon o uporabi jezika i pisma nacionalnih manjina u Republici Hrvatskoj) nebudú účtované osobám, ktoré sú podľa tohto zákona povinné uhradiť trovy konania.
Minister spravodlivosti vydáva pravidlá o náhrade trov priestupkového konania.

Otázka toho, kto je povinný uhradiť trovy konania, ako aj otázka rokovania o trovách konania sú upravené v článkoch 139 a 140 zákona o prečinoch (Prekršajni zakon; NN č. 107/07, 39/13, 157/13, 110/15, 70/17 a 118/18).

Trovy občianskeho súdneho konania

Trovy občianskeho súdneho konania pozostávajú z oprávnených výdavkov vzniknutých v priebehu konania alebo na účely konania. Určité náklady, ako sú súdne poplatky, súvisia s fungovaním orgánu zodpovedného za vedenie konania; ostatné výdavky, ako sú náklady na znalecké posudky alebo tlmočnícke služby, sa týkajú nákladov, ktoré sa majú uhradiť súdnemu znalcovi alebo súdnemu tlmočníkovi. Trovy občianskeho súdneho konania zahŕňajú aj cestovné náklady a náklady na pobyt a ušlú mzdu svedka, ale väčšinu tvoria náklady na zastupovanie v konaní, ktoré vznikli advokátovi zastupujúcemu strany konania.

Väčšina ustanovení o nákladoch vzniknutých v občianskom súdnom konaní sa nachádza v zákone o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) vrátane nákladov na vykonanie dôkazov (článok 168 zákona o občianskom súdnom konaní), nákladov na podanie návrhu na urovnanie sporu formou zmieru v žalobách o náhradu škody alebo nákladov, ktoré vznikli strane, ktorá má v úmysle podať občianskoprávnu žalobu s cieľom chrániť svoje individuálne práva. Predtým však musia podať návrh na urovnanie sporu formou zmieru [článok 186 písm. a) zákona o občianskom súdnom konaní].

Tieto náklady spravidla hradí strana predkladajúca návrh, no môžu jej byť následne nahradené v rámci trov konania v závislosti od jej úspešnosti v právnom spore.

Náklady vzniknuté v priebehu občianskeho súdneho konania sa týkajú výdavkov potrebných na preukázanie určitých skutočností (náklady na predloženie dôkazov, náklady na výsluch svedkov) a nákladov na zastupovanie.

Náhrada všetkých týchto nákladov od protistrany závisí od úspechu v konaní. V zásade každá strana vopred znáša náklady, ktoré jej vznikli v dôsledku žaloby (článok 152 zákona o občianskom súdnom konaní), zatiaľ čo strana konania, ktorá v spore úplne uspela, má nárok na plnú náhradu trov konania (článok 154 zákona o občianskom súdnom konaní). Malo by sa však zohľadniť aj to, či boli tieto náklady potrebné na účely právneho sporu, pretože strana má nárok len na náhradu takýchto nákladov (článok 155 zákona o občianskom súdnom konaní).

Súd môže nariadiť každej strane konania, aby znášala svoje vlastné náklady, keď je jej úspech v konaní čiastočný, alebo uložiť jednej strane povinnosť nahradiť primeranú časť trov druhej strane a vedľajšiemu účastníkovi konania.

Súd môže rozhodnúť, že jedna zo strán by mala uhradiť všetky náklady, ktoré vznikli protistrane a jej vedľajšiemu účastníkovi konania, ak protistrana neuspela len v pomerne malej časti svojho nároku, čím nevzniknú osobitné náklady.

Dve základné zásady, na ktorých je založené rozhodnutie o trovách občianskeho súdneho konania, sú zásada úspešnosti (causae) a zásada zavinenia (culpe).

Strana, ktorej vznikli náklady z dôvodu vlastného zavinenia alebo z dôvodu udalosti, ktorá sa jej stala, nemá nárok na náhradu trov konania protistranou bez ohľadu na jej úspech v právnom spore (článok 156 zákona o občianskom súdnom konaní).

Právo na náhradu nákladov v prípade späťvzatia žaloby alebo mnohostranného právneho sporu či v prípade dosiahnutia súdneho zmieru upravuje článok 158 ods. 1, články 159, 161 a 324 zákona o občianskom súdnom konaní.

Trovy občianskeho súdneho konania, ako aj súdne poplatky sa určujú podľa hodnoty predmetu sporu v čase podania určitej žaloby a nie podľa toho, aká by mohla byť ich hodnota v čase, keď sa hlavné pojednávanie skončí. Okrem toho sa trovy občianskeho súdneho konania určujú úmerne k úspešnosti vzhľadom na hodnotu predmetu sporu v čase ukončenia hlavného pojednávania.

Povinnosť platiť súdne poplatky upravuje zákon o súdnych poplatkoch.

Strana súdneho konania môže uplatniť právo na oslobodenie od platenia trov konania a právo na kvalifikovanú právnu pomoc spôsobom a za podmienok, ktoré sú stanovené v osobitných nariadeniach upravujúcich bezplatnú právnu pomoc (článok 172 zákona o občianskom súdnom konaní).

Súd rozhoduje o náhrade nákladov na základe konkrétneho návrhu strany konania bez pojednávania. V návrhu je strana povinná uviesť náklady, ktorých náhradu požaduje. Návrh na náhradu trov konania musí strana podať najneskôr na konci ústneho pojednávania, ktoré predchádza rokovaniu o trovách. Ak sa však takéto rozhodnutie má vydať bez predchádzajúceho ústneho pojednávania, strana musí do návrhu, o ktorom rozhodne súd, zahrnúť návrh na náhradu trov konania. Súd rozhodne o návrhu na náhradu trov konania v rozsudku alebo uznesení o ukončení konania pred súdom (článok 164 zákona o občianskom súdnom konaní).

Rozhodnutie o trovách konania obsiahnuté v rozsudku možno napadnúť len sťažnosťou podanou proti uzneseniu, pokiaľ rozhodnutie vo veci samej nie je napadnuté súčasne (článok 167 zákona o občianskom súdnom konaní).

Trovy vykonávacieho konania

Náklady na vykonávacie konanie pozostávajú z výdavkov, ktoré vznikli stranám, súdu a ostatným účastníkom vykonávacieho konania, a to v súvislosti s vykonávacím konaním alebo priamo v dôsledku neho.

Exekučný zákon (Ovršni zakon) obsahuje relatívne málo ustanovení upravujúcich trovy takéhoto konania. Iba jeden článok sa zaoberá výlučne náhradou trov vykonávacieho konania (článok 14 exekučného zákona). Uvádza sa v ňom záloha na trovy konania, dôsledky nesplnenia povinnosti strán uhradiť trovy konania vopred a uplatňovanie týchto ustanovení v zabezpečovacích konaniach.

Ustanovenia, ktoré by súdu umožnili nariadiť náhradu nákladov, nie sú obsiahnuté v exekučnom zákone. Namiesto toho sa podľa článku 21 ods. 1 exekučného zákona primerane uplatňujú ustanovenia zákona o občianskom súdnom konaní.

V súlade so zákonom o výkone exekúcie peňažných prostriedkov (Zakon o provedbi ovrhe na novčanim sredstvima) z 1. januára 2011 sa finančná agentúra (FINA) zaväzuje vymáhať peňažné prostriedky od podnikateľských subjektov a občanov voči všetkým ich účtom a termínovaným vkladom vo všetkých bankách podľa osobného identifikačného čísla exekučného dlžníka, a to bez ich súhlasu.

V súlade s článkom 8 pravidiel týkajúcich sa druhov a výšky poplatkov za služby stanovené v zákone o výkone exekúcie peňažných prostriedkov (Pravilnik o vrstama i visini naknada za obavljanje poslova propisanih Zakonom o provedbi ovrhe na novčanim sredstvima) vedenie FINA určuje výšku poplatkov uvedených v pravidlách vo svojom cenníku, ktorý schvaľuje minister financií. Výňatok z cenníka služieb FINA v rámci zákona o výkone exekúcie peňažných prostriedkov si môžete stiahnuť z oficiálneho webového sídla.

Trovy konania súvisiace s nariaďovaním a výkonom exekúcie a zabezpečovania musí zaplatiť vopred exekučný veriteľ alebo zadržiavateľ. Exekučný veriteľ alebo zadržiavateľ je povinný uhradiť trovy konania vopred v lehote stanovenej súdom.

V prípade exekúcie hnuteľného majetku súd nariadi exekučnému veriteľovi, aby v určitej lehote uhradil náklady potrebné na vykonanie určitých exekučných úkonov (úkony súdneho exekútora na účely zaistenia a vyhodnotenia, konfiškácie, premiestnenia a odovzdania hnuteľného majetku do starostlivosti súdu, exekučného veriteľa alebo tretej strany). Exekučný veriteľ nemá právo odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a je povinný ho vykonať. Náklady sa uhrádzajú na vkladový účet súdu.

Ak exekučný veriteľ alebo zadržiavateľ nedodrží rozhodnutie súdu o úhrade nákladov v lehote stanovenej súdom a exekučný alebo zabezpečovací úkon nemožno vykonať bez toho, aby zaplatil, súd odloží nútený výkon. Ak sa náklady potrebné na vykonanie určitého úkonu, ktorý nie je nevyhnutný na exekúciu, nepredložia v lehote stanovenej súdom, úkon sa neuskutoční (článok 14 ods. 2 exekučného zákona).

V prípade exekúcie nehnuteľného majetku jeden z exekučných úkonov zahŕňa určenie hodnoty majetku. To sa robí rozhodnutím súdu podľa jeho uváženia po pojednávaní, na ktorom majú strany možnosť predložiť svoje vyhlásenia a podporné dôkazy (článok 92 ods. 1 exekučného zákona). Každá strana však takisto môže navrhnúť, aby sa hodnota nehnuteľného majetku určila znaleckým posudkom vypracovaným príslušným súdnym znalcom. V takom prípade musí táto strana vopred uhradiť náklady na znalecký posudok.

Okrem všeobecných ustanovení upravujúcich náhradu trov vykonávacieho konania obsahuje exekučný zákon – v časti týkajúcej sa exekúcie nehnuteľného majetku – ustanovenia o trovách konania, ktorými sa určuje poriadok vyrovnania pri rozdelení obstarávacej ceny.

Výnosy z predaja musia pokrývať predovšetkým trovy vykonávacieho konania týkajúce sa súdnych poplatkov a záloh zaplatených za vykonanie exekučných úkonov, ako aj dane a iné poplatky splatné za predchádzajúci rok a účtované za predané nehnuteľnosti. Tieto náklady majú prednosť pred všetkými ostatnými nárokmi strán aj ostatných účastníkov konania (článok 113 ods. 1 bod 1 exekučného zákona).

Pokiaľ ide o právne postavenie zadržiavateľa v prípade exekúcie nehnuteľného majetku, z judikatúry vyplýva, že okrem strán konania má aj zadržiavateľ nárok aj na náhradu trov konania.

Exekúcia nehnuteľného majetku si vyžaduje použitie súdneho exekútora, ktorý má nárok na náhradu nákladov. V tomto prípade sa uplatňujú ustanovenia zákona o občianskom súdnom konaní týkajúce sa náhrady nákladov (v článku 155 zákona o občianskom súdnom konaní sú stanovené náklady, ktoré treba nahradiť, a v článku 154 zákona o občianskom súdnom konaní sa stanovujú podmienky náhrady trov konania).

Keďže exekučný zákon neobsahuje žiadne ustanovenia o spôsobe rozhodovania o trovách konania ani o výške trov konania, orgány rozhodujúce o trovách uplatňujú všeobecné ustanovenia zákona o občianskom súdnom konaní, v ktorých sa uvádza, že pri rozhodovaní o tom, ktoré trovy sa majú nahradiť strane konania, súd zohľadní len náklady, ktoré boli nevyhnutné na vedenie konania. O nevyhnutných nákladoch a výške trov rozhoduje súd, pričom starostlivo preskúma všetky okolnosti a zohľadní najmä pravidlá zákona o občianskom súdnom konaní upravujúce prípravné konanie na hlavné pojednávanie, ktoré zahŕňa písomné podania, jedno prípravné pojednávanie a jedno hlavné pojednávanie (článok 155 zákona o občianskom súdnom konaní).

Okrem nákladov na zastupovanie exekučného veriteľa advokátom je v prípade exekúcie na základe verejnej listiny exekučný veriteľ oprávnený aj na náhradu nákladov na notárske poplatky.

Pravidlá týkajúce sa odmeny a náhrady nákladov notárov vo vykonávacom konaní (Pravilnik o nagradama i naknadi troškova javnih bilježnika u ovršnom postupku) špecifikujú, že náklady na úkony notárov pri prijímaní návrhov na exekúciu majú byť uhradené exekučným veriteľom vopred. Ak exekučný veriteľ nevyhovie rozhodnutiu súdu o zaplatení nákladov vopred, vykonávacie konanie sa preruší (článok 14 ods. 2 exekučného zákona).

Skutočnosť, že hnuteľný majetok nemožno predať na aukciách a že nárok exekučného veriteľa zostáva nevyriešený, neznamená, že exekučnému veriteľovi nevznikli nevyhnutné náklady na vykonávacie konanie.

Náklady na začatie konania súdom z vlastného podnetu hradí súd vopred zo svojich vlastných zdrojov. V exekučnom zákone sa stanovuje možnosť začať vykonávacie konanie ex officio za predpokladu, že je to výslovne stanovené zákonom.

Notári, ktorí vykonávajú exekúciu na základe verejných listín, majú určité náklady, ako sú notárske poplatky alebo náklady na materiál, ktoré sa môžu týkať výdavkov na doručenie alebo poštové služby, alebo materiálne náklady na papier atď., ako aj náklady súvisiace s vypracovaním návrhu na exekúciu, ak ho vykoná právnik. Tieto náklady musí zaplatiť exekučný veriteľ vopred.

Exekúciu na základe vykonateľného titulu vykonávajú súdy. V tomto prípade náklady, ktoré má zaplatiť exekučný veriteľ vopred, pozostávajú zo súdnych poplatkov, ako aj z výdavkov spojených s prípravou návrhov na exekúciu právnikmi.

Exekučný dlžník alebo osoba, ktorej majetok podlieha záložnému právu, musí nahradiť nevyhnutné náklady na exekúciu alebo zabezpečenie exekučnému veriteľovi alebo zadržiavateľovi (článok 14 ods. 4 exekučného zákona). Dané právne ustanovenie je základom pre rozhodnutie o trovách konania.

Ak sa prijme rozhodnutie o nevyhnutných trovách [založené] na vykonateľnom titule na základe verejnej listiny alebo návrhu postúpeného príslušnému súdu na rozhodnutie vo veci a na vydanie rozhodnutia stranám konania, exekučný veriteľ má nárok na náhradu notárskeho poplatku zaplateného v jednotnej sume v závislosti od výšky nároku a je takisto oprávnený účtovať DPH z tejto sumy.

Prípady, v ktorých exekučný veriteľ nemá nárok na náhradu trov konania, sú upravené v článku 39 ods. 1, 2 a 3 exekučného zákona a v článku 72 ods. 1 exekučného zákona.

Exekučný veriteľ má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku zavinenia protistrany alebo udalosti, ktorá sa jej stala, bez ohľadu na výsledok konania (článok 156 zákona o občianskom súdnom konaní, ktorý sa uplatňuje podľa článku 21 ods. 1 exekučného zákona). Toto ustanovenie je v súlade s ustanoveniami zákona o občianskom súdnom konaní, ktoré upravujú náhradu trov konania na základe zásady zavinenia.

Exekučný dlžník (alebo osoba, ktorej majetok podlieha záložnému právu) má však takisto nárok na náhradu všetkých trov konania, ktoré neoprávnene spôsobil exekučný veriteľ (článok 14 ods. 5 exekučného zákona).

Návrh na náhradu trov konania by sa mal predložiť najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia konania (článok 14 ods. 6 exekučného zákona). Rozhodnutie o návrhu na náhradu trov konania sa vydáva buď ako neoddeliteľná súčasť vykonateľného titulu, alebo ako samostatný príkaz, ktorý, ak nadobudne právoplatnosť, predstavuje vykonateľný titul, na základe ktorého možno o výkon požiadať v inom vykonávacom konaní.

Nariadenia upravujúce trovy občianskeho súdneho konania a vykonávacieho konania:

Zákon o občianskom súdnom konaní (NN č. 53/91, 91/92, 58/93, 112/99, 88/01, 117/03, 88/05, 02/07, 84/08, 123/08, 57/11, 148/11, 25/13 a 89/14)

Exekučný zákon (NN č. 112/12, 25/13, 93/14, 55/16 a 73/17)

Zákon o výkone exekúcie peňažných prostriedkov (NN č. 91/10 a 112/12)

Zákon o súdnych poplatkoch (NN č. 118/18)

Zákon o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o besplatnoj pravnoj pomoći) (NN č. 143/13)

Sadzobník odmeny právnikov a náhrady nákladov (NN č. 142/12, 103/14, 118/14 a 107/15)

Pravidlá týkajúce sa dočasného sadzobníka notárov (Pravilnik o privremenoj javnobilježničkoj tarifi) (NN č. 38/94, 82/94, 52/95 a 115/212)

Pravidlá týkajúce sa odmeny a náhrady nákladov notárov vo vykonávacom konaní (NN č. 8/11 a 114/12)

Pravidlá týkajúce sa odmeny a náhrady nákladov notárov, ktorí konajú ako súdni správcovia v pozostalostných konaniach (Pravilnik o visini nagrade i naknade troškova javnog bilježnika kao povjerenika suda u ostavinskom postupku) (NN č. 135/03)

Pravidlá týkajúce sa sadzobníka náhrady nákladov a odmeny za služby certifikovaného komisionára (Pravilnik o tarifi za naknadu troškova i nagradu za obavljanje javne komisione djelatnosti) (NN č. 115/12)

Pravidlá týkajúce sa druhov a výšky poplatkov za uskutočnenie predaja nehnuteľného a hnuteľného majetku vo vykonávacom konaní (Pravilnik o vrstama i visini naknada za obavljanje poslova provedbe prodaje nekretnina i pokretnina u ovršnom postupku) (NN č. 156/14)

Pravidlá týkajúce sa druhov a výšky poplatkov za služby stanovené v zákone o výkone exekúcie peňažných prostriedkov (NN č. 105/10, 124/11, 52/12 a 6/13)

Pravidlá týkajúce sa poplatkov za plnenie služobných povinností mimo priestorov súdu (Pravilnik o naknadama za obavljanje službenih radnji izvan zgrade suda) (NN č. 38/14)

Všetky tieto zákony a nariadenia sú k dispozícii v Úradnom vestníku Chorvátskej republiky (Narodne novine) alebo na webových sídlach profesijných komôr a FINA.

Posledná aktualizácia: 14/12/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.