Informácie podľa oblasti
Náklady na právnické služby
Na základe zákona o advokácii (Zakon o odvjetništvu) a po dohode s ministrom spravodlivosti Chorvátska advokátska komora (Hrvatska odvjetnička komora) vypracúva a prijíma sadzobník odmien právnikov a náhrady nákladov (Tarifa o nagradama i naknadi troškova za rad odvjetnika). Sadzobník určuje spôsob ocenenia, výpočtu a úhrady za služby právnikov a výdavky, ktoré sú účastníci konania povinní zaplatiť právnikovi alebo advokátskej kancelárii za služby poskytované na základe splnomocnenia alebo rozhodnutia príslušného orgánu v súlade so zákonom o advokácii.
Náklady na zastupovanie zahŕňajú právnické služby a daň z pridanej hodnoty, ako aj výdavky potrebné na poskytovanie týchto služieb. Náklady na zastupovanie hradí klient (účastník konania).
Sadzobník odmien právnikov a náhrady nákladov upravuje najmä náhradu nákladov súvisiacich s rôznymi druhmi konaní (ako sú trestné a priestupkové konania, občianske súdne konania atď.).
Právnici sú povinní dodržiavať sadzobník pre každú poskytnutú službu a vystaviť účastníkovi konania faktúru.
Položky sadzobníka sa môžu zvýšiť o 100 %, ak sa v danej veci vyžadujú osobitné odborné znalosti a odborné vedomosti, alebo ak je daná vec mimoriadne zložitá alebo predstavuje osobitné riziko zodpovednosti za poskytované služby.
Osobitné odborné znalosti a odborné vedomosti sú uznávané najmä v zložitých sporoch alebo konaniach, prípadne pri práci na konkrétnych typoch zmlúv, kde sa vyžaduje znalosť – alebo preskúmanie – cudzieho práva alebo právnej literatúry, prípadne štúdium či výskum špecializovaných tém v oblasti strojárstva, chémie, technológie, prírodných a fyzikálnych vied, medicíny, spoločenských vied alebo používanie cudzieho jazyka atď.
Vzhľadom na všetky okolnosti poskytovaných služieb a výhody plynúce účastníkovi konania právnici môžu takisto znížiť niektoré položky sadzobníka o 50 %.
V etickom kódexe advokátov (Kodeks odvjetničke etike) sa od nich vyžaduje, aby informovali klienta o približnej výške nákladov na zastupovanie a aby ho upozornili na možnosť, že náklady uložené klientovi, ktoré sa majú účtovať protistrane, môžu byť nižšie ako suma uvedená na faktúre právnika.
Trovy trestného konania
V zákone o trestnom konaní [Zakon o kaznenom postupku; Narodne novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 152/08, 76/09, 80/11, 121/11, 91/12, 143/12, 56/13 a 145/13, 152/14, 70/17, ďalej len zákon z roku 2008] sa vymedzujú trovy trestného konania a stanovuje sa, že za takéto trovy sa považujú akékoľvek výdavky, ktoré vznikli pri trestnom konaní od jeho začiatku až do konca, výdavky na získavanie dôkazov pred trestným konaním a výdavky na poskytovanie právnej pomoci. Trovy trestného konania zahŕňajú:
- výdavky spojené so svedkami, súdnymi znalcami, tlmočníkmi a ďalšími odborníkmi; náklady na technické zaznamenávanie, prepis zvukových nahrávok a náklady na vyšetrovanie na mieste; náklady na kopírovanie alebo zaznamenávanie spisov alebo častí spisov;
- náklady na prepravu obvineného;
- výdavky súvisiace s účasťou obvineného alebo zadržanej osoby;
- náklady na dopravu a cestovné výdavky všetkých osôb konajúcich v úradnej funkcii;
- náklady na zdravotnú starostlivosť obvineného, ktorý nemá nárok na zdravotnú starostlivosť, počas väzby či vyšetrovacej väzby alebo počas pobytu v zdravotníckom zariadení na základe rozhodnutia súdu, ako aj náklady na pôrod;
- paušálnu sumu;
- odmeny a nevyhnutné výdavky obhajcu, nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli súkromnému prokurátorovi a poškodenej strane, ktorá koná ako prokurátor, a ich právnym zástupcom, ako aj odmeny a potrebné výdavky ich advokátov;
- potrebné výdavky, ktoré vznikli poškodenej strane a jej právnemu zástupcovi, ako aj odmena a nevyhnutné výdavky jej advokáta.
Trovy uvedené v odseku 2 bode 1 až 5 tohto článku, s výnimkou trov, ktoré vznikli akýmkoľvek orgánom financovaným zo štátneho rozpočtu, a nevyhnutných výdavkov obhajcu a advokáta, ktorý je pridelený poškodenej strane ako prokurátor v trestnom konaní o trestných činoch, za ktoré sa stíha ex officio, sa narádzajú zo zdrojov orgánu zodpovedného za vedenie trestného konania a majú sa neskôr vymáhať od osôb, ktoré sú povinné ich uhradiť.
Trovy trestného konania uvedené v bodoch 1 – 5 sa narádzajú zo zdrojov orgánu zodpovedného za vedenie konania a majú sa vymáhať neskôr od osôb, ktoré sú povinné ich uhradiť, s výnimkou nákladov akýchkoľvek orgánov financovaných zo štátneho rozpočtu a nevyhnutných výdavkov obhajcu a advokáta, ktorý je pridelený poškodenej strane ako prokurátor v trestnom konaní o trestných činoch, za ktoré sa stíha ex officio.
Bez ohľadu na výsledok trestného konania obvinení, poškodené strany, poškodené strany konajúce ako prokurátori, súkromní prokurátori, obhajcovia, právni zástupcovia, advokáti, svedkovia, súdni znalci, tlmočníci a odborníci znášajú náklady spojené so svojou účasťou, akýmkoľvek oneskorením pri získavaní dôkazov alebo vypočúvaní a iné náklady konania spôsobené ich zavinením, ako aj časť paušálnej sumy.
Obvineným, ktorí boli uznaní vinnými, súd nariadi nahradiť trovy trestných konaní, pokiaľ nie sú oprávnení na úplné alebo čiastočné oslobodenie. V prípade uznania viny viacerých obvinených súd každému z nich nariadi, aby znášal primeranú časť trov konania alebo, ak to nie je možné, prikáže im, aby znášali trovy konania spoločne a nerozdielne.
Vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa trov môže súd oslobodiť obvineného od povinnosti plne alebo čiastočne uhradiť: náklady spojené so svedkami, súdnymi znalcami, tlmočníkmi a ďalšími odborníkmi; náklady na technické zaznamenávanie, prepis zvukových nahrávok a náklady na vyšetrovanie na mieste; náklady na kopírovanie alebo zaznamenávanie spisov alebo častí spisov; náklady na prepravu obvineného; výdavky súvisiace s účasťou obvineného alebo zadržanej osoby; náklady na dopravu a cestovné výdavky všetkých osôb konajúcich v úradnej funkcii; náklady na zdravotnú starostlivosť obvineného, ktorý nemá nárok na zdravotnú starostlivosť, počas väzby či vyšetrovacej väzby alebo počas pobytu v zdravotníckom zariadení na základe rozhodnutia súdu; náklady na pôrod; paušálnu sumu, ako aj odmeny a nevyhnutné výdavky určeného obhajcu. Ak tieto okolnosti nastanú po vydaní rozhodnutia o trovách konania, predsedajúci sudca (predsjednik vijeća) môže vydať osobitné rozhodnutie, ktorým sa obvinený oslobodí od povinnosti znášať trovy trestného konania. Súd môže požiadať obvineného, aby predložil osvedčenie vydané daňovou správou, ktoré potvrdzuje jeho finančnú situáciu a príjmy.
Ak sa však desať rokov odo dňa, keď rozhodnutie o trovách trestného konania nadobudlo právoplatnosť, zistí, že finančná situácia odsúdenej osoby znamená, že je schopná úplne alebo čiastočne nahradiť trovy trestného konania vrátane nákladov na určeného obhajcu, predsedajúci sudca môže na návrh prokurátora (državni odvjetnik) odsúdenej osobe po tom, ako zareaguje na návrh, nariadiť, aby tieto trovy úplne alebo čiastočne nahradila.
Podľa zákona o trestnom konaní z roku 2008 sa od obvineného nevyžaduje, aby v každom prípade znášal trovy konania. Ak sa trestné konanie preruší alebo ak sa vydá rozsudok, ktorým sa obvinený zbaví obvinenia alebo sa obvinenie odmietne, trovy trestného konania a nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli obvinenému, ako aj odmena obhajcu sa vyúčtujú zo štátneho rozpočtu.
Súkromný prokurátor a poškodená strana ako prokurátor musia nahradiť trovy trestného konania, nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli obvinenému, ako aj odmenu a nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli jeho obhajcovi, ak sa konanie ukončí rozsudkom, ktorým bol obvinený zbavený obvinenia, alebo zamietnutím obvinenia, prípadne rozhodnutím o prerušení konania, pokiaľ už nebolo prerušené, alebo ak bol vydaný rozsudok o zamietnutí obvinenia z dôvodu smrti obvineného alebo preto, že trestné stíhanie sa stalo premlčaným z dôvodu omeškania konania bez zavinenia poškodenej strany ako prokurátora alebo súkromného prokurátora. Ak sa konanie preruší z dôvodu stiahnutia obvinení alebo zdržania sa trestného stíhania, obvinený a súkromný prokurátor alebo poškodená strana, ktorá koná ako prokurátor, sa môžu dohodnúť na vyrovnaní príslušných trov. Ak existuje niekoľko súkromných prokurátorov alebo poškodených strán, ktoré konajú ako prokurátori, všetci budú znášať náklady spoločne a nerozdielne.
Nariadenia upravujúce trovy konania – právny základ
Informácie o trovách trestného konania sú k dispozícii v hlave X, článkoch 145 až 152 zákona o trestnom konaní z roku 2008, v zákone o advokácii, sadzobníku odmien právnikov a náhrady nákladov a v zákone o súdnych poplatkoch (Zakon o sudskim pristojbama) (ak sa trestné konanie začne na základe súkromných obvinení, zaplatíte súdny poplatok vo výške 250,00 HRK).
Informácie online o trovách konania
Všetky tieto zákony sú k dispozícii v Úradnom vestníku Chorvátskej republiky Narodne novine alebo na webovom sídle Chorvátskej advokátskej komory.
Daň z pridanej hodnoty
Keďže advokáti podliehajú dani z pridanej hodnoty (DPH), táto daňová povinnosť sa vzťahuje aj na ich služby. DPH sa účtuje so sadzbou 25 % na každej faktúre vystavenej advokátom. Treba poznamenať, že tabuľky uvedené v sadzobníku odmien právnikov a náhrady nákladov sú bez DPH, ktorá sa účtuje pri fakturácii.
Trovy priestupkového konania
Trovy priestupkového konania zahŕňajú:
- výdavky, ktoré vznikli orgánu štátnej správy ako oprávnenému prokurátorovi v dôsledku zistenia prečinu pomocou technických prostriedkov alebo vykonaním potrebných analýz a znaleckých posudkov,
- všetky výdavky súdu hradené vopred z príspevkov zo štátneho rozpočtu počas vedenia konania (výdavky spojené so svedkami, súdnymi znalcami, tlmočníkmi a ďalšími odborníkmi; náklady na vyšetrovanie na mieste; náklady súvisiace s účasťou obvineného alebo iných osôb; cestovné výdavky a odmena všetkých osôb konajúcich v úradnej funkcii atď.),
- paušálna suma trov priestupkového konania:
- ktorá vznikla orgánom zodpovedným za vedenie konania;
- ktorá vznikla miestnemu súdu (općinski sud) rozhodujúcemu o námietke proti povinnému súdnemu príkazu v prípade prečinov;
- ktorá vznikla chorvátskemu Najvyššiemu priestupkovému súdu (Visoki prekršajni sud) pri vydaní konečného rozhodnutia o zodpovednosti odporcu za prečin, ak sa prerokovalo odvolanie podané prokurátorom aj obvineným alebo odvolanie, ktoré podal len obvinený;
- náklady na zdravotnú starostlivosť obvineného, ktorý nemá nárok na zdravotnú starostlivosť, počas väzby alebo počas pobytu v zdravotníckom zariadení na základe rozhodnutia súdu;
- cestovné výdavky obvineného,
- nevyhnutné výdavky, ktoré vznikli poškodenej strane a poškodenej strane, ktorá koná ako prokurátor, jej právnym zástupcom a advokátom,
- nevyhnutné výdavky a odmeny, ktoré sa majú zaplatiť obhajcovi obvineného.
Paušálna suma sa určuje v medziach stanovených osobitným nariadením, pričom sa zohľadňuje zložitosť a trvanie konania a finančná situácia obvineného.
Súd bude v neskoršom štádiu vymáhať trovy konania zaplatené vopred z príspevkov zo štátneho rozpočtu od obvineného alebo iných osôb, ktoré sú povinné ich uhradiť v súlade s ustanoveniami tohto zákona.
Súd vedie osobitný zoznam, v ktorom sú uvedené všetky výdavky, ktoré vznikli orgánu štátnej správy ako oprávnenému prokurátorovi v dôsledku zistenia prečinov pomocou technických prostriedkov alebo vykonaním potrebných analýz a znaleckých posudkov, všetky výdavky súdu hradené vopred z príspevkov zo štátneho rozpočtu počas vedenia konania (výdavky spojené so svedkami, súdnymi znalcami, tlmočníkmi a ďalšími odborníkmi; náklady na vyšetrovanie na mieste; náklady súvisiace s účasťou obvineného alebo iných osôb; cestovné výdavky a odmena všetkých osôb konajúcich v úradnej funkcii atď.), a náklady na zdravotnú starostlivosť obvineného, ktorý nemá nárok na zdravotnú starostlivosť, počas väzby alebo počas pobytu v zdravotníckom zariadení na základe rozhodnutia súdu.
Osoba žiadajúca o náhradu týchto nákladov musí súdu predložiť špecifikáciu nákladov spolu s potrebnými informáciami a dôkazmi o vzniknutých nákladoch.
Náklady na tlmočenie do menšinových jazykov v Chorvátsku vyplývajúce z uplatňovania ustanovení ústavy a zákona o právach národnostných menšín na používanie ich jazyka a písma v Chorvátskej republike (Zakon o uporabi jezika i pisma nacionalnih manjina u Republici Hrvatskoj) nebudú účtované osobám, ktoré sú podľa tohto zákona povinné uhradiť trovy konania.
Minister spravodlivosti vydáva pravidlá o náhrade trov priestupkového konania.
Zodpovednosť za náhradu trov a oslobodenie od náhrady trov konania sa stanovuje v článkoch 139 a 140 zákona o priestupkoch (Prekršajni zakon; NN, č. 107/07, 39/13, 157/13, 110/15, 70/17 a 118/18).
Trovy občianskeho súdneho konania
Trovy občianskeho súdneho konania pozostávajú z oprávnených výdavkov vzniknutých v priebehu konania alebo na účely konania. Niektoré trovy, ako napríklad súdne poplatky, súvisia s fungovaním orgánu zodpovedného za vedenie konania; iné výdavky, ako napríklad náklady na znalecké posudky alebo tlmočnícke služby, sa týkajú nákladov splatných súdnemu znalcovi alebo súdnemu tlmočníkovi. Trovy občianskeho súdneho konania zahŕňajú aj cestovné náklady a náklady na pobyt a ušlú mzdu svedka, ale väčšinu tvoria náklady na zastupovanie v konaní, ktoré vznikli advokátovi zastupujúcemu účastníkov konania.
Väčšina ustanovení o nákladoch vzniknutých v občianskoprávnom konaní sa nachádza v zákone o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) vrátane nákladov na získanie dôkazov (článok 168 zákona o občianskom súdnom konaní), nákladov na podanie návrhu na urovnanie sporu zmierom v žalobách o náhradu škody alebo nákladov, ktoré vznikli strane, ktorá má v úmysle podať občianskoprávnu žalobu s cieľom chrániť svoje individuálne práva. Predtým však musia podať návrh na urovnanie sporu formou zmieru [článok 186 písm. a) zákona o občianskom súdnom konaní].
Tieto trovy spravidla hradí strana predkladajúca návrh, no môžu jej byť následne nahradené v rámci trov konania v závislosti od jej úspešnosti v súdnom spore.
Náklady vzniknuté v priebehu občianskeho súdneho konania sa týkajú nákladov potrebných na preukázanie určitých skutočností (náklady na predloženie dôkazov, náklady na výsluch svedkov) a nákladov na zastupovanie.
Náhrada všetkých týchto nákladov od protistrany závisí od úspechu v konaní. V zásade každý účastník konania vopred znáša náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho činnosti (článok 152 zákona o občianskom súdnom konaní), zatiaľ čo účastník konania, ktorý v spore úplne uspel, má nárok na plnú náhradu trov konania (článok 154 zákona o občianskom súdnom konaní). Malo by sa však zohľadniť aj to, či boli tieto náklady potrebné na účely právneho sporu, pretože účastník konania má nárok na náhradu len takýchto nákladov (článok 155 zákona o občianskom súdnom konaní).
Súd môže nariadiť každej strane konania, aby znášala svoje vlastné trovy, keď je jej úspech v konaní čiastočný, alebo uložiť jednej strane konania povinnosť nahradiť primeranú časť trov druhej strane konania a vedľajšiemu účastníkovi konania.
Súd môže rozhodnúť, že jedna zo strán by mala uhradiť všetky náklady, ktoré vznikli protistrane a jej vedľajšiemu účastníkovi konania, ak protistrana neuspela len v pomerne malej časti svojho nároku, čím nevzniknú osobitné náklady.
Dve základné zásady, na ktorých je založené rozhodnutie o trovách občianskeho súdneho konania, sú zásada úspešnosti (causae) a zásada zavinenia (culpe).
Účastník konania, ktorému vznikli náklady z dôvodu vlastného zavinenia alebo z dôvodu udalosti, ktorá sa mu stala, nemá nárok na náhradu trov konania protistranou bez ohľadu na jeho úspech v právnom spore (článok 156 zákona o občianskom súdnom konaní).
Právo na náhradu trov v prípade späťvzatia žaloby alebo mnohostranného právneho sporu či v prípade dosiahnutia súdneho zmieru upravuje článok 158 ods. 1, články 159, 161 a 324 zákona o občianskom súdnom konaní.
Trovy občianskeho súdneho konania, ako aj súdne poplatky sa určujú podľa hodnoty predmetu sporu v čase podania určitej žaloby a nie podľa toho, aká by mohla byť ich hodnota v čase, keď sa hlavné pojednávanie skončí. Okrem toho sa trovy občianskeho súdneho konania určujú úmerne k úspešnosti vzhľadom na hodnotu predmetu sporu v čase ukončenia hlavného pojednávania.
Povinnosť platiť súdne poplatky upravuje zákon o súdnych poplatkoch.
Účastník súdneho konania môže uplatniť právo na oslobodenie od platenia trov konania a právo na kvalifikovanú právnu pomoc spôsobom a za podmienok, ktoré sú stanovené v osobitných nariadeniach upravujúcich bezplatnú právnu pomoc (článok 172 zákona o občianskom súdnom konaní).
Súd rozhoduje o náhrade trov na základe konkrétneho návrhu účastníka konania bez pojednávania. V návrhu je účastník povinný uviesť trovy, ktorých náhradu požaduje. Návrh na náhradu trov konania musí účastník konania podať najneskôr na konci ústneho pojednávania, ktoré predchádza rokovaniu o trovách. Ak sa však takéto rozhodnutie má vydať bez predchádzajúceho ústneho pojednávania, strana musí zahrnúť návrh na náhradu trov konania do návrhu, o ktorom rozhodne súd. Súd rozhodne o návrhu na náhradu trov konania v rozsudku alebo uznesení o ukončení konania pred súdom (článok 164 zákona o občianskom súdnom konaní).
Rozhodnutie o trovách konania obsiahnuté v rozsudku možno napadnúť len sťažnosťou podanou proti uzneseniu, pokiaľ rozhodnutie vo veci samej nie je napadnuté súčasne (článok 167 zákona o občianskom súdnom konaní).
Trovy vykonávacieho konania
Trovy vykonávacieho konania pozostávajú z výdavkov, ktoré vznikli účastníkom konania, súdu a ostatným osobám zúčastneným na vykonávacom konaní, a to v súvislosti s vykonávacím konaním alebo priamo v dôsledku neho.
Zákon o nútenom výkone (Ovršni zakon) obsahuje relatívne málo ustanovení upravujúcich trovy takéhoto konania. Iba jeden článok sa zaoberá výlučne náhradou trov vykonávacieho konania (článok 14 zákona o nútenom výkone). Uvádza sa v ňom záloha na trovy konania, dôsledky nesplnenia povinnosti účastníkov konania nahradiť trovy konania vopred a uplatňovanie týchto ustanovení v zabezpečovacích konaniach.
Ustanovenia, ktoré by umožnili súdu nariadiť náhradu trov, nie sú obsiahnuté v zákone o nútenom výkone. Namiesto toho sa podľa článku 21 ods. 1 zákona o nútenom výkone primerane uplatňujú ustanovenia zákona o občianskom súdnom konaní.
V súlade so zákonom o nútenom výkone v súvislosti s menovými fondmi (Zakon o provedbi ovrhe na novčanim sredstvima) z 1. januára 2011 sa finančná agentúra (FINA) zaväzuje vymáhať peňažné prostriedky od podnikateľských subjektov a občanov voči všetkým ich účtom a termínovaným vkladom vo všetkých bankách podľa osobného identifikačného čísla exekučného dlžníka, a to bez ich súhlasu.
V súlade s článkom 8 pravidiel týkajúcich sa druhov a výšky poplatkov za služby stanovené v zákone o nútenom výkone v súvislosti s menovými fondmi (Pravilnik o vrstama i visini naknada za obavljanje poslova propisanih Zakonom o provedbi ovrhe na novčanim sredstvima) vedenie FINA určuje výšku poplatkov uvedených v pravidlách vo svojom cenníku, ktorý schvaľuje minister financií. Výňatok z cenníka služieb FINA v rámci zákona o nútenom výkone v súvislosti s menovými fondmi si môžete stiahnuť z oficiálneho webového sídla.
Trovy konania súvisiace s nariaďovaním a výkonom exekúcie a zabezpečovania musí zaplatiť vopred exekučný veriteľ alebo zadržiavateľ. Exekučný veriteľ alebo zadržiavateľ je povinný uhradiť trovy konania vopred v lehote stanovenej súdom.
V prípade exekúcie hnuteľného majetku súd nariadi exekučnému veriteľovi, aby v určitej lehote uhradil náklady potrebné na vykonanie určitých exekučných úkonov (úkony súdneho exekútora na účely zaistenia a vyhodnotenia, konfiškácie, premiestnenia a odovzdania hnuteľného majetku do starostlivosti súdu, exekučného veriteľa alebo tretej strany). Exekučný veriteľ nemá právo odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a je povinný ho vykonať. Náklady sa uhrádzajú na vkladový účet súdu.
Ak exekučný veriteľ alebo zadržiavateľ nedodrží rozhodnutie súdu o náhrade trov konania v lehote stanovenej súdom a exekučný alebo zabezpečovací úkon nemožno vykonať bez ich zaplatenia, súd nútený výkon odloží. Ak sa náklady potrebné na vykonanie určitého úkonu, ktorý nie je nevyhnutný na nútený výkon, nepredložia v lehote stanovenej súdom, úkon sa neuskutoční (článok 14 ods. 2 zákona o nútenom výkone).
V prípade exekúcie nehnuteľného majetku jeden z exekučných úkonov zahŕňa určenie hodnoty majetku. To sa robí rozhodnutím súdu podľa jeho uváženia po pojednávaní, na ktorom majú účastníci konania možnosť predložiť svoje vyhlásenia a podporné dôkazy (článok 92 ods. 1 zákona o nútenom výkone). Každá strana však takisto môže navrhnúť, aby sa hodnota nehnuteľného majetku určila znaleckým posudkom vypracovaným príslušným súdnym znalcom. V takom prípade musí táto strana vopred uhradiť náklady na znalecký posudok.
Okrem všeobecných ustanovení upravujúcich náhradu trov vykonávacieho konania obsahuje zákon o nútenom výkone – v časti týkajúcej sa exekúcie nehnuteľného majetku – ustanovenia o trovách konania, ktorým sa určuje poradie vyrovnania pri rozdelení obstarávacej ceny.
Výnosy z predaja musia pokrývať predovšetkým trovy vykonávacieho konania týkajúce sa súdnych poplatkov a záloh zaplatených za vykonanie exekučných úkonov, ako aj dane a iné poplatky splatné za predchádzajúci rok a účtované za predané nehnuteľnosti. Tieto náklady majú prednosť pred všetkými ostatnými nárokmi účastníkov konania aj ostatných strán zúčastnených na konaní (článok 113 ods. 1 bod 1 zákona o nútenom výkone).
Pokiaľ ide o právne postavenie zadržiavateľa v prípade exekúcie nehnuteľného majetku, z judikatúry vyplýva, že okrem účastníkov konania má aj zadržiavateľ nárok aj na náhradu trov konania.
Exekúcia nehnuteľného majetku si vyžaduje použitie súdneho exekútora, ktorý má nárok na náhradu trov. V tomto prípade sa uplatňujú ustanovenia zákona o občianskom súdnom konaní týkajúce sa náhrady trov (v článku 155 zákona o občianskom súdnom konaní sa stanovujú náklady, ktoré treba nahradiť, a v článku 154 zákona o občianskom súdnom konaní sa stanovujú podmienky náhrady trov konania).
Keďže zákon o nútenom výkone neobsahuje žiadne ustanovenia o spôsobe rozhodovania o trovách konania ani o výške trov konania, orgány rozhodujúce o trovách uplatňujú všeobecné ustanovenia zákona o občianskom súdnom konaní, v ktorých sa uvádza, že pri rozhodovaní o tom, ktoré trovy sa majú nahradiť strane konania, súd zohľadní len náklady, ktoré boli potrebné na vedenie konania. O nevyhnutných nákladoch a výške trov rozhoduje súd, pričom starostlivo preskúma všetky okolnosti a zohľadní najmä pravidlá zákona o občianskom súdnom konaní upravujúce prípravné konanie na hlavné pojednávanie, ktoré zahŕňa písomné podania, jedno prípravné pojednávanie a jedno hlavné pojednávanie (článok 155 zákona o občianskom súdnom konaní).
Okrem nákladov na zastupovanie exekučného veriteľa advokátom je v prípade núteného výkonu na základe verejnej listiny exekučný veriteľ oprávnený aj na náhradu nákladov na notárske poplatky.
V Pravidlách týkajúcich sa poplatkov a odmien notárov pri vykonávacích konaniach (Pravilnik o naknadi i nagradi javnih bilježnika u ovršnom postupku) sa stanovuje, že náklady na úkony vykonané notármi pri prijímaní návrhov na exekúciu a vydávaní vykonateľných titulov na základe verejnej listiny musí exekučný veriteľ uhradiť vopred. Ak exekučný veriteľ vopred neuhradí náklady, vykonávacie konanie sa preruší (článok 14 ods. 2 zákona o nútenom výkone).
Skutočnosť, že hnuteľný majetok nemožno predať na aukciách a že nárok exekučného veriteľa zostáva nevyriešený, neznamená, že exekučnému veriteľovi nevznikli nevyhnutné náklady na vykonávacie konanie.
Náklady na začatie konania súdom z vlastného podnetu hradí súd vopred zo svojich vlastných zdrojov. V zákone o nútenom výkone sa stanovuje možnosť začať vykonávacie konanie ex officio za predpokladu, že je to výslovne stanovené zákonom.
Notári vykonávajúci exekúciu na základe verejných listín majú určité náklady, ako sú notárske poplatky alebo náklady na materiál, ktoré môžu súvisieť s nákladmi na doručovanie alebo poštové služby, prípadne nákladmi na kancelárske potreby, napr. papier atď., ako aj náklady súvisiace s vypracovaním návrhu na exekúciu, ak ho vykonáva právnik. Tieto náklady musí zaplatiť exekučný veriteľ vopred.
Exekúciu na základe vykonateľného titulu vykonávajú súdy. V tomto prípade náklady, ktoré má zaplatiť exekučný veriteľ vopred, pozostávajú zo súdnych poplatkov, ako aj z výdavkov spojených s prípravou návrhov na exekúciu právnikmi.
Exekučný dlžník alebo osoba, ktorej majetok podlieha záložnému právu, musí nahradiť nevyhnutné náklady na exekúciu alebo zabezpečenie exekučnému veriteľovi alebo zadržiavateľovi (článok 14 ods. 4 zákona o nútenom výkone). Dané právne ustanovenie je základom pre rozhodnutie o trovách konania.
Ak sa prijme rozhodnutie o nevyhnutných trovách [založené] na vykonateľnom titule na základe verejnej listiny alebo návrhu postúpeného príslušnému súdu na rozhodnutie vo veci a na vydanie rozhodnutia účastníkom konania, exekučný veriteľ má nárok na náhradu notárskeho poplatku zaplateného v jednotnej sume v závislosti od výšky nároku a je takisto oprávnený účtovať DPH z tejto sumy.
Prípady, keď exekučný veriteľ nie je oprávnený na úhradu trov konania, sa upravujú v článku 39 ods. 1, 2 a 3 a článku 72 ods. 1 zákona o nútenom výkone.
Exekučný veriteľ má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku zavinenia protistrany alebo udalosti, ktorá sa jej stala, bez ohľadu na výsledok konania (článok 156 zákona o občianskom súdnom konaní, ktorý sa uplatňuje podľa článku 21 ods. 1 zákona o nútenom výkone). Toto ustanovenie je v súlade s ustanoveniami zákona o občianskom súdnom konaní, ktoré upravujú náhradu trov konania na základe zásady zavinenia.
Exekučný dlžník (alebo osoba, ktorej majetok podlieha záložnému právu) má však nárok aj na náhradu všetkých trov konania, ktoré neoprávnene spôsobil exekučný veriteľ (článok 14 ods. 5 zákona o nútenom výkone).
Návrh na náhradu trov konania by sa mal predložiť najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia konania (článok 14 ods. 6 zákona o nútenom výkone). Rozhodnutie o návrhu na náhradu trov konania sa vydáva buď ako neoddeliteľná súčasť vykonateľného titulu, alebo ako samostatný príkaz, ktorý, ak nadobudne právoplatnosť, predstavuje vykonateľný titul, na základe ktorého možno o výkon požiadať v inom vykonávacom konaní.
Nariadenia upravujúce trovy občianskeho súdneho konania a vykonávacieho konania:
Zákon o občianskom súdnom konaní (NN č. 53/91, 91/92, 58/93, 112/99, 88/01, 117/03, 88/05, 02/07, 84/08, 123/08, 57/11, 148/11, 25/13, 89/14 a 70/19)
Zákon o nútenom výkone (NN č. 112/12, 25/13, 93/14, 55/16, 73/17 a 131/20)
Zákon o nútenom výkone v súvislosti s menovými fondmi (NN č. 68/18, 2/20, 46/20 a 47/20)
Zákon o súdnych poplatkoch (NN č. 118/18)
Zákon o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o besplatnoj pravnoj pomoći), (NN č. 143/13)
Sadzobník odmien právnikov a náhrady nákladov (NN č. 142/12, 103/14, 118/14 a 107/15)
Pravidlá týkajúce sa dočasného sadzobníka notárov (Pravilnik o privremenoj javnobilježničkoj tarifi) (NN č. 38/94, 82/94, 52/95, 115/12, 120/15 a 64/19)
Pravidlá týkajúce sa poplatkov a odmien notárov vo vykonávacom konaní (NN č. 9/21)
Pravidlá týkajúce sa odmien a náhrady nákladov notárov konajúcich ako súdni správcovia v pozostalostných konaniach (Pravilnik o visini nagrade i naknade troškova javnog bilježnika kao povjerenika suda u ostavinskom postupku) (NN č. 135/03)
Pravidlá týkajúce sa sadzobníka náhrady nákladov a odmien za služby certifikovaného komisionára (Pravilnik o tarifi za naknadu troškova i nagradu za obavljanje javne komisione djelatnosti) (NN č. 115/12)
Pravidlá týkajúce sa druhov a výšky poplatkov za uskutočnenie predaja nehnuteľného a hnuteľného majetku vo vykonávacom konaní (Pravilnik o vrstama i visini naknada za obavljanje poslova provedbe prodaje nekretnina i pokretnina u ovršnom postupku) (NN č. 156/14)
Pravidlá týkajúce sa druhov a výšky poplatkov za služby stanovené v zákone o nútenom výkone v súvislosti s menovými fondmi (NN č. 71/18)
Pravidlá týkajúce sa poplatkov za plnenie služobných povinností mimo priestorov súdu (Pravilnik o naknadama za obavljanje službenih radnji izvan zgrade suda) (NN č. 38/14)
Všetky tieto zákony a nariadenia sú k dispozícii v Úradnom vestníku Chorvátskej republiky (Narodne novine) alebo na webových sídlach profesijných komôr a FINA.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.