Trovy konania

Litva

V tejto časti nájdete informácie o súdnych trovách v Litve.

Autor obsahu
Litva

Rodinné právo – rozvod

Rodinné právo – starostlivosť o deti

Rodinné právo – výživné

Obchodné právo – zmluva

Obchodné právo – zodpovednosť

Nariadenie o odmenách pre právnické profesie

1. Právni zástupcovia

V Litve takáto profesia neexistuje.

2. Právnici

Odmeny právnikov nie sú v Litve regulované. Líšia sa podľa úrovne zložitosti prípadu a daných prostriedkov. Odmeny však nesmú prekročiť maximálnu sumu stanovenú odporúčaniami, ktoré schvaľuje minister spravodlivostipredseda Rady litovskej advokátskej komory (Lietuvos advokatų tarybos pirmininkas).

3. Obhajcovia

V Litve takáto profesia neexistuje.

4. Exekútori

Exekútori sa využívajú iba vtedy, ak dlžník nesplní rozsudok a musia sa vypracovať právne vykonateľné dokumenty. Odmeny, ich výplata a výnimka z nákladov na vymáhanie je regulovaná Pokynmi na vykonávanie rozsudkov. Všetky náklady na vymáhanie musí zaplatiť veriteľ uznaný súdom. Poplatky za exekútora sa musia získať od dlžníka počas vynesenie rozsudku alebo po ňom.

Výška poplatkov závisí od typu potrebného vymáhania a od toho, koľkokrát sa poskytuje. Niektoré náklady na vymáhanie sú pevne stanovené: niektoré stoja 60 LTL na hodinu a niektoré sú stanovené podľa percent z hodnoty majetku, ktorý sa vymáha.

Fixné náklady

Fixné náklady občianskoprávneho konania

Fixné náklady pre stranu v občianskoprávnych konaniach

Náklady na právne spory v občianskoprávnych konaniach sa skladajú z ceny kolku a ďalších nákladov: zastupovanie, vydanie súdnych dokumentov, poplatky za znalcov, overovatelia/svedkovia, exekúcia, atď. Cena kolku je v niektorých prípadoch definovaná v občianskom súdnom poriadku a je fixná. Náklady na právne spory sú stanovené v časti VIII občianskeho súdneho poriadku (Civilinio proceso kodeksas).

Fáza občianskoprávneho konania, v rámci ktorej je potrebné uhradiť fixné náklady sporových strán

Cena kolku sa väčšinou platí pred podaním žaloby na súde.

Fixné náklady v rámci trestných konaní

Fixné náklady pre sporové strany v trestnoprávnych konaniach

V trestných súdnych konaniach nie sú pre strany sporu žiadne fixné náklady.

Fixné náklady v ústavnoprávnych konaniach

Fixné náklady pre sporové strany v ústavných konaniach

Ústavné konania sú bezplatné, nie sú však dostupné širokej verejnosti.

Informácie, ktoré musia právni zástupcovia vopred poskytnúť

Na základe zákona nie je žiadna takáto priama povinnosť.

Trovy, ktoré musí zaplatiť strana, ktorá vyhrala súdny spor

Trovy v občianskoprávnych konaniach sú stanovené v časti VIII občianskeho súdneho poriadku.

Zdroje trov

Kde nájdem informácie o zdrojoch trov v Litve?

Viac informácií nájdete v priloženej Litovskej správe o štúdii o transparentnosti trov PDF (950 Kb) en.

V akých jazykoch môžem získať informácie o zdrojoch trov v Litve?

Informácie sú dostupné v anglickom jazyku.

Kde nájdem informácie o mediácii?

Viac informácií nájdete na internetovej stránke: Postup súdnej mediácie

Právna pomoc

Podmienky týkajúce sa poskytovania právnej pomoci

Podľa litovských právnych predpisov sa rozlišujú dva druhy štátom garantovanej právnej pomoci:

  1. „Primárna právna pomoc“ (pirminė teisinė pagalba) sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v súlade s postupom stanoveným zákonom o štátom garantovanej právnej pomoci, právnom poradenstve a príprave dokumentov, ktoré sa majú odovzdať orgánom verejnej správy, s výnimkou procesných dokumentov. Právna pomoc sa tiež vzťahuje na poradenstvo pre mimosúdne vyrovnanie sporu, opatrenia na zmierne urovnanie sporov a prípravu dohôd o urovnaní sporu.
  2. „Sekundárna právna pomoc“ (antrinė teisinė pagalba) sa vzťahuje na prípravu dokumentov, obhajobu a zastupovanie na súde. To zahŕňa proces vykonávania a zastupovania počas predbežnej mimosúdnej fázy sporu – ak takýto postup vyžaduje zákon alebo rozhodnutie súdu. Právna pomoc sa tiež vzťahuje na náklady na súdne spory, ktoré vznikajú v občianskoprávnych konaniach, náklady, ktoré vznikajú v správnych konaniach a náklady súvisiace s prerokúvaním civilnej žaloby podanej v trestnom prípade.

Všetci občania Litovskej republiky, občania ďalších členských štátov Európskej únie, ďalšie fyzické osoby, ktoré sa legálne zdržiavajú v Litve alebo členských štátoch, a ďalšie osoby uvedené v medzinárodných zmluvách, ktorých signatárom je Litva, majú právo na primárnu právnu pomoc bez ohľadu na svoj príjem.

Všetci občania Litovskej republiky, občania ďalších členských štátov Európskej únie, ďalšie fyzické osoby, ktoré sa legálne zdržiavajú v Litovskej republike a ďalších členských štátoch, môžu požiadať o sekundárnu právnu pomoc. Ak chce nejaká osoba získať sekundárnu právnu pomoc, jej majetok a ročný príjem by nemali byť vyššie než majetok a príjem stanovený vládou v zákone o štátom garantovanej právnej pomoci.

Pri posudzovaní chudoby (maximálnej sumy, pod úrovňou ktorej sa žiadateľ považuje za chudobného) sa teda používa systém spoločnej minimálnej výšky.

Nárok na právnu pomoc

Vláda stanovila dve úrovne majetku a príjmov, podľa ktorých sa posudzuje. Majetok a príjem žiadateľa by nemal prekročiť prvú alebo druhú úroveň stanovenú zákonom. Ročný čistý príjem žiadateľa (za posledných dvanásť mesiacov) by okrem toho nemal prekročiť prvú alebo druhú úroveň príjmu stanovenú v litovských právnych predpisoch.

Chudoba nie je jediným kritériom, ktorý sa používa na určenie spôsobilosti osoby na príjem sekundárnej právnej pomoci.

Nárok na právnu pomoc prvej úrovne vzniká, keď príjem osoby za rok nepresahuje 8 000 litas (2 318,8 EUR) plus 3 000 litas (869,6 EUR) na každú vyživovanú osobu. Nárok na právnu pomoc druhej úrovne vzniká vtedy, keď príjem osoby za rok nepresahuje 12 000 litas (3 478,2 EUR) plus 4 400 litas (1 275,3 EUR) na každú vyživovanú osobu. Na účel posúdenia chudoby sa povinnosti žiadateľa voči vyživovaným osobám neberú do úvahy.

Rozsah sekundárnej právnej pomoci so zohľadnením majetku a príjmu danej osoby, zaručí a zabezpečí štát takto:

  1. 100%– ak sa na základe majetku a príjmu osoby stanoví prvá úroveň
  2. 50% – ak sa na základe majetku a príjmu osoby stanoví druhá úroveň

Štát musí zaručiť a pokryť 100 % nákladov na sekundárnu právnu pomoc poskytnutú osobám uvedeným v článku 12 tohto zákona (pozri nižšie). Tie sa zaplatia bez ohľadu na majetok a príjem osoby. Výnimkou sú osoby (uvedené v pododseku 6 článku 12 tohto zákona), ktoré môžu s majetkom a príjmom voľne disponovať. Tie sú priradené do druhej úrovne. V tomto prípade štát zaručí a pokryje 50 % nákladov na sekundárnu právnu pomoc.

Niektoré skupiny osôb majú nárok na sekundárnu právnu pomoc bez ohľadu na výšku majetku a príjmu stanovenú vládou (podľa článku 12 zákona o štátom garantovanej právnej pomoci):

  1. Osoby v trestných konaniach (podľa článku 51 trestného súdneho poriadku) a v iných prípadoch stanovených zákonom, kde je fyzická prítomnosť obhajcu povinná
  2. Poškodené strany v prípadoch zahŕňajúcich odškodnenie za škodu vzniknutú prostredníctvom trestných činov, vrátane prípadov, v ktorých sa rieši žaloba o náhradu škody ako súčasť trestnej veci
  3. Osoby, ktoré dostávajú sociálnu pomoc pre rodiny (jednotlivcov) s nízkym príjmom podľa litovských právnych predpisov
  4. osoby žijúce v zariadeniach starostlivosti
  5. Osoby, u ktorých je potvrdené ťažké postihnutie; osoby, u ktorých sa potvrdila pracovná neschopnosť; osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek a u ktorých sa zistila určitá vysoká úroveň osobitných potrieb. Patria sem aj opatrovníci (poručníci), pri ktorých je štátom garantovaná právna pomoc potrebná na zastupovanie a obhajobu práv a záujmov chovanca (dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti)
  6. Osoby, ktoré preukázali, že nemôžu disponovať svojím majetkom a prostriedkami z objektívnych dôvodov. Z týchto dôvodov majetok a ročný príjem, ktorým môžu voľne disponovať, neprekračuje úroveň majetku a príjmu stanovenú v zákone o právnej pomoci
  7. Osoby s ťažkou duševnou poruchou, pri ktorých sa berú do úvahy otázky súvisiace s ich nútenou hospitalizáciou a liečbou podľa zákona upravujúceho starostlivosť o psychické zdravie. Patria sem aj opatrovníci (poručníci), pri ktorých je štátom garantovaná právna pomoc potrebná na zastupovanie práv a záujmov dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti (chovanca)
  8. Dlžníci v exekučných konaniach, od ktorých sa vymáha dlžná suma podľa posledného miesta bydliska
  9. Rodičia alebo iní právni zástupcovia neplnoletých detí, u ktorých sa berie do úvahy otázka súdneho vysťahovania
  10. Neplnoletí, ktorí sa nezávisle obrátia na súd na obranu svojich práv alebo záujmov chránených a stanovených v zákone. Výnimkou sú tí, ktorí uzatvorili manželstvo v súlade s postupom stanoveným zákonom alebo boli súdom uznaní ako spôsobilí na právne úkony
  11. Osoby, ktoré sú právne nespôsobilé vo veciach, pri ktorých je potrebné rozhodnutie o spôsobilosti fyzickej osoby
  12. Osoby zainteresované vo veciach týkajúcich sa registrácie narodenia
  13. Ďalšie osoby zainteresované vo veciach ustanovených zmluvami podpísanými Litovskou republikou.

Odmeny znalcov

Súd musí zaplatiť znalcom ušlý zárobok – v práci alebo z ich bežného zamestnania – za každý deň, ktorý musia stráviť na súde. Platí sa im za vykonanie príslušného vyšetrenia a nahrádzajú všetky výdavky súvisiace s dostavením sa na súd, cestovaním a ubytovaním, spolu s denným príspevkom. Strana, ktorá podala návrh na predvolanie znalca, musí zaplatiť zálohu na sumu, ktorú súd stanoví vopred. Ak žiadosť o znalca predložia obidve strany, zaplatia zálohu rovnakým dielom. Záloha sa platí na osobitný účet súdu.

Ak v prípadoch ustanovených litovským občianskym zákonníkom (Lietuvos Respublikos civilinis kodeksas) alebo inými zákonmi súd predvolá svedkov (liudytojai) a znalcov (ekspertai) zo svojej vlastnej iniciatívy, výdavky sa musia zaplatiť zo štátneho rozpočtu. To môže zahŕňať nariadenie preskúmania alebo vykonania obhliadky na mieste udalosti.

Pri určovaní výšky zálohy sa musí brať do úvahy výška budúcich výdavkov. Súd zaplatí poplatky znalcom po tom, ako vykonajú svoje úlohy. Súd tiež musí zaplatiť znaleckým inštitúciám za vykonanie preskúmania v súlade s faktúrou predloženou po vykonaní preskúmania. Tieto sumy sa zaplatia z osobitného účtu súdu, otvoreného v banke podľa miesta súdu. Ak sa nevyberie žiadna záloha, sumy zaplatené znalcom a znaleckým inštitúciám sa musia zaúčtovať na osobitný účet súdu a zaplatí ich strana, proti ktorej sa vynesie rozsudok, alebo strany v pomere k výške potvrdených a zamietnutých nárokov. Maximálnu výšku týchto poplatkov stanovuje Ministerstvo spravodlivosti

Odmeny prekladateľov a tlmočníkov

Súd uhrádza prekladateľom ušlý zárobok, ktorý vzniká z dôvodu ich neprítomnosti v práci alebo pri bežnom zamestnaní, za každý deň, ktorý musia stráviť na súde. Prekladateľom sa musí zaplatiť za ich prekladateľskú prácu a nahradiť všetky výdavky, ktoré im vzniknú z dôvodu dostavenia sa na súd, cestovania, ubytovania, a denný príspevok. Strana, ktorá odovzdáva súdu dokumenty a požaduje ich preloženie do cudzieho jazyka, musí vopred zaplatiť zálohu sumy stanovenej súdom.

Súd musí prekladateľov zaplatiť z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré sú na to vyčlenené, okrem súm zaplatených prekladateľom za preklad súdnych dokumentov, ktoré strany odovzdajú, do cudzieho jazyka. Náklady na tlmočnícke/prekladateľské služby počas pojednávania súdu sa musia hradiť zo štátneho rozpočtu. Maximálnu výšku týchto výdavkov stanovuje Ministerstvo spravodlivosti.

Súvisiace prílohy

Litovská správa o štúdii o transparentnosti trov PDF (950 Kb) en

Posledná aktualizácia: 07/04/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.