Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku chorvátčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: angličtina.
Swipe to change

Právna pomoc

Chorvátsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké náklady sú spojené so súdnym konaním a kto ich za normálnych okolností znáša?

V článku 151 zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) sa stanovuje, že náklady na súdne spory zahŕňajú výdavky, ktoré vzniknú v priebehu konania alebo v súvislosti s ním. Tieto náklady zahŕňajú napríklad výdavky za predloženie dôkazov, súdne poplatky, výdavky za zverejnenie, výdavky na diéty a cestovné výdavky sudcov a súdnych zapisovateľov, cestovné výdavky strán v súvislosti s ich dostavením sa na súd a pod. Náklady na súdne konania takisto zahŕňajú odmeny za prácu advokátov a ďalších osôb, ktoré majú právo na odmenu v súlade so zákonom.

Podľa článku 152 zákona o občianskom súdnom konaní každá strana vopred uhrádza náklady, ktoré jej vzniknú v dôsledku jej činností. Ak strana predloží dôkazy, musí na základe rozhodnutia súdu vopred zaplatiť sumu potrebnú na pokrytie nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s predložením dôkazov. Úspech v súdnom spore predstavuje základnú zásadu pre rozhodovanie o tom, kto bude nakoniec znášať náklady na súdny spor. Preto sa v článku 154 prvom odseku zákona o občianskom súdnom konaní stanovuje, že strana, ktorá úplne prehrá spor, je povinná uhradiť náklady protistrany a vedľajšieho účastníka konania, ktoré vznikli počas konania. Vedľajší účastník konania na strane účastníka, ktorý bol v konaní neúspešný, musí uhradiť výdavky, ktoré vznikli jeho konaním. Ak je podľa článku 154 druhého odseku zákona o občianskom súdnom konaní strana v súdnom spore čiastočne úspešná, musí súd rozhodnúť o náhrade nákladov na základe stupňa úspešnosti v súdnom spore v súvislosti s konečnou pohľadávkou, ktorá bola podaná. Osobitné pravidlá sa uplatňujú v prípadoch, keď náklady na súdny spor vzniknú zo zavinenia jednej zo strán alebo z udalosti, ktorá sa jej stala, keď sa rozsudok vynáša na základe priznania, keď navrhovateľ stiahne žalobu alebo sa vzdá nároku, keď súdny spor rozhodne súd a keď sa na súdnom spore zúčastňujú aj iné strany (články 156 – 161 zákona o občianskom súdnom konaní).

2 Čo presne je právna pomoc?

Podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o besplatnoj pravnoj pomoći) je účelom právnej pomoci dosiahnuť rovnosť pred zákonom, poskytnúť občanom Chorvátskej republiky a ďalším osobám účinnú právnu ochranu a prístup k súdom a iným verejnoprávnym subjektom a za rovnakých podmienok v súlade s ustanoveniami zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Právna pomoc sa poskytuje ako primárna alebo sekundárna právna pomoc.

Primárna právna pomoc zahŕňa:

  • všeobecné právne informácie,
  • právne poradenstvo,
  • vypracúvanie podaní predkladaných verejnoprávnym subjektom, Európskemu súdu pre ľudské práva a medzinárodným organizáciám v súlade s medzinárodnými zmluvami a pravidlami činnosti týchto orgánov,
  • zastupovanie v konaniach pred verejnoprávnymi subjektmi,
  • právnu pomoc pri mimosúdnom vyrovnaní formou zmieru.

Primárnu právnu pomoc poskytujú správne orgány žúp a mesta Záhreb (ďalej len: správne orgány), oprávnené združenia a právnické pohotovosti. Pri poskytovaní primárnej právnej pomoci sú správne orgány oprávnené ponúkať všeobecné právne informácie a právne poradenstvo, ako aj vypracúvať podania.

Sekundárna právna pomoc zahŕňa:

  • právne poradenstvo,
  • vypracúvanie podaní v rámci konaní o ochrane práv zamestnanca pred zamestnávateľom,
  • vypracúvanie podaní v rámci právnych sporov,
  • zastupovanie v súdnych konaniach,
  • právnu pomoc pri urovnaní sporu formou zmieru.

Sekundárnu právnu pomoc poskytujú advokáti.

Sekundárna právna pomoc takisto zahŕňa:

  • oslobodenie od platby trov súdnych konaní,
  • oslobodenie od súdnych poplatkov.

3 Mám právo na právnu pomoc?

Nárok na bezplatnú právnu pomoc majú tieto osoby:

  • chorvátski štátni príslušníci,
  • deti, ktoré nie sú chorvátskymi štátnymi príslušníkmi, ale nachádzajú sa v Chorvátsku bez sprievodu dospelého zákonného zástupcu,
  • cudzinci s povolením na prechodný pobyt s podmienkou reciprocity alebo cudzinci s povolením na trvalý pobyt,
  • cudzinci pod dočasnou ochranou,
  • cudzinci s nelegálnym pobytom a cudzinci s povolením na krátkodobý pobyt, v prípade ktorých prebieha konanie na vydanie rozhodnutia o vyhostení alebo rozhodnutia o návrate,
  • žiadatelia o azyl, osoby s postavením osôb oprávnených na azyl a cudzinci, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana, a ich rodinní príslušníci s oprávneným pobytom v Chorvátskej republike pri konaní, pri ktorom sa neposkytuje právna pomoc podľa osobitného zákona.

Aby sa mohla poskytnúť sekundárna právna pomoc, musia byť spravidla splnené tieto majetkové podmienky:

  1. celkový mesačný príjem žiadateľa a členov jeho domácnosti nesmie prekročiť výšku základu pre výpočet (3 326,00 HRK) na jedného člena domácnosti; a
  2. celková hodnota majetku vo vlastníctve žiadateľa a členov jeho domácnosti nesmie prekročiť 60-násobok výšky základu pre výpočet (199 560,00 HRK).

Sekundárna právna pomoc sa schvaľuje bez predchádzajúceho posúdenia ekonomickej situácie žiadateľa, ak je žiadateľ:

  1. dieťa, v prípade ktorého prebieha proces uplatnenia práva na výživné;
  2. obeť násilného trestného činu, v prípade ktorej prebieha konanie na účely uplatnenia práva na náhradu škody za ujmu spôsobenú trestným činom;
  3. príjemcom výživného podľa osobitných právnych predpisov, ktorými sa upravujú práva sociálneho zabezpečenia, alebo
  4. príjemcom príplatku na životné náklady podľa zákona o právach veteránov chorvátskej vojny za nezávislosť a ich rodinných príslušníkov (Zakon o pravima hrvatskih branitelja iz Domovinskog rata i članova njihovih obitelji) a zákona o ochrane vojenských a civilných vojnových veteránov (Zakon o zaštiti vojnih i civilnih invalida rata).

Právnu pomoc možno poskytovať aj v cezhraničných sporoch. Cezhraničný spor je spor, v ktorom strana žiadajúca o právnu pomoc má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte EÚ ako v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci, alebo v ktorom sa má vykonať rozhodnutie.

Právna pomoc pri cezhraničných sporoch sa poskytuje v občianskych a obchodných veciach, mediačných konaniach, mimosúdnych vyrovnaniach, pri výkone úradne osvedčených listín, ako aj v rámci právneho poradenstva pri týchto konaniach. Ustanovenia o právnej pomoci pri cezhraničných sporoch sa neuplatňujú v prípade daňových, colných a ďalších správnych konaní.

Žiadateľovi o právnu pomoc v cezhraničnom spore sa právna pomoc poskytne, ak spĺňa podmienky stanovené v zákone o bezplatnej právnej pomoci. Výnimočne sa právna pomoc môže poskytnúť aj žiadateľovi, ktorý nesplní podmienky pre poskytnutie právnej pomoci stanovené v zákone o bezplatnej právnej pomoci, ak preukáže, že nedokáže zaplatiť náklady za konanie z dôvodu rozdielov v nákladoch na živobytie medzi členským štátom, v ktorom má domicil alebo obvyklý pobyt, a Chorvátskou republikou.

4 Poskytuje sa právna pomoc pri všetkých druhoch konaní?

Primárnu právnu pomoc možno poskytnúť v akejkoľvek právnej veci za podmienky, že:

  • žiadateľ nemá dostatočné vedomosti alebo schopnosti na uplatnenie svojich práv,
  • žiadateľ nezískal právnu pomoc podľa osobitných právnych predpisov,
  • predložená žiadosť nie je zjavne neodôvodnená a
  • materiálne podmienky žiadateľa sú také, že zaplatenie odbornej právnej pomoci by mohlo ohroziť jeho živobytie alebo živobytie členov jeho domácnosti.

Sekundárnu právnu pomoc poskytovanú advokátmi a oslobodenie od platenia nákladov na spory možno schváliť v týchto druhoch konaní:

  • v konaniach týkajúcich sa vecných práv okrem katastrálnych konaní,
  • v konaniach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov,
  • v konaniach týkajúcich sa rodinných vzťahov s výnimkou konaní týkajúcich sa rozvodu dohodou, ak manželia nemajú spoločné ani osvojené maloleté deti alebo plnoleté deti, ktoré sú im zverené do rodičovskej starostlivosti,
  • v prípade exekučných a zabezpečovacích konaní v rámci núteného vymáhania alebo zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich z konaní, pri ktorých možno poskytnúť právnu pomoc v zmysle ustanovení zákona o bezplatnej právnej pomoci,
  • v prípade urovnania sporu formou zmieru,
  • výnimočne vo všetkých ostatných správnych a občianskych súdnych konaniach, ak je to potrebné so zreteľom na osobitné životné okolnosti žiadateľov a členov ich domácnosti v súlade so základným účelom zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Sekundárnu právnu pomoc poskytovanú advokátom možno schváliť v uvedených konaniach za týchto podmienok:

  • konania sú zložité,
  • žiadateľ nie je schopný zastupovať sa,
  • materiálne podmienky žiadateľa sú také, že zaplatenie odbornej právnej pomoci by mohlo ohroziť jeho živobytie alebo živobytie členov jeho domácnosti v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v článku 14 zákona o bezplatnej právnej pomoci,
  • súdny spor nie je šikanózny,
  • žiadosť žiadateľa nebola v priebehu posledných šiestich mesiacov zamietnutá z dôvodu úmyselného poskytnutia nepresných informácií a
  • žiadateľ nezískal právnu pomoc podľa osobitných právnych predpisov.

Oslobodenie od súdnych poplatkov možno schváliť vo všetkých súdnych konaniach (občianskoprávne konania a správne spory), ak sú materiálne podmienky žiadateľa také, že zaplatenie týchto poplatkov by mohlo ohroziť živobytie žiadateľa a členov jeho domácnosti, v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v článku 14 zákona o bezplatnej právnej pomoci. Po rozhodnutí sa osobitná pozornosť venuje výške súdnych poplatkov v konaní, v ktorom sa žiada o oslobodenie.

5 Existujú osobitné postupy v prípade núdze?

Správny orgán musí rozhodnúť o žiadosti o schválenie sekundárnej právnej pomoci do 15 dní od jej podania. Ak by žiadateľ v dôsledku uplynutia lehoty stratil právo na úkon, v súvislosti s ktorým podáva žiadosť, správny orgán musí rozhodnúť o žiadosti v kratšej lehote, ktorá žiadateľovi umožní podať žalobu včas.

6 Kde môžem získať formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci?

Postup na získanie primárnej právnej pomoci sa začína priamym kontaktovaním poskytovateľa primárnej právnej pomoci (oprávnené združenie, právnická pohotovosť alebo správny orgán), pričom nie je potrebné vyplniť žiaden konkrétny formulár žiadosti.

Postup na získanie sekundárnej právnej pomoci sa začína podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vyplnenej na predpísanom formulári na príslušnom úrade. Formulár žiadosti o právnu pomoc je možné získať v kanceláriách a na webových sídlach kancelárií a ministerstva spravodlivosti a verejnej správy (Ministarstvo pravosuđa i uprave).

Žiadosti o právnu pomoc v cezhraničnom spore a žiadosti o postúpenie žiadostí o právnu pomoc v cezhraničnom spore sa predkladajú na formulároch predpísaných v rozhodnutí Komisie 2004/844/ES z 9. novembra 2004, ktorým sa stanovuje forma žiadostí o právnu pomoc podľa smernice Rady 2003/8/ES na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch stanovením minimálnych spoločných pravidiel, ktoré sa týkajú právnej pomoci pri týchto sporoch, a v rozhodnutí 2005/630/ES z 26. augusta 2005, ktorým sa ustanovuje formulár na postúpenie žiadostí o poskytovanie právnej pomoci podľa smernice Rady 2003/8/ES, zverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie.

Formuláre a všetky sprievodné dokumenty v cezhraničnom spore sa musia predkladať preložené do chorvátčiny. Inak bude žiadosť zamietnutá.

7 Ktoré doklady treba predložiť spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci?

Žiadosť sa príslušnému správnemu orgánu musí predložiť spolu s písomným súhlasom žiadateľa a členov jeho domácnosti s prístupom k všetkým údajom o celkovom príjme a majetku, v ktorom žiadateľ potvrdzuje, že poskytnuté informácie sú správne a úplné.

Obete domáceho násilia poskytujú súhlas s povolením prístupu ku všetkým údajom týkajúcim sa príjmov a majetku len samy za seba. Súhlas neposkytujú tí členovia domácnosti, ktorí sa konania zúčastňujú ako žalovaná strana alebo ktorých záujem je protichodný k záujmom žiadateľa.

Formulár žiadosti o právnu pomoc v cezhraničnom spore by mal byť doplnený o príslušné dokumenty, ktoré sa vyžadujú pri rozhodovaní o žiadosti.

8 Kde môžem podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci?

Postup na získanie primárnej právnej pomoci sa začína priamym kontaktovaním poskytovateľa primárnej právnej pomoci (oprávnené združenie, právnická pohotovosť alebo správny orgán), pričom nie je potrebné podať osobitnú žiadosť, zatiaľ čo postup na získanie sekundárnej právnej pomoci sa začína podaním žiadosti príslušnému správnemu orgánu, na území ktorého má žiadateľ domicil alebo obvyklý pobyt.

Žiadateľ s domicilom alebo obvyklým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ktorý žiada o právnu pomoc v cezhraničnom spore pred súdom v Chorvátskej republike, musí podať žiadosť o právnu moci Ministerstvu spravodlivosti a verejnej správy Chorvátskej republiky (prijímajúci orgán).

Strana s domicilom alebo obvyklým pobytom v Chorvátskej republike, ktorá žiada o právnu pomoc v cezhraničnom spore pred súdom iného členského štátu Európskej únie, musí podať žiadosť kancelárii zodpovednej za miesto jej trvalého alebo obvyklého pobytu.

9 Ako zistím, či mám nárok na právnu pomoc?

Sekundárna právna pomoc sa poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa podmienky na výkon práva na právnu pomoc, a to vydaním rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci. Správny orgán musí rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej podania.

10 Čo by som mal(-a) urobiť, ak mám na právnu pomoc nárok?

Rozhodnutie o právnej pomoci zahŕňa právo na využitie všetkých foriem sekundárnej právnej pomoci pri konaní určitého druhu a stupňa. Uvedené rozhodnutie obsahuje osobné údaje príjemcu právnej pomoci, stručný opis právnej veci, na ktorú sa právna pomoc poskytla, formu a rozsah schválenej právnej pomoci, údaje o advokátovi, ktorý bude právnu pomoc poskytovať, a ďalšie údaje súvisiace s rozhodnutím.

Ak žiadateľ podá žiadosť o právnu pomoc v podobe oslobodenia od súdnych poplatkov, musí v podaní alebo pri vykonávaní ďalšieho úkonu v súdnom konaní informovať súd o svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a rozhodnutie, ktorým sa oslobodzuje od zaplatenia súdnych poplatkov, musí predložiť najneskôr šesť mesiacov od dátumu podania alebo dátumu vykonania ďalšieho úkonu v súdnom konaní.

11 Kto vyberá môjho právneho zástupcu, ak mám nárok na právnu pomoc?

V rozhodnutí o poskytnutí sekundárnej právnej pomoci sa uvedie aj advokát, ktorý túto právnu pomoc poskytne. Príjemca právnej pomoci musí rozhodnutie predložiť advokátovi uvedenému v rozhodnutí. Výnimočne správny orgán vymenuje iného advokáta pre príjemcu na základe jeho predchádzajúceho súhlasu, ktorý je priložený k žiadosti o právnu pomoc.

12 Pokrýva právna pomoc všetky trovy konania?

Ako bolo uvedené, rozhodnutie o právnej pomoci zahŕňa právo na využitie všetkých foriem sekundárnej právnej pomoci v konaní určitého druhu a stupňa. V súlade s rozhodnutím o poskytnutí právnej pomoci môže byť príjemca úplne alebo čiastočne oslobodený od platenia poplatkov za právneho zástupcu, nákladov na spor (oslobodenie od platenia preddavku na náklady na svedkov, tlmočníkov, expertov, vyšetrovateľov a súdneho zverejňovania) a súdnych poplatkov.

Právna pomoc sa poskytuje v plnej miere, ak je žiadateľ príjemcom podpory v súlade s osobitnými predpismi, ktorými sa upravuje výkon práv v rámci systému sociálneho zabezpečenia, alebo príplatku na životné náklady podľa zákona o právach veteránov chorvátskej vojny za nezávislosť a ich rodinných príslušníkov a zákona o ochrane vojenských a civilných vojnových veteránov, prípadne ak celkový príjem žiadateľa a členov jeho domácnosti neprekračuje 50 % mesačného základu pre výpočet na jedného člena domácnosti.

Každé zvýšenie celkových príjmov žiadateľa a členov jeho domácnosti nad 50 % základu pre výpočet na člena domácnosti má za následok zníženie výšky právnej pomoci tak, že každé zvýšenie o 10 % má za následok zníženie právnej pomoci o 10 %, ale výška právnej pomoci by nemala byť nižšia než 50 % nákladov určených na právnu pomoc.

Ak právna pomoc nebola poskytnutá v plnej miere, žiadateľ môže podať odvolanie na ministerstvo spravodlivosti a verejnej správy proti časti rozhodnutia, v ktorej sa zamieta poskytnutie právnej pomoci. Týmto odvolaním sa neodkladá využívanie schválenej sumy právnej pomoci. Proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti a verejnej správy, ktorým sa odvolanie zamieta, je možné začať správne konanie.

13 Kto znáša ďalšie náklady, ak mám nárok len na obmedzenú právnu pomoc?

Ak bola poskytnutá znížená výška právnej pomoci, zvyšok nákladov bude znášať príjemca právnej pomoci. V každom prípade, ak príjemca právnej pomoci spor vyhrá, súd rozhodne, že náklady za konanie by tejto strane mala nahradiť druhá strana.

14 Vzťahuje sa právna pomoc aj na odvolania?

V žiadosti o právnu pomoc možno požiadať o poskytnutie právnej pomoci v obidvoch fázach občianskeho súdneho konania. Aby sa mohli pripraviť mimoriadne opravné prostriedky, je potrebné predložiť osobitnú žiadosť a vydá sa osobitné rozhodnutie len pre tento právny úkon.

15 Môže byť právna pomoc odňatá pred ukončením konania (alebo dokonca zrušená po ukončení konania)?

Ak sa v priebehu konania finančná situácia príjemcu právnej pomoci a členov jeho domácnosti zlepší do takej miery, že keby takáto lepšia finančná situácia existovala v čase podania žiadosti, ovplyvnila by právo žiadateľa na právnu pomoc a rozsah právnej pomoci, príslušný správny orgán plne alebo čiastočne zruší rozhodnutie o právnej pomoci. Príjemcovia právnej pomoci musia informovať správny orgán o každom zlepšení svojej finančnej situácie do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa im táto informácia stala známou. Príjemca právnej pomoci môže podať odvolanie na ministerstvo spravodlivosti a verejnej správy proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci, a to do 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti a verejnej správy je možné začať správne konanie.

16 Môžem namietať proti zamietnutiu poskytnutia právnej pomoci?

Žiadateľ o právnu pomoc alebo jej príjemca môže podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o právnu pomoc alebo proti časti rozhodnutia, ktorou sa zamieta poskytnutie plnej právnej pomoci, a to do 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia. Ministerstvo spravodlivosti a verejnej správy musí rozhodnúť o odvolaní do ôsmich dní odo dňa prijatia platného odvolania. Proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti a verejnej správy je možné začať správne konanie.

 

Ďalšie informácie:

Webové sídlo Ministerstva spravodlivosti a verejnej správy

Zákon o bezplatnej právnej pomoci [Narodne novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 143/13 a 98/19]

Zákon o občianskom súdnom konaní (NN č. 53/91, 91/92, 58/93, 112/99, 88/01, 117/03, 88/05, 02/07, 84/08, 96/08, 123/08, 57/11, 148/11 – konsolidované znenie, 25/13, 89/14, 70/19)

Posledná aktualizácia: 23/05/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.