Právna pomoc

Chorvátsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké náklady sú spojené so súdnym konaním a kto ich za normálnych okolností znáša?

V článku 151 Občianskeho právneho poriadku (Zakon o parničnom postupku) sa stanovuje, že náklady na súdne spory zahŕňajú výdavky, ktoré vzniknú v priebehu konania alebo v súvislosti s ním. Tieto náklady zahŕňajú napríklad výdavky za predloženie dôkazov, súdne poplatky, výdavky za zverejnenie, výdavky na diéty a cestovné výdavky sudcov a súdnych zapisovateľov, cestovné výdavky strán v súvislosti s ich dostavením sa na súd a pod. Náklady na súdne konania takisto zahŕňajú odmeny za prácu advokátov a ďalších osôb, ktoré majú právo na odmenu v súlade so zákonom.

Podľa článku 152 Občianskeho právneho poriadku musí každá strana vopred zaplatiť náklady, ktoré jej vzniknú v dôsledku jej činnosti. Keď strana navrhne dôkazy, je súdnym nariadením povinná vopred zaplatiť sumu potrebnú na pokrytie nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s predložením dôkazov. Úspech v súdnom spore predstavuje základnú zásadu pre rozhodovanie o tom, kto bude nakoniec znášať náklady na súdny spor. V prvom odseku článku 154 Občianskeho právneho poriadku sa tak uvádza, že strana, ktorá konanie úplne prehrá, musí zaplatiť náklady protistrany a jej vedľajšieho účastníka konania, ktoré vznikli v priebehu konania. Vedľajší účastník konania, ktorý podporoval neúspešnú stranu, bude znášať náklady, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou. Ak je podľa druhého odseku článku 154 Občianskeho právneho poriadku strana v súdnom spore čiastočne úspešná, musí súd rozhodnúť o náhrade nákladov na základe stupňa úspešnosti v súdnom spore v súvislosti s konečnou pohľadávkou, ktorá bola podaná. Osobitné pravidlá sa uplatňujú v prípadoch, keď náklady na súdny spor vzniknú vinou jednej zo strán alebo udalosťou, čo sa jej stala, keď sa rozsudok vynesie na základe priznania, keď navrhovateľ stiahne žalobu alebo sa vzdá nároku, keď súd urovná súdny spor a na súdnom spore sa zúčastňujú aj spolustrany (články 156 – 161 Občianskeho právneho poriadku).

2 Čo presne je právna pomoc?

Podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o besplatnoj pravnoj pomoći) je cieľom právnej pomoci dosiahnuť rovnosť pred zákonom, poskytnúť občanom Chorvátskej republiky a iným osobám účinnú právnu ochranu a prístup k súdu a ďalším verejným orgánom za rovnakých podmienok v súlade s ustanoveniami zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Právna pomoc sa poskytuje ako primárna a sekundárna právna pomoc.

Primárna právna pomoc zahŕňa:

  • všeobecné právne informácie,
  • právne poradenstvo,
  • vypracovanie písomných podaní predkladaných verejnoprávnym subjektom, Európskemu súdu pre ľudské práva a medzinárodným organizáciám v súlade s medzinárodnými zmluvami a pravidlami činnosti týchto orgánov,
  • zastupovanie v konaniach pred verejnoprávnymi subjektmi,
  • právna pomoc v mimosúdnom urovnaní sporu formou zmieru.

Primárnu právnu pomoc poskytujú úrady štátnej správy v župách a príslušný správny orgán v meste Záhreb (ďalej len: úrady), oprávnené združenia a právnické pohotovosti. Úrady môžu v rámci poskytovania primárnej právnej pomoci poskytovať všeobecné právne informácie a právne poradenstvo a vypracúvať podania.

Sekundárna právna pomoc zahŕňa:

  • právne poradenstvo,
  • vypracúvanie písomných podaní v konaniach týkajúcich sa ochrany práv zamestnanca pred zamestnávateľom,
  • vypracúvanie písomných podaní v súdnych konaniach,
  • zastupovanie v súdnych konaniach,
  • právnu pomoc pri urovnaní sporu formou zmieru.

Sekundárnu právnu pomoc poskytujú advokáti.

Sekundárna právna pomoc takisto zahŕňa:

  • oslobodenie od platby nákladov na súdne spory;
  • oslobodenie od platby súdnych poplatkov.

3 Mám právo na právnu pomoc?

Nárok na bezplatnú právnu pomoc majú tieto osoby:

  • chorvátski občania,
  • deti, ktoré nemajú chorvátske občianstvo, ale nachádzajú sa v Chorvátskej republike bez sprievodu dospelého zodpovedného podľa zákona,
  • cudzinci s povolením na prechodný pobyt s podmienkou reciprocity alebo cudzinci s povolením na trvalý pobyt,
  • cudzinci pod dočasnou ochranou,
  • cudzinci s nelegálnym pobytom a cudzinci s povolením na krátkodobý pobyt, v prípade ktorých prebieha konanie na vydanie rozhodnutia o vyhostení alebo rozhodnutia o návrate,
  • žiadatelia o azyl, cudzinci, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana, a ich rodinní príslušníci, ktorí majú legálny pobyt v Chorvátskej republike, v konaní, v rámci ktorého sa právna pomoc neposkytuje na základe osobitného zákona.

Aby sa mohla poskytnúť sekundárna právna pomoc, musia byť spravidla splnené tieto majetkové podmienky:

  1. celkové príjmy žiadateľa a členov jeho domácnosti za mesiac nesmú prekročiť výšku rozpočtového základu (3 326,00 HRK) na člena domácnosti a
  2. celková hodnota majetku, ktorý vlastní žiadateľ a členovia jeho domácnosti, nesmie prekročiť výšku 60 rozpočtových základov (199 560,00 HRK).

Sekundárna právna pomoc sa poskytne bez zisťovania finančnej situácie, ak je žiadateľom:

  1. dieťa, v prípade ktorého prebieha proces uplatnenia práva na výživné;
  2. obeť násilného trestného činu, v prípade ktorej prebieha konanie na účely uplatnenia práva na náhradu škody za ujmu spôsobenú trestným činom;
  3. osoba oprávnená na získanie podporných dávok v súlade s osobitnými nariadeniami upravujúcimi uplatňovanie práv v rámci systému sociálneho zabezpečenia alebo
  4. osoba oprávnená na získanie dávok na základe zákona o právach chorvátskych vojnových veteránov z domobrany a ich rodinných príslušníkov (Zakon o pravima hrvatskih branitelja iz Domovinskog rata i članova njihovih obitelji) a zákona o ochrane vojenských a civilných vojnových invalidov (Zakon o zaštiti vojnih i civilnih invalida rata).

Právnu pomoc možno poskytovať aj v cezhraničných sporoch. Cezhraničný spor je spor, v ktorom žiadateľ o právnu pomoc má adresu trvalého pobytu alebo obvyklý pobyt v členskom štáte Európskej únie, ktorý nie je rovnaký ako členský štát, v ktorom pôsobí súd alebo v ktorom sa má vykonať rozsudok.

Právna pomoc v cezhraničných sporoch sa poskytuje v občianskoprávnych a obchodných veciach a v mediačných konaniach alebo v mimosúdnych zmieroch, pri výkone verejných listín a poskytovaní právneho poradenstva v takýchto konaniach. Poskytovanie právnej pomoci v cezhraničných sporoch sa netýka daňových, colných a iných správnych konaní.

Žiadateľovi o právnu pomoc v cezhraničnom spore sa právna pomoc poskytne, ak splní základné podmienky stanovené v zákone o bezplatnej právnej pomoci. Výnimočne sa právna pomoc môže poskytnúť aj žiadateľovi, ktorý nesplní podmienky pre poskytnutie právnej pomoci stanovené v zákone o bezplatnej právnej pomoci, ak preukáže, že nedokáže zaplatiť náklady za konanie z dôvodu rozdielov v nákladoch na živobytie medzi členským štátom pobytu a Chorvátskou republikou.

4 Poskytuje sa právna pomoc pri všetkých druhoch konaní?

Primárnu právnu pomoc možno poskytnúť v akejkoľvek právnej veci:

  • ak žiadateľ nemá dostatočné vedomosti a nedokáže si uplatniť svoje právo,
  • ak žiadateľovi nebola poskytnutá právna pomoc na základe osobitných nariadení,
  • ak podaná žiadosť nie je očividne nepodložená a
  • ak sú materiálne podmienky žiadateľa také, že zaplatenie profesionálnej právnej pomoci by mohlo ohroziť živobytie žiadateľa a členov jeho domácnosti.

Sekundárnu právna pomoc poskytovanú advokátmi a oslobodenie od platenia nákladov na spory možno schváliť v týchto druhoch konaní:

  • v súvislosti s vecnými právami s výnimkou konaní týkajúcich sa katastra nehnuteľností,
  • v súvislosti s pracovnoprávnymi konaniami,
  • v súvislosti s rodinnými vzťahmi s výnimkou konaní týkajúcich sa rozvodu na základe vzájomnej dohody, v ktorých manželia nemajú spoločné alebo osvojené maloleté deti alebo deti, vo vzťahu ku ktorým vykonávajú rodičovské práva a povinnosti aj po dosiahnutí ich plnoletosti,
  • vo vykonávacích konaniach a zabezpečovacích konaniach na výkon a alebo zabezpečenie nároku vyplývajúceho z konaní, na ktoré možno poskytnúť právnu pomoc v súlade s ustanoveniami zákona o bezplatnej právnej pomoci,
  • pri urovnaní sporu formou zmieru,
  • výnimočne vo všetkých ďalších správnych a občianskoprávnych súdnych konaniach, ak takáto potreba vyplynie z konkrétnych životných okolností žiadateľa a členov jeho domácnosti, a v súlade so základným účelom zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Sekundárnu právnu pomoc poskytovanú advokátom možno schváliť v uvedených konaniach za týchto podmienok:

  • ak majú konania zložitejší charakter,
  • ak sa žiadateľ nemôže sám zastupovať,
  • ak sú materiálne podmienky žiadateľa také, že zaplatenie profesionálnej právnej pomoci by mohlo ohroziť živobytie žiadateľa a členov jeho domácnosti, v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v článku 14 zákona o bezplatnej právnej pomoci,
  • ak nejde o prípad šikanózneho sporu,
  • ak za posledných šesť mesiacov odo dňa podania žiadosti nebola žiadateľova žiadosť zamietnutá z dôvodu úmyselného poskytnutia chybných údajov a
  • ak žiadateľovi nebola poskytnutá právna pomoc na základe osobitných nariadení.

Oslobodenie od súdnych poplatkov možno schváliť vo všetkých súdnych konaniach (občianskoprávne konania a správne spory), ak sú materiálne podmienky žiadateľa také, že zaplatenie týchto poplatkov by mohlo ohroziť živobytie žiadateľa a členov jeho domácnosti, v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v článku 14 zákona o bezplatnej právnej pomoci. Po rozhodnutí sa osobitná pozornosť venuje výške súdnych poplatkov v konaní, v ktorom sa žiada o oslobodenie.

5 Existujú osobitné postupy v prípade núdze?

Úrad musí rozhodnúť o žiadosti o schválenie sekundárnej právnej pomoci do 15 dní odo dňa podania žiadosti. Ak by žiadateľ prišiel o právo podať žalobu, v súvislosti s ktorou podal žiadosť, z dôvodu uplynutia lehoty, musí úrad o žiadosti rozhodnúť v kratšom termíne, čo žiadateľovi umožní podať žalobu včas.

6 Kde môžem získať formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci?

Postup na získanie primárnej právnej pomoci sa začína priamym kontaktovaním poskytovateľa primárnej právnej pomoci (oprávnené združenie, právnická pohotovosť alebo kancelária), pričom nie je potrebné vyplniť žiaden konkrétny formulár žiadosti.

Postup na získanie sekundárnej právnej pomoci sa začína podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vyplnenej na predpísanom formulári na príslušnom úrade. Formulár žiadosti o právnu pomoc je možné získať na úradoch a na webových sídlach úradov a na ministerstve spravodlivosti.

Žiadosti o právnu pomoc v cezhraničnom spore a žiadosti o postúpenie žiadostí o právnu pomoc v cezhraničnom spore sa predkladajú na formulároch predpísaných v rozhodnutí Komisie 2004/844/ES z 9. novembra 2004, ktorým sa stanovuje forma žiadostí o právnu pomoc podľa smernice Rady 2003/8/ES na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch stanovením minimálnych spoločných pravidiel, ktoré sa týkajú právnej pomoci pri týchto sporoch, a v rozhodnutí 2005/630/ES z 26. augusta 2005, ktorým sa ustanovuje formulár na postúpenie žiadostí o poskytovanie právnej pomoci podľa smernice Rady 2003/8/ES, zverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie.

Formuláre a všetky sprievodné dokumenty v cezhraničnom spore sa musia predkladať preložené do chorvátčiny. V opačnom prípade sa žiadosť zamietne.

7 Ktoré doklady treba predložiť spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci?

Žiadosť sa príslušnému úradu musí predložiť spolu s písomným súhlasom žiadateľa a členov jeho domácnosti, ktorým sa povolí prístup ku všetkým údajom týkajúcim sa celkových príjmov a majetku a v ktorom žiadateľ potvrdí, že uvedené údaje sú presné a úplné.

Obete domáceho násilia poskytujú súhlas s povolením prístupu ku všetkým údajom týkajúcim sa príjmov a majetku len samy za seba. Súhlas neposkytujú tí členovia domácnosti, ktorí sa konania zúčastňujú ako žalovaná strana alebo ktorých záujem je protichodný k záujmom žiadateľa.

Formulár žiadosti o právnu pomoc v cezhraničnom spore by mal byť doplnený o príslušné dokumenty, ktoré sa vyžadujú pri rozhodovaní o žiadosti.

8 Kde môžem podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci?

Postup na získanie primárnej právnej pomoci sa začína priamym kontaktovaním poskytovateľa primárnej právnej pomoci (oprávnené združenie, právnická pohotovosť alebo kancelária), pričom nie je potrebné predkladať osobitnú žiadosť, kým postup na získanie sekundárnej právnej pomoci sa začína predložením žiadosti príslušnému úradu, na ktorého území má žiadateľ adresu trvalého pobytu alebo tam má obvyklý pobyt.

Žiadateľ, ktorý má adresu trvalého pobytu alebo obvyklý pobyt v členskom štáte Európskej únie a žiada o právnu pomoc v cezhraničnom spore na súde v Chorvátskej republike, musí predložiť žiadosť o právnu pomoc Ministerstvu spravodlivosti Chorvátskej republiky (prijímajúci orgán).

Strana, ktorá má adresu trvalého pobytu alebo obvyklý pobyt v Chorvátskej republike a ktorá žiada o právnu pomoc v cezhraničnom spore na súde v inom členskom štáte Európskej únie, musí predložiť svoju žiadosť úradu zodpovednému za miesto jej trvalého alebo obvyklého pobytu.

9 Ako zistím, či mám nárok na právnu pomoc?

Sekundárna právna pomoc sa poskytne žiadateľovi, ktorý splní podmienky na uplatnenie práva na právnu pomoc, vydaním rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci. Úrad musí o žiadosti rozhodnúť do 15 dní odo dňa podania žiadosti.

10 Čo by som mal(-a) urobiť, ak mám na právnu pomoc nárok?

Rozhodnutie o právnej pomoci zahŕňa právo na využitie všetkých foriem sekundárnej právnej pomoci pri konaní určitého druhu a stupňa. Uvedené rozhodnutie obsahuje osobné údaje príjemcu právnej pomoci, krátky opis právnej veci, na ktorú sa právna pomoc poskytla, formu a rozsah schválenej právnej pomoci, údaje o advokátovi, ktorý bude právnu pomoc poskytovať a ďalšie údaje súvisiace s rozhodnutím.

Keď žiadateľ predloží žiadosť o právnu pomoc vo forme oslobodenia od súdnych poplatkov, musí pri predložení podania alebo výkone iného úkonu v rámci súdneho konania informovať o predloženej žiadosti o oslobodenie od právnych poplatkov súd a rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov musí predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa predloženia podania alebo odo dňa vykonania iného úkonu v rámci konania na súde.

11 Kto vyberá môjho právneho zástupcu, ak mám nárok na právnu pomoc?

V rozhodnutí o poskytnutí sekundárnej právnej pomoci sa tiež určí advokát, ktorý príjemcovi poskytne právnu pomoc. Príjemca právnej pomoci musí rozhodnutie predložiť advokátovi uvedenému v rozhodnutí. Úrad výnimočne vymenuje príjemcovi iného advokáta, ak s tým v žiadosti o právnu pomoc vopred súhlasil.

12 Pokrýva právna pomoc všetky trovy konania?

Ako bolo uvedené, rozhodnutie o právnej pomoci zahŕňa právo na využitie všetkých foriem sekundárnej právnej pomoci v konaní určitého druhu a stupňa. V súlade s rozhodnutím o poskytnutí právnej pomoci môže byť príjemca úplne alebo čiastočne oslobodený od platenia poplatkov za právneho zástupcu, nákladov na spor (oslobodenie od platenia preddavku na náklady na svedkov, tlmočníkov, expertov, vyšetrovateľov a súdneho zverejňovania) a súdnych poplatkov.

Právna pomoc sa poskytne úplne, ak je žiadateľ príjemcom podporných dávok v súlade s osobitnými nariadeniami upravujúcimi uplatňovanie práv v rámci systému sociálneho zabezpečenia, t. j. práva na dávky na základe zákona o právach chorvátskych vojnových veteránov z domobrany a ich rodinných príslušníkov a zákona o ochrane vojenských a civilných vojnových invalidov, alebo ak celkové príjmy žiadateľa a členov jeho domácnosti neprekročia 50 % mesačnej sumy rozpočtového základu na člena domácnosti.

Každé zvýšenie celkových príjmov žiadateľa a členov jeho domácnosti nad 50 % rozpočtového základu na člena domácnosti má za následok zníženie výšky právnej pomoci tak, že každé zvýšenie o 10 % má za následok zníženie právnej pomoci o 10 %, ale výška právnej pomoci by nemala byť nižšia než 50 % nákladov určených na právnu pomoc.

Ak právna pomoc nebola poskytnutá v plnej výške, žiadateľ môže podať odvolanie na ministerstvo spravodlivosti proti časti rozhodnutia, ktorou sa zamieta poskytnutie právnej pomoci. Týmto odvolaním sa neodkladá využívanie schválenej sumy právnej pomoci. Proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti, ktorým sa odvolanie zamietne, je možné začať správne konanie.

13 Kto znáša ďalšie náklady, ak mám nárok len na obmedzenú právnu pomoc?

Ak bola poskytnutá znížená výška právnej pomoci, zvyšok nákladov bude znášať príjemca právnej pomoci. V každom prípade, ak príjemca právnej pomoci spor vyhrá, súd rozhodne, že náklady za konanie by tejto strane mala nahradiť druhá strana.

14 Vzťahuje sa právna pomoc aj na odvolania?

V žiadosti o právnu pomoc možno požiadať o poskytnutie právnej pomoci v obidvoch fázach občianskoprávneho konania. Aby sa mohli pripraviť mimoriadne opravné prostriedky, je potrebné predložiť osobitnú žiadosť a vydá sa osobitné rozhodnutie len pre tento právny úkon.

15 Môže byť právna pomoc odňatá pred ukončením konania (alebo dokonca zrušená po ukončení konania)?

Ak sa v priebehu konania zlepší finančná situácia príjemcu právnej pomoci a členov jeho domácnosti do takej miery, že ak by táto zlepšená finančná situácia existovala v čase podania žiadosti, tak by ovplyvnila právo žiadateľa na právnu pomoc a jej rozsah, príslušný úrad plne alebo čiastočne zruší rozhodnutie o právnej pomoci. Príjemcovia právnej pomoci musia úrad informovať o každom zlepšení svojej finančnej situácie do ôsmich dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedia. Príjemca právnej pomoci môže podať na ministerstvo spravodlivosti odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci, a to do 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti je možné začať správne konanie.

16 Môžem namietať proti zamietnutiu poskytnutia právnej pomoci?

Žiadateľ o právnu pomoc alebo jej príjemca môže podať odvolanie proti rozhodnutiu úradu o zamietnutí žiadosti o právnu pomoc alebo proti časti rozhodnutia, ktorou sa zamieta poskytnutie plnej právnej pomoci, a to do 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia. Ministerstvo spravodlivosti musí o odvolaní rozhodnúť do ôsmich dní odo dňa prijatia platného odvolania. Proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti je možné začať správne konanie.

Ďalšie informácie:

Webové sídlo ministerstva spravodlivosti

Zákon o bezplatnej právnej pomoci [Narodne novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 143/13 a 98/19]

Občiansky právny poriadok (NN č. 53/91, 91/92, 58/93, 112/99, 88/01, 117/03, 88/05, 02/07, 84/08, 96/08, 123/08, 57/11, 148/11 – konsolidované znenie, 25/13, 89/14, 70/19)

Posledná aktualizácia: 24/06/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.