I. Zoznamy a registre znalcov

V Rakúsku sú znalci registrovaní podľa špecializácie. Registre znalcov vedie krajský súd prvého stupňa („Landesgericht“).

Registre sú verejne dostupné tu.

Aby boli znalci zapísaní do registra, musia podať prihlášku a zložiť skúšku.

II. Odbornosť znalcov

Uchádzači, ktorí chcú byť ustanovení súdom, musia preukázať odbornú prax v oblasti svojej odbornosti. Okrem toho musí mať znalec dôkladné znalosti o najdôležitejších zásadách rakúskeho procesného práva, musí vedieť, ako napísať znalecký posudok, a musí preukázať buď päť rokov odbornej práce počas obdobia bezprostredne predchádzajúceho zápisu, ak má magisterský titul, alebo 10 rokov odbornej praxe v oblasti svojej odbornosti, ak nemá magisterský titul. Okrem toho musia byť plne právne spôsobilí a dôveryhodní. Na to, aby boli znalci dôveryhodní, musí byť celkový výkon ich činnosti nespochybniteľný, aby sa zaručila ich nestrannosť a kvalita ich práce.

Žiadosť o zápis do registra „prísažných a certifikovaných“ znalcov (v znení znalca uznaného EEEI) sa musí podať predsedovi krajského súdu prvého stupňa v okrese trvalého pobytu alebo miesta výkonu činnosti žiadateľa.

V priebehu konania o zápise predseda zodpovedný za zápis poverí komisiu vypracovaním znaleckého posudku o tom, či boli splnené požiadavky na zápis.

Pred zápisom musia znalci zložiť sľub.

Ak znalci splnia všetky vyššie uvedené požiadavky, vymenuje ich na päť rokov predseda zodpovedný za zápis. Znalci musia opakovane žiadať o zápis každých päť rokov. Ak znalci stále spĺňajú všetky požiadavky, opätovne sa vymenujú (avšak nemusia robiť ďalšiu skúšku).

Znalci môžu byť vyčiarknutí z registra: ak si to želajú, ak už nespĺňajú požiadavky alebo ak tak rozhodne príslušný orgán. V rozhodnutí o nezapísaní znalca sa musia uviesť dôvody prečo sa zamietlo znalca znovu zapísať a rozhodnutie môže byť napadnuté.

Existuje etický kódex vydaný rakúskym združením prísažných a certifikovaných znalcov.

III. Odmeňovanie znalcov

III.1 Všeobecné informácie

Na znalečné sa vzťahuje rakúsky zákon o nároku na odmenu („Gebührenanspruchgesetz“, 1975). Toto nariadenie obsahuje všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na znalcov. Ďalej obsahuje osobitný systém odmeňovania pre lekárov, antropológov, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, znalcov v odbore chemickej analýzy a znalcov v odbore motorových vozidiel.

III.2 Znalečné

Znalečné zvyčajne závisí od zložitosti posudku. V prípade trestných konaní a konaní v rodinnoprávnych veciach existuje pre niektorých znalcov osobitný systém odmeňovania (pozri bod II.1 vyššie).

III.3 Platba

Znalec musí súdu vystaviť vyúčtovanie do 14 dní od dodania svojho posudku. Znalečné sa vo všeobecnosti hradí bankovým prevodom.

III.3.1 Občianske súdne konanie

V občianskom súdnom konaní skôr, ako znalec začne pracovať na svojom posudku, súd zvyčajne nariadi, aby obe strany súdu zaplatili preddavok („Kostenvorschuss“). Výška preddavku závisí od zložitosti prípadu a rozsahu posudku, ktorý musí znalec vypracovať. Odmena sa vo všeobecnosti vypočíta na základe počtu hodín odpracovaných znalcom na prípade vynásobených hodinovou sadzbou, náklady a DPH sú tiež súčasťou odmeny. Sudca na základe svojich skúseností nariadi sumu, ktorú strany musia zložiť. Pokiaľ výška preddavku nie je dostatočná, môže sa nariadiť ďalší preddavok.

III.3.2 Trestné konanie

V trestnom konaní platí odmenu znalcovi štát.

III.3.3 Rodinnoprávne konanie

V rodinnoprávnych konaniach platí odmenu znalcovi zvyčajne štát.

III.4 Veci právnej pomoci

Vo všeobecnosti sa právna pomoc poskytuje osobám, ktoré čiastočne alebo úplne nemôžu uhradiť trovy konania vrátane znalečného v dôsledku svojej finančnej situácie. Príjemcovia právnej pomoci musia úplne alebo čiastočne vrátiť poplatky, ak sa ich finančná situácia do troch rokov od konania podstatne zlepší. Upozorňujeme, že neúspešná strana musí vždy uhradiť poplatky víťaznej strane.

III.5 Náhrada znalečného

Súd vydá (pomerné) rozhodnutie o trovách ako súčasť rozsudku. Takto priznané trovy sú vymáhateľné.

IV. Zodpovednosť znalcov

Znalci nesú zodpovednosť podľa všeobecného zmluvného práva a práva občianskoprávnych deliktov. Sú povinní pokryť prípadnú zodpovednosť prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.

V. Doplňujúce informácie o znaleckej činnosti

Webové sídlo rakúskeho združenia prísažných a certifikovaných znalcov poskytuje podrobné informácie o znalečnom (vzorové vyúčtovania), a o tom, ako sa stať uznávaným znalcom. Toto webové sídlo je veľmi informatívne a ľahko prístupné verejnosti.

V.1 Právny základ

Hlavné právne ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na súdne znalectvo v Rakúsku, sú:

• § 351 – 367 rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku („Zivilprozessordnung“ – ZPO)
• § 31 zákona o mimosúdnych veciach („Außerstreitgesetz“)
• § 52 – 53a rakúskeho správneho poriadku (“Allgemeines Verwaltungsverfahrensgesetz 1991”)
• § 104, 112, 125 – 128 rakúskeho Trestného poriadku (“Strafprozessordnung 1975”).

V.2 Ustanovenie znalcov

Znalcov môže ustanoviť súd, ale nie zúčastnené strany. Ustanovenie znalcov v správnych konaniach je podobné ako v občianskych súdnych konaniach. V trestnoprávnom vyšetrovaní môže znalca ustanoviť prokurátor.

V.2.a Ustanovenie súdom

Občiansky súd má diskrečnú právomoc ustanoviť znalca buď ex officio, alebo na základe výslovnej žiadosti účastníka konania, ak relevantné skutkové okolnosti nemožno zistiť inak. Jediným obmedzením tejto právomoci je zásada kontradiktórnosti. Súd môže voľne ustanoviť akúkoľvek osobu, ktorú považuje za vhodnú na výkon činnosti znalca. Znalec musí nahlásiť akýkoľvek konflikt záujmov súdu. Znalci ustanovení súdom majú prístup k relevantným častiam spisu.

V.2.b Ustanovenie stranami

V Rakúsku si strana vyberá súkromného znalca. Strany musia jeho posudok uviesť a predložiť, inak by bol zamietnutý ako neprípustný. Ak sú tieto požiadavky splnené, súd slobodne preskúma a posúdi znalecký posudok. Posudok sa považuje za dôkaz, ale nemôže zrušiť posudok znalca ustanoveného súdom. Je skôr spojený s právnym základom tvrdení účastníka konania.

Súd sa môže rozhodnúť, či odôvodnenie vo svojom rozsudku založí na posudku znalca ustanoveného stranou.

V.3 Konanie

Súdni znalci môžu byť vypočutí právnikmi strán.

V.3.a Znalecký posudok

V Rakúsku sa pri znaleckej činnosti nevyžaduje predbežný znalecký posudok. Hlavný posudok sa môže predkladať písomne alebo ústne. Znalec nemusí pri podávaní posudku dodržiavať určitú štruktúru.

Ak súd považuje posudok za neúplný alebo v prípade neopodstatneného pochybenia znalca, môže súd nariadiť vypracovanie nového alebo dodatočného posudku ex officio alebo na žiadosť strán. Súd môže tiež nariadiť, aby znalec zaplatil súdne poplatky z dôvodu neopodstatneného pochybenia znalca.

Znalecký posudok môže byť spochybnený výpoveďami strán a vlastným znaleckým posudkom.

V občianskych súdnych konaniach sa strany intenzívne podieľajú na činnosti znalca. Musia spolupracovať a odpovedať na všetky žiadosti o dokumenty zo strany znalca. Počas kontradiktórnych stretnutí môžu znalca priamo spochybniť a požiadať, aby sa k pripomienkam vyjadril.

V.3.b Súdne pojednávanie

Súd nariadi znalcovi, aby sa zúčastnil pojednávaní len vo výnimočných prípadoch.

Informácie, ktoré sú tu uvedené, boli zhromaždené počas projektu Vyhľadávanie znalcov (Find an Expert) od kontaktov podľa krajín vybraných Európskym inštitútom expertízy a znalcov EEEI.