I. Zoznamy a registre znalcov

V Grécku sú znalci zoradení podľa špecializácie. Registre znalcov vedú súdy prvého stupňa (protodikeía). Registre sú verejné, ale používajú ich iba sudcovia, ktorí chcú ustanoviť znalca. Súd môže ustanoviť jedného alebo viacerých znalcov, ak sa domnieva, že posudzované otázky si vyžadujú osobitné znalosti. Súd je ďalej povinný ustanoviť znalcov, ak o to niektorá strana požiada, ak súd takisto domnieva, že sú potrebné osobitné znalosti.

Aby boli znalci zapísaní do registra, musia podať žiadosť.

Po verejnej výzve na podávanie žiadostí na občianskom (politikó) alebo správnom (dioikitikó) súde prvého stupňa (prostredníctvom oficiálneho webového sídla súdu) môže ktorákoľvek zainteresovaná strana podať písomnú žiadosť spolu so svojimi osobnými informáciami kancelárii súdu prvého stupňa, v ktorej vyhlási, že:

• nebola odsúdená ani stíhaná za trestný čin (kakoúrgima) alebo prečin (plimmélima), následkom čoho by bola pozbavená svojich politických práv,
• nebola zbavená profesijnej licencie,
• nie je pozbavená práva slobodne nakladať so svojím majetkom z dôvodu platobnej neschopnosti alebo zverenia do opatrovníctva,
• nie je sudcom, prokurátorom ani úradníkom.

Po ukončení postupu podávania žiadostí, ktorý sa koná každý rok, sa uverejní návrh registra znalcov. Po uplynutí lehoty na podanie námietok konečný register schváli viacčlenný súd prvého stupňa (polymelés protodikeío).

V prípade trestného konania vytvára register znalcov súdna rada priestupkového súdu (symvoúlio plimmeleiodikón) na návrh prokurátora. Znalci musia spĺňať tieto požiadavky:

• musia byť starší ako 21 rokov,
• musia byť právne spôsobilí a bez duševného postihnutia,
• nesmú byť odsúdení za trestný čin alebo prečin, následkom čoho by boli pozbavení svojich politických práv alebo prepustení z verejnej služby,
• nesmú byť zbavení profesijnej licencie,
• nesmú prispieť k vzniku situácie, ktorá je predmetom expertízy,
• nesmú byť kompetentnými sudcami, prokurátormi, tajomníkmi alebo úradníkmi v príslušnom konaní,
• nesmú byť odsúdení za rovnaký trestný čin ako obvinený a
• nesmú byť manželom/manželkou, súrodencom alebo blízkym príbuzným obvineného.

Znalci môžu byť vyčiarknutí z registra, ak si to želajú, ak už nespĺňajú požiadavky alebo ak tak rozhodne príslušný orgán.

ΙΙ. Odbornosť znalcov

Znalci musia byť členmi profesijnej organizácie, aby boli uznaní za znalcov.

ΙΙΙ. Odmeňovanie znalcov

V trestnom konaní platí odmenu znalcovi štát. Pokiaľ ide o občianske súdne konanie, žalobca musí zaplatiť preddavok na znalečné súdom ustanoveného znalca. Na konci konania musí trovy konania znášať strana, ktorá prehrala. Strany môžu za určitých podmienok získať právnu pomoc v súvislosti s odmenou znalca.

IV. Zodpovednosť znalcov

Znalci nesú zodpovednosť podľa všeobecného zmluvného práva a práva občianskoprávnych deliktov. Nie sú povinní pokryť prípadnú zodpovednosť prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.

V. Doplňujúce informácie o znaleckej činnosti

Hlavnými právnymi ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na súdne znalectvo v Grécku, sú články 368 až 392 gréckeho Občianskeho súdneho poriadku (kódikas politikís dikonomías), kráľovský dekrét č. 566/1968 a článok 20 ods. 7 zákona č. 2882/2001 [zákon o vyvlastnení (kódikas anagkastikón apallotrióseon)]. V závislosti od prípadu sa môžu uplatniť aj články 159 až 168 gréckeho správneho poriadku (kódikas dioikitikís dikonomías) a články 183 až 203 gréckeho trestného poriadku (kódikas poinikís dikonomías).

Súd má diskrečnú právomoc nariadiť vykonanie dôkazu, pretože prevláda účel zisťovania pravdy. Jediným obmedzením tejto právomoci je zásada kontradiktórnosti.

1. Ustanovenie znalcov

Znalcov môže ustanoviť súd a zúčastnené strany. Ustanovenie znalcov v správnych konaniach je podobné ako v občianskych súdnych konaniach. V konaní pred trestným súdom môže vo fáze vyšetrovania znalca ustanoviť prokurátor alebo súd. Na tento účel existuje iný register, ako je register používaný v občianskych súdnych konaniach, a znalec musí spĺňať prísnejšie požiadavky ako v občianskych súdnych a správnych konaniach.

a) Ustanovenie súdom

Občiansky súd má diskrečnú právomoc ustanoviť znalca buď ex officio, alebo na základe výslovnej žiadosti strany konania, ak relevantné skutkové okolnosti nemožno zistiť inak. V takom prípade sa ústne vypočutie odloží na dátum po doručení znaleckého posudku. Súd môže voľne ustanoviť akúkoľvek osobu, ktorú považuje za vhodnú na výkon činnosti znalca. Znalec musí nahlásiť každý konflikt záujmov súdu. Znalci ustanovení súdom majú prístup k spisu o veci.

b) Ustanovenie stranami

V Grécku existujú tri druhy znalcov ustanovených stranami konania: technickí poradcovia (články 391 až 392 Občianskeho súdneho poriadku, článok 167 Správneho poriadku, článok 204 a nasl. Trestného poriadku), mimosúdni znalci a znalci-svedkovia. Technického poradcu ustanoví strana konania s cieľom monitorovať činnosť súdom ustanoveného znalca. Mimosúdneho znalca vyberá strana konania. Strany musia posudok znalca uviesť a predložiť, inak je zamietnutý ako neprijateľný. Ak sú tieto požiadavky splnené, súd slobodne preskúma a posúdi znalecký posudok. Posudok sa nepovažuje za dôkaz. Je skôr spojený s právnym základom tvrdení strany konania. Znalci-svedkovia sú svedkovia so špeciálnymi vedeckými alebo technickými znalosťami, ktorí sú vypočúvaní súdom.

Súd sa môže rozhodnúť, či odôvodnenie vo svojom rozsudku založí na posudku znalca. Súd môže založiť svoj rozsudok na znaleckom posudku dokonca aj vtedy, ak bol znalecký posudok vydaný v rozpore s procesnými pravidlami. Ak je však porušenie procesných pravidiel značné, znalecký posudok sa považuje za neexistujúci. V takom prípade sudca nemôže založiť odôvodnenie rozsudku na znaleckom posudku.

2. Konanie (občianske súdne)

Znalci ustanovení súdom môžu byť podrobení krížovému výsluchu technickými poradcami strán konania, ak si strany ustanovili takýchto poradcov. Jedinou povinnosťou znalca je vypracovať posudok. Počas konania môžu byť znalci ustanovení stranami konania v kontakte so zúčastnenými stranami, kým znalci ustanovení súdom na to potrebujú súdny súhlas.

a) Znalecký posudok

V Grécku sa pri znaleckej činnosti nevyžaduje predbežný znalecký posudok. Hlavný posudok sa môže predložiť písomne alebo ústne. Znalci nemusia pri podávaní posudku dodržiavať určitú štruktúru.

Ak súd považuje posudok za neúplný alebo v prípade neopodstatneného pochybenia znalca, môže súd nariadiť vypracovanie nového alebo dodatočného posudku ex officio alebo na žiadosť strán konania. Súd môže takisto nariadiť, aby znalec zaplatil súdne poplatky z dôvodu neopodstatneného pochybenia znalca.

Znalecký posudok môže byť spochybnený výpoveďami strán konania a vlastným znaleckým posudkom.

b) Súdne pojednávanie

Sudca nariadi znalcovi, aby sa zúčastnil na pojednávaní len vo výnimočných prípadoch.

Informácie, ktoré sú tu uvedené, boli zhromaždené počas projektu Vyhľadávanie znalcov (Find an Expert) z kontaktov podľa krajín vybraných Európskym inštitútom expertízy a znalcov (EEEI).