Nájsť znalca

I. Zoznamy a registre znalcov

V Holandsku existujú dva registre: jeden primárne pre občianske a správne právo (Landelijk Register van Gerechtelijke Deskundigen – LRGD) a jeden primárne pre trestné právo (Nederlands Register Gerechtelijk Deskundigen – NRGD). Existuje aj Poradné stredisko pre správnu jurisdikciu v oblasti životného prostredia a priestorového plánovania [Stichting Advisering Bestuursrechtspraak voor Milieu en Ruimtelijke Ordening (StAB) – nezávislý orgán pracujúci výlučne pre súdnictvo] a Holandské združenie pre podávania správ odborných lekárov (Nederlandse Vereniging voor Medisch Specialistische Rapportage – NVMSR). Okrem toho pre trestné veci existuje Národná expertná agentúra (Landelijke Deskundigheidsmakelaar – LDM), ktorá vedie register externých znalcov v rôznych oblastiach, ktorých možno prizvať na pomoc pri (policajných) vyšetrovaniach. Napokon existuje Register znalcov v oblasti vyvlastnenia a náhrad podľa správneho práva (Register Deskundigen Onteigening en Bestuursrechtelijke Schadevergoeding – DOBS).

Znalci sú v registroch uvedení podľa špecializácie. Registre znalcov sú vedené rôznymi spôsobmi: LRGD, DOBS a NVMSR sú súkromné subjekty, zatiaľ čo NRGD a StAB spravuje a financuje ministerstvo spravodlivosti a bezpečnosti. Súdy nenesú zodpovednosť za správu registrov ani za kvalitu znalcov, ktorí sú v nich vedení. Orgány, ktoré spravujú registre, sú v Holandsku prísne oddelené od súdov. Súdy sa spoliehajú na záruky kvality poskytované týmito orgánmi. Sudcovia sú však zapojení do schvaľovania a/alebo akreditácie postupov pre LRGD a NRGD.

Odkazy:

• Landelijk Register van Gerechtelijke Deskundigen
• Nederlands Register Gerechtelijk Deskundigen
• Stichting Advisering Bestuursrechtspraak voor Milieu en Ruimtelijke Ordening
• Nederlandse Vereniging voor Medisch Specialistische Rapportage
• Stichting Register Deskundigen Onteigening en Bestuursrechtelijke Schadevergoeding
• Landelijke Deskundigheidsmakelaar

Verejnosti sú prístupné registre NRGD/LRGD, NVMSR a DOBS a webové sídlo StAB. K dispozícii sú vyhľadávacie nástroje, no účastníci konania nemôžu konzultovať so znalcami vedenými v registri StAB, pretože úlohou týchto znalcov je poskytovať poradenstvo výlučne súdom a konzultácie s účastníkmi konania by vyvolali pochybnosti o ich nezávislosti. Účastníci konania však môžu požiadať súd o konzultáciu s StAB. Funkcia Vyhľadať znalca sa dá použiť len na vyhľadávanie znalcov v registri LRGD. Je možné filtrovanie podľa špecializácie. Znalci pracujúci v StAB sú registrovaní aj v LRGD. Napokon je možné nahliadnuť do registra NRGD prostredníctvom tohto odkazu: Hľadať v registri.

Než sa členovia NVMSR kvalifikujú ako súdni znalci a sú zaradení do registra, absolvujú odbornú prípravu a skúšky.

Na to, aby boli znalci zapísaní do registra NRGD, musia prejsť akreditáciou, pri ktorej sa zohľadňuje oblasť odbornosti, v ktorej musia preukázať svoje zručnosti aj úlohu znalca súdu, ako aj zručnosti potrebné na to, aby boli dobrými odborníkmi v rámci súdnych konaní. Register LRGD stavia na certifikácii odborných štandardov, ktoré stanovujú profesijné komory a (obchodné) združenia samotnej profesie, na sústave odbornej prípravy zameranej na úlohu znalca a systéme priebežnej odbornej prípravy.

Register StAB uplatňuje veľmi prísnu politiku prijímania zamestnancov, vedie internú odbornú prípravu a prevádzkuje systém priebežnej odbornej prípravy. Správy, ktoré vypracujú znalci uvedené v registri StAB, podliehajú povinnému partnerskému preskúmaniu a vydané správy pravidelne posudzuje externý kontrolný výbor.

Znalci nemusia skladať prísahu. Znalci môžu byť vyčiarknutí z registrov po formálnych sťažnostiach týkajúcich sa nedodržania pravidiel výkonu činnosti platných pre rôzne súdy, ktoré sú si vo všeobecnosti podobné.

Registre aktualizujú správne orgány zodpovedné za ich vedenie.

II. Odbornosť znalcov

Zapísanie osoby ako znalca do registra LRGD je podmienené členstvom v profesijnej komore, ktoré je založené na odborných štandardoch a požiadavkách na vzdelanie. Znalci, ktorí sa uchádzajú o prijatie do NRGD, musia spĺňať aj prísne požiadavky na vzdelanie. Znalci NRGD sú často členmi profesijnej organizácie, existujú však špecifické oblasti, pre ktoré neexistujú žiadne profesijné organizácie, takže členstvo v profesijnej organizácii nie je povinné. Na zaradenie do registrov StAB, LRGD a NRGD je potrebná nepretržitá odborná príprava. Napríklad register StAB na odbornú prípravu vyčleňuje 15 % času. Znalci vedení v registri LRGD sa musia zúčastňovať na činnostiach nepretržitej odbornej prípravy v rozsahu najmenej 6 hodín ročne. Profesijné komory často akreditujú vzdelávacie inštitúty, ktoré musia preukázať, že sa odborná príprava naozaj uskutočnila, uvedením zoznamov registrácií na webových sídlach zariadení odbornej prípravy. Takáto odborná príprava má dvojaký účel: zdokonaľovať zručnosti súvisiace so súdom a zvyšovať odbornosť.

III. Odmeňovanie znalcov

V trestnoprávnych a správnych konaniach odmeňuje znalcov štát. Existuje systém pevných sadzieb a od znalcov sa vyžaduje, aby vopred predložili odhad nákladov (Vyhláška o poplatkoch v trestnoprávnych veciach 2003)). V prípade StAB je situácia iná: Znalcov StAB platí ministerstvo spravodlivosti a bezpečnosti. V občianskoprávnych veciach platia za použité znalecké posudky účastníci konania.

IV. Zodpovednosť znalcov

Znalci môžu niesť zodpovednosť podľa všeobecného zmluvného práva a práva občianskoprávnych deliktov. Znalci nie sú povinní uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu ani podľa zákona, ani podľa ustanoveného sudcu. Môžu však byť poistení spoločnosťou, pre ktorú pracujú. Samostatne zárobkovo činní znalci rozhodujú o svojom poistnom krytí podľa vlastného uváženia, hoci niekoľko profesijných komôr stanovuje povinné poistenie zodpovednosti za škodu.

V. Doplňujúce informácie o znaleckej činnosti

Hlavné právne ustanovenia vzťahujúce sa na súdnych znalcov v Holandsku sú článok 194 Občianskeho súdneho poriadku (Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering) a článok 8:47 všeobecného zákona o správnom práve (Algemene wet bestuursrecht – Awb), ako aj zákon o znalcoch v trestnoprávnych veciach (Wet deskundige in strafzaken) (článok 51i Trestného poriadku).

Tieto zákony tvoria rámec: podrobné usmernenia sú k dispozícii v Usmerneniach pre znalcov v občianskoprávnych veciach (Leidraad deskundigen in civiele zaken) a Usmerneniach pre lekárskych odborníkov v správnych veciach (Leidraad medisch deskundigen in bestuursrechtelijke zaken ).

Existuje Kódex správania NRGD – s právnym základom – pre súdnych znalcov v trestnoprávnych veciach, kódex správania, ktorý pre právnych znalcov v občianskoprávnych a správnych veciach vypracovala Rada pre súdnictvo, ako aj kódex správania, ktorý vypracoval Hlavný odvolací súd pre súdnych znalcov. Register StAB má svoj vlastný kódex správania a oddelenie Štátnej rady pre správne súdnictvo má kódex správania pre znalcov. Pre väčšinu foriem odbornosti existujú ďalšie požiadavky týkajúce sa kvality odborných znalostí alebo kvalifikácie znalcov.

Titul znalca (deskundige) nie je chránený.

1. Ustanovenie znalcov

Znalcov môže ustanoviť súd a zúčastnené strany. Ustanovenie znalcov v správnom konaní je podobné ako v občianskom súdnom konaní, s tým rozdielom, že v správnom práve znáša náklady štát, zatiaľ čo v občianskom súdnom konaní náklady znášajú účastníci konania. Vo všetkých prípadoch je znalec ustanovený súdom povinný odpovedať na otázky, ktoré položí súd (prípadne po konzultácii s účastníkmi konania). V konaní pred trestným súdom môže vo fáze vyšetrovania znalca ustanoviť prokurátor alebo sudca. Na tento účel existuje register, ktorý sa riadi zákonom, keďže takíto znalci musia spĺňať prísnejšie požiadavky ako v občianskych súdnych a správnych konaniach. Všetci znalci ustanovení súdom majú zákonnú povinnosť hlásiť akýkoľvek konflikt záujmov.

1.a. Ustanovenie súdom

Občiansky súd má diskrečnú právomoc ustanoviť znalca, a to buď ex officio, alebo na výslovnú žiadosť účastníka konania, ak relevantné skutkové okolnosti nemožno zistiť inak. V takom prípade sa ústne vypočutie odloží na dátum po predložení znaleckého posudku. Súd má v zásade diskrečnú právomoc ustanoviť osobu, ktorú považuje za vhodnú na výkon funkcie znalca. Takmer všetky súdy však ustanovujú znalca z príslušného registra. Znalec musí upozorniť súd na akýkoľvek konflikt záujmov. K dokumentom týkajúcim sa veci majú prístup súdom ustanovení znalci. V občianskoprávnych veciach sa na externých znalcov, s ktorými konzultuje ustanovený znalec počas pridelenia, vzťahujú obzvlášť prísne pravidlá. Účastníci konania musia napríklad vopred vedieť, s ktorými osobami sa konzultuje a aké otázky sa im položia.

1.b. Ustanovenie účastníkmi konania

Keď znalca ustanovia účastníci konania, spravidla to urobia na začiatku súdneho konania, aby sa ich vec mohla rozvíjať. Súd môže použiť znalecké posudky na rozhodnutie vo veci. Sudca môže kedykoľvek počas pojednávania ustanoviť znalca na žiadosť účastníkov konania. Všetci musia pracovať v súlade s platnými pravidlami a kódexmi správania vzťahujúcimi sa na súdom ustanoveného znalca.

Obidvaja účastníci konania môžu požiadať o ustanovenie konkrétneho znalca. V takýchto prípadoch sa neuplatňujú nijaké osobitné pravidlá. Sudca môže obidvom účastníkom konania nariadiť, aby ustanovili jedného znalca, ale to nie je bežná prax.

2. Konanie

2.a. Občianske súdne konanie

Súd sleduje priebeh znaleckého dokazovania iba z hľadiska časového manažmentu. Neexistuje žiadna kontrola kvality výkonu znalca a v rozsudkoch sa neuvádzajú žiadne odkazy na znalca. Register StAB však dostáva od súdov pravidelnú spätnú väzbu týkajúcu sa výkonu znalca, aj keď sa len zriedka zapája do občianskeho súdneho konania.

Účastníci konania môžu napadnúť posudok tak, že poskytnú výpovede alebo vlastný znalecký posudok. Súdy nie sú viazané znaleckým posudkom, zvyčajne však prijímajú názory znalcov, ktorých ustanovili. Znalci ustanovení účastníkmi konania majú zvyčajne menší vplyv ako znalci ustanovení súdom. Neexistujú žiadne postupy, podľa ktorých by sa znalci pred súdnym konaním stretli alebo by podstúpili krížový výsluch, aby sa definoval problém a aby súd porozumel všetkým rozdielom.

Počas konania môžu znalci byť v kontakte s účastníkmi konania, ale iba ak je to potrebné na zistenie skutočností a za prítomnosti všetkých účastníkov konania. Znalec musí usporiadať stretnutia za prítomnosti všetkých účastníkov konania, aby zhromaždil ich pripomienky, ak tomu nebránia odborné štandardy (napr. v lekárskych prípadoch).

1. Znalecké posudky

Holandsko má vzor na vypracovanie znaleckých posudkov. Znalci sú povinní predložiť predbežný posudok a účastníci konania majú právo sa k nemu vyjadriť. Znalec musí preskúmať tvrdenia účastníkov konania tak v predbežnom posudku, ako aj v konečnom posudku. Na posudok sa nevzťahujú žiadne ďalšie osobitné požiadavky. Ak tak nariadi súd, znalec musí vypracovať dodatočný posudok, napríklad ak existujú ďalšie otázky. Posudok sa zvyčajne podáva písomne, ale môže sa podať aj ústne na súdnom pojednávaní.

2. Súdne pojednávanie

Len vo výnimočných prípadoch sa znalcovi nariadi, aby sa zúčastnil na pojednávaní. Môžu o to požiadať účastníci konania alebo to môže nariadiť súd. Krížový výsluch nie je obvyklý.

2.b. Rôzne

Rozdiely medzi občianskym súdnym konaním a inými konaniami nie sú významné.

Informácie, ktoré sú tu uvedené, boli získané v súvislosti s projektom Ako nájsť znalca (Find an Expert) od národných kontaktných miest vybraných Európskym inštitútom expertízy a znalcov EEEI.