Európsky príkaz na zablokovanie účtov

Slovinsko

Autor obsahu
Slovinsko

Článok 50 ods. 1 písm. a) – Súdy príslušné vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov

Súdmi príslušnými na vydanie príkazu na zablokovanie, pokiaľ veriteľ už dosiahol vydanie verejnej listiny (článok 6 ods. 4), sú miestne súdy (okrajna sodišča) [článok 279b prvý odsek zákona o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych pohľadávok (Zakon o izvršbi in zavarovanju); Uradni list RS (UL RS; Úradný vestník Slovinskej republiky) č. 3/07 – oficiálne konsolidované znenie, 93/07, 37/08 – ZST-1, 45/08 – ZArbit, 28/09, 51/10, 26/11, 17/13 – rozhodnutie ústavného súdu, 45/14 – rozhodnutie ústavného súdu, 53/14, 58/14 – rozhodnutie ústavného súdu, 54/15, 76/15 – rozhodnutie ústavného súdu a 11/18; ďalej len „ZIZ“].

Zoznam miestnych súdov nájdete tu.

Článok 50 ods. 1 písm. b) – Orgán určený za príslušný získať informácie účtoch

Orgánom určeným za príslušný na získanie informácií o účtoch (článok 14) je Agentúra Slovinskej republiky pre verejné právne záznamy a súvisiace služby (Agencija Republike Slovenije za javnopravne evidence in storitve – AJPES) (článok 279c ZIZ).

Kontaktné údaje: Tržaška cesta 16, 1000 Ľubľana

gp@ajpes.si – ústredie
info@ajpes.si – informácie pre používateľov

Článok 50 ods. 1 písm. c) – Spôsoby získavania informácií o účtoch

Spôsoby získavania informácií o účtoch (článok 14 ods. 5):

a) agentúra AJPES, ktorá bola určená za informačný orgán, vedie register transakčných účtov, ktorý je jednotnou databázou transakčných účtov fyzických a právnických osôb [článok 191 a nasl. zákona o platobných službách, službách vydávania elektronických peňazí a platobných systémoch (Zakon o plačilnih storitvah, storitvah izdajanja elektronskega denarja in plačilnih sistemih); UL RS č. 7/18 a 9/18 – opr., ďalej len „ZPlaSSIED“]. Vďaka tomu je proces získavania informácií veľmi účinný, keďže nie je potrebné, aby informačný orgán žiadal banku o informáciu, či u nej dlžník má vedený účet [článok 14 ods. 5 písm a)].

Hoci je podľa slovinského práva možné získavať informácie o účte dlžníka spôsobom stanoveným v článku 14 ods. 5 písm. c) (porovnaj článok 31 ZIZ), súdy túto možnosť málokedy využívajú, keďže môžu informácie o bankovom účte dlžníka získať tým, že elektronicky nahliadnu do registra transakčných účtov [článok 4 ZIZ; článok 13 zákona o súdoch (Zakon o sodiščih); UL RS č. 94/07 – oficiálne konsolidované znenie, 45/08, 96/09, 86/10 – ZJNepS, 33/11, 75/12 – ZSPDSLS-A, 63/13, 17/15 a 23/17 – ZSSve, ďalej len „ZS“].

Článok 50 ods. 1 písm. d) – Súdy, na ktoré sa môže podať odvolanie proti zamietnutiu vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov

Odvolanie sa podáva (článok 21):

– na súd, ktorý zamietol návrh veriteľa na vydanie príkazu na zablokovanie [miestny súd alebo okresný súd (okrožno sodišče)].

Zoznam miestnych súdov, zoznam okresných súdov.

Článok 50 ods. 1 písm. e) – Orgány určené za príslušné na prijímanie, zasielanie a doručovanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a iných písomností

Orgánom určeným za príslušný na prijímanie, zasielanie a doručovanie príkazu na zablokovanie a iných písomností (článok 4 ods. 14) je:

– podľa článku 10 ods. 2, článku 23 ods. 3, 5 a 6, článku 25 ods. 3, článku 27 ods. 2, článku 28 ods. 3 a článku 36 ods. 5 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 655/2014 Miestny súd v Maribore.

Článok 50 ods. 1 písm. f) – Orgán príslušný vykonať európsky príkaz na zablokovanie účtov

Orgánom príslušným na výkon príkazu na zablokovanie (kapitola 3) je:

Miestny súd v Maribore, ktorý je miestne príslušný na výkon príkazu na zablokovanie vydaného súdom iného členského štátu Európskej únie (článok 279d ZIZ).

Článok 50 ods. 1 písm. g) – Rozsah, v akom možno zablokovať spoločné a držiteľské účty 

Rozsah, v akom je možné zablokovať spoločné a držiteľské účty (článok 30), je takýto:

Spoločný platobný účet je platobný účet, ktorý zriadil poskytovateľ platobných služieb v mene dvoch alebo viacerých fyzických osôb alebo dvoch alebo viacerých právnických osôb [článok 14 ods. 1 zákona o platobných službách a systémoch (Zakon o plačilnih storitvah in sistemih), ďalej len „ZPlaSS“].

Každý jednotlivý držiteľ spoločného platobného účtu môže disponovať všetkými peňažnými prostriedkami na danom účte, pokiaľ sa v dohode o vedení spoločného platobného účtu nestanovujú iné oprávnenia na disponovanie peňažnými prostriedkami na tomto účte (článok 14 ods. 2 ZPlaSS).

Celkové peňažné prostriedky na spoločnom platobnom účte možno použiť na splatenie záväzkov jednotlivých držiteľov účtu voči tretím stranám. Dohoda medzi držiteľmi spoločného platobného účtu o výške podielov jednotlivých držiteľov a o zodpovednosti jednotlivých držiteľov neobmedzuje práva tretích strán na splatenie ich pohľadávok v rámci vykonávacieho alebo konkurzného konania proti niektorému z držiteľov z celkových peňažných prostriedkov na spoločnom platobnom účte (článok 14 ods. 3 ZPlaSS). Peňažné prostriedky na spoločnom platobnom účte možno preto použiť na splatenie záväzkov jednotlivých držiteľov účtu voči tretím stranám.

Ak je výkon obmedzený na vymedzený majetok dlžníka podľa určitého zákona, tieto obmedzenia sa v rámci vykonávacieho konania proti jednému z držiteľov spoločného platobného účtu posudzujú vo vzťahu ku každému jednotlivému držiteľovi spoločného platobného účtu (článok 14 ods. 4 ZPlaSS).

Článok 50 ods. 1 písm. h) – Normy vzťahujúce sa na sumy vylúčené zo zaistenia

Sumy vylúčené zo zaistenia a sumy, pri ktorých je výkon možný len v obmedzenom rozsahu, sa riadia týmito pravidlami (článok 31):

Príjem je vylúčený zo zaistenia, pokiaľ sa vyznačuje tým, že nepredstavuje základný príjem, napríklad mzdu, ale spravidla nižší, doplnkový príjem, ktorý vo väčšine prípadov plní funkciu spoločenského korektívu [článok 101 zákona o vymáhaní a zabezpečovaní občianskoprávnych pohľadávok (ZIZ)].

Podľa článku 102 ZIZ je výkon obmedzený vo vzťahu k príjmu, ktorý má vo všeobecnosti podobu základného príjmu, napríklad mzdy, t. j. príjmu, ktorý je považovaný za príjem plynúci z pracovnoprávneho vzťahu. Vo všeobecnosti sa pripúšťa, aby sa postihli až dve tretiny takého príjmu, ale dlžníkovi musí zostať suma zodpovedajúca 76 % minimálnej mzdy. Každému dlžníkovi musí zostať rovnaká zostatková suma. V prípade určitých privilegovaných pohľadávok môže byť suma, ktorá musí dlžníkovi zostať, nižšia, a to 50 % minimálnej mzdy. V oboch prípadoch je suma, ktorá musí dlžníkovi zostať, vyššia, ak je dlžník zodpovedný za vyživovanie rodinných príslušníkov.

Osoby zodpovedné za výkon rozhodnutí o výkone (banka) musia zohľadňovať výnimky a obmedzenia výkonu aj bez návrhu zo strany dlžníka, pokiaľ neexistuje nárok na vyššie obmedzenie z dôvodu výživného. Dlžník musí taký nárok preukázať exekútorovi predložením verejnej listiny (článok 102 ods. 5 ZIZ).

Presný zoznam výnimiek zo zaistenia alebo obmedzení súm je stanovený v článkoch 101, 102 a 103 ZIZ.

Článok 50 ods. 1 písm. i) – Poplatky, ak ich účtujú banky, za vykonávanie rovnocenných vnútroštátnych príkazov alebo za poskytovanie informácií o účtoch, a informácie o účastníkovi, ktorý je povinný tieto poplatky platiť

Účtovanie poplatkov (článok 43): banky môžu v súlade so svojou obchodnou politikou a príslušnými sadzbami poplatkov za služby účtovať poplatok za vykonanie úkonov na základe rovnocenných vnútroštátnych príkazov (prijatie príkazu a prevod prostriedkov).

Poskytovatelia platobných služieb musia na svojich webových sídlach zverejniť úplné a presné informácie o poplatkoch, ktoré vyberajú za vykonanie úkonov na základe rozhodnutia o výkone alebo zabezpečovacieho príkazu (článok 190 ZPlaSSIED).

Informácie o účtoch poskytuje agentúra AJPES. Informácie z registra transakčných účtov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, sú bezplatne dostupné verejnosti na webovom sídle agentúry AJPES (článok 194 ZPlaSSIED). Za poskytnutie informácií z registra transakčných účtov v súvislosti s účtom fyzickej osoby agentúra AJPES účtuje žiadateľovi poplatok v súlade so sadzbou stanovenou po dohode s ministrom zodpovedným za financie (článok 195 ZPlaSSIED). Sadzba náhrady nákladov za poskytnutie informácií o transakčných účtoch fyzických osôb z registra transakčných účtov (UL RS č. 49/10) je zverejnená na webovom sídle agentúry AJPES. Podľa tejto sadzby suma náhrady nákladov závisí od spôsobu podania žiadosti o informácie o účte (sadzba za elektronický prenos údajov je nižšia než za prenos údajov na základe žiadosti v písomnej podobe) a od počtu jednotiek prenesených údajov.

Poplatok za vykonanie rovnocenných vnútroštátnych príkazov hradí dlžník, zatiaľ čo poplatok za poskytnutie informácií o účte hradí osoba, ktorá o informácie požiadala (vo všeobecnosti veriteľ).

Súd má prístup k informáciám o účtoch bezplatne prostredníctvom nahliadnutia do registra vedeného agentúrou AJPES alebo môže požiadať organizáciu vykonávajúcu platobné transakcie (banku), aby mu oznámila, či v nej má dlžník otvorený účet (článok 4 prvý odsek ZIZ, článok 13 ZS).

Agentúra AJPES poskytuje súdom, daňovému úradu a iným orgánom zodpovedným za výkon priamy elektronický prístup k informáciám v registri transakčných účtov.

Článok 50 ods. 1 písm. j) – Sadzobník poplatkov alebo iný súbor noriem, ktorým sa určujú príslušné poplatky, ktoré si účtuje orgán alebo iný subjekt, ktorý sa podieľa na vybavovaní alebo výkone príkazu na zablokovanie

Sadzobník poplatkov alebo iný súbor noriem, ktorým sa určujú príslušné poplatky, ktoré si účtuje orgán alebo iný subjekt, ktorý sa podieľa na vybavovaní alebo výkone príkazu na zablokovanie (článok 44):

Súdny poplatok sa musí zaplatiť pri podaní návrhu na zabezpečenie pohľadávky prostredníctvom príkazu na zablokovanie (článok 29b v spojení s článkami 239 a 279a ZIZ). S návrhom na príkaz na zablokovanie sa spája súdny poplatok vo výške 30 EUR [sadzba č. 4012 zákona o súdnych poplatkoch (Zakon o sodnih taksah – ZST-1; UL RS č. 37/08, 97/10, 63/13, 58/14 – rozhodnutie ústavného súdu, 19/15 – rozhodnutie ústavného súdu, 30/16, 10/17 – ZPP-E a 11/18 – ZIZ-L, ďalej len „ZST-1“] alebo 24 EUR (sadzby č. 4041 a 4012 ZST-1), ak sa návrh podáva v elektronickej podobe.

Ak príkaz na zablokovanie vydal slovinský súd, banka sa nachádza v Slovinsku a súd takisto vydal rozhodnutie, ktorým banke prikazuje vykonať úkony stanovené v článku 260 prvom odseku bode 4 alebo článku 271 prvom odseku bode 4 ZIZ (článok 279e prvý odsek), súdny poplatok sa vzťahuje aj na vydanie tohto rozhodnutia, keďže v skutočnosti ho vydáva súd v konaní o vydaní príkazu na zablokovanie (t. j. v konaní, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na zabezpečenie pohľadávky).

Ak príkaz na zablokovanie vydal zahraničný súd a slovinskému súdu je doručený na účel výkonu, pretože banka sa nachádza v Slovinsku, rozhodnutie, ktorým súd prikazuje banke vykonať úkony stanovené v článku 260 prvom odseku bode 4 alebo článku 271 prvom odseku bode 4 ZIZ (článok 279e prvý odsek), sa vydáva v rámci konania začatého na základe prijatia príkazu na zablokovanie. Na základe článku 24 nariadenia sa v tomto prípade súdny poplatok neplatí, keďže toto rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie o dočasnom opatrení ani predbežnom opatrení a konanie, v ktorom sa rozhodnutie vydáva, nemožno považovať za konanie o zabezpečení pohľadávky. Jeho výsledkom je naopak rozhodnutie, ktorým súd dáva banke pokyny, ako má vykonať príkaz na zablokovanie vydaný v zahraničí.

Článok 50 ods. 1 písm. k) – poradie, ak je stanovené, pre rovnocenné vnútroštátne príkazy

Poradie rovnocenných vnútroštátnych príkazov podľa vnútroštátneho práva (článok 32):

Ak viacero veriteľov uplatňuje peňažné pohľadávky proti tomu istému dlžníkovi a v súvislosti s tým istým predmetom výkonu, pohľadávky sa uspokojujú v poradí, v akom veritelia získali právo na uspokojenie vo vzťahu k danému predmetu, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak (článok 12 ZIZ).

Príkaz na zablokovanie vydaný súdom v inom členskom štáte Európskej únie sa vykoná tak, že súd vydá rozhodnutie, v ktorom prikáže, aby sa vykonali úkony uvedené v článku 271 prvom odseku bode 4, inými slovami vydaním dočasného opatrenia (článok 279e tretí odsek ZIZ). Súd vydá rozhodnutie o dočasnom opatrení, ktorým prikáže organizácii vykonávajúcej platobné transakcie, aby odmietla dlžníkovi alebo komukoľvek, kto koná na dlžníkov príkaz, vyplatiť peňažné prostriedky z účtu dlžníka, vo vzťahu ku ktorému vydal dočasné opatrenie (článok 271 prvý odsek bod 4 ZIZ). Takýmito dočasnými opatreniami vydanými slovinským súdom na základe európskeho príkazu na zablokovanie vydaného iným členským štátom sa vo vzťahu k zábezpeke nezakladá záložné právo (článok 271 druhý odsek ZIZ). Súd ich vydá, pokiaľ ešte nevydal rozsudok vo veci samej. Ak veriteľ pripojí k návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie existujúci rozsudok, súdny zmier alebo verejnú listinu, nariadi sa vykonávacie opatrenie stanovené v článku 260 prvom odseku bode 4 ZIZ, t. j. vydá sa rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým sa nariadi zaistenie peňažnej sumy na účte dlžníka u organizácie vykonávajúcej platobné transakcie (článok 279e tretí odsek a článok 260 prvý odsek bod 4 ZIZ). Zaistením sa v prospech veriteľa vytvára záložné právo k peňažným prostriedkom dlžníka na bankových účtoch (článok 107 tretí odsek v spojení s článkom 138 piatym odsekom a článkom 239 ZIZ).

Článok 50 ods. 1 písm. l) – Súdy alebo orgán výkonu príslušný vo veci opravných prostriedkov

Súdy, prípadne orgán výkonu príslušný vo veci opravných prostriedkov (článok 33 ods. 1, článok 34 ods. 1 alebo 2):

– opravný prostriedok (námietka) podľa článku 33 ods. 1 sa podáva na súd, ktorý vydal príkaz na zablokovanie. Týmto súdom je miestny súd alebo okresný súd. Rozhoduje o opravnom prostriedku (článok 54 v spojení s článkom 239 ZIZ),

– opravný prostriedok podľa článku 34 ods. 1 sa podáva na Miestny súd v Maribore, ktorý vydal zabezpečovací príkaz (prostredníctvom predbežného alebo dočasného opatrenia) na základe príkazu na zablokovanie vydaného iným členským štátom a doručil ho organizácii vykonávajúcej platobné transakcie. Rozhoduje o opravnom prostriedku (článok 279f ZIZ),

– opravný prostriedok podľa článku 34 ods. 2 nariadenia (výnimka verejného poriadku) sa podáva na Miestny súd v Maribore.

Článok 50 ods. 1 písm. m) – Súdy, na ktoré sa má podať odvolanie, prípadná lehota na podanie takéhoto odvolania

Súdy, na ktoré sa má podať odvolanie, lehota na podanie takéhoto odvolania podľa vnútroštátneho právneho poriadku a udalosť, od ktorej začína plynúť uvedená lehota (článok 37):

Odvolanie sa môže podať proti rozhodnutiu o námietke (článok 9 prvý odsek v spojení s článkom 239 ZIZ). Odvolanie sa podáva na súde, ktorý vydal príkaz na zablokovanie (miestny súd alebo okresný súd), alebo na miestnom súde zodpovednom za výkon príkazu na zablokovanie podľa článku 23 nariadenia.

Odvolanie sa musí podať do ôsmich dní od vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa o námietke (článok 9 tretí odsek ZIZ).

O odvolaní rozhoduje vyšší súd.

Kontaktné údaje vyšších súdov:

1. Vyšší súd Celje
Prešernova ulica 22
3102 Celje – p.p. 1034

tel.: (03) 427 5100
fax.: (03) 427 5270
e-mail: urad.visce@sodisce.si

2. Vyšší súd Koper
Ferrarska 9
6000 Koper

tel.: (05) 668 3000
fax.: (05) 639 5245
e-mail: urad.viskp@sodisce.si

3. Vyšší súd Ľubľana
Tavčarjeva 9
1000 Ľubľana

tel.: (01) 366 4444
fax.: (01) 366 4070
e-mail: urad.vislj@sodisce.si

4. Vyšší súd Maribor
Sodna ulica 14
2000 Maribor

tel.: (02) 234 7100
fax.: (02) 234 7318
e-mail: urad.vismb@sodisce.si

Článok 50 ods. 1 písm. n) – Súdne poplatky

Uvedenie súdnych poplatkov (článok 42):

Súdne poplatky v konaní o vydaní príkazu na zablokovanie alebo v konaní o opravnom prostriedku proti takému príkazu sú rovnaké ako v prípade rovnocenného vnútroštátneho príkazu alebo opravného prostriedku proti takému vnútroštátnemu príkazu.

Platenie súdnych poplatkov sa riadi článkom 29b ZIZ. Súdny poplatok sa musí zaplatiť pri podaní návrhu na výkon, námietky alebo odvolania alebo najneskôr do ôsmich dní od doručenia príkazu na zaplatenie súdneho poplatku.

Ak je možné súdny poplatok vypočítať automaticky, príkaz na zaplatenie sa vydá, keď sa návrh podá v elektronickej podobe, pričom navrhovateľ dostane pokyn, aby poplatok zaplatil prevodom na určený účet a uviedol referenčné číslo uvedené v príkaze na zaplatenie. Príkaz na zaplatenie súdneho poplatku sa považuje za doručený, keď navrhovateľ sám alebo jeho zástupca podá návrh v elektronickej podobe.

Ak súdny poplatok nie je zaplatený v stanovenej lehote, návrh sa považuje za vzatý späť.

V príkaze na zaplatenie musí súd upozorniť dotknutú stranu na dôsledky nezaplatenia súdneho poplatku.

Výška súdneho poplatku je stanovená v zákone o súdnych poplatkoch (ZST-1) (UL RS č. 37/08, 97/10, 63/13, 58/14 – rozhodnutie ústavného súdu, 19/15 – rozhodnutie ústavného súdu a 30/16). Vyberané súdne poplatky sú rovnaké ako poplatky v konaniach o rovnocennom vnútroštátnom príkaze, ktorým je zabezpečovací príkaz.

Tieto poplatky sa vyberajú v týchto pevne stanovených výškach:


Ak sa návrh podáva v papierovej podobe

Ak sa návrh podáva v elektronickej podobe

Konanie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie

30 EUR (sadzba č. 4012 ZST-1)

24 EUR (sadzba č. 4041 a 4012 ZST-1)

Konanie o námietke

30 EUR (sadzba č. 4022 ZST-1)

24 EUR (sadzba č. 4041 a 4022 ZST-1)

Konanie o odvolaní

33 EUR (sadzba č. 4033 ZST-1)

26,4 EUR (sadzba č. 4041 a 4033 ZST-1)

 Článok 50 ods. 1 písm. o) – Jazyky prijateľné pre preklady písomností

Jazyky prijateľné na preklady písomností (článok 49 ods. 2):

Úradnými jazykmi sú slovinčina a dva jazyky národnostných menšín, ktoré sa používajú v úradnom styku na súdoch v oblastiach, kde tieto národnostné menšiny žijú (články 6 a 104 ZPP). Týmito jazykmi národnostných menšín sú taliančina a maďarčina. Miestny súd Piran, Miestny súd Koper a Okresný súd Koper používajú taliančinu, zatiaľ čo Miestny súd Lendava používa maďarčinu.

Na obce so zmiešanou národnostnou štruktúrou sa vzťahuje zákon o zriadení obcí a hraníc obcí (UL RS č. 108/06 – oficiálne konsolidované znenie a 9/11, ďalej len „ZUODNO“). Podľa článku 5 ZUODNO: „Obce so zmiešanou národnostnou štruktúrou sú v súlade s týmto zákonom tie, ktoré sú takto označené v platných štatútoch obcí Lendava, Hodoš – Šalovci, Moravske Toplice, Koper, Izola a Piran.“

Posledná aktualizácia: 31/03/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.