Vykonávanie dôkazov videokonferenciou

Všade, kde sa nachádza zariadenie na videokonferenciu rezortu spravodlivosti, je jeden pracovník poverený funkciou spravovať toto zariadenie. Je schopný obsluhovať zariadenie na videokonferenciu a vykonávať jednoduché nastavenia. Každé zariadenie je spojené s centrálnou jednotkou, ktorá sa nachádza v správe IT spolkového ministerstva spravodlivosti. Odtiaľ môže správa IT vyladiť každé zariadenie v celoštátnom meradle.

1 Je možné vykonať dôkaz prostredníctvom videokonferencie buď za účasti súdu dožadujúceho členského štátu, alebo priamo súdom daného členského štátu? Ak áno, aké príslušné vnútroštátne postupy alebo právne predpisy sa uplatňujú?

V Rakúsku sú možné a prípustné oba druhy vykonávania dôkazov pomocou videokonferencie. Rakúske občianske právo procesné je pre sporové konania upravené v Občianskom súdnom poriadku (Zivilprozessordnung; ďalej len „OSP“), pre nesporové konania v zákone o nesporových súdnych konaniach (Außerstreitgesetz; ďalej len „AußStrG“). Ustanovenia o vykonávaní dôkazov sa v OSP nachádzajú v § 266 až § 389 a v AußStrG v § 16, 20, 31 až 35 (s čiastočným odkazom na OSP), ako aj v konkrétnych ustanoveniach venovaných upraveným osobitným konaniam, ako napr. v § 85 o určitých povinnostiach poskytnúť súčinnosť v konaní vo veci určenia pôvodu (Abstammungsverfahren). Podrobné informácie k relevantným vnútroštátnym postupom a k právnym normám sú uvedené v nasledujúcich odpovediach na otázky a takisto v informačnom liste „Beweisaufnahme – Österreich“.

2 Existujú nejaké obmedzenia, pokiaľ ide o osoby, ktoré možno vypočuť prostredníctvom videokonferencie – môžu sa napríklad týmto spôsobom vypočuť iba svedkovia alebo aj iné osoby, ako sú znalci alebo účastníci konania?

Podľa § 277 OSP (sporové konania), resp. § 35 AußStrG v spojení s § 277 OSP (nesporové konania) existuje možnosť využiť videotechnológiu na vykonanie dôkazov, a teda napríklad na výsluch účastníkov a svedkov alebo na vysvetlenie znaleckého posudku súdnym znalcom.

Na základe § 3 prvého zákona o sprievodných opatreniach k pandémii ochorenia COVID‑19 v justícii (Spolková zbierka zákonov I 16/2020 v znení Spolkovej zbierky zákonov I 224/2022) sa po prvýkrát v občianskom súdnom konaní so súhlasom účastníkov konania zaviedla možnosť uskutočniť ústne pojednávanie a pojednávanie bez osobnej prítomnosti účastníkov konania alebo ich zástupcov s využitím vhodných technických komunikačných prostriedkov na prenos reči a obrazu a týmto spôsobom vykonať dokazovanie na ústnom pojednávaní alebo mimo neho a umožniť účasť osôb, ktoré inak majú byť prítomné na pojednávaní, aj bez splnenia požiadaviek uvedených v § 277 OSP.

Toto ustanovenie bolo zavedené v dôsledku pandémie s cieľom obmedziť osobné kontakty medzi ľuďmi na minimum a zabrániť tomu, aby sa na ústnom pojednávaní stretli ľudia, ktorí by sa inak vo väčšine prípadov nestretli.

Účinnosť 1. zákona o sprievodných opatreniach k pandémii ochorenia COVID‑19 v justícii (Spolková zbierka zákonov I 16/2020 v znení Spolkovej zbierky zákonov I 224/2022) sa končí uplynutím 30. júna 2023.

3 Aké prípadné obmedzenia sa vzťahujú na druh dôkazov, ktoré sa môžu získať prostredníctvom videokonferencie?

Podľa § 277 OSP (sporové konania), resp. § 35 AußStrG v spojení s § 277 OSP (nesporové konania) existuje vo všeobecnosti možnosť využiť videotechnológiu na účel vykonania dôkazov. Samozrejme, že tomu v každom prípade môžu brániť faktické prekážky, ako napríklad pri vykonávaní dôkazov prostredníctvom listín alebo obhliadky.

4 Existujú nejaké obmedzenia, pokiaľ ide o miesto, kde by sa mala osoba vypočuť prostredníctvom videokonferencie – t. j. musí to byť na súde?

Každého možno predvolať na súd, do ktorého príslušnosti patrí miesto jeho bydliska, a tam ho vypočuť prostredníctvom videokonferencie. Každý súd, každá prokuratúra a každé zariadenie na výkon trestu odňatia slobody v Rakúsku je vybavené minimálne jedným zariadením na videokonferenciu.

5 Je povolené zaznamenávať výsluchy prostredníctvom videokonferencie, a ak áno, je na to k dispozícii zariadenie?

V občianskych veciach neexistuje v rakúskom práve v oblasti ochrany údajov žiadna všeobecná úprava pre nahrávanie výsluchov prostredníctvom videokonferencie, a preto si nahrávanie vyžaduje súhlas všetkých osôb, na ktoré sa videokonferencia vzťahuje. Platí to pre nepriame vykonávanie dôkazov, ktoré sa podľa článku 12 ods. 2 európskeho nariadenia o vykonávaní dôkazov 2020/1783 (ďalej len „nariadenie“) musí uskutočniť podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu.

Naopak, vybavenie dožiadania o priame vykonanie dôkazu sa uskutočňuje v zásade podľa právneho poriadku dožadujúceho členského štátu (článok 19 ods. 8 nariadenia). Ak toto právo upravuje nahrávanie videokonferencie aj bez súhlasu dotknutých osôb, bude to prípustné aj z rakúskeho pohľadu.

Technicky je nahrávanie výsluchu prostredníctvom videokonferencie v zásade možné pomocou každého zariadenia na videokonferenciu. Na takých miestach, kde sa bežne vyhotovuje záznam pojednávaní (na mnohých trestných súdoch), možno pomocou existujúceho technického vybavenia uskutočniť nahrávanie výsluchu prostredníctvom videokonferencie. Nahrávanie však možno v prípade potreby umožniť aj na všetkých ostatných miestach, a to jednoduchou inštaláciou príslušného úložného média.

6 V akom jazyku by sa mal konať výsluch: a) ak sa žiadosť podá podľa článkov 12 až 14 nariadenia o vykonávaní dôkazov a b) ak sa dôkazy vykonávajú priamo podľa článkov 19 až 21 nariadenia o vykonávaní dôkazov?

a) Podľa článku 12 ods. 2 nariadenia sa vykonávanie dôkazov musí uskutočniť podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu, takže výsluch sa musí konať v nemeckom jazyku (na niektorých rakúskych súdoch je okrem tohto povolený chorvátsky, slovinský alebo maďarský jazyk). Dožadujúci súd však môže požiadať o použitie svojho vlastného úradného jazyka (alebo aj akéhokoľvek iného jazyka) ako osobitnej formy vykonania svojho dožiadania o vykonanie dôkazu, dožiadaný súd tomu však nemusí vyhovieť, ak to nie je možné z dôvodu závažných praktických problémov (článok 12 ods. 3 nariadenia).

b) Podľa článku 19 ods. 8 nariadenia dožadujúci súd priamo vykoná dôkaz v zásade podľa svojho vlastného právneho poriadku, teda v niektorom z úradných jazykov, ktoré tento právny poriadok pripúšťa. Rakúsko ako dožiadaný členský štát by však podľa článku 19 ods. 4 mohlo použitie vlastného jazyka stanoviť ako podmienku na vykonanie výsluchu.

7 Ak sú potrební tlmočníci, kto je zodpovedný za ich zabezpečenie a kde by sa mali nachádzať: a) ak sa žiadosť podá podľa článkov 12 až 14 nariadenia o vykonávaní dôkazov a b) ak sa dôkazy vykonávajú priamo podľa článkov 19 až 21 nariadenia o vykonávaní dôkazov?

Pri nepriamom vykonávaní dôkazov, bez ohľadu na možnú náhradu nákladov podľa článku 22 ods. 2, je za poskytnutie tlmočníkov primárne zodpovedný dožiadaný súd. Odporúča sa však (aj v tomto prípade) konštruktívna spolupráca zúčastnených súdov.

V prípade priameho vykonávania dôkazov podľa článku 20 nariadenia prináleží poskytnutie tlmočníkov primárne dožadujúcemu súdu. V článku 20 ods. 2 sa však stanovuje povinnosť dožiadaného členského štátu poskytnúť pomoc.

Rozhodnutie o tom, z ktorého členského štátu majú tlmočníci pochádzať a kde by mali byť prítomní, treba v konkrétnom prípade prijať aj s ohľadom na účelnosť.

8 Aký postup sa uplatňuje na podmienky priebehu výsluchu a na informovanie osoby, ktorá sa má vypočuť, o čase a mieste konania výsluchu, a) ak sa žiadosť podá podľa článkov 12 až 14 nariadenia o vykonávaní dôkazov a b) ak sa dôkazy vykonávajú priamo podľa článkov 19 až 21 nariadenia o vykonávaní dôkazov? Koľko času by sa v prípade obidvoch možností malo poskytnúť pri stanovení dátumu konania výsluchu, aby osoba bola informovaná s dostatočným predstihom?

Súdne predvolanie na výsluch prostredníctvom videokonferencie na území Rakúska sa musí uskutočniť presne tak a rovnako včas, ako keď sa osoba, ktorá má byť vypočutá, predvoláva na súd, na ktorom prebieha konanie.

9 Aké náklady sa uplatňujú v prípade použitia videokonferencie a ako by sa mali uhradiť?

Pri používaní videokonferencií prostredníctvom internetového protokolu (IP) sa nevznikajú žiadne náklady na hovory. Prostredníctvom ISDN však volajúcemu vznikajú rovnaké náklady ako pri telefonickom hovore. Líšia sa podľa miesta volaného zariadenia.

10 Aké sú prípadné požiadavky na zabezpečenie, aby osoba, ktorú vypočúva priamo dožadujúci súd, bola informovaná o tom, že výsluch sa vykonáva na dobrovoľnom základe?

Zabezpečenie je primárnou úlohou dožadujúceho súdu, ktorý je viazaný článkom 19 ods. 2 nariadenia a spravidla sám pozve dotknuté osoby, aby sa zúčastnili videokonferencie. Ak rakúsky ústredný orgán alebo rakúsky súd v rámci prípravy alebo realizácie priameho dokazovania zistí, že môže ísť o porušenie článku 19 ods. 2 nariadenia, v súčinnosti s dožadujúcim súdom sa musí vhodným spôsobom usilovať o dodržanie tohto ustanovenia. Rakúski súdni úradníci sú preškolení v oblasti uplatňovania európskeho nariadenia o vykonávaní dôkazov a cez intranet súdnictva majú k dispozícii aj európsku Príručku o využívaní videokonferenčného vybavenia v cezhraničných súdnych konaniach.

11 Aký je postup overovania totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť?

Totožnosť sa overuje pomocou úradného preukazu s fotografiou a zisťuje v rámci súdneho výsluchu (§ 340 ods. 1 OSP).

12 Aké požiadavky sa vzťahujú na zloženie prísahy a aké informácie sú potrebné od dožadujúceho súdu, ak sa prísaha vyžaduje počas priameho výkonu dôkazov podľa článkov 19 až 21 nariadenia o vykonávaní dôkazov?

Ustanovenia o prísahe pre účastníkov konania sú uvedené v § 377 a § 379 OSP, pre svedkov sa uvádzajú v § 336 až 338 OSP.

Povinná prísaha (tzv. Eidespflicht) platí v zásade tak pre účastníkov konania, ako aj pre svedkov. Zatiaľ čo zloženie prísahy nemožno v prípade účastníkov presadiť donucovacími mechanizmami, v prípade, ak prísahu odmietne zložiť svedok, možno ju vynútiť rovnakými donucovacími prostriedkami ako svedeckú výpoveď (§ 325, 326 OSP; ako donucovacie opatrenia sa môžu použiť peňažné pokuty alebo trest odňatia slobody až 6 týždňov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného zákonníka (Strafgesetzbuch; ďalej len „StGB“) sa trestom odňatia slobody až päť rokov potrestá ten, kto pred súdom pod prísahou podá krivú svedeckú výpoveď alebo ju prísahou potvrdí, alebo krivo vypovedá pod prísahou stanovenou v zákonoch.

Naopak, krivá svedecká výpoveď účastníka konania (ktorý nie je pod prísahou) nie je trestná; ale svedok (ktorý nie je pod prísahou) sa v prípade falošnej svedeckej výpovede potrestá trestom odňatia slobody až tri roky (§ 288 ods. 1 StGB).

Podľa zákona, ktorým sa zavádza Občiansky súdny poriadok (Einführungsgesetz zur Zivilprozessordnung; ďalej len „EGZPO“) treba pri zložení prísahy dodržať ustanovenia zákona z 3. mája 1868, RGBl. bod 33 (Forma prísahy a iné náležitosti) (pozri https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=rgb&datum=18680004&seite=00000067).

Osoby nespôsobilé prísahy, ktoré ju teda nemôžu zložiť, sú podľa § 336 ods. 1 a § 377 ods. 1 OSP osoby, ktoré boli odsúdené za krivú výpoveď pod prísahou alebo v čase svojho výsluchu ešte nedosiahli vek štrnásť rokov, ako aj osoby, ktoré z dôvodu nedostatočnej duševnej zrelosti alebo pre duševnú poruchu nemajú dostatočnú predstavu o podstate a význame prísahy.

V konaní podľa zákona o nesporových súdnych konaniach je vylúčené použiť uvedené ustanovenia o výsluchu svedka alebo účastníka konania pod prísahou (§ 35 AußStrG).

13 Aké sú opatrenia na zabezpečenie, aby v mieste konania videokonferencie bola prítomná kontaktná osoba, s ktorou sa dožadujúci súd môže spojiť, a osoba, ktorá bude k dispozícii v deň výsluchu na obsluhu videokonferenčných zariadení a na riešenie akýchkoľvek technických problémov?

Všade, kde sa nachádza zariadenie na videokonferenciu rezortu spravodlivosti, je jeden pracovník poverený funkciou spravovať toto zariadenie. Je schopný obsluhovať zariadenie na videokonferenciu a vykonávať jednoduché nastavenia. Každé zariadenie je spojené s centrálnou jednotkou, ktorá sa nachádza v správe IT spolkového ministerstva spravodlivosti. Odtiaľ môže správa IT vyladiť každé zariadenie v celoštátnom meradle.

14 Aké prípadné ďalšie informácie sa vyžadujú od dožadujúceho súdu?

Od dožadujúceho súdu sú potrebné tieto informácie:

• IP adresa a/alebo číslo ISDN vrátane smerového čísla oblasti,
• meno, telefónne číslo a e-mailová adresa zamestnanca dožadujúceho súdu, ktorý je oboznámený s technickými podmienkami systému v mieste sídla druhej strany.