Doručovanie právnych dokumentov

1 Čo znamená právny pojem „doručovanie písomností“ v praxi? Prečo existujú osobitné pravidlá, pokiaľ ide o „doručovanie písomností“?

Pojem doručovanie písomností

Pod pojmom „doručovanie písomností“ sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie procesný úkon súdu, ktorým tento upovedomuje stranu v konaní alebo tretiu osobu, ktorej súčinnosť je v konaní potrebná, o priebehu súdneho konania. Úplné a účinné informovanie strán konania o jeho priebehu je nevyhnutným predpokladom riadneho vedenia a skončenia konania na súde - súd totiž môže konať a rozhodovať len za predpokladu, že strany dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je podmienkou ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, resp. vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Je dôležité podotknúť, že zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) v § 105 a nasl. vymedzuje len procesnoprávny rozmer doručovania (súdnych) písomností. Doručovanie hmotnoprávneho úkonu, t.j. i prejavu vôle vo forme písomnosti upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v § 45. Medzi doručovaním podľa hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov je značný rozdiel najmä pokiaľ sa jedná o účinnosť doručenia, zavŕšenie procesu doručenia a vyvolanie právnych následkov.

Existencia osobitných pravidiel v prípade doručovania písomností

Cieľom osobitnej úpravy doručovania v CSP je snaha zákonodarcu o dodržiavanie zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti v súdnom konaní. Nikto v súdnom konaní nesmie byť znevýhodnený a každá strana musí byť v rovnakom rozsahu informovaná o priebehu súdneho konania. Strany musia dostať príležitosť vyvinúť potrebnú súčinnosť v konaní, oboznámiť sa s výrokmi a dôkazmi druhej strany a s procesnými úkonmi súdu v súvislosti s konaním a s podstatou prejednávanej veci. Princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania je základným definičným prvkom práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré je v Slovenskej republike koncipované, vychádzajúc z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako ústavné právo (čl. 46-48 Ústavy).

2 V prípade ktorých písomností sa vyžaduje formálne doručenie?

V širšom zmysle možno považovať za formálne doručenie každé doručenie vykonané podľa ustanovení CSP, t.j.:

-       doručovanie do elektronickej schránky (preferované),

-       doručovanie na elektronickú adresu /emailom/ (len na žiadosť strany),

-       doručenie prostredníctvom doručujúceho orgánu (poštová služba, súdny doručovateľ) do vlastných rúk alebo inak než do vlastných rúk,

-       doručenie formou verejnej vyhlášky,

-       osobitnou formou doručovania prostredníctvom iných doručovacích orgánov (útvar policajného zboru, obecná polícia, súdny exekútor, Zbor väzenskej a justičnej stráže, zariadenie na výkon ústavnej/ochrannej výchovy, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ministerstvo obrany).

V užšom zmysle je formálnym, resp. úradným doručením len doručenie súdnych písomností do vlastných rúk. Postup ustanovený pre obyčajné doručenie aplikuje súd v prípade písomností, pri ktorých zákon nevyžaduje doručenie do vlastných rúk.

To, ktoré písomnosti sa doručujú do vlastných rúk, určujú jednotlivé ustanovenia CSP. Okrem toho sa do vlastných rúk doručuje aj v prípadoch, keď tento spôsob nariadi súd podľa okolností konkrétneho prípadu (štandardne súdy doručujú do vlastných rúk napr. predvolanie na súdne pojednávanie z dôvodu procesnej istoty). To, že zákonodarca pre jednotlivé písomnosti určil tento privilegovaný  spôsob doručenia, svedčí o dôležitosti týchto písomností a o potrebe, aby sa strana oboznámila s ich obsahom a aby sa realizovalo právo na spravodlivý proces.

Podľa zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) sa do vlastných rúk doručujú nasledovné písomnosti:

-       uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, ak subjekty neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena (§ 142 ods. 2 CSP),

-       žaloba s prílohami, ak súd neodmietol žalobu alebo nerozhodol o zastavení konania (§ 167 ods. 1 CSP),

-       vyjadrenie žalovaného, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná (§ 167 ods. 3 CSP),

-       vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného podľa § 167 ods. 3 (§167 ods. 4 CSP),

-       predvolanie na predbežné prejednanie sporu (§ 169 ods. 2 CSP),

-       rozsudok (§ 223 ods. 1 CSP),

-       platobný rozkaz so žalobou (§ 266 ods. 1 CSP),

-       odpor žalovaného proti platobnému rozkazu, ktorý sa doručuje žalobcovi (§ 267 ods. 5 CSP),

-       uznesenie podľa § 273 písm. c) CSP o povinnosti písomne vyjadriť sa v určenej lehote k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle § 273 písm. a) CSP.

Podľa zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej iba „CMP“) sa do vlastných rúk doručujú nasledovné písomnosti:

-       uznesenie o začatí konania, ktoré sa doručuje účastníkom, ak sa konanie začalo bez návrhu (§ 27 CMP),

-       zmenený návrh na začatie konania, ak neboli účastníci prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (§ 28 CMP),

-       uznesenie, ak sa ním rozhoduje vo veci samej (§ 45 CMP),

-       uznesenie v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní tomu, ktorým sa tomu, kto podľa navrhovateľa právo porušuje ukladá, aby sa k veci písomne vyjadril (§ 131 ods. 2),

-       upovedomenie a poučenie osôb v dedičskom konaní, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť, ak takéto upovedomenie a poučenie súd nevykonal ústne do zápisnice (§ 189 ods. 2 CMP),

-       upovedomenie o žiadosti o vydanie predmetu v konaní o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku, ak ide o prípad podľa § 335 písm. a) alebo písm. b), alebo ak zložiteľ požiadal, aby bol predmet úschovy vydaný jemu alebo inej osobe ako príjemcovi (§ 340 CMP),

-       vyzývacie uznesenie v konaní o potvrdenie vydržania, osobe, ktorá má v čase začatia konania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka (§ 359g CMP).

3 Kto zodpovedá za doručenie písomnosti?

Orgánom zodpovedným za doručenie súdnych písomností je súd. Zo systematického výkladu CSP je zrejmá hierarchická postupnosť pri doručovaní písomností, a to nasledovne:

1. súdom na pojednávaní alebo pri inom úkone;
2. do elektronickej schránky podľa o zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) /všetky právnické osoby majú obligatórne aktivovanú elektronickú schránku, fyzické osoby si môžu fakultatívne aktivovať elektronickú schránku/;
3. doručenie na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak sa nejedná o písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk;
4. doručovanie prostredníctvom doručovacieho orgánu

-       štandardne poštová služba alebo súdny doručovateľ;

-       ak to súd považuje za potrebné, môže nariadiť doručenie aj prostredníctvom útvaru policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície,

-       v osobitných prípadoch súd doručuje prostredníctvom: Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (doručovanie fyzickým osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe), zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy (doručovanie fyzickým osobám umiestneným v týchto zariadeniach), Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (doručovanie fyzickým osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity alebo osobám, ktoré sú v obydlí toho, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo osobám, ktorým má byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou imunitou), Ministerstva obrany Slovenskej republiky (doručovanie profesionálnym vojakom a písomnosť nemožno doručiť inak),

-       osobitným spôsobom je aj doručovanie verejnou vyhláškou, ak tak ustanovuje CSP (napríklad v prípade neznámej adresy fyzickej osoby) alebo osobitný predpis (napr. Civilný mimosporový poriadok v § 199).

4 Zisťovanie adresy

4.1 Pokúša sa požiadaný orgán v tomto členskom štáte z vlastného podnetu stanoviť miesto pobytu adresáta písomností, ktoré sa majú doručiť, ak uvedená adresa nie je správna? Pozri aj informovanie podľa článku 7 ods. 2 písm. c) nariadenia o doručovaní písomností.

Slovenské súdy sa vždy v takýchto prípadoch aktívne usilujú o zistenie aktuálneho pobytu adresáta, a to najmä prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý je s informačným systémom súdu elektronicky prepojený. Súd dokáže zistiť adresu trvalého či prechodného pobytu zapísanú v tomto registri (ak taká existuje) obratom. Taktiež Sociálna poisťovňa v súčasnosti prostredníctvom súdneho registra poskytuje slovenským súdom elektronickú súčinnosť a tieto si môžu obratom vyžiadať niektoré údaje evidované Sociálnou poisťovňou, a to najmä adresu strany konania evidovanú v Sociálnej poisťovni a meno (názov) súčasného či bývalého zamestnávateľa (prostredníctvom ktorých možno v určitých prípadoch zistiť aktuálny pobyt adresáta). Súd je ďalej oprávnený v rámci zákonom stanoveného oprávnenia žiadať o súčinnosť daňové úrady, obce, ústavy na výkon trestu a pod,.

Oznámenie Slovenskej republiky k čl. 7 ods. 2 písm. c) je dostupné na Európskom portáli Elektronickej justície v časti Európsky justičný atlas v občianskoprávnych veciach.

4.2 Majú zahraničné justičné orgány a/alebo strany súdnych konaní prístup do registrov alebo k službám v tomto členskom štáte, ktoré by im umožnili stanoviť súčasnú adresu danej osoby? Ak áno, aké sú existujúce registre alebo služby a ako treba postupovať? Aké prípadné poplatky treba uhradiť?

Ako už bolo uvedené vyššie, slovenské súdy majú prostredníctvom súdneho registra priamy prístup k údajom zapísaným v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Strany v súdnom konaní majú možnosť vyžiadať si údaje z Registra obyvateľov Slovenskej republiky (vydanie potvrdenia alebo písomného oznámenia o pobyte osoby) za správny poplatok 5 eur.

4.3 Aký druh pomoci poskytujú pri zisťovaní adresy zo strany iných členských štátov orgány tohto členského štátu podľa článku 7 ods. 1 nariadenia o doručovaní písomností? Pozri aj informovanie podľa článku 7 ods. 1 nariadenia o doručovaní písomností.

Slovenská republika poskytuje pomoc uvedenú v čl. 7 ods. 1 písm. a). Orgán, ktorému je potrebné adresovať žiadosť o zistenie pobytu je akýkoľvek okresný súd, nakoľko v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej iba „ZMPS“) je na vybavenie takéhoto dožiadania miestne príslušný súd, ktorému bolo dožiadanie doručené. Dožiadaný súd v takomto prípade vykoná obdobné úkony, aké sú uvedené v bode 4.1.

Oznámenie Slovenskej republiky k čl. 7 ods. 2 písm. a) (ktorým Slovenská republika zvolila možnosť poskytovania  pomoci pri zisťovaní adresy podľa čl. 7 ods. 1 písm. a)) je dostupné na Európskom portáli Elektronickej justície v časti Európsky justičný atlas v občianskoprávnych veciach.

5 Ako sa písomnosť bežne doručuje v praxi? Existujú alternatívne metódy, ktoré možno použiť (iné než náhradné doručovanie uvedené v bode 7)?

Ako už bolo uvedené v bode 3, súd prednostne doručuje osobne na pojednávaní alebo pri inom úkone; následne môže doručovať:

-       do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente

-       na elektronickú adresu /email/ na žiadosť strany, ak sa nejedná o písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk,

-       prostredníctvom doručovacích orgánov (poštová služba, súdny doručovateľ; v prípade potreby útvar policajného zboru, súdny exekútor alebo obecná polícia; v osobitných prípadoch Zbor väzenskej a justičnej stráže, zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky),

-       zákon určuje aj prípady, kedy je nutné doručovať formou verejnej vyhlášky (v zmysle oznámenia rozhodnutia neurčitému okruhu osôb).

Súd prioritne doručuje písomnosti do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente, ak ju má adresát aktivovanú a ak ide o doručenie elektronického dokumentu s kvalifikovaným elektronickým podpisom resp. potrebnými náležitosťami.

V prípade ak nemožno doručiť písomností do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente, súd doručuje písomnosti prostredníctvom doručovacích orgánov. V takom prípade súd doručuje na adresu, ktorú oznámil dožadujúci orgán. V prípade neúspešného doručenia súd následne doručuje písomnosti:

a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca;

b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri (možno zistiť na internetovej stránke www.orsr.sk) alebo inom verejnom registri (napr. živnostenský register).

Alternatívne metódy odlišné od náhradného doručovania

CSP zavedením prísnej objektívnej zodpovednosti strán za údaje zapísané vo verejných registroch neupravuje žiadne alternatívne metódy odlišné od náhradného doručovania uvedeného v bode 7.

6 Je v občianskoprávnych konaniach povolené elektronické doručovanie písomností (doručovanie súdnych alebo mimosúdnych písomností prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie na diaľku, ako je e-mail, zabezpečená internetová aplikácia, fax, sms atď.)? Ak áno, pre ktoré druhy konaní je táto metóda stanovená? Existujú obmedzenia, pokiaľ ide o dostupnosť tejto metódy doručovania písomností alebo prístupu k nej v závislosti od toho, kto je adresátom (právnik, právnická osoba, spoločnosť alebo iný podnikateľský subjekt atď.)?

Ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk (viď bod 2) súd môže doručovať aj elektronickými prostriedkami (emailom), ak o to strana v konaní písomne požiada a oznámi emailovú adresu. Písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď si ju adresát neprečítal.

6.1 Aký druh elektronického doručovania v zmysle článku 19 ods. 1 nariadenia o doručovaní písomností je dostupný v tomto členskom štáte v prípade, že sa doručovanie uskutočňuje priamo osobe, ktorá má známu adresu na doručovanie v inom členskom štáte?

Doručovanie do elektronickej schránky podľa o zákona o e-Governmente /všetky právnické osoby majú obligatórne aktivovanú elektronickú schránku, fyzické osoby si môžu fakultatívne aktivovať elektronickú schránku/.

6.2 Stanovil tento členský štát v súlade s článkom 19 ods. 2 nariadenia o doručovaní písomností dodatočné podmienky, za ktorých akceptuje elektronické doručovanie e-mailom uvedené v článku 19 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia? Pozri aj informovanie podľa článku 19 ods. 2 nariadenia o doručovaní písomností.

Oznámenie Slovenskej republiky k čl. 19 ods. 2 (ktorým Slovenská republika nedovoľuje doručenie písomnosti prostredníctvom emailu, ak ide o písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk) je dostupné na Európskom portáli Elektronickej justície v časti Európsky justičný atlas v občianskoprávnych veciach.

7 „Náhradné“ doručovanie

7.1 Umožňujú právne predpisy tohto členského štátu iné metódy doručovania v prípade, že adresátovi nie je možné písomnosti doručiť (napr.: oznámenie na adresu bydliska, do kancelárie súdneho úradníka, poštou alebo vyvesením oznámenia)?

Náhradné doručovanie upravuje v prípade listinného doručovania CSP a v prípade doručovania do elektronických schránok zákon o e-Governmente.

V prípade zákona o e–Govermente nemôžeme hovoriť o náhradnom doručovaní (fikciou) v pravom zmysle slova, samotná aktivácia elektronickej schránky (či už automatická aktivácia v prípade právnických osôb alebo fakultatívna aktivácia u fyzických osôb) vylučuje predpoklad, že by adresa adresáta bola „neznáma“, resp. „že písomnosť nemožno doručiť“. Už samotným uložením elektronickej úradnej správy (zásielka súdu) v elektronickej schránke sa táto dostala do dispozície adresáta. Elektronická úradná správa sa považuje za doručenú už v deň bezprostredne nasledujúci po jej uložení v elektronickej schránke. Ak sa však jedná o písomnosť, ktorá sa podľa CSP doručuje do vlastných rúk, táto sa v prípade, že si ju adresát v systéme nevyzdvihne (a teda ani neprečíta), považuje za doručenú uplynutím 15-dňovej lehoty plynúcej odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy. Tento spôsob nemožno aplikovať v prípade doručovania platobného rozkazu, u ktorého je náhradné doručenie (fikciou) vylúčené. Avšak, v zmysle ustanovenia § 82l ods. 1 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch sa prihlásenie sa do elektronickej schránky bez potvrdenia elektronickej doručenky počas úložnej lehoty pri doručovaní elektronického úradného dokumentu, ktorý sa doručuje do vlastných rúk a u ktorého je vylúčené náhradné doručenie, sa považuje za bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu; elektronický úradný dokument sa v takom prípade považuje za doručený dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej lehoty.

V prípade klasického doručovania podľa CSP je aplikácia náhradného doručenia (fikciou) totožná nezávisle od formy doručenia, t.j. či sa jedná o obyčajné doručenie alebo o doručenie do vlastných rúk. V prípade, že má adresát svoju adresu zapísanú vo verejnom registri (najmä Register obyvateľov u fyzických osôb, obchodný register u právnických osôb) a zásielka sa vráti súdu ako nedoručená, táto sa považuje za doručenú dňom vrátenia zásielky súdu. V prípade, že fyzická osoba nemá zapísanú adresu v Registri obyvateľov, doručenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli súdu a na jeho webovom sídle, pričom zásielka sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia. Túto metódu náhradného doručenia nemožno aplikovať v prípade doručovania platobného rozkazu.

7.2 Ak sa použijú iné metódy, ktorý moment sa považuje za moment doručenia písomností?

Viď bod. 7.1.

7.3 Ak je inou metódou uloženie písomností na osobitné miesto (napr. na poštový úrad), ako je adresát o tomto uložení informovaný?

Nejedná sa o inú metódu, ale o bežné doručovanie prostredníctvom poštovej služby – ak doručovateľ poštovej služby nezastihne adresáta na danej adrese informuje ho o uložení zásielky (či už doporučenej alebo do vlastných rúk) na pošte, a to osobitným písomným oznámením, ktoré mu zanechá v schránke adresáta. Adresát alebo oprávnený prijímateľ si môže zásielku prevziať počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je spravidla 18 kalendárnych dní. Odberná lehota môže byť na žiadosť adresáta predĺžená. Ak zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, stáva sa nedoručiteľnou. Nedoručiteľnú zásielku vráti poštová služba odosielateľovi.

7.4 Ak adresát odmietne prijať doručené písomnosti, aké sú dôsledky? Považujú sa písomnosti za skutočne doručené, ak odmietnutie nebolo legitímne?

Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom. V prípade, že doručovanie nebolo realizované legitímne, je doručenie právne neúčinné.

8 Doručenie poštou zo zahraničia (článok 18 nariadenia o doručovaní písomností)

8.1 Ak poštová služba doručí písomnosť zaslanú zo zahraničia adresátovi v tomto členskom štáte v situácii, keď sa vyžaduje potvrdenie o doručení (článok 18 nariadenia o doručovaní písomností), doručuje poštová služba písomnosť len samotnému adresátovi alebo v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o doručovaní poštou môže písomnosť doručiť aj inej osobe na tej istej adrese?

V prípade, že sa žiada o obyčajné doručenie s požiadavkou na potvrdenie o doručení, pošta (Slovenská pošta, a.s. ako tradičný poskytovateľ poštových služieb) doručí zásielku len vtedy, ak adresát alebo oprávnený prijímateľ (ak nie je možné dodať zásielku adresátovi) preukážu pri preberaní svoju totožnosť, umožnia zaznamenať číslo dokladu totožnosti a potvrdia jej prevzatie. Oprávneným prijímateľom zásielok adresovaných fyzickej osobe sú manžel/manželka adresáta ako aj osoby, ktoré dovŕšili 15. roku života a bývajú s adresátom v tom istom dome/byte.

Týmto osobám však nemôžu byť doručované zásielky určené do vlastných rúk.

8.2 Ako sa môže podľa pravidiel o doručovaní poštou v tomto členskom štáte uskutočniť doručovanie písomností zo zahraničia podľa článku 18 nariadenia o doručovaní písomností, ak sa na adrese doručenia nepodarilo nájsť ani adresáta ani žiadnu inú osobu oprávnenú prevziať doručené písomnosti (ak je to podľa vnútroštátnych pravidiel o doručovaní poštou možné – pozri vyššie)?

Viď bod 7.3.

8.3 Poskytuje poštový úrad určitý čas na vyzdvihnutie písomností skôr, ako písomnosti pošle naspäť ako nedoručené? Ak áno, ako je adresát informovaný o tom, že si má na poštovom úrade vyzdvihnúť zásielku?

Viď bod 7.3.

9 Existuje nejaký písomný doklad o tom, že písomnosť bola doručená?

Áno podľa CSP je to doručenka, ktorá má ako doklad o doručení súdnej písomnosti povahu verejnej listiny. Údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Strana v konaní, ktorá spochybňuje správnosť údajov na doručenke (namieta, že nebol dodržaný zákonný postup doručovania) je povinná navrhnúť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak súd doručuje písomnosť priamo na pojednávaní alebo pri procesnom úkone, o tejto skutočnosti sa urobí záznam v zápisnici.

Zákon o e-Governmente upravuje formu elektronickej doručenky, ktorá je potvrdením o doručení písomnosti (úradnej správy) do vlastných rúk – prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky. Potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Na elektronickej doručenke je uvedený deň, hodina, minúta a sekunda doručenia úradnej správy. Takisto ako v prípade „listovej“ doručenky sa údaje v nej obsiahnuté považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak a takisto možno napadnúť jej účinky.

10 Ako sa postupuje v prípade, ak z nejakého dôvodu adresát písomnosť neprevezme alebo sa doručenie uskutoční v rozpore so zákonom (napríklad písomnosť sa doručí tretej osobe)? Môže byť doručenie písomnosti napriek tomu platné (napr. je možná náprava porušenia zákona) alebo je potrebné opätovné doručenie písomnosti?

Pre prípady ak adresát písomnosti neprevezme pozri body 7.1. a 7.4.

Ak bolo doručenie realizované v rozpore so zákonom, je potrebné opätovné doručenie písomnosti, slovenský právny poriadok nepozná inštitút konvalidácie neplatného doručenia. Doručenie súdnych písomností vykonané iným ako zákonným spôsobom nie je právne účinné a nevyvoláva právne následky predpokladané zákonom.

11 Ak adresát odmietne prijať písomnosť na základe použitého jazyka (článok 12 nariadenia o doručovaní písomností) a súd alebo orgán konajúci vo veci po posúdení rozhodne, že odmietnutie prijatia nebolo dôvodné, existuje osobitný právny prostriedok nápravy proti uvedenému rozhodnutiu?

To závisí vždy od právnej úpravy konajúceho súdu. Ak by konanie viedol súd SR a po posúdení rozhodne, že odmietnutie prijatia písomností zo strany adresáta nebolo dôvodné, písomnosť sa považuje za doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté (viď bod 7.4). Voči takémuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

12 Musím za doručenie písomnosti zaplatiť, a ak áno, koľko? Existuje rozdiel, ak sa má písomnosť doručiť podľa vnútroštátneho práva a ak žiadosť o doručenie pochádza od iného členského štátu? Pozri aj informovanie podľa článku 15 nariadenia o doručovaní písomnosti, ktoré sa týka doručenia písomnosti z iného členského štátu.

Oznámenie Slovenskej republiky k čl. 15 je dostupné na

Európskom portáli Elektronickej justície v časti Európsky justičný atlas v občianskoprávnych veciach