Počiatočná odborná príprava sudcov a prokurátorov v Európskej únii

Všeobecný opis

V Grécku poskytuje povinnú počiatočnú odbornú prípravu sudcov a prokurátorov Národná škola sudcov, ktorá bola založená v roku 1995 v Solúne ako verejný subjekt, pričom dohľad nad ňou vykonáva minister spravodlivosti. Existujú štyri kategórie stážistov, resp. čakateľov:

1. sudcovia správnych súdov (Štátna rada, Dvor audítorov, správne súdy);
2. občianski/trestní sudcovia;
3. prokurátori;
4. zmierovací sudcovia.

Súčasným právnym základom odbornej prípravy je článok 88 ústavy a zákon č. 4871/2021, ktorý bol prijatý nedávno (10. decembra 2021) a ktorým sa menia predchádzajúce právne predpisy. Počet stážistov, resp. čakateľov v každej kategórii (jeden za rok) sa líši v závislosti od počtu sudcov, ktorí by mali v nasledujúcom roku odísť do dôchodku. Zvyčajne sa za ročník (rok) vyškolí 130 – 200 stážistov, resp. čakateľov vo všetkých kategóriách.

Prístup k počiatočnej odbornej príprave

Každý rok sa organizujú tri rôzne prijímacie skúšky, jedna pre sudcov správnych súdov, jedna pre prokurátorov a jedna pre sudcov všeobecných súdov (spoločná skúška pre sudcov v občianskych/trestných veciach a zmierovacích sudcov). Oprávnení na podanie žiadosti sú:

1. advokáti aspoň s dvojročnou právnickou praxou, pokiaľ nie sú držiteľmi doktorského titulu v oblasti práva, pričom v takom prípade je potrebný len jeden rok praxe;
2. zamestnanci súdov, ktorí majú právnické vzdelanie a ktorí odpracovali aspoň tri roky na súdoch;
3. príslušníci štátnej právnej služby;
4. zmierovací sudcovia (pre akúkoľvek inú kategóriu).

Všetci uchádzači musia byť vo veku 28 – 40 rokov (v roku skúšky) a nesmú mať záznam vedený v registri trestov.

Každú skúšku vedie porota zložená z piatich členov (šiestich pre sudcov správnych súdov), z ktorých väčšinu tvoria vyšší sudcovia a prokurátori, a skúška pozostáva z písomných aj ústnych skúšok. Písomné skúšky sa vykonávajú v dvoch fázach. V prvej fáze uchádzači absolvujú skúšku z cudzieho jazyka (vybrať si môžu angličtinu, francúzštinu, nemčinu alebo taliančinu). Úspešní uchádzači v tejto fáze sa zúčastnia na druhej fáze, ktorá zahŕňa štyri testy v rôznych oblastiach vnútroštátneho práva, ktoré sú relevantné pre každú kategóriu. Všetky písomné skúšky sa konajú v Solúne. Uchádzači, ktorí uspeli v písomných skúškach, sa zúčastnia na verejných ústnych skúškach z tých istých predmetov, z ktorých vykonali písomné skúšky (plus právo EÚ) pred príslušnou porotou. Ústne skúšky sa konajú v Štátnej rade (pre sudcov správnych súdov) a na najvyššom súde pre občianske a trestné veci (pre všetky ostatné kategórie).

V súčasnosti neexistujú žiadne alternatívne možnosti, ako sa stať sudcom alebo prokurátorom.

Forma a obsah počiatočnej odbornej prípravy

Odborná príprava trvá 16 mesiacov a je rozdelená do dvoch fáz. Počas prvej fázy (desať mesiacov) stážisti, resp. čakatelia absolvujú najmä teoretickú odbornú prípravu na Národnej škole sudcov. Toto obdobie je ďalej rozdelené na dve časti. Počas prvých piatich mesiacov stážisti, resp. čakatelia absolvujú všeobecnú odbornú prípravu, zatiaľ čo počas zvyšných piatich mesiacov sa stážisti, resp. čakatelia v každej kategórii špecializujú na predmet súdov, na ktorých budú pôsobiť (na základe známky z prijímacej skúšky a priemernej známky z prvej časti prvej fázy), a absolvujú záverečné skúšky. Počas druhej fázy (šesť mesiacov) absolvujú praktickú odbornú prípravu na určených súdoch v závislosti od ich kategórie.

Ciele odbornej prípravy zahŕňajú zvládnutie riadenia vecí a časového manažmentu, aktuálne znalosti v oblasti práva (domáceho práva aj práva EÚ) a judikatúry a otázok informačných technológií (vrátane umelej inteligencie), schopnosť pracovať v medzinárodnom prostredí, ako aj rozvoj dôležitých mäkkých zručností, ako je nezávislosť a dodržiavanie základných zásad republiky a justičnej etiky, náležité správanie voči kolegom, zamestnancom súdov, advokátom a stranám, komunikačné zručnosti a zručnosti v oblasti spolupráce atď. Tieto ciele sa dosahujú napríklad prostredníctvom jazykového vzdelávania, účasti – pod vedením skúsených školiteľov – na simulovaných súdnych procesoch a poradách, seminároch, pracovných skupinách, vzdelávacích návštevách, činnostiach EJTN/Akadémie európskeho práva, výmenných programoch atď. Školiteľmi sú najmä sudcovia, zatiaľ čo v závislosti od témy môžu byť zapojení aj akademickí pracovníci a odborníci. Počas druhej fázy odbornej prípravy (praktická odborná príprava) sú školiteľmi sudcovia, ktorí pôsobia na príslušných súdoch, pričom na nich dohliada vyšší sudca.

Ukončenie počiatočnej odbornej prípravy a procesu kvalifikácie

Počas prvej fázy počiatočnej odbornej prípravy hodnotí stážistov, resp. čakateľov sedem školiteľov. Na konci prvej fázy úspešní stážisti, resp. čakatelia (ktorí dosiahnu priemer 8/15) absolvujú záverečnú písomnú skúšku, ktorú vedie porota zložená z troch sudcov. Táto skúška pozostáva z troch testov týkajúcich sa troch hypotetických prípadov (známka požadovaná na úspešné absolvovanie: priemer 8/15).

Na konci prvej fázy je poradie v každej kategórii založené na

1. vstupnej skúške, ktorá predstavuje 30 % záverečnej známky;
2. hodnotení v prvej fáze, ktoré predstavuje 30 % záverečnej známky, a
3. záverečnej skúške, ktorá predstavuje 40 % záverečnej známky.

Poradie v tejto fáze je osobitne dôležité pre sudcov správnych súdov, pretože v závislosti od ich poradia, voľných pracovných miest na každom súde (Štátna rada a správne súdy) a ich preferencií sú stážisti, resp. čakatelia umiestnení na rôznych súdoch pre druhú fázu počiatočnej odbornej prípravy (praktická odborná príprava).

Hodnotenie počas druhej fázy odbornej prípravy sa vykonáva zaradením každého stážistu, resp. čakateľa do jednej zo štyroch tried v závislosti od jeho výkonu. Stážistom, resp. čakateľom zaradeným do triedy 1 sa k známke v prvej fáze pripočíta 1,2 bodu, stážistom, resp. čakateľom zaradeným do triedy 2 sa pripočíta 1,15 bodu, stážistom, resp. čakateľom zaradeným do triedy 3 sa pripočíta 1,1 bodu a stážistom, resp. čakateľom zaradeným do triedy 4 sa nepripočítajú žiadne body.

Takto sa vypočíta záverečná známka a určí sa konečné poradie.

Konečné poradie je dôležité pre následné vymenovanie sudcov správnych súdov, sudcov všeobecných súdov a prokurátorov na súdoch prvého stupňa a zmierovacích súdoch v celej krajine na desaťmesačné skúšobné obdobie (pred vymenovaním na doživotie). Všetky vymenovania sa formálne vykonávajú prezidentským dekrétom na základe rozhodnutia Najvyššej súdnej rady (článok 90 ústavy, články 67 a 78 zákona č. 1756/1988). Rada je pri vymenúvaní sudcov a prokurátorov viazaná uvedeným poradím.