Európsky platobný rozkaz

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

V Belgicku existuje „skrátené konanie o platobnom rozkaze“ (procédure sommaire d'injonction de payer). Toto zjednodušené konanie stanovené v článkoch 1338 až 1344 súdneho poriadku umožňuje získať platbu malých súm v stanovených prípadoch.

Právne predpisy týkajúce sa skráteného konania o platobnom rozkaze nájdete na webovom sídle Verejného federálneho úradu pre súdnictvo (Service public fédéral Justice):

• Kliknite na „Législation belge – Législation consolidée et index législatif“ (Belgické právne predpisy – Konsolidované právne predpisy a legislatívny index) (v ľavej dolnej časti stránky).
• Kliknite na „Législation belge“ (Belgické právne predpisy).
• V časti „Nature juridique“ (Právna povaha) kliknite na „CODE JUDICIAIRE“ (Súdny poriadok).
• V časti „Mot(s)“ (Slovo/á) zadajte „664“.
• Kliknite na „Chercher“ (Hľadať), a potom na „Liste“ (Zoznam).
• Kliknite na „Detail“ (Podrobnosti).
• Vyhľadajte „Chapitre XV“ (Kapitola XV).

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Konanie sa vzťahuje len na peňažné pohľadávky.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

V článku 1338 súdneho poriadku sa stanovuje, že toto konanie sa môže použiť len pri nárokoch na vyplatenie likvidného dlhu, ktorého predmetom je peňažná suma nepresahujúca 1 860 EUR.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie skráteného konania o platobnom rozkaze je úplne dobrovoľné.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Nie. V článku 1344 súdneho poriadku sa stanovuje, že pravidlá týkajúce sa skráteného konania o platobnom rozkaze sa uplatňujú len v prípade, že dlžník má bydlisko alebo miesto pobytu v Belgicku.

1.2 Príslušný súd

Toto konanie sa môže použiť na zmierovacom súde za predpokladu, že pohľadávka patrí do jeho príslušnosti (podrobnosti o oblastiach príslušnosti zmierovacieho súdu nájdete v časti „Príslušnosť súdov – Belgicko“). Ustanovenia sa môžu vzťahovať aj na všetky nároky, pre ktoré je príslušný obchodný súd a policajný súd, v prípade sporov uvedených v článku 1338 súdneho poriadku.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Neexistuje štandardný formulár na začatie konania. V zákone je však stanovených niekoľko podmienok týkajúcich sa informácií, ktoré sa musia uviesť vo výzve na zaplatenie a v žalobe, ktorou sa nárok podáva na súd.

Predtým, ako sa veriteľ obráti na súd formou žaloby, musí dlžníkovi poslať výzvu na zaplatenie. Táto podmienka je uvedená v článku 1339 súdneho poriadku. Výzva na zaplatenie môže byť dlžníkovi doručená formou oznámenia súdneho úradníka alebo môže byť zaslaná poštou formou doporučeného listu s doručenkou. V článku 1339 sa takisto stanovuje, aké informácie majú byť súčasťou výzvy, aby bola právoplatná. Ide o tieto informácie:

• uvedenie článkov z kapitoly súdneho poriadku venovanej skrátenému konaniu o platobnom rozkaze,
• výzva na zaplatenie do pätnástich dní od odoslania listu alebo odo dňa jej doručenia,
• nárokovaná suma,
• súd, ktorý sa bude zaoberať nárokom v prípade, že dlžník nezaplatí.

Do 15 dní od uplynutia 15-dňovej lehoty uvedenej vo výzve sa nárok predloží súdu vo forme žaloby v dvoch vyhotoveniach. V článku 1340 súdneho poriadku sú stanovené informácie, ktoré žaloba musí obsahovať. Sú to:

• deň, mesiac a rok,
• priezvisko, meno, povolanie a bydlisko žalobcu, prípadne priezvisko, meno, bydlisko a spôsobilosť jeho právnych zástupcov,
• predmet nároku a presná výška nárokovanej sumy vrátane rozpisu jednotlivých položiek tvoriacich pohľadávku, ako aj dôvodov, na ktorých je založená,
• určenie súdu, ktorý má povinnosť zaoberať sa nárokom,
• podpis advokáta účastníka konania.

Ak to žalobca považuje za vhodné, môže uviesť dôvody, prečo je proti udeleniu odkladu platby.

K žalobe sa musia priložiť tieto dokumenty:

• fotokópia dokumentu, na ktorom je nárok založený,
• oznámenie súdneho úradníka alebo kópia doporučeného listu s priloženou doručenkou, alebo originál tohto listu s priloženým dôkazom, že príjemca si odmietol prevziať list alebo si ho nevyzdvihol na pošte, spolu s osvedčením potvrdzujúcim, že dlžník je zapísaný na adrese uvedenej v evidencii obyvateľstva.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Jednou z položiek, ktorá je povinnou súčasťou žaloby, je podpis advokáta. V článku 1342 súdneho poriadku sa okrem iného stanovuje, že kópia rozhodnutia súdu sa odošle advokátovi žalobcu bežnou poštou. To sú jediné zákonné ustanovenia, podľa ktorých sa žalobca musí obrátiť na advokáta.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Žaloba musí byť dostatočne podrobná. V článku 1340 prvom odseku bode 3 súdneho poriadku sa totiž stanovuje, že v žalobe musí byť uvedený predmet nároku a presná výška nárokovanej sumy vrátane rozpisu jednotlivých položiek tvoriacich pohľadávku, ako aj dôvodov, na ktorých je založená.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Áno. Podľa článku 1338 musí byť pohľadávka odôvodnená písomným dokumentom vystaveným dlžníkom. Tento dokument nemusí nevyhnutne obsahovať uznanie dlhu.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Súd do pätnástich dní odo dňa podania žaloby vyhovie žalobe alebo ju zamietne, a to vo forme rozhodnutia vydaného komorou pre predbežné konania (chambre du conseil). Súd môže udeliť odklad platby alebo čiastočne vyhovieť žalobe (článok 1342 súdneho poriadku). Súd má totiž informácie o rôznych zložkách dlhu a môže niektoré z nich zamietnuť. Môže teda zohľadniť platby, ktoré boli medzitým vykonané. Súd môže nárok v celom rozsahu zamietnuť, ak neboli splnené stanovené podmienky (pozri články 1338 až 1344 súdneho poriadku).

Keď súd úplne alebo čiastočne vyhovie žalobe, jeho rozhodnutie má účinky rozsudku pre zmeškanie.

Veriteľ musí nechať doručiť rozhodnutie súdu dlžníkovi.

V článku 1343 ods. 2 súdneho poriadku sa stanovuje, že na to, aby vyhlásenie o doručení tohto rozhodnutia bolo právoplatné, musí obsahovať:

• kópiu žaloby,
• uvedenie lehoty, dokedy môže dlžník podať odpor,
• uvedenie súdu, na ktorý sa tento odpor musí podať, spolu s formalitami, ktoré sa v tejto súvislosti musia splniť.

Pod hrozbou tej istej sankcie sa vo vyhlásení o doručení dlžník upozorní, že ak v uvedenej lehote nezaplatí, môže byť všetkými dostupnými právnymi prostriedkami donútený zaplatiť nárokované sumy.

Ak dlžník nepodá odpor ani odvolanie v stanovenej lehote, rozhodnutie sa stáva právoplatným.

1.5 Odvolanie

Prostriedky nápravy pre veriteľa

Prostriedky nápravy, ktoré má veriteľ k dispozícii, sú stanovené v článku 1343 ods. 4 súdneho poriadku. V prípade zamietnutia žaloby alebo čiastočného vyhovenia žalobe zo strany súdu veriteľ nemá skutočné prostriedky nápravy. Môže však znova podať žalobu o priznanie nároku v bežnom konaní (teda nie v skrátenom konaní). Ak súd čiastočne priznal nárok a veriteľ chce aj tak začať bežné konanie, je to možné len vtedy, keď veriteľ ešte nedoručil dlžníkovi rozhodnutie.

Odpor alebo odvolanie zo strany dlžníka

Dlžník môže napadnúť rozhodnutie dvoma spôsobmi: podaním odvolania alebo podaním odporu (rozhodnutie súdu má účinky rozsudku pre zmeškanie, ak súd úplne alebo čiastočne vyhovie žalobe veriteľa – pozri článok 1343 ods. 4 súdneho poriadku). V oboch prípadoch je lehota na odvolanie jeden mesiac odo dňa doručenia rozsudku (pozri články 1048 a 1051 súdneho poriadku). Tieto lehoty sa predĺžia v prípade, že jeden z účastníkov konania nemá v Belgicku bydlisko, miesto pobytu ani adresu zvolenú na doručovanie písomností.

V takomto prípade sa musí postupovať v súlade s pravidlami všeobecného práva týkajúcimi sa podania odporu a odvolania, s výnimkou stanovenou v článku 1343 ods. 3 druhom pododseku súdneho poriadku: odchylne od článku 1047 (v ktorom sa vyžaduje oznámenie súdneho úradníka) sa odpor môže podať vo forme návrhu podanom na podateľňu súdu v takom počte vyhotovení, koľko je príslušných účastníkov konania a advokátov, a doručiť úradníkom podateľne vo forme súdneho listu veriteľovi a jeho advokátovi.

Návrh (týkajúci sa odporu) musí obsahovať informácie uvedené ďalej, inak je neplatný:

• deň, mesiac a rok,
• priezvisko, meno, povolanie a bydlisko odporcu,
• priezvisko, meno, a miesto bydliska žalobcu a meno jeho advokáta,
• určenie napadnutého rozhodnutia,
• dôvody, o ktoré sa opiera odporca.

Úradník podateľne vyzve účastníkov konania, aby sa dostavili na pojednávanie vytýčené súdom.

1.6 Podanie odporu

V belgických právnych predpisoch sa výslovne nestanovuje podanie odporu.

Dlžník môže poskytnúť informácie zmierovaciemu súdu, tým sa však nezmení povaha rozsudku pre zmeškanie.

1.7 Účinok podania odporu

Ako už bolo uvedené, neexistuje možnosť podať odpor. Skrátené konanie bude pokračovať bez ohľadu na to, či sa dlžník bráni alebo nie.

1.8 Účinok nepodania odporu

Pozri odpoveď v bode 1.7.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?