Veci s nízkou hodnotou sporu

1 Osobitné konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu

V Lotyšsku nadobudli 15. januára 2018 účinnosť zmeny Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých sa slová „veci s nízkou hodnotou sporu“ nahradili slovami „veci v zjednodušenom konaní“.

Sudca začne zjednodušené konanie na základe písomného návrhu, ak istina, resp. v prípade nároku na vymáhanie výživného celková suma platieb, nepresahuje ku dňu predloženia nároku 2 500 EUR. V prípade nárokov na vymáhanie výživného sa celková suma platieb vzťahuje na každé dieťa osobitne (článok 250.¹⁹ ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Zjednodušené konanie sa riadi kapitolou 30 Občianskeho súdneho poriadku³: články 250.¹⁸ – 250.^27A a tieto články kapitoly 54.¹: články 440.¹ – 440.¹².

1.1 Rozsah konania, hraničná hodnota

Konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňujú len v prípade nárokov na zaplatenie peňažnej pohľadávky a dlžného výživného (článok 35 odsek 1 body 1 a 3 zákona o občianskom súdnom konaní).

V konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu nesmie celková výška základnej pohľadávky bez príslušenstva, alebo v prípade dlžného výživného celková výška dlžných platieb, prekročiť sumu 2 100 EUR v deň podania návrhu. V prípade výživného sa celková výška platieb uplatňuje na každé dieťa osobitne a celková výška zodpovedá celkovej výške platieb, ktoré sa majú uhradiť v priebehu jedného roka.

Ustanovenia, ktorými sa upravujú veci s nízkou hodnotou sporu v rámci domácej legislatívy, sa neuplatňujú pri konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.  861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, s výnimkou odvolacích konaní proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa. Uplatňovanie nárokov na zaplatenie výživného v cezhraničných veciach v rámci Európskej únie upravuje nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.

Štátny poplatok (valsts nodeva), ktorý sa platí za podanie návrhu na začatie konania, predstavuje 15 % z nárokovanej sumy, minimálne však 71,41 EUR. V prípade návrhu na zaplatenie dlžného výživného pre dieťa alebo rodiča, sa štátny poplatok nemusí zaplatiť.

1.2 Uplatnenie konania

Pri prerokúvaní vecí v zjednodušenom konaní súd postupuje podľa všeobecných súdnych postupov v súlade s výnimkami z občianskeho súdneho konania pre veci v zjednodušenom konaní. Sudca začne zjednodušené konanie na základe písomného návrhu.

Sudca nevyhovie návrhu na začatie zjednodušeného konania, ak návrh nie je vypracovaný v súlade so vzorom schváleným kabinetom ministrov.

Ak sudca prijme odôvodnené rozhodnutie nevyhovieť návrhu, zašle svoje rozhodnutie navrhovateľovi a stanoví lehotu na odstránenie nedostatkov. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 20 dní odo dňa odoslania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu sudcu sa možno odvolať do 10 dní odo dňa vydania rozsudku alebo do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ak má fyzická osoba miesto pobytu mimo Lotyšska.

1.3 Formuláre

Návrh týkajúci sa nároku a pripomienky odporcu musia byť vypracované v súlade s formulármi stanovenými v prílohách k nariadeniu kabinetu(Ministru kabinets) č. 305 z 29. mája 2018 o formulároch, ktoré sa majú používať v zjednodušenom konaní. Prílohy k nariadeniu kabinetu obsahujú tieto formuláre:

1. návrh na začatie zjednodušeného konania vo veci vymáhania peňazí (príloha 1);

2. návrh na začatie zjednodušeného konania vo veci vymáhania výživného (príloha 2);

3. vyhlásenie týkajúce sa zjednodušeného konania vo veci vymáhania peňazí (príloha 3);

4. vyhlásenie týkajúce sa návrhu na začatie zjednodušeného konania vo veci vymáhania výživného (príloha 4).

Okrem údajov o navrhovateľovi a odporcovi musia byť vo formulári týkajúcom sa nároku v zjednodušenom konaní uvedené tieto informácie:

1. Názov okresného alebo mestského súdu [rajona (pilsētas) tiesa], na ktorom sa návrh podáva: ak sa účastníci sporu zmluvne nedohodli, že sa spor bude prerokúvať na inom mieste, nárok voči fyzickej osobe sa musí predložiť na súde v jej nahlásenom mieste pobytu, resp. v prípade právnickej osoby v mieste jej sídla (ak sa nárok týka činností organizačnej zložky alebo zastúpenia právnickej osoby, možno ho predložiť aj v mieste, kde sa nachádza daná organizačná zložka alebo zastúpenie).
   Informácie o tom, ktorý súd je príslušný, a teda ktorý súd je potrebné uviesť vo formulári, možno nájsť na internetovom portáli https://www.tiesas.lv/, v sekcii Tiesas („súdy“), Tiesu darbības teritorijas („miestna príslušnosť súdov“).
2. Ak si navrhovateľ želá, aby jeho záujmy na súde zastupovala iná osoba, je potrebné uviesť jeho zástupcu. Aby mohla ako zástupca na súde konať iná osoba, musí sa vyhotoviť notársky overená plná moc(pilnvara), ktorú treba uviesť v kolónke týkajúcej sa základu zastupovania. Ak je zástupcom advokát (zvērināts advokāts), zastúpenie musí byť potvrdené príkazom (orderis), a ak má advokát konať v mene účastníka sporu, musí to byť potvrdené písomnou plnou mocou (ktorá v tomto prípade nemusí byť overená notárom).
3. Predmet nároku: vo formulári musia byť uvedené sporné práva a právne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom, ktorých existenciu alebo neexistenciu navrhovateľ žiada súd potvrdiť, pričom žiada súd o ochranu svojich práv alebo právom chránených záujmov.
4. Spôsob výpočtu sumy nároku: vo formulári týkajúcom sa nároku v zjednodušenom konaní treba uviesť istinu, t. j. sumu dlhu pred uplatnením úrokov a zmluvných pokút, ďalej výšku všetkých zmluvných pokút, všetky úroky splatné podľa zmluvy alebo zákona a súčet všetkých týchto položiek.
5. Vo formulári by mali byť uvedené skutočnosti, na ktorých navrhovateľ zakladá svoj nárok, a podporné dôkazy, konkrétne ustanovenia právnych predpisov, na ktorých sa nárok zakladá, a napokon opatrenie, ktoré navrhovateľ žiada, aby súd prijal.
6. Návrh musí byť podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom, prípadne navrhovateľom spolu s jeho zástupcom, ak to súd vyžaduje. K návrhu je potrebné pripojiť dokumenty preukazujúce, že boli dodržané všetky postupy týkajúce sa predbežného mimosúdneho preskúmania veci, ktoré sa vyžadujú podľa zákona, a zdôvodňujúce skutočnosti, na ktorých sa nárok zakladá.

1.4 Pomoc

Občiansky súdny poriadok neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie o právnej pomoci v prípade vecí v zjednodušenom konaní. Osoba môže mať v zjednodušenom konaní svojho zástupcu.

Ak si navrhovateľ želá, aby jeho záujmy na súde zastupovala iná osoba, a ak návrh podáva zástupca, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo zástupcu a jeho adresu na korešpondenciu so súdom, alebo ak je zástupcom právnická osoba, jej názov, registračné číslo a sídlo. Zástupcom v občianskoprávnom konaní môže byť každá fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov, nebola zverená do poručníctva alebo opatrovníctva a na ktorú sa nevzťahuje žiadne z obmedzení uvedených v článku 84 Občianskeho súdneho poriadku. Ak má ako zástupca na súde konať iná osoba, musí sa vyhotoviť notársky overená plná moc. Navrhovateľ môže určiť zástupcu formou ústnej žiadosti na súde, čo sa musí zaznamenať v zápisnici z pojednávania. Zástupca právnickej osoby musí mať písomnú plnú moc (nemusí byť notársky overená) alebo dokumenty potvrdzujúce, že ide o úradníka oprávneného zastupovať právnickú osobu bez osobitného povolenia. Ak je zástupcom advokát (zvērināts advokāts), zastúpenie musí byť potvrdené príkazom (orderis), a ak má advokát konať v mene účastníka sporu, musí to byť potvrdené písomnou plnou mocou (ktorá v tomto prípade nemusí byť overená notárom). Ak má osoba zástupcu, potrebné dokumenty podpisuje a predkladá súdu zástupca konajúci v mene osoby v súlade s plnou mocou.

1.5 Pravidlá týkajúce sa získavania dôkazov

Na vykonávanie dôkazov sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V prípade vecí v zjednodušenom konaní môžu mať dôkazy formu pripomienok účastníkov konania alebo tretích strán, výpovedí svedkov, písomných dôkazov a znaleckých posudkov.

1.6 Písomný postup

Sudca začne zjednodušené konanie na základe písomného návrhu. Odporcovi sa zašle kópia návrhu a formulár na vyjadrenie pripomienok, odporca musí svoje pripomienky predložiť do 30 dní odo dňa, keď mu bol návrh zaslaný. V závislosti od okolností a povahy veci sa môžu odporcovi zaslať aj dokumenty priložené k návrhu. Súd odporcu zároveň informuje, že neexistencia pripomienok zo strany odporcu nebude brániť vydaniu rozsudku v danej veci a že odporca môže požiadať o prerokovanie veci na súde.

Keď súd zašle účastníkom konania príslušné písomnosti, vysvetlí im ich procesné práva, informuje ich o zložení súdu, ktorý bude vec posudzovať, a vysvetlí, ako môže účastník konania vzniesť námietku voči sudcovi. V Občianskom súdnom poriadku sa účastníkom konania priznávajú procesné práva v súvislosti s prípravou veci na pojednávanie, ktoré môžu uplatniť najneskôr sedem dní pred určeným dátumom pojednávania vo veci.

Odporca môže predložiť svoje pripomienky prostredníctvom vzoru schváleného kabinetom ministrov. Vzor je jedným z formulárov uvedených v prílohách k nariadeniu kabinetu č. 305 z 29. mája 2018 o formulároch, ktoré sa majú používať v zjednodušenom konaní. Odporca musí vo svojich pripomienkach uviesť tieto informácie:

1. názov súdu, ktorému sa pripomienky predkladajú,
2. meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo a nahlásené miesto pobytu navrhovateľa, alebo ak to nie je možné, skutočné miesto pobytu navrhovateľa, alebo v prípade právnickej osoby jej názov, registračné číslo a sídlo,
3. meno, priezvisko a osobné identifikačné číslo a nahlásené miesto pobytu odporcu a ďalšiu adresu nahlásenú odporcom, alebo ak to nie je možné, skutočné miesto pobytu odporcu, v prípade právnickej osoby jej názov, registračné číslo a sídlo. Odporca môže popritom uviesť aj inú adresu na korešpondenciu so súdom,
4. číslo veci a predmet nároku,
5. informáciu, či odporca nárok uznáva, a to úplne alebo čiastočne,
6. námietky proti nároku, dôvody, na ktorých sú založené, a právne predpisy, o ktoré sa opierajú,
7. dôkazy na podporu svojich námietok proti nároku,
8. žiadosti o sprístupnenie dôkazov,
9. informáciu, či si odporca želá náhradu súdnych trov,
10. informáciu, či si odporca želá náhradu výdavkov súvisiacich s vedením konania, pričom uvedie ich výšku a priloží dokumenty preukazujúce túto výšku,
11. informáciu, či odporca žiada, aby sa vec prerokúvala na súde,
12. akékoľvek iné okolnosti, ktoré odporca považuje za dôležité pre pojednávanie vo veci,
13. akékoľvek ďalšie žiadosti,
14. zoznam dokumentov priložených k pripomienkam,
15. čas a miesto vypracovania pripomienok.

Odporca je oprávnený podať protinávrh do 30 dní odo dňa odoslania návrhu odporcovi, ak:

1. je možné vzájomné započítanie medzi nárokom v pôvodnej žalobe a nárokom v protinávrhu;
2. by vyhovenie protinávrhu vylučovalo, aby súd vyhovel všetkým nárokom v pôvodnej žalobe alebo ich časti;
3. sú protinávrh a pôvodná žaloba vzájomne prepojené a vec možno vybaviť rýchlejšie a správnejšie, ak sa budú posudzovať spoločne. Vec sa bude prerokúvať v súlade s postupom pre nároky v zjednodušenom konaní, ak samotný protinávrh predstavuje nárok v zjednodušenom konaní, t. j. neprekračuje prípustný strop a je náležite formulovaný.

Ak suma nárokovaná v protinávrhu prevyšuje strop pre nárok v zjednodušenom konaní alebo ak protinávrh nepredstavuje nárok na vymáhanie peňazí alebo výživného, súd bude vec posudzovať v súlade s bežnými súdnymi postupmi.

Ak účastníci konania nepožiadajú o posúdenie veci na súdnom pojednávaní a súd nepovažuje pojednávanie za potrebné, vec v zjednodušenom konaní sa preskúma písomným postupom a účastníci konania sú včas informovaní o dátume sprístupnenia skráteného rozsudku v online systéme. Za dátum vypracovania skráteného rozsudku sa považuje dátum jeho sprístupnenia v online systéme. Súd sa bude vecou zaoberať na pojednávaní v súlade s bežnými súdnymi postupmi, ak niektorý účastník konania súdu predložil odôvodnenú žiadosť a súd považuje za potrebné vec prerokovať na pojednávaní. Súd môže vec prerokovať na pojednávaní aj z vlastného podnetu. Ak osoba nemá miesto pobytu alebo sa nenachádza v Lotyšsku a jej adresa je známa, podávanie a doručovanie súdnych písomností sa vykonáva v súlade s medzinárodným právom záväzným pre Lotyšsko alebo právom Európskej únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch.

1.7 Obsah rozsudku

Vo veciach v zjednodušenom konaní súd vypracuje skrátený rozsudok. Skrátený rozsudok sa vypracúva v súlade so všeobecnými požiadavkami na obsah rozsudku (článok 193 Občianskeho súdneho poriadku) s výnimkou opisnej časti, v ktorej sa uvádza len predmet nároku, zákony a predpisy, na ktoré sa účastník konania odvoláva, a nárok, a s výnimkou odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa odkazuje len na právne predpisy, z ktorých súd vychádzal.

Súd vypracuje vo veci v zjednodušenom konaní úplný rozsudok (v súlade so všeobecnými požiadavkami na obsah rozsudku), ak účastník konania predloží písomnú žiadosť o vypracovanie rozsudku. Žiadosť je nutné predložiť súdu do desiatich dní odo dňa oznámenia skráteného rozsudku (dátumu sprístupnenia skráteného rozsudku v online systéme). Súd môže vypracovať úplný rozsudok aj z vlastného podnetu. Úplný rozsudok súd vypracuje do 20 dní od uplynutia lehoty na podanie žiadosti o vypracovanie rozsudku. Za dátum vypracovania úplného rozsudku sa považuje dátum jeho sprístupnenia v online systéme.

1.8 Náhrada trov

Na veci v zjednodušenom konaní sa vzťahujú všeobecné pravidlá o úhrade súdnych trov.

Po vydaní rozsudku súd nariadi neúspešnému účastníkovi konania, aby úspešnému účastníkovi zaplatil všetky súdne trovy (štátny poplatok a trovy konania). Ak sa návrhu vyhovie len čiastočne, odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľovi súdne trovy v pomere k priznaným nárokom a navrhovateľ bude musieť zaplatiť odporcovi súdne trovy v pomere k zamietnutým nárokom. Ak navrhovateľ žalobu stiahne, musí nahradiť súdne trovy, ktoré vznikli odporcovi. V takom prípade odporca neuhrádza súdne trovy, ktoré zaplatil navrhovateľ. Ak však navrhovateľ žalobu stiahne, pretože odporca po podaní návrhu nárok dobrovoľne splní, súd môže na žiadosť navrhovateľa nariadiť odporcovi, aby zaplatil navrhovateľovi súdne trovy.

Podobne, ak súd rozhodne, že o žalobe nebude rokovať, súd na žiadosť odporcu nariadi navrhovateľovi, aby nahradil súdne trovy, ktoré zaplatil odporca.

Ak je navrhovateľ oslobodený od súdnych trov, odporca môže byť povinný zaplatiť štátu súdne trovy v pomere k časti návrhu, ktorej bolo vyhovené.

Za vedľajší nárok sa platí záruka vo výške 70 EUR. Ak súd úplne alebo čiastočne zruší alebo zmení napadnutý rozsudok, zábezpeka sa vráti. V prípade zamietnutia odvolania sa zábezpeka nevracia.

1.9 Možnosť odvolania

Proti rozsudku súdu prvého stupňa možno podať odvolanie (apelācija), ak:

• súd nesprávne uplatnil alebo vyložil predpis hmotného práva, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci,
• súd porušil predpis procesného práva, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci,
• súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo nesprávne posúdil dôkazy, alebo chybne vykonal právne posúdenie okolností veci, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

Ak sa vec v zjednodušenom konaní prerokovala písomným postupom, lehota na odvolanie proti rozsudku (20 dní) začína plynúť dňom vypracovania rozsudku.

Okrem bodov uvedených v Občianskom súdnom poriadku sa v odvolaní, v ktorom sa tvrdí, že rozsudok je chybný, musia uviesť tieto skutočnosti:

• ktorý predpis hmotného práva súd prvého stupňa nesprávne uplatnil alebo vyložil, resp. ktorý predpis procesného práva bol porušený, a ako to ovplyvnilo rozhodnutie vo veci,
• ktoré zo skutkových zistení súdu prvého stupňa sú nesprávne, ktoré dôkazy boli nesprávne posúdené, prečo sa právne posúdenie okolností veci považuje za chybné, a ako to ovplyvnilo rozhodnutie vo veci.

Sudca súdu prvého stupňa rozhodne, či sa má v odvolaní pokračovať, a stanoví lehotu, v ktorej musí odvolateľ odstrániť prípadné nedostatky, ak odvolanie nespĺňa požiadavky Občianskeho súdneho poriadku alebo ak v prípadoch stanovených podľa zákona nebol k odvolaniu priložený preklad odvolania a k nemu pripojených dokumentov. Ak sa nedostatky odstránia v stanovenej lehote, odvolanie sa považuje za podané v deň, keď bolo podané prvýkrát. V opačnom prípade sa považuje za nepodané a vráti sa odvolateľovi.

Odvolanie, ktoré nie je podpísané alebo ktoré podala osoba, ktorá nebola riadne splnomocnená na jeho podanie, alebo za ktoré nebol zaplatený štátny poplatok (sadzba štátneho poplatku za odvolanie vypočítaná podľa výšky sporu na súde prvého stupňa), nebude akceptované a bude vrátené odvolateľovi. Proti rozhodnutiu o zamietnutí odvolania sa nemožno odvolať.

Keď sa sudca alebo v určitých prípadoch trojčlenný senát odvolacieho súdu uistí, že bol dodržaný postup podávania odvolaní, prijme rozhodnutie o začatí odvolacieho konania do 30 dní od prijatia odvolania.

Ak existuje aspoň jeden z možných dôvodov na podanie odvolania, sudca prijme rozhodnutie o začatí odvolacieho konania a bezodkladne to oznámi účastníkom konania s uvedením lehoty na predloženie písomných pripomienok.

Ak sa sudca určený na prijatie rozhodnutia o odvolaní domnieva, že odvolacie konanie by sa malo zamietnuť, o otázke začatia konania rozhoduje trojčlenný senát.

Ak sa aspoň jeden z troch sudcov domnieva, že existuje aspoň jeden z možných dôvodov na začatie odvolacieho konania, sudcovia prijmú rozhodnutie o začatí odvolacieho konania a bezodkladne to oznámia účastníkom konania.

Ak sa sudcovia jednomyseľne domnievajú, že neexistuje žiadny z dôvodov na začatie odvolacieho konania, prijmú rozhodnutie o zamietnutí odvolacieho konania a bezodkladne to oznámia účastníkom konania. Toto rozhodnutie sa vyhotovuje ako uznesenie (rezolūcija) a nemožno ho napadnúť.

Účastníci konania môžu k odvolaniu predložiť písomné pripomienky do 20 dní odo dňa, keď im odvolací súd oznámil začatie konania.

Po zaslaní oznámenia o začatí odvolacieho konania má účastník konania 20 dní na podanie vzájomného odvolania. V prípade prijatia vzájomného odvolania súd toto vzájomné odvolanie bezodkladne zašle ostatným účastníkom konania.

Odvolania v zjednodušenom konaní sa prerokúvajú písomným postupom, pričom účastníci konania sú včas informovaní o dátume sprístupnenia rozsudku online, zložení súdu a o ich práve namietať proti sudcovi. Rozsudok sa považuje za vypracovaný v deň jeho sprístupnenia v online systéme. Ak to súd považuje za potrebné, vec v zjednodušenom konaní sa môže prerokovať na súdnom pojednávaní.

Rozsudok odvolacieho súdu nemožno napadnúť kasačným opravným prostriedkom a nadobúda účinnosť jeho vyhlásením, alebo ak sa vec prerokúva písomným postupom, dňom jeho vypracovania.