Platobná neschopnosť

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti obchodným subjektom (fyzickým aj právnickým osobám) za predpokladu, že spĺňajú jednu z týchto podmienok:

a) počas troch rokov pred podaním návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali aktíva v hodnote 300 000,00 EUR alebo viac;

b) v každom z troch rokov pred podaním návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali hrubý ročný príjem vo výške 200 000,00 EUR alebo viac;

c) celkový dlh (ku dňu podania návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi) dosahuje výšku 500 000,00 EUR alebo viac (bez ohľadu na dátum, kedy vznikol).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

a) v prípade insolvenčného konania sa vyžaduje, aby bol podnik platobne neschopný; o jeho začatie môže požiadať:

– dlžník,

– veriteľ,

– generálny prokurátor,

b) v prípade dohody s veriteľmi (concordato preventivo) sa vyžaduje, aby bol podnik v ťažkostiach (t. j. aby prežíval finančné ťažkosti, ktoré nie sú natoľko závažné, aby spôsobili platobnú neschopnosť); o dohodu môže požiadať len dlžník.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Všetok majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty, okrem tohto majetku:

1. výlučne osobný majetok a práva;

2. výživné, mzdy, dôchodky, platy a to, čo osoby v platobnej neschopnosti zarábajú v práci v rámci toho, čo je nevyhnutné na obživu pre nich a ich rodinu;

3. príjem z majetku detí osoby v platobnej neschopnosti, ktorý má táto osoba k dispozícii zo zákona, majetok vo fondoch odložený pre potreby rodiny (fondo patrimoniale) a príjem z neho, s výnimkou prípadov stanovených v článku 170 Občianskeho zákonníka;

4. položky, ktoré nemožno podľa zákona zablokovať.

Súčasťou konkurznej podstaty je aj všetok majetok nadobudnutý osobou v platobnej neschopnosti po začatí konania, nezahŕňa však záväzky, ktoré vznikli s cieľom nadobudnúť a zachovať tento majetok.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konkurzný správca (správca) má právomoc/povinnosť spravovať majetok, predať ho a rozdeliť výnos medzi veriteľov.

Správca môže osobu v platobnej neschopnosti vypočúvať s cieľom odhaliť informácie a táto osoba môže napadnúť opatrenia prijaté správcom a súdom vymenovaným konkurzným správcom, ale len vtedy, keď boli tieto opatrenia prijaté v rozpore so zákonom (a teda nie iba z dôvodu osobného prospechu).

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Každý, kto musí zaplatiť peniaze správcovi, môže vyrovnať tento dlh pohľadávkou (controcredito) vzhľadom na rovnaké konanie, ale len ak dlh aj pohľadávka vznikli pred začatím konania.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Správca môže rozhodnúť, či zmluvy platné v čase začatia insolvenčného konania by mali platiť aj naďalej alebo by sa mali ukončiť.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Veritelia môžu podať žalobu po začatí insolvenčného konania len v prípade, že správca nebude konať, t. j. ak (vedome alebo z obyčajného zanedbania) takúto žalobu nepodá.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V žalobách podaných veriteľom na osobu, ktorá sa neskôr vyhlási za insolventnú, môže pokračovať len správca.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Výbor veriteľov tvoria traja alebo piati veritelia a má značné právomoci, pretože:

– povoľuje transakcie, dohody, upustenie od žalôb, uznanie práv tretích strán, zrušenie hypoték, vrátenie zábezpek, uvoľnenie dlhopisov, prijatie dedičstva a darov a všetky ostatné akty podliehajúce špeciálnej správe,

– podáva návrhy na súd týkajúce sa výmeny správcu,

– schvaľuje plán likvidácie,

– povoľuje správcovi prevziať zmluvy účinné ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti,

– zúčastňuje sa na inventarizácii majetku osoby v platobnej neschopnosti,

– má prístup k všetkým dokumentom týkajúcim sa konania,

– povoľuje správcovi vyňať z majetku jednu alebo viacero položiek majetku alebo ukončiť ich likvidáciu, ak sa likvidácia javí ako očividne nevýhodná,

– podáva súdom vymenovanému konkurznému správcovi návrh na pozastavenie predaja majetku.

Okrem uvedených aktívnych správcovských právomocí výbor veriteľov vyjadruje stanoviská k opatreniam prijatým súdom vymenovaným konkurzným správcom alebo súdom, najmä:

– k povereniu zabezpečených veriteľov predajom majetku držaného ako zabezpečenie,

– k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby pokračoval dočasným vedením spoločnosti (výbor veriteľov musí schváliť pokračovanie),

– k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby prenajal podnik (výbor veriteľov musí prenájom schváliť).

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca môže (na základe predchádzajúceho poverenia):

– pokračovať v riadení spoločnosti,

– prenajať spoločnosť,

– predať všetok majetok s cieľom rozdeliť výnos medzi veriteľov,

– rozhodnúť, že majetok s nízkou hodnotou sa nepredá.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Každý veriteľ môže podať na súd návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti dlžníka. Nie je potrebné, aby veriteľ mal exekučný titul; dôležité je, aby k pohľadávke existovali listinné dôkazy.

Všetci veritelia (teda vrátane veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti a získali ho) musia podať návrh na prijatie svojich pohľadávok po začatí insolvenčného konania.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Veritelia môžu predložiť svoje pohľadávky bez právneho zástupcu.

Ich návrhy musia obsahovať listinné dôkazy na podporu pohľadávky a musia sa predložiť elektronicky (pomocou certifikovanej elektronickej pošty).

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Výnos z predaja majetku sa rozdelí medzi všetkých veriteľov v poradí podľa prednosti. Na základe zákona sa udeľujú práva prednosti mnohým pohľadávkam (hypotéky, cenné papiere, všeobecné alebo špeciálne prednostné pohľadávky) pred niektorými alebo všetkými aktívami.

Ak (ako sa takmer vždy stáva) výnos z likvidácie nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, rozdelí sa nie pomerne k výške pohľadávky, ale podľa poradia prednosti stanoveného v Občianskom zákonníku.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Insolvenčné konanie sa uzavrie, keď:

– neboli predložené nijaké pohľadávky,

– všetky pohľadávky boli splnené,

– celý výnos z predaja majetku bol rozdelený,

– zistilo sa, že neexistuje nijaký majetok na predaj ani iné výnosy.

Po ukončení insolvenčného konania osoba v platobnej neschopnosti znovu získa spôsobilosť na samostatné právne úkony týkajúce sa majetku a môže nadobúdať majetok bez vedomia správcu.

Konania o dohode s veriteľmi sa končia schválením dohody medzi dlžníkom a veriteľom, avšak ak sa v dohode vyžaduje predaj majetku (concordato liquidatorio), konanie pokračuje predajom a ukončí sa teda až po predaji všetkého majetku a rozdelení výnosu medzi veriteľov.

Po uzatvorení dohody s veriteľmi sa osoba v platobnej neschopnosti oslobodí od všetkých svojich dlhov.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Veritelia môžu po skončení insolvenčného konania podať žalobu proti dlžníkovi s cieľom vymáhať zvyšok dlhu (t. j. časť dlhu, ktorú správca nevrátil), pokiaľ sa neuskutočnil postup udelenia absolutória. V takom prípade veritelia nemôžu od osoby v platobnej neschopnosti nič vymáhať.

Po uzatvorení dohody s veriteľmi veritelia nemôžu vzniesť nijaký nárok voči dlžníkovi Ak však dlžník nesplní svoje záväzky, veritelia môžu podať návrh na ukončenie dohody; návrh sa musí podať do jedného roka.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady na insolvenčné konanie sa hradia zo samotného insolvenčného konania, a to z výnosu z predaja majetku.

Ak neexistuje nijaký majetok, správcu a náklady spôsobené správcom platí štát.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právne akty vykonané osobou v platobnej neschopnosti pred začatím insolvenčného konania možno zrušiť, ak sa vykonali v určitom období (jeden rok alebo šesť mesiacov) pred začatím konania.

Právne akty vykonané osobou v platobnej neschopnosti po začatí insolvenčného konania sú neplatné.

Akty špeciálnej správy vykonané počas platnosti dohody s veriteľmi a bez povolenia súdu sú neplatné.