

Informácie podľa oblasti
Rozvod môže povoliť matrika alebo notár na základe spoločného písomného návrhu v prípade vzájomnej dohody medzi manželmi, alebo súd v konaní začatom na návrh jedného z manželov proti druhému. Druhá možnosť sa uplatňuje, ak manželia nesúhlasia s rozvodom alebo jeho podmienkami, alebo ak matrika nemá právomoc povoliť rozvod.
Matrika alebo notár môže povoliť rozvod na základe spoločného písomného návrhu v prípade vzájomnej dohody medzi manželmi, a ak majú obaja manželia trvalé bydlisko v Estónsku.
Súd môže povoliť rozvod v konaní začatom na návrh jedného z manželov proti druhému, ak sa manželský vzťah úplne skončil. Manželský vzťah sa skončil, ak už manželia neudržiavajú manželské spolužitie a existuje dôvod domnievať sa, že sa už k sebe nevrátia. Za ukončenie manželského vzťahu sa považuje, ak manželia aspoň dva roky žijú oddelene.
Rozvod neovplyvňuje osobné vzťahy medzi manželmi. Pri rozvode môže súd alebo matrika na požiadanie obnoviť predchádzajúce priezvisko osoby, inak si človek ponechá priezvisko, ktoré prijal na základe uzatvorenia manželstva.
Pri rozvode sa majetok manželov rozdelí podľa ich majetkového režimu. V prípade spoločného majetku si ho manželia obvykle rozdelia rovnakým dielom v súlade s ustanoveniami o ukončení spoločného vlastníctva. Čo tvorí spoločný majetok sa stanovuje pri ukončení majetkového režimu. Manželia nie sú povinní rozdeliť si pri rozvode svoj spoločný majetok. Kým si manželia spoločný majetok nerozdelia, naďalej spoločne vykonávajú práva a plnia si povinnosti, ktoré s nim súvisia. Manželia majú navyše právo mať v spoločnej držbe akékoľvek veci, ktoré tvoria súčasť ich spoločného majetku. Keď zaniká majetkový režim, v rámci ktorého dochádza k nárastu aktív a tieto sú zdieľané, určí sa hodnota aktív manželov a finančné nároky vyplývajúce zo zaniknutého spoločného majetku.
Ak si manželia chcú pri rozvode rozdeliť spoločný majetok, ten sa rozdelí na základe zvoleného majetkového režimu manželov alebo podľa zmluvy o spoločnom majetku manželov. V prípade, že manželia podpísali zmluvu o spoločnom majetku manželov, táto zmluva sa v čase rozvodu ukončí. Na základe ukončenia zmluvy o majetku manželov v dôsledku rozvodu zaniknú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o majetku manželov. Majetok sa rozdeľuje podľa zmluvy o majetku manželov.
Rozvod ako taký neovplyvňuje rodičovské práva a povinnosti manželov a rodičia si zachovajú spoločnú starostlivosť o deti.
Vo všeobecnosti by sa rodičia mali dohodnúť na tom, s kým bude dieťa žiť, kto sa bude podieľať na výchove dieťaťa a v akom rozsahu, ako aj na tom, akým spôsobom a ako dlho bude prebiehať platenie výživného. Mesačná platba na jedno dieťa nesmie byť nižšia ako polovica minimálnej mesačnej mzdy, ktorú stanoví estónska vláda.
Ak rodičia nechcú alebo nedokážu vykonávať právo na spoločnú starostlivosť o deti, každý z rodičov má právo požiadať súd o čiastočný alebo úplný prevod práv na starostlivosť o dieťa na svoju osobu. Zmeny v práve na starostlivosť o dieťa nemajú vplyv na povinnosť platiť výživné.
Rozvedený(-á) manžel(-ka) má právo dostávať výživné:
Otec dieťaťa je povinný platiť výživné matke dieťaťa počas ôsmich týždňov pred narodením dieťaťa a dvanástich týždňov po narodení dieťaťa.
Súd môže rozvedeného(-ú) manžela(-ku) zbaviť povinnosti platiť výživné z dôvodov stanovených v právnych predpisoch.
Rozvedený(-á) manžel(-ka) oprávnený(-á) dostávať výživné môže požiadať o určenie zákonnej povinnosti platiť výživné až po podaní žaloby.
Manželia sa považujú za rozlúčených, ak neudržiavajú spoločnú domácnosť ani manželské spolužitie a ak aspoň jeden z manželov zjavne nechce tieto atribúty obnoviť alebo vytvoriť.
Manželia žijú oddelene.
Ak sú manželia rozlúčení, každý z nich môže:
Ak sú manželia rozlúčení, každý z nich musí platiť výživné vo forme pravidelných platieb určitej sumy peňazí na pokrytie nákladov, ktoré vynaložil druhý z manželov v záujme rodiny.
Zrušenie manželstva znamená, že manželstvo sa považuje za neplatné od úplného začiatku. O zrušení manželstva môže rozhodnúť iba súd.
Manželstvo môže byť zrušené iba na základe dôvodov neplatnosti manželstva uvedených v zákone o rodinnom práve (perekonnaseadus), t. j. súd môže zrušiť manželstvo na základe žaloby, ak:
Okrem toho sa manželstvo považuje za neplatné, ak:
Zrušenie manželstva znamená, že manželstvo sa považuje za neplatné od úplného začiatku, pokiaľ nebolo zrušené v dôsledku uzavretia manželstva osôb rovnakého pohlavia. V tom prípade sa manželstvo ruší na základe nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Osoby, ktorých manželstvo bolo zrušené, nemajú voči sebe žiadne práva ani povinnosti vyplývajúce z manželstva (vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spoločnom majetku manželov, ktorá sa tiež považuje za neplatnú).
Ak sa manželstvo zruší z dôvodu, že jeden z nastávajúcich manželov zatajil pred svojím nastávajúcim manželským partnerom skutočnosť, že je už ženatý/vydatá, alebo ovplyvnil svojho nastávajúceho manželského partnera tak, že vstúpil do manželstva podvodom alebo pod nátlakom, súd môže nariadiť vyplácanie podpory pre osobu, ktorá s ním/ňou žila v neplatnom manželstve, a to uplatnením predpisov týkajúcich sa platenia výživného manželskému partnerovi. Na požiadanie zmanipulovanej osoby môže súd na majetkový režim manželov (t. j. spoločný majetok manželov) uplatniť ustanovenia týkajúce sa spoločného majetku manželov.
Deti narodené z manželstva, ktoré bolo zrušené, majú rovnaké práva a povinnosti ako deti narodené z riadneho manželstva.
Manželstvo sa môže rozviesť na matrike alebo u notára na základe dohody manželov. Právne dôsledky rozvodu (napr. rozdelenie majetku manželov) sa môžu riešiť dohodou medzi rozvádzajúcimi sa manželmi.
Ak však vznikne medzi manželmi spor týkajúci sa okolností rozvodu, neexistujú žiadne mimosúdne spôsoby riešenia.
Návrh na rozvod manželstva sa môže podať:
Návrh na zrušenie manželstva sa podáva na súde prvého stupňa (miestny súd) v mieste bydliska odporcu.
Manželstvo sa môže rozviesť na matrike na základe spoločného osobného písomného návrhu manželov. Manželia musia v návrhu potvrdiť, že medzi nimi neexistujú žiadne spory týkajúce sa detí, rozdelenia spoločného majetku ani platenia výživného. Návrh na rozvod manželstva musí byť doplnený dokumentom potvrdzujúcim uzavretie manželstva. Ak sa jeden z manželov nemôže z oprávnených dôvodov osobne zúčastniť podávania spoločného návrhu na matrike, môže podať samostatný návrh overený notárom. Dokumenty v cudzom jazyku sa musia na matrike predložiť s prekladom overeným notárom, konzulárnym úradníkom alebo úradným prekladateľom. Každý dokument potvrdzujúci uzavretie manželstva, ktorý bol vydaný v cudzom jazyku, musí byť úradne overený alebo opatrený osvedčením (apostilou), pokiaľ nie je v medzinárodnej dohode stanovené inak.
Manželstvo sa môže rozviesť u notára na základe spoločného osobného písomného návrhu manželov. Návrh na rozvod manželstva musí byť doplnený dokumentom potvrdzujúcim uzavretie manželstva. Ak sa jeden z manželov nemôže z oprávnených dôvodov osobne zúčastniť podávania spoločného návrhu na matrike, môže podať samostatný návrh overený notárom. Dokumenty v cudzom jazyku sa musia na matrike predložiť s prekladom overeným notárom, konzulárnym úradníkom alebo úradným prekladateľom. Každý dokument potvrdzujúci uzavretie manželstva, ktorý bol vydaný v cudzom jazyku, musí byť úradne overený alebo opatrený osvedčením (apostilou), pokiaľ nie je v medzinárodnej dohode stanovené inak.
V manželskej veci, v ktorej má rozhodovať estónsky súd, sa návrh podá na súde, ktorý je príslušný v mieste spoločného bydliska manželov, a ak spoločné bydlisko nemajú, na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska odporcu. Ak miesto bydliska odporcu neleží v Estónsku, návrh sa podá na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska maloletého dieťaťa oboch účastníkov konania, alebo, ak účastníci konania nemajú maloleté dieťa, na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska navrhovateľa. V prípade podania návrhu na rozvod manželstva, rozluku alebo zrušenie manželstva na súde musí stanovenie žalobného nároku spĺňať všetky formálne požiadavky uvedené v Občianskom súdnom poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik) týkajúce sa občianskoprávnej žaloby. Stanovenie žalobného nároku a všetky listinné dôkazy musia byť súdu predložené v písomnej alebo elektronickej podobe, v estónčine a vo formáte A4.
V stanovení žalobného nároku je potrebné uviesť názov súdu, osobné informácie týkajúce sa žiadateľa a odporcu (manželia), ako aj ich spoločných maloletých detí. Takisto sa musí uviesť, kto bude platiť výživné na deti, kto ich bude vychovávať a s kým budú žiť. Stanovenie žalobného nároku musí obsahovať aj návrh budúcej dohody o rodičovských právach a výchove detí. Okrem toho tam musia byť uvedené skutkové okolnosti, na ktorých je nárok založený, a navrhovateľ musí uviesť a predložiť aj všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii.
V stanovení žalobného nároku sa v prípade delenia spoločného majetku okrem uvedených skutočností uvádza zloženie majetku a miesto, kde sa nachádza, hodnota celého vlastníctva navrhovateľa a návrh na rozdelenie spoločného majetku. Ak manželia uzavreli zmluvu o spoločnom majetku manželov, je potrebné ju pripojiť k stanoveniu žalobného nároku.
Stanovenie žalobného nároku musí byť podpísané navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Ak ho podpísal zástupca, pripojí splnomocnenie alebo iný dokument dokazujúci jeho splnomocnenie.
Ak osoba žiadajúca o právnu pomoc nie je v dôsledku svojej finančnej situácie schopná zaplatiť súdne trovy alebo je schopná zaplatiť ich iba čiastočne, alebo na splátky a je dostatočný dôvod domnievať sa, že zamýšľaná účasť v konaní bude úspešná, súd môže úplne alebo čiastočne oslobodiť túto osobu od povinnosti zaplatiť súdne trovy a príslušné výdavky uhradí štát.
Proti rozsudku o rozvode, rozluke alebo zrušení manželstva je možné sa odvolať podľa všeobecných ustanovení, ktorými sa riadi odvolacie konanie, ak odvolávajúci sa zistí, že rozsudok prijatý súdom prvého stupňa je založený na nesprávnom právnom posúdení (napríklad súd prvého stupňa nesprávne uplatnil ustanovenia hmotného práva alebo procesného práva).
V súlade s nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 sa rozsudok o rozvode vynesený v jednom členskom štáte automaticky uznáva v ostatných členských štátoch Európskej únie (s výnimkou Dánska) bez toho, aby sa vyžadoval akýkoľvek osobitný postup.
Rozhodnutie o rozvode, rozluke alebo zrušení manželstva je možné napadnúť na odvolacom súde členského štátu, ako je uvedené v zozname v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003.
V Estónsku túto funkciu plní obvodový súd.
Postup a termín pre podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu budú uvedené v rozhodnutí súdu.
V prípade rozvodu sa uplatňujú právne predpisy krajiny, v ktorej sa nachádza miesto spoločného bydliska manželov. Ak majú manželia bydlisko v rôznych krajinách, ale majú rovnaké občianstvo, všeobecné právne dôsledky manželstva sú určené právnymi predpismi krajiny, ktorej občanmi sú. Ak majú manželia bydlisko v rôznych krajinách a majú rôzne občianstvo, všeobecné právne dôsledky manželstva sú určené právnymi predpismi krajiny ich posledného spoločného bydliska za predpokladu, že jeden z manželov má bydlisko v danej krajine. Ak na základe uvedených skutočností nie je možné stanoviť právne predpisy, ktorými sú určené všeobecné právne dôsledky manželstva, uplatnia sa právne predpisy krajiny, s ktorou majú manželia najsilnejšie väzby akéhokoľvek iného druhu.
V prípade, že podľa uvedených právnych predpisov nie je rozvod povolený alebo je povolený iba za veľmi prísnych podmienok, uplatnia sa estónske právne predpisy, ak má jeden z manželov bydlisko v Estónsku alebo je držiteľom estónskeho občianstva, prípadne ak mal bydlisko v Estónsku alebo bol držiteľom estónskeho občianstva v čase uzavretia manželstva.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.