

Informácie podľa oblasti
Prípady, keď možno zrušiť manželstvo rozvodom, sú podrobne opísané v časti Rodinné právo lotyšského občianskeho zákonníka a v oddiele P notárskeho poriadku. Všeobecný rámec inštitúcie manželstva je určený v časti Rodinné právo občianskeho zákonníka.
V Lotyšsku môže manželstvo rozviesť len súd alebo notár (notārs). Súd môže manželstvo rozviesť na základe návrhu jedného alebo oboch manželov. Notár môže manželstvo rozviesť, ak manželia dospeli k dohode o zrušení manželstva rozvodom a nemajú žiadne spoločné maloleté dieťa ani spoločný majetok. Notár môže manželstvo rozviesť aj v prípade, ak manželia majú spoločné maloleté dieťa alebo spoločný majetok za predpokladu, že uzavreli písomnú dohodu o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, práve na styk s dieťaťom, spôsobe výživy dieťaťa a o rozdelení spoločného majetku.
Jedným z predpokladov tohto druhu rozvodu je teda dohoda manželov o starostlivosti o dieťa narodené v manželstve, spôsobe výživy dieťaťa a rozdelení spoločného majetku.
Ak má manželstvo rozviesť súd, musí dospieť k záveru, že manželstvo je rozvrátené. Manželstvo sa považuje za rozvrátené, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti a nemožno očakávať, že sa k spolužitiu vrátia.
Jedným z predpokladov rozvodu manželstva notárom je teda dohoda manželov o starostlivosti o dieťa narodené v manželstve, spôsobe výživy dieťaťa a o rozdelení spoločného majetku. Ak manželia nedospejú k dohode, upraví tieto otázky súd v rámci rozvodového konania.
Rozvod manželstva notárom
Notár môže manželstvo rozviesť v prípade, že došlo k jeho rozvratu, manželia dospeli k dohode o zrušení svojho manželstva rozvodom a notár dostal spoločný návrh podpísaný oboma manželmi. Ak manželia majú spoločné maloleté dieťa alebo spoločný majetok, k návrhu musí byť pripojená písomná dohoda o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, spôsobe výživy dieťaťa, práve na styk s dieťaťom a o rozdelení spoločného majetku.
Rozvod manželstva súdom
Súd môže rozviesť manželstvo v prípadoch, keď manželia nedospeli k dohode o zrušení svojho manželstva rozvodom a je splnená jedna z týchto podmienok:
Manželia žijú oddelene dlhšie ako tri roky: manželia žijú oddelene, nemajú spoločnú domácnosť a jeden z manželov je rozhodnutý neobnoviť spoločnú domácnosť, čím zaniká možnosť manželského spolužitia. Spoločná domácnosť nemusí existovať ani v prípade, že manželia obývajú spoločnú nehnuteľnosť.
Ak manželia žijú oddelene kratšie ako tri roky, súd môže rozviesť manželstvo len v prípade, že:
dôvodom rozvratu manželstva je fyzické, sexuálne, psychické alebo ekonomické násilie zo strany jedného z manželov voči manželovi, ktorý podáva návrh na rozvod manželstva, alebo voči svojmu nevlastnému dieťaťu, alebo voči spoločnému dieťaťu manželov;
jeden z manželov súhlasí s návrhom druhého manžela na rozvod manželstva;
jeden z manželov začal žiť spoločne s inou osobou a z tohto partnerstva sa narodilo dieťa alebo sa očakáva narodenie dieťaťa.
Keď sa za uvedených okolností súd domnieva, že manželstvo je stále možné zachovať, konanie o rozvode manželstva môže byť odložené o maximálne šesť mesiacov s ohľadom na možné zmierenie manželov.
Keď jeden z manželov podá návrh na rozvod z iných dôvodov, ako sú tri dôvody uvedené vyššie, a manželia ešte nežijú oddelene tri roky, súd manželstvo nemusí rozviesť pred uplynutím trojročnej zákonnej lehoty týkajúcej sa oddeleného života manželov a preskúmanie prípadu musí odložiť s ohľadom na možné zmierenie manželov.
Ak manželia žijú oddelene kratšie ako tri roky, notár môže rozviesť manželstvo len vtedy, ak obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasia a notárovi predložili návrh na rozvod manželstva v súlade s postupom stanoveným v notárskom poriadku.
Súd nemôže rozviesť manželstvo ani v prípade, že došlo k jeho rozvratu, ak je zachovanie manželstva v mimoriadnych prípadoch potrebné z hľadiska záujmu spoločného maloletého dieťaťa manželov.
Hneď ako rozsudok o rozvode nadobudne právoplatnosť alebo hneď ako certifikovaný notár vydá certifikát o rozvode, práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu medzi manželmi prestávajú existovať. Z rozvodu môžu bývalým manželom vyplynúť nové práva a povinnosti. Po zrušení manželstva rozvodom môže ktorákoľvek strana uzavrieť iné manželstvo.
Podľa občianskeho zákona manžel, ktorý si pri uzavretí manželstva zmenil priezvisko, má po rozvode manželstva právo používať spoločné priezvisko, alebo, ak si to želá, súd alebo notár mu povolí používanie priezviska, ktoré mal pred manželstvom.
Na návrh druhého z manželov môže súd zakázať manželovi, ktorý prispel k rozvratu manželstva, aby si ponechal spoločné priezvisko za predpokladu, že tým nebudú poškodené záujmy dieťaťa.
Notár môže rozviesť manželstvo, ak manželia uzavreli písomnú dohodu o rozdelení akéhokoľvek spoločného majetku a túto dohodu pripojili k návrhu na rozvod.
Keď manželstvo rozvádza súd, manželia sa môžu dohodnúť o rozdelení spoločného majetku. Ak sa manželom nepodarí dospieť k dohode, o ich nárokoch rozhodne súd na základe občianskeho zákonníka alebo ustanovení manželskej zmluvy. V občianskom zákonníku sú stanovené dva druhy majetkových vzťahov, a to vzťahy upravené právnymi predpismi a vzťahy upravené manželskou zmluvou. Typ vzťahu definuje postup, ktorým sa majetok v prípade rozvodu rozdelí.
Ak sú majetkové vzťahy upravené právnymi predpismi, má v prípade delenia majetku každý z manželov právo ponechať si majetok, ktorý mu patril pred uzavretím manželstva, a akýkoľvek oddelený majetok, ktorý nadobudol počas manželstva. Všetko, čo manželia nadobudli počas manželstva spoločne alebo čo nadobudol jeden z manželov za spoločné prostriedky, je spoločným majetkom oboch manželov. Predpokladá sa, že spoločný majetok patrí obom manželom rovnako, ak jeden z nich nedoloží a nedokáže, že majetok by mal byť rozdelený v inom pomere.
V prípadoch, keď sú majetkové vzťahy upravené manželskou zmluvou, v zmluve môže byť stanovené oddelené alebo spoločné vlastníctvo všetkého majetku manželov a o rozdelení majetku sa potom rozhodne v súlade s procesom, ktorý je v právnych predpisoch určený pre príslušný zmluvný majetkový vzťah.
Otázky vyplývajúce z opísaných právnych vzťahov v rodine, najmä otázky vyplývajúce z právnych vzťahov rodičov a detí, nemožno v prípade rozvodu posudzovať osobitne.
Ak manželstvo rozvádza notár, manželia sa musia dohodnúť nielen na rozvode, ale aj na starostlivosti o dieťa, právach na styk a na výživnom pre deti. Predchádzajúca dohoda o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, právach na styk a výživnom na dieťa musí byť predložená spolu s návrhom na rozvod.
Ak manželstvo rozvádza súd, manželia sa musia dohodnúť na starostlivosti o maloleté dieťa, právach na styk a výživnom na dieťa. Ak takáto dohoda nebola uzavretá (s výnimkou prípadov, keď sa o nárokoch už rozhodlo), musia sa takéto nároky súdu predložiť spolu s návrhom na rozvod, inak súd nemôže manželstvo rozviesť.
Dôsledky rozvodu v súvislosti s rodičovskou zodpovednosťou
Zodpovednosť za starostlivosť o dieťa nezaniká, ak dieťa už nežije s jedným alebo oboma rodičmi.
Ak rodičia žijú oddelene, nesú spoločnú spoločná zodpovednosť. Dohľad nad dieťaťom a starostlivosť oň musí zabezpečovať rodič, s ktorým dieťa žije.
O otázkach, ktoré môžu mať značný vplyv na vývoj dieťaťa, musia rodičia rozhodovať spoločne. Ak sa v právnych predpisoch neurčuje inak, o sporoch medzi rodičmi rozhoduje sirotský súd (bāriņtiesa).
Spoločná starostlivosť rodičov zaniká, ak sa dohodou medzi rodičmi alebo súdnym rozhodnutím zverí dieťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov.
Ak je dieťa v osobnej starostlivosti jedného z rodičov, tento rodič má práva a povinnosti vyplývajúce zo spoločnej starostlivosti o dieťa. Druhý rodič musí mať právo na styk (právo udržiavať kontakt a súkromné vzťahy s dieťaťom).
Dôsledky rozvodu v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov voči deťom
Otázka starostlivosti o výživu dieťaťa sa musí vyriešiť počas konania o rozvode manželstva. Rodičia majú voči svojim deťom v rámci svojich schopností a finančnej situácii vyživovaciu povinnosť. Povinnosť živiť dieťa spočíva na otcovi a matke, až kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Starostlivosť o výživu dieťa nekončí, ak dieťa žije oddelene od rodiny alebo ak dieťa už nežije s jedným alebo oboma rodičmi. Pri rozvode manželstva sa môžu rodičia dieťaťa dohodnúť na starostlivosti o výživu dieťaťa, ale ak rodičia k nedospejú k dohode, rieši túto otázku súd počas konania o rozvode manželstva.
Podľa občianskeho zákonníka v čase, keď sa manželstvo rozvádza, a dokonca aj neskôr, môže bývalý manžel požiadať druhého z manželov o výživné (primerané jeho finančnej situácii) s cieľom zabezpečiť si predchádzajúcu životnú úroveň. Povinnosť zabezpečovať predchádzajúcu životnú úroveň bývalého manžela končí, ak:
Inštitút rozluky v lotyšskom práve neexistuje.
Inštitút rozluky v lotyšskom práve neexistuje.
Inštitút rozluky v lotyšskom práve neexistuje.
Manželstvo možno vyhlásiť za neplatné, ak boli uzavretím manželstva porušené právne predpisy, ktoré bránili jeho právoplatnému uzavretiu. Od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o vyhlásení manželstva za neplatné sa má za to, že strany nikdy neuzavreli manželstvo, a manželstvo sa považuje za neplatné od okamihu jeho uzavretia. Treba poznamenať, že manželstvo možno vyhlásiť aj po rozvode.
Manželstvo možno vyhlásiť za neplatné len v týchto prípadoch vymedzených v právnych predpisoch:
Vo všetkých týchto prípadoch môže návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné predložiť ktorákoľvek zainteresovaná strana alebo prokurátor bez akýchkoľvek časových obmedzení. Ak manželstvo zaniklo smrťou alebo bolo zrušené rozvodom, návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné môžu podať len osoby, ktorých práva boli dotknuté. Ak obaja manželia zomreli, nemožno podať návrh na vyhlásenie ich manželstva za neplatné.
Osoba, ktorej manželstvo je vyhlásené za neplatné, znovu nadobudne priezvisko, ktoré mala pred uzavretím manželstva. Ak si v čase uzavretia manželstva jeden z manželov nebol vedomý skutočnosti, že toto manželstvo by malo byť vyhlásené za neplatné, môže požiadať súd o povolenie ponechať si priezvisko z manželstva.
Ak si v čase uzavretia manželstva jeden z manželov bol vedomý skutočnosti, že manželstvo môže byť vyhlásené za neplatné, druhý z manželov má právo žiadať od neho nielen prostriedky nevyhnutné na udržanie svojej predchádzajúcej životnej úrovne, ale aj náhradu morálnej ujmy.
Pri vyhlásení manželstva za neplatné sú okolnosti, za ktorých je bývalý manžel zbavený povinnosti zabezpečovať predchádzajúcu životnú úroveň druhého z manželov, rovnaké ako v prípade rozvodu (pozri otázku 3.4).
Pokiaľ ide o rozdelenie majetku pri vyhlásení manželstva za neplatné, obaja bývalí manželia majú právo ponechať si svoj majetok spred uzavretia manželstva a akýkoľvek majetok, ktorý nadobudli sami počas spolužitia. Spoločne nadobudnutý majetok bude rovným dielom rozdelený medzi bývalých manželov.
Ak si v čase uzavretia manželstva ani jeden z manželov nebol vedomý skutočnosti, že manželstvo by malo byť vyhlásené za neplatné, majetok sa rozdelí v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka, ktoré upravujú rozdelenie majetku nadobudnutého počas právoplatného manželstva. Ak si však len jeden z manželov nebol vedomý skutočnosti, že manželstvo by malo byť vyhlásené za neplatné, postup týkajúci sa rozdelenia majetku nadobudnutého počas právoplatného manželstva v prípade rozvodu sa vzťahuje len na toho z manželov, ktorý si nebol vedomý, že manželstvo by malo byť vyhlásené za neplatné.
V Lotyšsku môže manželstvo rozviesť notár na základe spoločného návrhu oboch manželov. Postup pri rozvode manželstva notárom je stanovený v oddiele P notárskeho poriadku. Certifikovaný notár manželstvo rozvedie, ak sa manželia dohodli na zrušení manželstva rozvodom a nemajú žiadne spoločné maloleté dieťa ani spoločný majetok. Ak manželia majú spoločné maloleté dieťa alebo spoločný majetok, notár manželstvo rozvedie v prípade, že manželia uzavreli písomnú dohodu o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, právach na styk, výživnom pre dieťa a o rozdelení spoločného majetku.
Rozvod manželstva notárom
V prípade rozvodu manželstva notárom neexistuje konkrétna miestna príslušnosť – strany sa môžu obrátiť na ktoréhokoľvek notára kdekoľvek v krajine. To neplatí pre cezhraničné prípady, kde sa príslušnosť súdov riadi pravidlami nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Ak podľa právnych predpisov Európskej únie alebo iných medzinárodných právnych predpisov cezhraničný rozvod nespadá do súdnej právomoci Lotyšska, certifikovaný notár nemôže začať konanie o rozvode manželstva a musí v tomto zmysle informovať manželov.
Pri cezhraničných rozvodoch sa rozhodné právo určuje v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku.
V návrhu na rozvod podanom notárovi sa musí uviesť:
K žiadosti sa musí priložiť originál sobášneho listu alebo jeho kópia, alebo výpis vydaný na matričnom úrade, alebo vyhlásenie z matričného úradu.
Ak majú manželia spoločné maloleté dieťa alebo spoločný majetok, k žiadosti musia priložiť aj písomnú dohodu o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, výživnom na dieťa, právach na styk a o rozdelení spoločného majetku.
Rozvod manželstva súdom
Návrh na rozvod manželstva alebo vyhlásenie manželstva za neplatné sa musí podať na príslušnom okresnom alebo mestskom súde (rajona (pilsētas) tiesa) – zvyčajne je to súd v ohlásenom mieste pobytu odporcu, alebo, ak ho nemá, v jeho skutočnom mieste pobytu. Návrh môže byť podaný na súde v ohlásenom mieste pobytu navrhovateľa, alebo, ak ho nemá, v jeho skutočnom mieste pobytu, ak:
Pravidlá príslušnosti v prípadoch rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné, keď má jeden z manželov obvyklý pobyt v inom členskom štáte alebo je občanom iného členského štátu, sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
Keď sa určí príslušný členský štát, uplatňuje sa vnútroštátny občianskoprávny postup tohto členského štátu.
Pravidlá príslušnosti v prípadoch rozvodu sú stanovené aj v dvojstranných medzinárodných dohodách o právnej pomoci a právnych vzťahoch, ktoré boli uzavreté s tretími krajinami a ktoré sú pre Lotyšsko záväzné.
Podľa článku 128 zákona o občianskom súdnom konaní sa v návrhu podanom na súde musí uviesť:
Podľa článku 235.1 zákona o občianskom súdnom konaní sa musí v návrhu na rozvod manželstva uviesť aj:
Návrh musí byť podpísaný navrhovateľom alebo jeho/jej zástupcom. Vo veci rozvodu manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné musí mať zástupca strany osobitné povolenie, aby sa mohol vecou zaoberať. Povolenie konať vo veci rozvodu manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné sa vzťahuje aj na akékoľvek súvisiace nároky.
K návrhu musia byť priložené tieto dokumenty:
Vo všeobecnosti štát poskytuje právnu pomoc, ak finančná situácia alebo výška príjmu znemožňuje účastníkovi zabezpečiť si ochranu svojich práv alebo ak sa náhle ocitne v situácii (príp. sa vyskytnú finančné okolnosti), ktoré jej v tom bránia (napr. v dôsledku prírodnej katastrofy, vyššej moci alebo ďalších okolností, nad ktorými nemá kontrolu), alebo ak je účastník úplne závislý od štátu alebo miestneho orgánu, čo mu spôsobuje objektívne ťažkosti pri ochrane svojich práv. Právna pomoc sa udeľuje v súlade s ustanoveniami zákona o právnej pomoci štátu (Valsts nodrošinātās juridiskās palīdzības likums).
Právna pomoc sa zvyčajne vzťahuje na výdavky na prípravu procesných písomností, právne poradenstvo v priebehu konania, zastupovanie pred súdom a výkon rozsudku.
Lotyšsko poskytuje aj právnu pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2201/2003.
V prvom stupni sa vecou zaoberá okresný alebo mestský súd (rajona (pilsētas) tiesa). Proti rozhodnutiu sa možno odvolať na krajskom súde (apgabaltiesa) a možno ho napadnúť po právnej stránke aj kasačným opravným prostriedkom (kasācija).
Ak manželstvo rozvádza notár, treba zdôrazniť, že pravdivosť dokumentov osvedčených v súlade so zákonným postupom nemožno spochybniť. Možno ich napadnúť predložením osobitného návrhu.
Sťažnosť, že certifikovaný notár pri plnení svojich povinností konal nesprávne alebo odmietol plnenie svojich povinností, sa musí predložiť krajskému súdu, ktorého dohľadu notár podlieha, a to v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď notár vykonal úkon, na ktorý sa sťažnosť vzťahuje, alebo odmietol vykonať žiadaný úkon.
Rozsudok vo veci rozvodu manželstva/rozluky/vyhlásenia manželstva za neplatné, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte sa v Lotyšsku uznáva v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Podľa tohto nariadenia sa rozsudok vydaný v jednom členskom štáte uznáva v ostatných členských štátoch bez toho, aby boli potrebné nejaké zvláštne postupy.
Aby sa zaručilo, že rozsudok vo veci rozvodu manželstva, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, bude uznaný v Lotyšsku, môže ktorákoľvek zainteresovaná strana v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 požiadať o rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní rozsudku tak, že podá návrh na uznanie (atzīšana) alebo na uznanie a vykonanie (atzīšana un izpildīšana) zahraničného rozsudku na okresnom alebo mestskom súde v mieste, kde sa má rozsudok vykonať, alebo v ohlásenom mieste pobytu odporcu, alebo, ak ho nemá, v jeho skutočnom mieste pobytu.
Rozhodnutie o uznaní alebo uznaní a vykonaní rozsudku vydaného zahraničným súdom prijme samosudca na základe predloženého návrhu a priložených dokumentov do 10 dní odo dňa predloženia návrhu bez toho, aby predvolal strany. Sudca môže odmietnuť uznať rozsudok len z dôvodov uvedených v článku 22 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ktoré umožňujú odmietnutie uznania rozsudku vydaného v inom členskom štáte v Lotyšsku v týchto prípadoch:
Podľa článku 638 zákona o občianskom súdnom konaní navrhovateľ uvedie v návrhu na uznanie rozsudku tieto informácie:
Podľa článku 37 nariadenia Rady č. 2201/2003 je k návrhu na uznanie rozsudku vyneseného súdom iného členského štátu potrebné priložiť:
Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 sa môže zainteresovaný účastník v Lotyšsku odvolať proti uznaniu rozsudku vydaného v inom členskom štáte vo veci rozvodu manželstva, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné dvoma spôsobmi.
Po prvé, podľa článku 21 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 môže ktorákoľvek zainteresovaná strana súd požiadať o neuznanie rozsudku vydaného v inom členskom štáte.
Po druhé, v prípade týkajúcom sa uznania rozsudku môže odporca spochybniť uznanie rozsudku v Lotyšsku dokonca aj v prípade, keď už iná osoba podala návrh na uznanie rozsudku a keď okresný alebo mestský súd na základe takéhoto návrhu už rozsudok uznal. Odporca môže vzniesť námietky proti uznaniu rozsudku vydaného v inom členskom štáte v Lotyšsku tak, že napadne rozhodnutie okresného alebo mestského súdu, ktorým bol rozsudok uznaný. Podľa článku 33 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 sa možno proti rozsudku okresného alebo mestského súdu vo veci uznania rozsudku vydaného v inom členskom štáte odvolať na krajskom súde pomocou dodatočnej námietky (blakus sūdzība) predloženej súdu, ktorý rozhodnutie vydal, a podaním návrhu na príslušný krajský súd. Odporca alebo navrhovateľ sa môžu proti uznaniu rozhodnutia krajským súdom odvolať na Senát Najvyššieho súdu (Augstākās tiesas Senāts) pomocou dodatočnej námietky (blakus sūdzība) predloženej súdu, ktorý rozhodnutie vydal, a predložením návrhu občianskoprávnej komore Senátu Najvyššieho súdu.
Odporca môže vzniesť námietky proti uznaniu rozsudku vydaného v inom členskom štáte na základe dôvodov na neuznanie vymedzených v článku 22 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (pozri otázku 14).
Postup určenia rozhodného práva je stanovený v nariadení Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spoluprácav oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (nariadenie Rím III).
http://www.llrx.com/features/latvia.htm English
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.