

Informácie podľa oblasti
V luxemburskom práve sa rozlišujú dve formy rozvodu: rozvod dohodou (par consentement mutuel) a rozvod na základe trvalého rozvrátenia vzťahu (pour rupture irrémédiable des relations conjugales).
Návrh na rozvod dohodou môžu podať manželia spoločne, keď súhlasia s rozvratom manželstva a jeho dôsledkami.
Ak majú manželia majetok, ktorý sa bude deliť, musí ho spísať a oceniť notár. Potom manželia slobodne usporiadajú svoje príslušné práva na daný majetok. Ak však manželia nemajú majetok, ktorý je potrebné spísať, služby notára sa nevyžadujú.
Manželia sa takisto musia dohodnúť na svojom bydlisku počas rozvodového konania, na osude svojich detí počas rozvodového konania a po ňom, na prispievaní každého z manželov na výchovu a výživu detí pred rozvodom a po ňom a nakoniec na výške prípadného výživného, ktoré by platil jeden z manželov druhému počas konania a po rozvedení manželstva. Táto dohoda musí byť spísaná formou dokumentu (ďalej len „dohoda“) vyhotoveného súdnym advokátom alebo notárom. Dohodu musí schváliť súd, ktorý overuje, či zohľadňuje najlepší záujem detí a nepredstavuje zjavne neprimeraný zásah do záujmov jedného z manželov. Schválená dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku o rozvode.
Návrh na rozvod na základe trvalého rozvrátenia vzťahu môže podať jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, keď existuje dohoda, pokiaľ ide o podstatu rozvodu, ale nie pokiaľ ide o všetky jeho dôsledky.
Trvalé rozvrátenie sa stanovuje na základe dohody manželov, pokiaľ ide o podstatu rozvodu, alebo na základe žiadosti len jedného manžela, pričom sa dodrží lehota na zváženie, ktorá nemôže presiahnuť tri mesiace a je možné ju jedenkrát predĺžiť.
V luxemburskom práve sa rozlišujú dve formy rozvodu: rozvod dohodou (par consentement mutuel) a rozvod na základe trvalého rozvrátenia vzťahu (pour rupture irrémédiable des relations conjugales).
Manželstvo zaniká rozhodnutím o rozvode a zanikajú ním vzájomné záväzky vernosti, podpory a pomoci.
Podľa luxemburského práva nemôže žiadny občan používať iné priezvisko ani krstné meno, než aké má uvedené v rodnom liste: každý, kto ho prestal používať, sa musí k nemu vrátiť. Zmena osobného stavu, napríklad uzavretím manželstva, preto nemá za následok zmenu priezviska jedného z manželov. Prevzatie priezviska manžela nie je nadobudnutým právom. Druhý z manželov musí súhlasiť s používaním jeho priezviska.
Luxemburské súdy rozhodli o vplyve rozvodu na priezvisko, ktoré osoba používa:
Rozvedená žena môže naďalej používať priezvisko svojho bývalého manžela len s jeho súhlasom, ktorý môže bývalý manžel kedykoľvek odvolať. Bývalý manžel je oprávnený namietať voči používaniu svojho priezviska výlučne na základe vlastného uváženia, takže súdy nemôžu povoliť rozvedenej žene naďalej používať priezvisko manžela na neobmedzený čas, a to ani z dôvodov svojej profesie, pokiaľ manžel voči takému používaniu namieta. Súd však môže zohľadniť povesť, ktorú manželka nadobudla vo svojej profesii pod priezviskom svojho manžela, a aby predišiel jej finančnému poškodeniu, môže jej poskytnúť lehotu na informovanie zákazníkov o jej vlastnom priezvisku. (Cour, 24. mája 2006, s. 33, 258).
Rozvodom rodičov v zásade nedochádza k zmene podmienok výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré naďalej vykonávajú obaja rodičia spoločne. Musia spoločne prijímať akékoľvek dôležité rozhodnutia týkajúce sa života dieťaťa (výživa, vzdelávanie, študijný smer atď.).
Súd zverí výkon rodičovských práv a povinností len jednému z rodičov iba vtedy, keď si to vyžaduje najlepší záujem dieťaťa. V tomto prípade rodič poverený takýmto výkonom prijíma rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa sám. Druhý rodič si však zachováva právo byť informovaný a sledovať výživu a výchovu dieťaťa. S výnimkou závažných dôvodov má takisto právo styku a právo na ubytovanie. V prípade rozluky rodičov musí teda každý z rodičov udržiavať osobné vzťahy s dieťaťom a rešpektovať jeho vzťah s druhým rodičom.
V prípade rozvodu musia rodičia naďalej spoločne prispievať na náklady na výživu a výchovu dieťaťa, pokiaľ sa v rozsudku nestanovuje inak. Tento príspevok má formu výživného a nezaniká automaticky po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. Môže sa vyplácať priamo plnoletému dieťaťu a môže sa prehodnotiť v závislosti od potrieb dieťaťa a od vývoja zdrojov a výdavkov každého z rodičov.
Pokiaľ ide o miesto pobytu dieťaťa, môžu nastať dva prípady (okrem výnimočného prípadu, keď súd rozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti tretej osoby):
Keď sa rodičia dohodnú na podmienkach výkonu rodičovských práv a povinností, bydlisku a mieste pobytu dieťaťa, práve styku a práve na ubytovanie, ako aj na príspevku na výživu a výchovu dieťaťa, túto dohodu môžu predložiť sudcovi v rámci konania o rozvode. Súd ju môže vo svojom rozsudku zohľadniť, ak usúdi, že dohoda dostatočne chráni záujem dieťaťa a že súhlas manželov je poskytnutý slobodne.
Rozvodom rodičov deti neprichádzajú o výhody, ktoré by im inak prináležali. Z tohto hľadiska sú úplne rovnaké ako výhody detí, ktorých rodičia nie sú rozvedení.
Súd môže jednému z manželov uložiť povinnosť vyplácať druhému manželovi výživné. Výživné sa stanovuje podľa potrieb manžela, ktorému sa vypláca, a v rámci finančných možností druhého manžela. V prípade dohody manželov môže súd rozhodnúť, že výživné sa vyplatí ako jednorazová suma, a stanoví jej výšku a podmienky úhrady.
Pri určovaní potrieb a finančných možností súd zohľadňuje tieto prvky:
1 vek a zdravotný stav manželov;
2 dĺžku trvania manželstva;
3 čas, ktorý už venujú výchove detí alebo ktorý budú musieť venovať ich výchove;
4 ich kvalifikáciu a profesijnú situáciu z hľadiska trhu práce;
5 ich disponibilitu, pokiaľ ide o nové zamestnania;
6 ich existujúce a predpokladané práva;
7 ich majetok, a to vo forme kapitálu aj príjmu, po vysporiadaní majetkových vzťahov manželov.
Dĺžka vyplácania výživného nesmie presiahnuť dĺžku trvania manželstva, s výnimkou
výnimočných okolností.
Výživné sa môže prehodnotiť a zrušiť, okrem prípadu, keď je vyplatené vo forme jednorazovej platby.
Keď bol manžel odsúdený právoplatným rozhodnutím za trestný čin uvedený v článkoch 372, 375, 376, 377, 393, 394, 396, 397, 398, 399, 400, 401, 401a, 402, 403, 404, 405 a 409 trestného zákonníka (nemravné konanie, znásilnenie, úmyselná ujma na zdraví, usmrtenie a úmyselná telesná ujma, úmyselné usmrtenie, vražda, vražda dieťaťa a otrávenie) spáchaný počas manželstva na druhom manželovi alebo dieťati žijúcom v tej istej domácnosti alebo za pokus o spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 372, 375, 376, 377, 393, 394, 396, 397, 401, 403, 404 a 405 trestného zákonníka počas manželstva na týchto osobách stráca na žiadosť druhého manžela akékoľvek právo na výživné.
Rozlukou sa manželstvo uvoľňuje, ale nezaniká. Manželia už nemusia žiť spolu, ale naďalej majú povinnosť vzájomnej vernosti a podpory.
Dôvody rozluky sú rovnaké ako dôvody rozvodu na základe trvalého rozvrátenia vzťahu.
Pri rozluke vždy dochádza k rozdeleniu majetku. Ak rozluka trvala tri roky, každý z manželov môže podať na súd návrh na rozvod. Súd vynesie rozsudok o rozvode, ak druhý manžel okamžite nesúhlasí s ukončením rozluky.
Anulovanie manželstva znamená zrušenie manželstva súdnym rozhodnutím. Inými slovami, manželstvo nikdy neexistovalo.
Existuje viacero dôvodov na anulovanie manželstva:
Manželstvo vyhlásené za neplatné má právne účinky (známe ako teória zdanlivého manželstva (mariage putatif)) na:
Naopak, manželstvo vyhlásené za neplatné nikdy nemá právne účinky na manžela, ktorý nekonal v dobrej viere.
V Luxemburskom veľkovojvodstve môže byť manželstvo rozvedené iba rozhodnutím súdu a nikdy nie alternatívnymi mimosúdnymi prostriedkami ani mediáciou. Rodinná mediácia sa však môže využiť v otázkach vysporiadania a rozdelenia spoločného a nedeliteľného majetku, vyživovacej povinnosti a uspokojovania potrieb rodiny, povinnosti týkajúcej sa výživy detí a výkonu rodičovských práv a povinností.
Kde treba podať návrh
O návrhoch rozhoduje „sudca v rodinných veciach“.
Formality, ktoré sa majú dodržať, a sprievodné dokumenty
Návrh obsahuje:
1 dátum návrhu;
2 priezviská, mená, povolania a bydlisko, príp. bydliská manželov;
3 dátumy a miesta narodenia manželov;
4 prípadne uvedenie totožnosti spoločných detí;
5 predmet návrhu;
6 zhrnutie skutočností a dôvody návrhu.
Okrem vyššie uvedenej dohody sa musia k návrhu priložiť tieto doklady:
1 výpis zo sobášneho listu;
2 výpis z rodných listov manželov;
3 výpis z rodných listov spoločných detí;
4 doklad potvrdzujúci štátnu príslušnosť manželov;
5 prípadne dohodu o určení rozhodného práva pre rozvod manželov v zmysle článku 5 nariadenia Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, a podľa foriem stanovených uvedeným nariadením. Manželia takisto budú môcť určiť rozhodné právo pre rozvod v zmysle článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1259/2010 a podľa foriem stanovených uvedeným nariadením v dohode o rozvode dohodou;
6 akékoľvek ďalšie doklady, ktoré považujú manželia za užitočné.
Dokumenty a doklady pripojené k návrhu, ktoré strany považujú za užitočné a ktoré vydal zahraničný verejný orgán, musia byť v relevantných prípadoch úradne overené.
Návrh obsahuje:
1 dátum návrhu;
2 priezviská, mená, povolania a bydlisko, príp. bydliská manželov;
3 dátumy a miesta narodenia manželov;
4 prípadne uvedenie totožnosti spoločných detí;
5 predmet návrhu;
6 zhrnutie skutočností a dôvody návrhu.
Návrh môže takisto obsahovať návrhy predbežných opatrení týkajúcich sa osoby, výživného a majetku manželov, ako aj ich detí.
K návrhu sa musia priložiť tieto sprievodné dokumenty:
1 výpis zo sobášneho listu;
2 výpis z rodných listov manželov, prípadne navrhovateľa;
3 výpis z rodných listov spoločných detí;
4 doklad potvrdzujúci štátnu príslušnosť manželov, prípadne navrhovateľa;
5 prípadne dohoda o určení rozhodného práva pre rozvod manželov v zmysle článku 5 nariadenia Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, a podľa foriem stanovených uvedeným nariadením;
6 prípadne plán vysporiadania účinkov rozvodu, na ktorých sa manželia dohodli;
7 prípadne kópia rozhodnutia o odsúdení manžela za trestné činy uvedené vo vyššie uvedených bodoch 3.2 a 3.4;
8 akékoľvek ďalšie doklady, ktoré považuje navrhovateľ, prípadne navrhovatelia, za užitočné.
Dokumenty a doklady pripojené k návrhu, ktoré strany považujú za užitočné a ktoré vydal zahraničný verejný orgán, musia byť v relevantných prípadoch úradne overené.
1 dátum návrhu;
2 priezviská, mená a bydliská strán;
3 dátumy a miesta narodenia strán;
4 predmet návrhu;
5 zhrnutie skutočností a dôvody návrhu.
Dokumenty a doklady pripojené k návrhu, ktoré strany považujú za užitočné a ktoré vydal zahraničný verejný orgán, musia byť v relevantných prípadoch úradne overené.
Osoby, ktorých príjmy sa pokladajú za nedostatočné podľa luxemburského práva, majú právo na právnu pomoc. Na tento účel musia vyplniť dotazník, ktorý je k dispozícii na luxemburskej advokátskej komore, a zaslať ho územne príslušnému predsedovi advokátskej komory, ktorý o žiadosti rozhodne.
Právna pomoc sa vzťahuje na všetky náklady súvisiace s konaniami, postupmi alebo úkonmi, pre ktoré bola priznaná. Zahŕňa napríklad kolky a registračné poplatky, náklady súdnej kancelárie, odmeny advokátov, poplatky a náklady súdnych zriadencov, notárske poplatky a odmeny, poplatky a náklady technikov, svedočné, odmeny prekladateľov a tlmočníkov, poplatky za zvykové certifikáty udávajúce stav v cudzom práve (certificats de coutume), náklady na dopravu, poplatky a náklady na zápisné formality, hypotéku a ručenie, ako aj náklady na inzerciu v novinách, ak je to potrebné.
V Luxemburskom veľkovojvodstve je možné podať odvolanie voči takémuto rozhodnutiu. Lehota na podanie odvolania je v zásade 40 dní, ale túto lehotu je možné predĺžiť, ak odvolávajúci sa sídli v zahraničí. Odvolacím súdom je Najvyšší súd.
Rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva vydané súdom inej krajiny Európskej únie sa v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, v Luxemburskom veľkovojvodstve automaticky uznávajú. To znamená, že na uznanie rozhodnutia nie je potrebné podniknúť žiadne kroky.
Na aktualizáciu matričných záznamov v Luxemburskom veľkovojvodstve po právoplatnom rozhodnutí vydanom súdom členského štátu Európskej únie nie je potrebné žiadne predbežné konanie. Odkaz na rozhodnutie súdu o rozvode musí byť uvedený na okraji sobášneho listu a rodných listov manželov. Ak bolo manželstvo uzavreté v zahraničí, rozhodnutie súdu musí byť zapísané aj do matričných záznamov obce, kde bol zapísaný sobášny list, alebo do matričných záznamov mesta Luxemburg a odkaz na toto rozhodnutie musí byť tiež uvedený na okrajoch rodných listov oboch manželov.
Každý dotknutý účastník konania môže prostredníctvom návrhu požiadať predsedu okresného súdu o vydanie rozhodnutia o neuznaní rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva vydaného súdom inej krajiny Európskej únie.
Predseda okresného súdu rozhoduje bezodkladne, bez toho, aby osoba, proti ktorej sa žiada neuznanie rozhodnutia, mohla v tomto štádiu konania predložiť svoje pripomienky. Uznanie rozhodnutia zahraničného súdu môže byť zamietnuté len z týchto dôvodov:
Jeden alebo druhý účastník konania môže podať voči rozhodnutiu predsedu okresného súdu odvolanie na odvolacom súde (Cour d'appel). Odvolanie sa preskúma podľa pravidiel kontradiktórneho konania. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať odvolanie na kasačnom súde (Cour de cassation).
Luxemburské veľkovojvodstvo uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, ktoré sa uplatňuje od 21. júna 2012 medzi týmito členskými štátmi: Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Španielsko, Estónsko (od 11. februára 2018), Francúzsko, Grécko (od 29. júla 2015), Taliansko, Lotyšsko, Litva (od 22. mája 2014), Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko. V nariadení sa stanovuje, že manželia sa môžu dohodnúť na určení rozhodného práva pre rozvod a rozluku za predpokladu, že ide o jeden z týchto právnych poriadkov:
Podľa tohto nariadenia, s výnimkou výberu v súlade s predchádzajúcim odsekom, rozvod a rozluka podliehajú právnemu poriadku štátu:
Keď sa neuplatňuje nariadenie (ES) č. 1259/2010, rozvod a rozluka sa v luxemburskom práve riadia:
Prehľad: Le divorce au Grand-Duché de Luxembourg;
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.