

Informácie podľa oblasti
V Severnom Írsku sú ustanovenia o rozvode uvedené v predpise o manželských sporoch z roku 1978 (Matrimonial Causes (Northern Ireland) Order 1978).
Manžel môže požiadať o rozvod podaním písomného návrhu (petition) na súd. Osoba, ktorá žiada o rozvod, sa nazýva navrhovateľ a druhá strana sa nazýva odporca. Navrhovateľ musí preukázať, že rozpad manželstva je nezvratný, a musí poskytnúť dôkaz o jednej z piatich skutočností (pozri odpoveď na otázku č. 2). Do dvoch rokov odo dňa uzavretia manželstva nie je možné podať návrh na rozvod. Na preukázanie toho, že rozpad manželstva je nezvratný, sa však môže použiť aj dôkaz získaný počas tohto dvojročného obdobia.
Výhradným dôvodom na rozvod je nezvratný rozpad manželstva. Aby sa preukázalo, že rozpad manželstva je nezvratný, musí navrhovateľ poskytnúť dôkaz o jednej alebo viacerých z týchto skutočností:
odporca sa dopustil nevery. Tento dôvod nie je prípustný, ak po tom, čo sa navrhovateľ dozvedel o nevere, ďalej žil s odporcom dlhšie ako 6 mesiacov alebo s ním žil počas viacerých období, ktoré spolu prekračujú 6 mesiacov,
Pri posúdení toho, či odporca opustil navrhovateľa alebo či manželia žili oddelene nepretržite, sa nezohľadnia obdobia (ktoré súhrnne neprekročia 6 mesiacov), počas ktorých manželia obnovili spolunažívanie. Takéto obdobia sa však nezapočítajú do obdobia opustenia alebo rozluky.
Ak súd uzná, že rozpad manželstva je nezvratný, vydá dočasné súdne rozhodnutie o rozvode (súdne rozhodnutie, ktoré vedie k rozvodu).
Rozvodový proces sa zavŕši, ak sa dočasné rozhodnutie zmení na konečné. Návrh na vydanie konečného súdneho rozhodnutia o rozvode je možné podať po uplynutí šiestich týždňov a jedného dňa odo dňa vydania dočasného súdneho rozhodnutia. Ak navrhovateľ návrh nepodá do 12 mesiacov od vydania dočasného súdneho rozhodnutia o rozvode, súd ho môže požiadať, aby predložil čestné vyhlásenie (affidavit), v ktorom vysvetlí tento časový odstup. Za určitých okolností môže o zmenu rozhodnutia na konečné požiadať odporca. Manželia nemôžu znovu uzavrieť manželstvo, kým nebude vydané konečné rozhodnutie.
Neexistujú žiadne konkrétne predpisy, ktorými by sa upravovali vzťahy po rozvode. Od manželov sa však už nebude očakávať, že by spolu žili, a ak manželka prijala manželovo priezvisko, môže sa rozhodnúť vrátiť sa k rodnému priezvisku.
Vo vyhláške z roku 1978 sa nachádzajú rozsiahle ustanovenia, ktoré umožňujú súdu rozhodovať o spoluvlastníctve manželov a ich finančných dohodách, a to v ich vzájomnom vzťahu, ako aj vo vzťahu k deťom rodiny.
Súd môže pri vydaní rozhodnutia o rozvode alebo neskôr prijať jedno alebo viaceré z týchto opatrení:
Pred vydaním rozhodnutia súd prihliadne na všetky okolnosti prípadu. V prvom rade však zohľadní záujmy každého dieťaťa v rodine mladšieho ako 18 rokov.
Po rozvode majú obaja rodičia naďalej rodičovské práva a povinnosti voči deťom, ktoré z manželstva pochádzajú, a pretrvávajúcu vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré boli deťmi rodiny.
Ak ide o maloleté dieťa (do 16 rokov) alebo dieťa nad 16 rokov, ktoré sa ďalej vzdeláva alebo sa zúčastňuje prípravy na zamestnanie, navrhovateľ musí vyplniť formulár (formulár M4), v ktorom uvedie, ako bude zabezpečená starostlivosť o dieťa. Formulár obsahuje podnety pre každú zo strán, aby sa pokúsili dosiahnuť dohodu, pokiaľ ide o budúcnosť dieťaťa. Ak sa však dohoda nedá dosiahnuť, odporca bude mať možnosť vzniesť pripomienky k navrhovanému riešeniu a súd môže využiť svoje právomoci podľa predpisu o deťoch z roku 1995 (Children (Northern Ireland) Order 1995) (napríklad rozhodnúť o tom, kde bude dieťa žiť).
Vyživovacia povinnosť voči druhému z manželov zaniká po rozvode s výnimkou prípadov, keď súd vydal platobný príkaz alebo rozhodnutie o rozdelení majetku.
Návrh na súdnu rozluku je možné podať, ak sa manželstvo rozpadlo, ale navrhovateľ sa z určitého dôvodu nechce rozviesť. Ak navrhovateľ dosiahne rozhodnutie o súdnej rozluke, už sa od neho nežiada, aby žil so svojím manželským partnerom. Nebude však môcť uzavrieť iné manželstvo. Po vydaní rozhodnutia o súdnej rozluke je možné požiadať o rozvod.
Na vydanie rozhodnutia o súdnej rozluke nie je potrebné preukázať, že rozpad manželstva je nezvratný.
Od manželov sa už nebude očakávať, aby spolu žili. Ak je rozhodnutie o súdnej rozluke platné a jeden z manželov zomrie bez zanechania závetu, jeho majetok sa rozdelí, ako keby druhý z manželov už zomrel, a výhody, ktoré by bol získal, mu nepripadnú. Právomoci súdu vo vzťahu k deleniu majetku sú pri súdnej rozluke vo všeobecnosti rovnaké ako pri rozvode. Súd však nemôže prijať rozhodnutie o rozdelení dôchodku.
Rozhodnutie o neplatnosti manželstva sa vydáva v prípade, ak navrhovateľ dokáže, že manželstvo je buď absolútne alebo relatívne neplatné. Absolútne neplatné manželstvo je také, ktoré sa nikdy nemalo uzavrieť a ku ktorému sa pristupuje tak, ako keby nikdy nemalo žiadny právny status. Relatívne neplatné manželstvo sa uznáva a pokračuje, kým sa neanuluje.
Manželstvo je absolútne neplatné, ak sa dokáže jedna z týchto skutočností:
Manželstvo je relatívne neplatné, ak sa dokáže jedna z týchto skutočností:
Ak sa návrh na anulovanie manželstva zakladá na jednej z posledných štyroch skutočností, mal by sa podať do troch rokov od uzavretia manželstva. Súd však môže za určitých okolností povoliť, aby sa návrh podal aj po uplynutí tejto lehoty.
Ak sa žiadosť zakladá na posledných dvoch skutočnostiach, navrhovateľ bude musieť dokázať, že v čase uzavretia manželstva nevedel o chorobe alebo tehotenstve.
Súd nebude anulovať relatívne neplatné manželstvo, ak odporca preukáže, že:
Ak je manželstvo absolútne neplatné, pristupuje sa k nemu tak, ako keby nikdy existovalo. Ak je manželstvo relatívne neplatné, považuje sa za neplatné odo dňa, keď sa rozhodnutie o anulovaní manželstva stalo právoplatným.
V Severnom Írsku existujú viaceré agentúry, ktoré poskytujú mediačné služby (napríklad Relate). Mediácia vám môže pomôcť pri riešení praktických otázok rozvodu vrátane finančného vysporiadania a rodičovských záležitostí.
Návrhy na rozvod, súdnu rozluku alebo anulovanie manželstva je možné podať buď na Vrchný súd (High Court) alebo na miestny rozvodový súd (divorce county court). Ak však odporca namieta proti návrhu podanom miestnom súde, vec sa presunie na Vrchný súd.
Adresy a telefónne čísla súdov sú k dispozícii na webovej stránke Súdnej služby Severného Írska.
Na to, aby sa začalo konanie, musíte na príslušný súd zaslať súbor formulárov spolu s:
Súdna kancelária vám poskytne príslušné formuláre a vysvetlí, ako ich vyplniť. Pracovníci súdu však neposkytujú právne poradia ani strany neusmerňujú, ako majú vypovedať na súde.
Môžete požiadať o právnu pomoc. Výška poskytovanej finančnej pomoci (ak sa poskytne) podlieha posúdeniu finančnej situácie žiadateľa. Aj keď ste oprávnený na právnu pomoc, je možné, že budete musieť finančne prispieť na úhradu trov. Na základe dohody je možné splácať tento príspevok oddeleniu právnej pomoci (Legal Aid Department) počas určitého obdobia. Okrem kritérií finančnej oprávnenosti musíte spĺňať aj požiadavky týkajúce sa skutkovej podstaty sporu, čiže musia existovať prijateľné dôvody na začatie konania alebo obhajobu a tento postup musí byť za každých okolností primeraný.
Proti konečnému rozhodnutiu o zrušení alebo anulovaní manželstva sa nemožno odvolať, ak mala dotknutá strana možnosť odvolať sa proti dočasnému súdnemu rozhodnutiu o rozvode, ale neurobila to. Aj odvolanie proti rozhodnutiam prijatým so súhlasom strán je možné len so súhlasom súdu. Odvolací súd má k dispozícii široký rozsah právomocí a môže potvrdiť, zrušiť alebo zmeniť pôvodné rozhodnutie.
V nariadení Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 (ďalej len „nariadenie“) sa uvádza, že rozhodnutie o rozvode, súdnej rozluke alebo anulovaní manželstva vydané v jednom členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania (iného ako to, ktoré je stanovené v samotnom nariadení).
Každá zo zainteresovaných strán môže požiadať o uznanie rozhodnutia a dôvody na neuznanie sú prísne obmedzené (uznanie môže byť napríklad odmietnuté, ak je rozhodnutie v rozpore s verejným poriadkom).
So žiadosťou o uznanie je potrebné obrátiť sa na Vrchný súd Severného Írska.
Ak sa neuplatní uvedené nariadenie, na uznanie rozhodnutia sa môže použiť oddiel 46 zákona o rodine z roku 1986 (Family Law Act 1986), v ktorom sú stanovené všeobecné podmienky uznávania zahraničných rozhodnutí o rozvode, súdnej rozluke alebo anulovaní.
Žiadosť o uznanie zahraničného rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva sa musí podať na Vrchný súd. Žiadosť sa podáva vo forme návrhu, ku ktorému sa prikladá kópia rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva.
Keďže uznaním rozvodu, rozluky alebo anulovania sa zaoberá Vrchný súd (podľa nariadenia aj podľa zákona o rodine z roku 1986), každou námietkou voči navrhovanému uznaniu sa tiež bude zaoberať tento súd. Dôvody na neuznanie sú stanovené v článku 15 nariadenia a v oddiele 51 zákona o rodine z roku 1986.
Ak súd v Severnom Írsku rozhodne, že je príslušný pre konanie o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, aplikuje právo Severného Írska.
Súd v Severnom Írsku je príslušný pre konanie o rozvode alebo súdnej rozluke (aj keď bolo manželstvo uzavreté v zahraničí), ak:
Súd v Severnom Írsku je príslušný pre konanie o anulovaní manželstva (aj keď bolo manželstvo uzavreté v zahraničí), ak:
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.