

Informácie podľa oblasti
Návrh na rozvod môže podať jeden z manželov alebo obaja manželia. Rozvodu musí za určitých okolností predchádzať šesťmesačné obdobie na rozmyslenie. Týka sa to týchto prípadov:
V niektorých výnimočných prípadoch majú páry, ktorých sa týkajú vyššie uvedené body, právo na rozvod aj bez obdobia na rozmyslenie. Je to napríklad vtedy, ak pár už dva roky žije oddelene. Jeden z manželov má právo na rozvod bez obdobia na rozmyslenie aj vtedy, ak sa považuje za pravdepodobné, že tento manželský partner nevstúpil do manželstva dobrovoľne, alebo vtedy, ak do manželstva vstúpil pred dosiahnutím veku 18 rokov bez riadneho úradného povolenia. Každý z manželov má právo na rozvod bez predchádzajúceho obdobia na rozmyslenie aj vtedy, ak bolo toto manželstvo uzavreté medzi blízkymi príbuznými alebo medzi osobami, z ktorých jedna už mala uzavreté manželstvo alebo registrované partnerstvo, pričom toto predchádzajúce manželstvo alebo registrované partnerstvo nebolo ukončené.
Manželský partner má vždy právo na získanie rozhodnutia o rozvode a nemusí jeho získanie nijako osobitne odôvodňovať.
Ak jeden z manželov prijal priezvisko druhého manžela, má právo na opätovné používanie priezviska, ktoré používal pred uzavretím tohto manželstva.
Po rozvode sa majetok páru rozdelí. Vo všeobecnosti platí, že majetok manželov sa delí rovnomerne. Dôvod ukončenia manželstva nemá na rozdelenie majetku manželov žiadny vplyv.
Po rozvode majú manželia automaticky spoločnú osobnú starostlivosť svojich detí. Spoločnú osobnú starostlivosť však môže súd ukončiť:
Ak o ukončenie spoločnej osobnej starostlivosti žiadajú obaja manželia, súd je povinný tejto požiadavke vyhovieť.
Vyživovacie povinnosti voči svojmu dieťaťu plnia obaja rodičia. Rodič, ktorý s dieťaťom nežije, plní svoju vyživovaciu povinnosť platením výživného na dieťa druhému rodičovi.
Po rozvode je každý z manželov povinný postarať sa sám o seba. Výnimkou sú len určité osobitné situácie, napríklad keď má jeden z manželov problémy postarať sa o seba po ukončení dlhoročného manželstva, alebo iné osobitné dôvody.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa anulovania manželstva. Manželstvo zaniká úmrtím jedného z manželov alebo ak súd vydá rozhodnutie o rozvode.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa anulovania manželstva.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa anulovania manželstva.
O ukončení manželstva rozvodom môže rozhodnúť iba súd. Na riešenie niektorých problémov, ktoré vznikajú v súvislosti s rozvodom, sú však k dispozícii alternatívne možnosti.
Manželia môžu využiť postup takzvanej mediácie v manželských veciach, ktorá je zameraná na riešenie problémov spolužitia. To párom umožní vyhľadať pomoc pri riešení problémov a rozporov, aby mohli manželstvo zachovať. Ak už došlo k skutočnému zániku spolužitia, mediácia v manželských veciach im môže pomôcť zmierniť rozpory a umožní spolupracovať pri plnení rodičovských úloh. Mediáciu v manželských veciach poskytuje verejný sektor (miestne orgány), cirkevné orgány a ďalší jednotlivci. Miestne orgány musia zabezpečiť ponúknutie mediácie v manželských veciach každému, kto o ňu požiada.
Manželia majú právo aj na takzvané diskusie o spolupráci. Tieto diskusie nie sú zamerané na vzťahy medzi dospelými, ale na deti. V diskusiách o spolupráci ide hlavne o dosiahnutie dohody v oblasti opatrovníctva detí, miesta života detí a kontaktu s deťmi. Diskusie o spolupráci vedú odborníci. Miestne orgány musia zabezpečiť ponúknutie diskusií o spolupráci každému, kto o ne požiada.
Ak chcú manželia zmeniť podmienky v oblasti opatrovníctva detí, miesta života detí alebo kontaktu s deťmi, môžu to urobiť uzavretím dohody. Takúto dohodu musí schváliť výbor pre sociálne záležitosti miestneho orgánu.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky či anulovania manželstva.
Prvým predpokladom na podanie návrhu na rozvod švédskemu súdu je ten, že švédsky súd musí mať právomoc vo veci rozhodovať. Okrem ustanovení nariadenia Brusel II sú podľa autonómnych pravidiel právomoci švédskeho súdu zahrnuté aj tieto prípady:
Ak sa preukáže, že švédsky súd má právomoc rozhodovať v rozvodovom konaní, vec prerokuje okresný súd (tingsrätt) vo Švédsku v oblasti, v ktorej má pobyt jeden z manželov. Ak ani jeden z nich nemá pobyt vo Švédsku, vec prerokuje štokholmský okresný súd (Stockholms tingsrätt).
Okresnému súdu sa dá vec predložiť dvomi spôsobmi. Ak sa chcú rozviesť obaja manželia, môžu podať spoločný návrh. Ak sa však chce rozviesť iba jeden z nich, manžel, ktorý sa chce rozviesť, musí na okresnom súde podať žiadosť o predvolanie. V oboch prípadoch sa musia priložiť kópie rodných listov oboch manželov. Možno ich vyžiadať od švédskeho daňového úradu (Skatteverket).
Vo veci, ktorá sa týka rozvodu a súvisiacich otázok, možno právnu pomoc zabezpečiť iba z osobitných dôvodov.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky či anulovania manželstva.
Áno, proti rozhodnutiu o rozvode možno podať odvolanie.
Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (nariadenie Brusel II), sa rozsudok vydaný v členskom štáte uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Existujú však určité dôvody na jeho neuznanie.
Hlavné pravidlo nariadenia Brusel II spočíva teda v tom, že rozhodnutie o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva vydané v inom členskom štáte sa musí automaticky posudzovať rovnako a mať rovnaký právny účinok ako ekvivalentné švédske rozhodnutie. Napriek tomu, že nariadenie teda vychádza zo zásady automatického uznávania, zainteresovaná strana môže získať vyhlásenie o uznaní alebo neuznaní zahraničného rozsudku vo Švédsku. Takáto žiadosť sa podáva odvolaciemu súdu vo Svea (Svea hovrätt), ktorý v tejto fáze prijme rozhodnutie o uplatňovaní bez konzultovania protistrany.
Žiadosť sa musí podať na odvolacom súde vo Svea, aby sa mohla využiť možnosť z nariadenia Brusel II na získanie vyhlásenia o uznaní cudzieho rozsudku vo Švédsku (pozri otázku č. 14 vyššie). Ak odvolací súd vo Svea pri tomto konaní vyhlási, že predmetný rozsudok sa vo Švédsku uznáva, druhý účastník môže podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. Návrh na takéto preskúmanie sa podáva na odvolacom súde vo Svea, ktorý pri ďalšom konaní vypočuje oboch účastníkov. Potom je možné na najvyšší súd (Högsta domstolen) podať odvolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu vo Svea vo veci návrhu na preskúmanie.
Návrh na rozvod, o ktorom rozhoduje švédsky súd, sa musí vždy preskúmavať podľa švédskeho práva (zásada lex fori).
V určitých prípadoch sa však musia zohľadniť aj ustanovenia cudzieho práva. Týka sa to týchto prípadov:
Ak sú obaja manželia cudzími štátnymi príslušníkmi a jeden z nich tvrdí, že na ukončenie manželstva nie sú podľa práva štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, žiadne dôvody, rozhodnutie o rozvode nemožno vydať, ak sú vzhľadom na záujmy manželského partnera alebo detí oboch manželov dôvody, aby sa tak nevykonalo.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.