Výživné na rodinu

Rakúsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

Účelom výživného je pokryť všetky primerané, teda nevyhnutné a bežné hmotné potreby oprávnenej osoby s ohľadom na okolnosti každého prípadu. To zahŕňa najmä stravu, oblečenie, bývanie (vrátane kúrenia a elektriny), lekársku starostlivosť a hygienu, doplnkové príspevky na sociálne poistenie, voľnočasové a rekreačné aktivity, kultúru a šport, komunikačné médiá a masmédiá (telefón, rádio, televíziu, internet), ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu. Výživné nezahŕňa príspevky na sporenie ani príspevky do súkromných dôchodkových systémov.

Vyživovacou povinnosťou sa rozumie povinnosť platiť zodpovedajúce výživné. Výška vyplácaného výživného závisí od konkrétnych potrieb osoby oprávnenej na výživné, ako aj od schopnosti povinnej osoby platiť výživné.

Vyživovaciu povinnosť majú:

  • rodičia voči svojim deťom a vnúčatám,
  • deti voči svojim rodičom a starým rodičom,
  • manželia a registrovaní partneri medzi sebou.

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Veková hranica nie je stanovená. Deti majú nárok na výživné, kým si nedokážu zabezpečiť svoju výživu samy.

Hlavným rozdielom medzi nárokom maloletého dieťaťa a dospelej osoby na výživné sú rozdielne podmienky výkonu rozhodnutia.

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

Nároky na výživné sa uplatňujú súdnou cestou.

Manželia a registrovaní partneri musia svoje nároky uplatniť v sporových občianskych konaniach podaním návrhu (žaloby). Súd – v praxi sudca – rozhodne predmetnú vec v tzv. dôkazovom konaní (Beweisverfahren). Manželia a registrovaní partneri môžu navyše v súvislosti s konaním o výživnom alebo konaním o rozvode manželstva/zrušení registrovaného partnerstva požiadať aj o predbežné opatrenie, ktorým sa zaistí predbežné vyplácanie výživného. V týchto prípadoch súd rozhodne v tzv. osvedčovacom konaní (Bescheinigungsverfahren).

Nárok na výživné na dieťa sa uplatňuje v nesporovom konaní – platí to aj v prípade detí, ktoré už dosiahli plnoletosť. Poručnícky súd (Pflegschaftsgericht) – v praxi Rechtspfleger (vysoký úradník rakúskeho systému súdnictva s právomocou vydávať rozhodnutia) – rozhodne na základe dokazovania rozhodnutím. Dieťa navyše môže v súvislosti s konaním o výživnom požiadať o dočasné opatrenie zaisťujúce predbežné vyplácanie výživného. Súd o veci rozhodne v tzv. osvedčovacom konaní. Maloleté deti môžu požiadať o predbežné vyplatenie výživného bez ohľadu na konanie o výživnom.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Návrh na určenie alebo vymoženie výživného na maloleté deti môže podať zákonný zástupca, teda osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti. So súhlasom tejto osoby môže ako zástupca dieťaťa konať aj služba pre starostlivosť o deti a mládež (Kinder- und Jugendhilfeträger).

Vo všetkých ostatných prípadoch môže navrhovateľov zastupovať len osoba s plnou mocou alebo osobitný právny zástupca plnoletej osoby (Erwachsenenvertreter).

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

Príslušnosť vo veciach výživného je vymedzená zákonom.

Podľa § 114 rakúskeho zákona o súdnej príslušnosti (Jurisdiktionsnorm, JN) rozhoduje o nárokoch maloletých osôb na zákonné výživné aj poručnícky súd (Pflegschaftsgericht). O nárokoch na zákonné výživné pre ďalších príbuzných vo vzostupnej alebo v zostupnej línii rozhoduje všeobecný súd oprávnenej osoby pre sporové konania. Ten závisí od miesta bydliska alebo obvyklého pobytu.

Podľa § 76a JN je súdom príslušným pre veci výživného medzi manželmi alebo registrovanými partnermi súd, na ktorom prebieha konanie o rozvod manželstva alebo zrušenie registrovaného partnerstva. Ak takéto konanie neprebieha, príslušnosť súdu bude závisieť od všeobecnej miestnej príslušnosti odporcu (§ 65 až 71 JN).

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Výživné na dieťa: v prvom stupni účastníci nemusia byť zastúpení. Ak však chcú byť zastúpení, môže ich vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia alebo peňažnej hodnoty vyššej ako 5 000 EUR zastupovať jedine advokát [relatívna požiadavka na právneho zástupcu, § 101 ods. 1 rakúskeho zákona o nesporových konaniach, (Außerstreitgesetz, AußStrG)]. V prípade odvolacích konaní je zastupovanie povinné vždy.

Výživné na manžela alebo registrovaného partnera: v prvom stupni účastníci nemusia byť zastúpení. Ak však chcú byť zastúpení, môže ich vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia alebo peňažnej hodnoty vyššej ako 5 000 EUR zastupovať jedine advokát [relatívna požiadavka na právneho zástupcu, § 29 ods. 1 rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung, ZPO)]. V prípade odvolacích konaní je zastupovanie povinné vždy.

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Poplatky za súdne konanie vo veci výživného sa vypočítajú na základe hodnoty priznaného výživného. Základom na výpočet je teda výživné, ktoré už bolo priznané v minulosti. Ak sa vec týka budúceho výživného, suma, ktorá sa použije ako základ na posúdenie, je ročná suma výživného. Ak sa výživné prizná na obdobie kratšie ako jeden rok, použije sa ako základ na posúdenie celková suma [poznámka 1 k položke 7 rakúskeho zákona o súdnych poplatkoch (Gerichtsgebührengesetz, GGG) pre konania o výživnom na dieťa a § 15 ods. 5 GGG pre konania o výživnom pre manželov alebo registrovaných partnerov].

Pokiaľ ide o konkrétnu výšku poplatku, rozlišuje sa medzi výživným na dieťa priznaným v nesporovom konaní a výživným na manžela alebo registrovaného partnera.

V konaniach o výživnom na dieťa je maloletý navrhovateľ (mladší ako 18 rokov) oslobodený od poplatkov.

V prípade plnoletých navrhovateľov je paušálny poplatok za rozhodnutia a dohody týkajúce sa nárokov na výživné na dieťa 0,5 % hodnoty priznaného výživného (položka 7, GGG). Tento poplatok platí povinný na plnenie výživného. Ak sa na základe nového návrhu výživné, ktoré už bolo priznané konečným rozhodnutím alebo dohodou, zvýši, ako základ na výpočet poplatku sa použije rozdiel medzi výškou zvýšeného výživného a predchádzajúceho výživného.

Príklad: je priznané budúce mesačné výživné 250 EUR.

Paušálny poplatok je 15 EUR (250 EUR x 12 x 0,05).

Ak plnoletý povinný na plnenie výživného podá návrh na zníženie výživného, (pevne stanovený) paušálny poplatok je 15 EUR. Tento poplatok sa neplatí, ak je navrhovateľ so svojím návrhom na zníženie výživného v plnej miere úspešný (poznámka 3 k položke 7 GGG).

V konaniach o výživnom na manžela alebo registrovaného partnera sa musí použiť poplatková položka 1 GGG. Paušálny poplatok sa účtuje len za návrh – ako žiadosť o začatie konania – a platí sa na základe pohyblivej sadzby v závislosti od základu na stanovenie poplatku. Na ilustráciu uvádzame príslušné poplatky podľa poplatkovej položky 1 GGG (k 4. máju 2023):

Hodnota sporu – príslušný poplatok

do 150 EUR vrátane – 25 EUR

nad 150 EUR do 300 EUR vrátane – 48 EUR

nad 300 EUR do 700 EUR vrátane – 68 EUR

nad 700 EUR do 2 000 EUR vrátane – 114 EUR

nad 2 000 EUR do 3 500 EUR vrátane – 182 EUR

nad 3 500 EUR do 7 000 EUR vrátane – 335 EUR

nad 7 000 EUR do 35 000 EUR vrátane – 792 EUR

nad 35 000 EUR do 70 000 EUR vrátane – 1 556 EUR

V občianskych konaniach sa podľa § 63 až 73 ZPO musí na požiadanie priznať právna pomoc v rozsahu, v akom účastník nie je schopný zaplatiť trovy konania bez ohrozenia svojej nevyhnutnej výživy. Podľa § 7 ods. 1 zákona o nesporových konaniach sa tieto ustanovenia musia obdobne uplatňovať v nesporových konaniach (napríklad v konaniach o výživnom na dieťa).

Nevyhnutná výživa je abstraktný pojem a je stanovená na úrovni medzi štatistickým priemerným príjmom zamestnanca a hranicou životného minima. Nevyhnutná výživa sa považuje za ohrozenú, ak účastník a jeho rodina oprávnená na výživné nebudú schopní viesť ani skromný život, pričom sa zohľadňuje všetok použiteľný majetok alebo možnosť hromadenia úspor v priebehu dlhšie trvajúceho konania. Môže sa priznať aj čiastočná právna pomoc.

Právna pomoc sa môže poskytnúť len vtedy, ak zamýšľaný návrh alebo obhajoba nie sú očividne svojvoľné alebo zbytočné. Štátna príslušnosť účastníka je v tomto ohľade nepodstatná.

Právna pomoc zahŕňa najmä dočasné oslobodenie od súdnych poplatkov a odmien svedkov, znalcov a tlmočníkov, ako aj náhradu cestovných nákladov účastníkov, ak sa musia na konaní zúčastniť osobne. Ak sa zo zákona vyžaduje zastupovanie advokátom (t. j. v konaniach na krajinských súdoch) alebo ak sa to považuje za potrebné vzhľadom na konkrétne okolnosti veci, účastníkovi sa predbežne bezplatne ustanoví rakúsky advokát. Práca advokáta zahŕňa aj poradenstvo pred súdnym konaním v súvislosti s mimosúdnym urovnaním sporu.

V § 71 ZPO sa stanovuje, že účastníci, ktorým sa priznala právna pomoc, sú povinní uhradiť časť sumy alebo celú sumu, od ktorej boli dočasne oslobodení a ktorá zatiaľ nebola splatená, a musia zaplatiť aj odmeny uhradené na základe platobnej stupnice ustanoveným advokátom, a to ihneď, ako sú schopní urobiť to bez ohrozenia svojej nevyhnutnej výživy. Po uplynutí troch rokov od skončenia konania už nie je možné príjemcovi právnej pomoci uložiť povinnosť zaplatiť tieto trovy. Súd môže požiadať príjemcu právnej pomoci, aby v primeranej lehote stanovenej súdom poskytol nové majetkové priznanie vrátane primeraných listinných dôkazov s cieľom overiť, či sú splnené predpoklady na splatenie trov, od ktorých bol oslobodený.

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Súd stanovuje výživné ako peňažné plnenie. Rodič, ktorý vedie domácnosť, v ktorej sa stará o dieťa, prispieva k vyživovaniu dieťaťa týmto spôsobom. Druhý rodič je povinný platiť výživné.

Výška výživného na dieťa závisí od schopnosti rodiča platiť výživné a od potrieb dieťaťa. Stanovuje sa podľa okolností konkrétnej veci. Povinný na plnenie výživného musí na základe percentuálnej metódy vyplývajúcej ako usmernenie z judikatúry zaplatiť vo forme výživného určité percento zo svojho mesačného (čistého) príjmu, a to

  • 16 % na deti mladšie ako 6 rokov,
  • 18 % na deti vo veku od 6 do 10 rokov,
  • 20 % na deti vo veku od 10 do 15 rokov a
  • 22 % na deti mladšie ako 15 rokov.

Ak je osoba povinná platiť výživné na niekoľko detí, zohľadní sa to príslušným znížením percenta. Percentuálne body odpočítavané v prípade vyplácania výživného na viac detí sú 1 % na každé ďalšie dieťa mladšie ako 10 rokov, 2 % na každé ďalšie dieťa staršie ako 10 rokov a 0 až 3 % na manžela oprávneného na výživné v závislosti od vlastného príjmu manžela.

Výška výživného má na základe judikatúry hornú hranicu (známu ako „Luxusgrenze“ – hranica luxusu), ktorá je dvojnásobkom až trojnásobkom priemernej sumy základných potrieb (Regelbedarf) stanovenej takisto v judikatúre. Táto mesačná suma sa ročne valorizuje a od 1. januára 2023 predstavuje na deti podľa ďalej uvedenej tabuľky

Suma základných potrieb

podľa Danninger (v ÖA 1972, 17) vypočítaná občianskoprávnym zemským súdom Viedeň (Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien)

(Sumy v EUR)

Roky

od 0 rokov

od 3 rokov

od 6 rokov

od 10 rokov

od 15 rokov

od 19 rokov
od roku 2022: od 20 rokov

1. 1. 2023 – 31. 12. 2023

320

320

410

500

630

720

1. 1. 2022 – 31. 12. 2022

290

290

370

450

570

650

1. 7. 2021 – 31. 12. 2021

219

282

362

414

488

611

1. 7. 2020 – 30. 6. 2021

213

274

352

402

474

594

1. 7. 2019 – 30. 6. 2020

212

272

350

399

471

590

1. 7. 2018 – 30. 6. 2019

208

267

344

392

463

580

1. 7. 2017 – 30. 6. 2018

204

262

337

385

454

569

1. 7. 2016 – 30. 6. 2017

200

257

331

378

446

558

1. 7. 2015 – 30. 6. 2016

199

255

329

376

443

555

1. 7. 2014 – 30. 6. 2015

197

253

326

372

439

550

1. 7. 2013 – 30. 6. 2014

194

249

320

366

431

540

1. 7. 2012 – 30. 6. 2013

190

243

313

358

421

528

1. 7. 2011 – 30. 6. 2012

186

238

306

351

412

517

1. 7. 2010 – 30. 6. 2011

180

230

296

340

399

501

1. 7. 2009 – 30. 6. 2010

177

226

291

334

392

492

1. 7. 2008 – 30. 6. 2009

176

225

290

333

391

491

1. 7. 2007 – 30. 6. 2008

171

217

281

322

378

475

1. 7. 2006 – 30. 6. 2007

167

213

275

315

370

465

1. 7. 2005 – 30. 6. 2006

164

209

270

309

363

457

1. 7. 2004 – 30. 6. 2005

160

204

264

302

355

447

1. 7. 2003 – 30. 6. 2004

157

200

258

296

348

438

Sumy za roky 1972 až 2002 možno nájsť v tejto tabuľke: Suma základných potrieb 1972 – 2002

Výživné na manželov alebo registrovaných partnerov, pokiaľ zotrvávajú v manželstve alebo v registrovanom partnerstve, závisí aj od platobnej schopnosti povinného na plnenie výživného a od potrieb osoby oprávnenej na výživné a musí sa vždy stanoviť individuálne. Výživné pre stranu s nižším príjmom sa na základe percentuálnej metódy vyplývajúcej z judikatúry ako usmernenie odpočíta od 40 % príjmu rodiny (čistý príjem oboch manželov/partnerov) vlastný príjem navrhovateľa. Ak jeden z účastníkov nemá vlastný príjem a len sa stará o domácnosť, má nárok na tretinu (33 %) čistého príjmu živiteľa. Musia sa zohľadniť aj ďalšie povinnosti spojené so starostlivosťou (odpočítaním percentuálnych súm).

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Výživné sa musí platiť vopred na začiatku príslušného mesiaca [§ 1418 rakúskeho Občianskeho zákonníka (Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch, ABGB), § 70 rakúskeho zákona o manželstve (Ehegesetz), § 22 ods. 1 rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung, EPG)]. Platby sa musia posielať oprávnenej osobe alebo jej zástupcovi (rodičovi, zástupcovi plnoletej osoby).

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Po určení výživného v pôvodnom konaní možno výživné vymáhať (povinný výkon rozhodnutia) od povinného podľa všeobecných pravidiel.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

Povinnému na plnenie výživného (vo vykonávacom konaní dlžník) sa musí ponechať minimálna suma, ktorá sa rovná hranici životného minima (Existenzminimum). Hranica životného minima sa stanovuje každý rok a závisí od viacerých faktorov. Podľa § 291b rakúskeho exekučného poriadku (Exekutionsordnung, EO) sa dlžníkovi v prípade núteného výkonu rozhodnutia o výživnom musí ponechať aspoň 75 % životného minima. Z rozdielu medzi touto zníženou hranicou životného minima a štandardnou hranicou životného minima sa najskôr musia uspokojiť všetky súčasné pohľadávky na zákonnom výživnom, a to bez ohľadu na poradie prednosti záväzkov stanovené pre takéto pohľadávky a úmerne aktuálnej mesačnej platbe výživného. V tomto ohľade majú osoby oprávnené na výživné prednosť pred ostatnými veriteľmi.

Na všetky (neuspokojené) pohľadávky, ktoré boli priznané vykonateľným rozhodnutím (Judikatschulden), sa vzťahuje premlčacia lehota tridsať rokov, a v tejto lehote ich teda možno právne vymáhať.

Neexistujú žiadne osobitné premlčacie lehoty v súvislosti s výkonom rozhodnutia o výživnom.

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

Ak bol získaný písomný súhlas druhého zákonného zástupcu maloletého dieťaťa, služba pre starostlivosť o deti a mládež môže pôsobiť ako zástupca dieťaťa pri určení výživného alebo pri vymáhaní dlžného výživného na maloleté dieťa.

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

Účelom náhradného výživného (Unterhaltsvorschuss) je zabezpečiť, aby maloleté deti dostali výživné aj vtedy, keď rodič povinný na plnenie výživného neuhrádza výživné pravidelne alebo ho neplatí vôbec. Náhradné výživné platí na základe žiadosti štát. Žiadosť musí v mene dieťaťa podať na súd rodič, ktorý je oprávnený zastupovať dieťa.

Maloleté deti oprávnené na náhradné výživné sú deti, ktoré:

  • majú obvyklý pobyt v Rakúsku,
  • majú rakúske občianstvo alebo sú občanmi iného členského štátu EÚ/EHP, alebo sú bez štátnej príslušnosti a
  • nežijú v tej istej domácnosti ako povinný na plnenie výživného.

Náhradné výživné sa priznáva od začiatku mesiaca, v ktorom bola podaná príslušná žiadosť, a môže sa vyplácať maximálne päť rokov. Náhradné výživné vypláca Vyšší krajinský súd v prvý deň každého mesiaca osobe oprávnenej na výživné.

14 Ak som v tomto členskom štáte a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

Ak povinný na plnenie výživného žije v zahraničí alebo ak v Rakúsku nemá žiadny exekvovateľný majetok, nútený výkon rozhodnutia sa musí uskutočniť v zahraničí. Príslušné návrhy možno podať prostredníctvom ústredného orgánu (§ 8 rakúskeho zákona o zahraničnom výživnom z roku 2014 – Auslandsunterhaltsgesetz 2014).

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v tomto členskom štáte poskytnúť pomoc?

Služba pre starostlivosť o deti a mládež (okresné orgány alebo magistráty) a okresné súdy poskytujú pomoc oprávneným na výživné pri uplatňovaní ich nárokov alebo vymáhaní pohľadávok. Ústredný orgán (Zentrale Behörde) postupuje návrhy cudzej krajine.

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Počas konzultačných hodín v priestoroch príslušných orgánov a súdov. Poradenstvo poskytuje ústredný orgán telefonicky a elektronickou poštou.

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v tomto členskom štáte:

Keď príslušný súd prijme návrh oprávneného, bude s ním vo všeobecnosti zaobchádzať rovnakým spôsobom, ako keby oprávnený žil v Rakúsku.

Návrh postúpi súdu ústredný orgán. Súd podľa potreby prizná právnu pomoc a zariadi, aby Rakúska advokátska komora určila advokáta, ktorý poskytne právnu pomoc. Tento advokát poskytujúci právnu pomoc bude pôsobiť ako zástupca zahraničnej osoby oprávnenej na výživné, ktorý je oboznámený s rakúskym právom, a bude zodpovedný za podávanie všetkých ďalších návrhov, prevod prijatých platieb výživného a podávanie správ o týchto činnostiach (§ 9 rakúskeho zákona o zahraničnom výživnom z roku 2014).

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Keďže sa uplatňuje zásada spolupráce medzi dvoma ústrednými orgánmi, poskytovanie tejto podpory je primárne zodpovednosťou orgánov v členskom štáte pobytu.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

Neuplatňuje sa.

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Áno.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

Neuplatňuje sa.

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Do 1. augusta 2014 sa uplatňovali iba ustanovenia tejto kapitoly. Odvtedy sa prístup k spravodlivosti v cezhraničných veciach upravuje podrobne aj v § 10 a nasl. rakúskeho zákona o zahraničnom výživnom z roku 2014, BGBl (Vestník spolkového práva Bundesgesetzblatt) I č. 34/2014.

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Prostredníctvom rakúskeho zákona o zahraničnom výživnom z roku 2014 sa zaviedli zjednodušené administratívne postupy, aby oddelenie I 10 spolkového ministerstva spravodlivosti mohlo spracúvať rastúci počet vecí s rovnakým počtom zamestnancov.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 25/01/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.