Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku chorvátčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Výživné na rodinu

Chorvátsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

Výživné je povinnosťou a právom rodičov a detí, manželov a nemanželských partnerov, ako aj priamych príbuzných, nevlastných detí a nevlastných rodičov, pokiaľ to stanovuje zákon o rodine (Obiteljski zakon). Tieto osoby prispievajú na vzájomné výživné podľa svojich možností a potrieb vyživovanej osoby na základe podmienok a spôsobom stanoveným v uvedenom zákone.

Povinnosť vyživovať maloleté deti majú v prvom rade rodičia. Práceschopného rodiča nemožno oslobodiť od vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Ak maloleté dieťa nevyživuje rodič, vyživovaciu povinnosť majú starí rodičia zo strany tohto rodiča. Nevlastný rodič musí vyživovať maloleté nevlastné dieťa, ak dieťa nemôže dosiahnuť plnenie vyživovacej povinnosti od svojho rodiča.

Maximálne do veku dvadsiatich šiestich rokov sú rodičia povinní vyživovať svoje plnoleté dieťa, ktoré navštevuje strednú školu alebo univerzitu či vysokú odbornú školu v súlade s osobitnými predpismi, prípadne sa zúčastňuje na základnom alebo stredoškolskom vzdelávaní dospelých, a ktoré si sústavne a riadne plní svoje povinnosti.

Rodičia sú povinní vyživovať svoje plnoleté dieťa, ktoré ukončilo uvedené vzdelávanie, ale nemôže si nájsť zamestnanie počas jedného roka od ukončenia vzdelávania, pokiaľ nedosiahlo vek dvadsať šesť rokov. Povinnosť vyživovať plnoleté dieťa končí pred uplynutím jedného roka od ukončenia vzdelávania v okamihu, keď dieťa dosiahne vek dvadsať šesť rokov.

Rodičia sú povinní vyživovať svoje plnoleté dieťa, ktoré nie je spôsobilé pracovať v dôsledku ťažkej alebo dlhodobej choroby či zdravotného postihnutia, a to po celý čas trvania tejto nespôsobilosti.

Plnoleté dieťa je povinné vyživovať rodiča, ktorý nie je spôsobilý pracovať a nemá dostatočné prostriedky na živobytie, prípadne ich nemôže získať zo svojho vlastného majetku. Dospelé nevlastné dieťa je povinné vyživovať svojho nevlastného rodiča, ak nie je spôsobilý pracovať a nemá dostatočné prostriedky na živobytie, prípadne ich nemôže získať zo svojho vlastného majetku, a ak si dlhý čas plnil vyživovaciu povinnosť k nevlastnému dieťaťu alebo sa oň staral. Dospelé vnúča je povinné vyživovať svojho starého rodiča, ak nie je spôsobilý pracovať a nemá dostatočné prostriedky na živobytie, prípadne ich nemôže získať zo svojho vlastného majetku, a ak si dlhý čas plnil vyživovaciu povinnosť k vnúčaťu alebo sa oň staral.

Manželský partner, ktorý nemá dostatočné prostriedky na živobytie ani ich nemôže získať zo svojho majetku, pričom nie je spôsobilý pracovať alebo si nemôže nájsť zamestnanie, má nárok na výživné od druhého manželského partnera, ak tento manželský partner má naň dostatok prostriedkov a možností. Pravidlá týkajúce sa vyživovania manželských partnerov sa vzťahujú zodpovedajúcim spôsobom na nemanželských partnerov počas trvania mimomanželského zväzku.

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Povinnosť vyživovať maloleté deti majú v prvom rade rodičia. Ak maloleté dieťa nevyživuje rodič, vyživovaciu povinnosť majú starí rodičia zo strany tohto rodiča. Nevlastná matka/nevlastný otec musí vyživovať maloletého nevlastného syna/maloletú nevlastnú dcéru, ak dieťa nemôže dosiahnuť plnenie vyživovacej povinnosti od svojho rodiča.

Maximálne do veku dvadsiatich šiestich rokov sú rodičia povinní vyživovať svoje plnoleté dieťa, ktoré navštevuje strednú školu alebo univerzitu či vysokú odbornú školu v súlade s osobitnými predpismi, prípadne sa zúčastňuje na základnom alebo stredoškolskom vzdelávaní dospelých, a ktoré si sústavne a riadne plní svoje povinnosti.

Rodičia sú povinní vyživovať svoje plnoleté dieťa, ktoré ukončilo uvedené vzdelávanie, ale nemôže si nájsť zamestnanie počas jedného roka od ukončenia vzdelávania, pokiaľ nedosiahlo vek dvadsať šesť rokov. Povinnosť vyživovať plnoleté dieťa končí pred uplynutím jedného roka od ukončenia vzdelávania v okamihu, keď dieťa dosiahne vek dvadsať šesť rokov.

Rodičia sú povinní vyživovať svoje plnoleté dieťa, ktoré nie je spôsobilé pracovať v dôsledku ťažkej alebo dlhodobej choroby či zdravotného postihnutia, a to po celý čas trvania tejto nespôsobilosti.

Osoba je plnoletá po dosiahnutí veku osemnástich rokov.

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

Treba sa obrátiť na centrum sociálnej starostlivosti a na súd.

Výživné sa môže upraviť v rámci povinného rodinného poradenstva. Povinné rodinné poradenstvo sa poskytuje pred začatím rozvodového konania, ak manželia majú spoločné maloleté dieťa, a pred začatím ďalších súdnych konaní vo veci rodičovskej starostlivosti a osobných vzťahov s dieťaťom. Ustanovenia zákona o rodine týkajúce sa povinného poradenstva pred začatím rozvodového konania v prípade, že majú partneri spoločné maloleté dieťa, sa vzťahujú aj na povinné poradenstvo pred začatím konania vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a práva styku s dieťaťom po ukončení manželského spolužitia rodičov. Povinné rodinné poradenstvo sa začne, keď jedna strana podá žiadosť centru sociálnej starostlivosti. Ak sa rodičia nedohodli na pláne spoločného výkonu rodičovských práv a povinností, centrum sociálnej starostlivosti im odporučí, aby sa snažili dohodnúť v rámci mediácie v rodinných veciach v súlade s ustanoveniami zákona o rodine.

Výživné sa môže dohodnúť prostredníctvom mediácie v rodinných veciach, v ktorej sa účastníci snažia vyriešiť rodinné problémy dohodou za pomoci jedného alebo viacerých mediátorov v rodinných veciach. Členovia rodiny sa na mediácii v rodinných veciach zúčastňujú dobrovoľne a musia sa zúčastniť len na prvom stretnutí na účel mediácie v rodinných veciach pred začatím rozvodového konania. Hlavným cieľom mediácie v rodinných veciach je rozhodnúť o pláne spoločného výkonu rodičovských práv a povinností a iných dohodách týkajúcich sa dieťaťa. Plán spoločného výkonu rodičovských práv a povinností alebo iná úprava dohodnutá počas mediácie v rodinných veciach sa stanú vykonateľnými, ak ich schváli súd v mimosúdnom konaní na žiadosť účastníkov. Mediácia v rodinných veciach sa môže vykonávať nezávisle od súdneho konania, a to pred jeho začatím, počas neho alebo po jeho ukončení.

Výška výživného, ktorú musí platiť rodič, s ktorým dieťa nežije, sa môže tiež upraviť plánom spoločného výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môžu vypracovať rodičia v rámci povinného rodinného poradenstva, ako aj v priebehu mediácie v rodinných veciach. Ak sa plán spoločného výkonu rodičovských práv a povinností predloží súdu na overenie v mimosúdnom konaní, stáva sa potom vykonateľným v súlade so zákonom o rodine.

Dieťa si môže uplatniť nárok na výživné v zjednodušenom mimosúdnom konaní na určenie výživného. Účastníkmi tohto konania sú dieťa a rodič, ktorý s ním nežije. Dieťa v konaní o výživnom zastupuje rodič, s ktorým žije. Súdom s právomocou v zjednodušenom konaní týkajúcom sa záležitostí výživného môže byť okrem súdu so všeobecnou územnou pôsobnosťou aj súd v mieste trvalého pobytu alebo bydliska dieťaťa.

Súdne rozhodnutia o nárokoch na výživné sa v súlade so zákonom o rodine prijímajú v manželských sporoch, vo veciach týkajúcich sa určenia alebo popretia materstva alebo otcovstva a vo veciach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností.

V prípade rozvodu môžu manželia uzavrieť dohodu o výživnom, v ktorej sa stanoví výška výživného, spôsob plnenia vyživovacej povinnosti a jej trvanie. Manželia môžu dohodu o výživnom uzavrieť písomne a predložiť ju súdu na schválenie v mimosúdnom konaní, čím sa dohoda stane vykonateľnou.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Účastníkmi konania o výživnom dieťaťa sú dieťa a osoba, ktorá má podľa zákona o rodine voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Dieťa zastupuje rodič, s ktorým žije. Ak s tým rodič, s ktorým dieťa žije, súhlasí, v konaní o výživnom zastupuje dieťa centrum sociálnej starostlivosti. Okrem centra sociálnej starostlivosti je oprávnený vystupovať v konaní aj rodič, s ktorým dieťa žije. V prípade rozporu medzi opatreniami prijatými centrom sociálnej starostlivosti a opatreniami prijatými rodičom, s ktorým dieťa žije, zohľadní súd všetky okolnosti, najmä blaho dieťaťa, a posúdi, či vezme do úvahy opatrenie centra sociálnej starostlivosti alebo rodiča dieťaťa.

Centrum sociálnej starostlivosti musí konať v mene dieťaťa a začať a viesť konanie o výživnom alebo o zvýšení výšky výživného, ak rodič, s ktorým dieťa žije, z neopodstatnených dôvodov neuplatnil toto právo v období viac ako troch mesiacov od nadobudnutia tohto práva dieťaťom. Centrum sociálnej starostlivosti zastupuje dieťa v konaní o výživnom, ak je dieťa zverené do starostlivosti inej fyzickej alebo právnickej osoby. V týchto prípadoch nie sú rodičia dieťaťa oprávnení vystupovať v konaniach v mene dieťaťa spolu s centrom sociálnej starostlivosti. To znamená, že právo rodičov zastupovať dieťa v konaní zanikne v okamihu, keď centrum sociálnej starostlivosti podá v mene dieťaťa návrh na súd.

V súlade s ustanoveniami zákona o občianskoprávnom konaní (Zakon o parničnom postupku) môže stranu ako splnomocnený zástupca zastupovať len advokát, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak. Stranu môže ako splnomocnený zástupca zastupovať priamy pokrvný príbuzný, brat, sestra alebo manželský partner, ak je plne spôsobilý/-á a nevykonáva právnu prax nezákonne.

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

V prípade sporov týkajúcich sa zákonnej vyživovacej povinnosti, v ktorých je navrhovateľom osoba uchádzajúca sa o také výživné, je okrem súdu so všeobecnou územnou pôsobnosťou príslušný aj súd, na území ktorého má navrhovateľ trvalý pobyt alebo bydlisko. Ak je v sporoch týkajúcich sa zákonnej vyživovacej povinnosti s medzinárodným prvkom príslušný súd v Chorvátskej republike, lebo navrhovateľ má trvalý pobyt v Chorvátskej republike, územnú pôsobnosť má súd, na území ktorého má navrhovateľ trvalý pobyt. Ak je súd v Chorvátskej republike príslušný preto, že odporca má majetok v Chorvátskej republike, z ktorého sa môže hradiť výživné, územnú pôsobnosť má súd, na území ktorého sa nachádza majetok.

Právomoc schváliť plán spoločného výkonu rodičovských práv a povinností má súd, ktorý má všeobecnú územnú pôsobnosť vo veci týkajúcej sa dieťaťa.

Právomoc schváliť dohodu o výživnom na dieťa má súd, ktorý má všeobecnú územnú pôsobnosť vo veci týkajúcej sa dieťaťa.

Právomoc schváliť dohodu o výživnom na manžela má súd, na území ktorého majú manželia spoločné bydlisko. Ak manželia nemajú spoločné bydlisko, príslušným je súd, na území ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko. Ak má súd v Chorvátskej republike právomoc schváliť dohodu o výživnom pre manžela, lebo manželia mali posledné spoločné bydlisko v Chorvátskej republike, príslušným je súd, na území ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko.

Súdom s právomocou v zjednodušenom konaní týkajúcom sa záležitostí výživného môže byť okrem súdu so všeobecnou územnou pôsobnosťou aj súd v mieste trvalého pobytu alebo bydliska dieťaťa.

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Podľa článku 89. a zákona o občianskoprávnom konaní môžu strany podať návrh na začatie konania osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ale súd môže predvolať stranu zastupovanú splnomocneným zástupcom, aby osobne predstúpila pred súd a vypovedala o skutočnostiach, ktoré je potrebné potvrdiť v rámci konania. Stranu môže ako splnomocnený zástupca zastupovať iba advokát, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak. Podľa článku 89. a ods. 3 zákona môže stranu ako splnomocnený zástupca zastupovať priamy pokrvný príbuzný, brat, sestra alebo manželský partner, ak je plne spôsobilý/-á a nevykonáva právnu prax nezákonne.

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Podľa článku 1 zákona o súdnych poplatkoch (Zakon o sudskim pristojbama) sa v rámci konania na súde platia súdne poplatky. Výška poplatku je stanovená v sadzobníku súdnych poplatkov.

V článku 16 zákona o súdnych poplatkoch sa stanovuje, že deti, ktoré sú účastníkmi konania vo veci výživného alebo konania týkajúceho sa nárokov vyplývajúcich z tohto práva, sú oslobodené od súdnych poplatkov.

Spôsob, akým sa uplatňuje právo na oslobodenie od platenia súdnych trov a právo na právnu pomoc, ako aj podmienky výkonu týchto práv, sú podľa článku 172 zákona o občianskoprávnom konaní stanovené v osobitnom právnom akte, ktorým sa upravuje bezplatná právna pomoc. Podľa článku 176 platí, že ak si strana uplatňuje právo na oslobodenie od platenia súdnych trov na základe osobitného právneho aktu o právnej pomoci, pričom v priebehu konania súd rozhodne, že táto strana je schopná platiť súdne trovy alebo poplatky, okamžite to oznámi príslušnému orgánu verejnej moci.

Zákon o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o besplatnoj pravnoj pomoći) obsahuje ustanovenia o účele, príjemcoch a druhoch bezplatnej právnej pomoci, poskytovateľoch právnej pomoci, podmienkach a postupe poskytovania právnej pomoci, cezhraničnej právnej pomoci, financovaní právnej pomoci a dohľade nad vykonávaním tohto zákona. Zákon o bezplatnej právnej pomoci sa neuplatňuje, ak sa právna pomoc poskytovala v súlade s osobitnými predpismi.

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Výživné na dieťa sa vždy stanovuje ako konkrétna peňažná suma.

Rodič, s ktorým dieťa žije, sa podieľa na vyživovacej povinnosti poskytovaním každodennej starostlivosti o dieťa, zatiaľ čo rodič, ktorý nežije s dieťaťom, plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu hradením materiálnych potrieb dieťaťa vo forme finančnej podpory.

Celkové materiálne potreby dieťaťa stanovené súdom v priebehu súdneho konania sa týkajú nákladov na bývanie, stravu, oblečenie, hygienu, výchovu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a iných podobných nákladov dieťaťa. Celkové materiálne potreby dieťaťa sa stanovujú v súlade so životnou úrovňou rodiča, ktorý je povinný platiť výživné.

Dieťa môže mať zvýšené materiálne potreby, ak potrebuje neustálu zvýšenú starostlivosť z dôvodu svojho zdravotného stavu, ktorý sa musí vziať do úvahy pri stanovení výšky výživného v občianskoprávnom konaní.

Celkové možnosti rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, stanovené súdom v občianskoprávnom konaní zodpovedajú príjmu a finančnej situácii rodiča povinného platiť výživné v okamihu, keď sa stanoví výška výživného.

Ministerstvo zodpovedné za sociálnu starostlivosť raz do roka a najneskôr do 1. apríla daného roka určuje minimálne peňažné sumy predstavujúce minimálnu výšku celkových materiálnych potrieb nevyhnutných na mesačné výživné maloletého dieťaťa v Chorvátskej republike, ktoré má platiť rodič nežijúci s dieťaťom.

Minimálne sumy sa určujú ako percentuálny podiel priemernej čistej mesačnej mzdy osôb, ktoré sú zamestnancami právnických osôb v Chorvátskej republike, za uplynulý rok, a to takto:

  1. na dieťa vo veku do 6 rokov 17% priemernej mzdy;
  2. na dieťa vo veku od 7 do 12 rokov 20% priemernej mzdy a
  3. na dieťa vo veku od 13 do 18 rokov 22% priemernej mzdy.

Odchylne možno stanoviť aj nižšiu sumu pre vyživovacie potreby dieťaťa, nie však nižšiu ako polovica zákonného minima:

  1. ak osoba povinná platiť výživné živí dve alebo viac detí alebo
  2. ak dieťa prispieva na svoje výživné vlastným príjmom.

Ministerstvo zodpovedné za sociálnu starostlivosť raz do roka a najneskôr do 1. apríla daného roka zostaví tabuľky týkajúce sa priemerných potrieb maloletého dieťaťa podľa veku dieťaťa, príjmu rodiča povinného platiť výživné podľa platových tried a priemerných životných nákladov na mesiac v Chorvátskej republike.

Osoba oprávnená na poberanie výživného a osoba povinná platiť výživné môžu podať na súd návrh na zvýšenie alebo zníženie výšky výživného, na rozhodnutie o ukončení platenia výživného alebo na zmenu spôsobu platenia výživného, ktoré bolo určené predchádzajúcim exekučným titulom, ak sa zmenili okolnosti.

V sporoch o výživné v Chorvátskej republike neexistuje systém indexácie.

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Výživné sa bude hradiť spôsobom a osobe, ktoré sa stanovili v rozhodnutí súdu.

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Ak osoba povinná platiť výživné neplatí výživné dobrovoľne, začne a vedie sa konanie o výkone rozhodnutia.

Výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy a iného pravidelného príjmu a finančných prostriedkov na účte na účel úhrady pohľadávky na výživné dieťaťa sa uskutoční pred výkonom rozhodnutia o akýchkoľvek iných pohľadávkach bez ohľadu na okamih ich vzniku.

Osoba povinná platiť výživné môže svoje vyjadrenie zahrnúť do zápisnice z pojednávania súdu alebo do osobitnej notárskej listiny s uvedením, že jej plat, dôchodok alebo podobný peňažný príjem sa môže úplne alebo čiastočne obstaviť na účel vymáhania pohľadávky uplatňovanej osobou oprávnenou na poberanie výživného a že platby sa uhrádzajú priamo osobe oprávnenej na poberanie výživného, ako je to stanovené v uvedenej listine. Takáto listina sa vydáva v jednom exemplári a má právny účinok právoplatného exekučného príkazu.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

Rodič, ktorý nežije s maloletým dieťaťom a ktorý naň neplatil výživné, musí dieťaťu vyplatiť náhradu za neposkytnuté výživné, ktoré sa vypočíta za obdobie odo dňa priznania práva na poberanie výživného do dňa podania žaloby. Nárok dieťaťa voči rodičovi, ktorý mu neplatil výživné, je premlčaný po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy mu táto povinnosť vznikla.

Podľa článku 226 zákona o občianskoprávnych záväzkoch (Zakon o obveznim odnosima) je nárok na pravidelné platby v ročných alebo kratších intervaloch, bez ohľadu na to, či ide o doplnkové nároky, ako je napríklad úrok, alebo o nároky, pri ktorých samotné právo bolo vyčerpané, ako je napríklad nárok na výživné, premlčaný po uplynutí troch rokov odo dňa splatnosti každej platby.

Podľa článku 233 zákona o občianskoprávnych záväzkoch sú nároky stanovené konečným rozhodnutím súdu, rozhodnutím iného príslušného orgánu verejnej moci, urovnaním dosiahnutým na súde alebo iným príslušným orgánom, alebo notárskym úkonom premlčané po uplynutí desiatich rokov vrátane prípadov, pre ktoré je v zákone stanovené kratšie obdobie.

Podľa článku 235 zákona o občianskoprávnych záväzkoch sa až do ukončenia výkonu rodičovských práv a povinností nezačne uplatňovať premlčacia lehota vzťahujúca sa na záväzky medzi rodičmi a deťmi.

Podľa článku 172 zákona o exekúcii (Ovršni zakon) nemôže byť predmetom exekúcie tento majetok: príjem poberaný ako zákonné výživné, náhrada za poškodené zdravie alebo zníženú či stratenú pracovnú spôsobilosť a náhrada za výživné nevyplatené v dôsledku úmrtia osoby, ktorá poskytovala výživné; príjem z dávok na zdravotné postihnutie poskytovaných v súlade s predpismi o poistení pre prípad invalidity; príjem z dávok sociálneho zabezpečenia; príjem z dočasných dávok v nezamestnanosti; príjem z prídavkov na deti, pokiaľ nie je v osobitných predpisoch stanovené inak; príjem zo štipendia a študentskej podpory; odmena vyplácaná väzňom za vykonanú prácu, s výnimkou nároku na zákonné výživné a nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ktorý spáchal väzeň; príjem vyplývajúci z vyznamenaní a odmien; platby materskej a otcovskej podpory, pokiaľ nie je v osobitnom právnom akte stanovené inak; ďalšie príjmy vyňaté z exekúcie na základe osobitných predpisov.

V článku 173 zákona o exekúcii sa exekúcia obmedzuje takto:

1. Ak je mzda dlžníka predmetom exekúcie, z exekúcie je vyňatá suma zodpovedajúca dvom tretinám priemernej čistej mzdy v Chorvátskej republike. Ak sa exekúcia vykonáva s cieľom vymáhať pohľadávku na zákonné výživné alebo pohľadávku, ktorá je náhradou škody spôsobenej poškodeným zdravím alebo zníženou či stratenou pracovnou spôsobilosťou alebo náhradou za výživné nevyplatené v dôsledku úmrtia osoby, ktorá poskytovala výživné, z exekúcie je vyňatá suma zodpovedajúca polovici priemernej čistej mzdy v Chorvátskej republike, s výnimkou prípadov, keď sa exekúcia vykonáva s cieľom vymáhať peniaze, ktoré majú slúžiť ako výživné pre dieťa. V takých prípadoch sa suma vyňatá z exekúcie rovná jednej štvrtine priemernej čistej mesačnej mzdy (zamestnancov právnických osôb v Chorvátskej republike) za uplynulý rok.

2. Ak má dlžník mzdu, ktorá je nižšia než priemerná čistá mzda v Chorvátskej republike, z exekúcie je vyňatá suma dvoch tretín mzdy dlžníka. Ak sa exekúcia vykonáva s cieľom vymáhať pohľadávku na zákonné výživné alebo pohľadávku, ktorá je náhradou škody spôsobenej poškodeným zdravím alebo zníženou či stratenou pracovnou spôsobilosťou alebo náhradou za výživné nevyplatené v dôsledku úmrtia osoby, ktorá poskytovala výživné, stanoví sa suma zodpovedajúca polovici čistej mzdy dlžníka.

3. Priemerná čistá mzda v zmysle odseku 1 tohto článku je priemerná suma vyplatená ako mesačná čistá mzda zamestnanca právnických osôb v Chorvátskej republike v období od januára do augusta daného roka, ktorú určí chorvátsky štatistický úrad (Državni zavod za statistiku) a ktorá je uverejnená v úradnom vestníku Chorvátskej republiky (Narodne novine) najneskôr 31. decembra daného roka. Suma stanovená týmto spôsobom sa uplatňuje v nasledujúcom roku.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú aj v prípadoch exekúcie, keď sú predmetom vymáhania akékoľvek náhrady vyplácané namiesto mzdy, náhrady za skrátený pracovný čas, náhrady za zníženú mzdu, dôchodky, plat príslušníkov armády a plat, ktorý dostávajú osoby v zálohe v čase, keď slúžia v armáde, ako aj všetky ďalšie pravidelné peňažné príjmy vyplácané civilným a vojenským zamestnancom armády, s výnimkou príjmov uvedených v odsekoch 5 a 6 tohto článku.

5. Exekúcia zrážkami z príjmu osôb so zdravotným postihnutím, ktorý dostávajú ako peňažnú dávku z dôvodu zdravotného postihnutia a ako príspevok na starostlivosť, sa môže vykonať iba s cieľom vymáhať pohľadávku na zákonné výživné alebo pohľadávku, ktorá má byť náhradou škody spôsobenej poškodeným zdravím alebo zníženou či stratenou pracovnou spôsobilosťou alebo náhradou za výživné nevyplatené v dôsledku úmrtia osoby, ktorá poskytovala výživné, pričom v tomto prípade sa stanoví suma zodpovedajúca polovici príslušného príjmu.

6. Exekúcia zrážkami z príjmu, ktorý osoba dostáva na základe zmluvy o doživotnom výživnom a zmluvy o vyplácaní doživotnej renty, ako aj príjmu, ktorý osoba dostáva na základe zmluvy o životnom poistení, sa môže vykonať iba voči časti príjmu, ktorá prevyšuje základnú sumu použitú na výpočet výšky podpory na výživné.

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

Centrá sociálnej starostlivosti musia viesť záznamy o všetkých rozhodnutiach a súdnych zmieroch týkajúcich sa výživného pre maloleté dieťa.

Keď centrum sociálnej starostlivosti dostane právoplatné rozhodnutie súdu alebo súdny zmier vo veci výživného na dieťa, musí zaslať písomné oznámenie o právach a povinnostiach rodičovi, s ktorým dieťa žije, a rodičovi, ktorý musí platiť výživné, alebo inej osobe uvedenej v článku 288 zákona o rodine, ktorá musí platiť výživné na základe rozhodnutia súdu alebo súdneho zmieru.

V uvedenom oznámení centrum sociálnej starostlivosti oznamuje rodičovi, s ktorým dieťa žije, toto:

  1. upozorní rodiča, že je povinný informovať centrum sociálnej starostlivosti, ak osoba povinná platiť výživné neplní pravidelne a v plnom rozsahu svoju povinnosť, a
  2. stanoví podmienky, za ktorých má dieťa nárok na dočasné výživné v súlade s osobitnými predpismi upravujúcimi dočasné výživné.

Centrum sociálnej starostlivosti v tomto oznámení upozorní rodiča, ktorý musí platiť výživné, alebo inú osobu uvedenú v článku 288 zákona o rodine, ktorá musí platiť výživné na základe rozhodnutia súdu alebo súdneho zmieru, že:

  1. podá trestné oznámenie proti osobe povinnej platiť výživné, ktorá neplní svoju vyživovaciu povinnosť, a to do pätnástich dní odo dňa, keď sa dozvie, že vyživovacia povinnosť sa neplní pravidelne a v plnom rozsahu, a
  2. Chorvátska republika je oprávnená vymáhať sumy dočasného výživného platené v súlade s osobitným predpisom upravujúcim dočasné výživné.

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

Keď centrum sociálnej starostlivosti dostane konečné rozhodnutie súdu alebo súdny zmier vo veci výživného na dieťa, musí informovať rodiča, s ktorým dieťa žije, o podmienkach, za ktorých má dieťa právo na dočasné výživné v súlade s osobitným predpisom upravujúcim dočasné výživné. Za podmienok stanovených v zákone o dočasnom výživnom (Zakon o privremenom uzdržavanju) uverejnenom v úradnom vestníku Narodne novine č. 92/14 má dieťa, ktoré je chorvátskym štátnym príslušníkom a má bydlisko v Chorvátskej republike, právo na dočasné výživné. Podľa tohto zákona je dieťaťom osoba, ktorá ešte nedosiahla vek 18 rokov a ktorú musí vyživovať rodič na základe exekučného príkazu.

Dieťa má právo na dočasné výživné, ak rodič, ktorý nežije s dieťaťom, čiastočne alebo vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť stanovenú na základe exekučného príkazu alebo ak je pravdepodobné, že starí rodičia zo strany tohto rodiča neprispievajú na výživné dieťaťa prinajmenšom sumou stanovenou v zákone ako výška dočasného výživného.

Právo na dočasné výživné trvá až do doby, keď ho dlžník výživného zase začne platiť prinajmenšom vo výške stanovenej v zákone ako výška dočasného výživného.

Dieťa má právo na dočasné výživné v celkovom období maximálne troch rokov.

Dočasné výživné je stanovené vo výške 50% minimálneho zákonného výživného. Dočasné výživné nemôže byť vyššie ako suma výživného stanovená exekučným príkazom.

Platením dočasného výživného Chorvátska republika zaujíma právne postavenie dieťaťa a okrem akýchkoľvek iných súvisiacich práv sa na ňu prevádzajú aj práva na vymáhanie výživného vo výške plateného dočasného výživného. Chorvátsku republiku v konaní o vymáhaní pohľadávky podľa článku 25 uvedeného zákona zastupuje príslušná prokuratúra.

14 Ak som v tomto členskom štáte a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v tomto členskom štáte poskytnúť pomoc?

Áno. Podľa zákona, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, je ústredným orgánom pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 ministerstvo zodpovedné za sociálnu starostlivosť.

Orgánmi zodpovednými podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 sú súdy a centrá sociálnej starostlivosti v súlade so stanovenou kompetenciou a súdnou právomocou týchto orgánov.

Ak má strana, ktorá sa usiluje o vymáhanie výživného, sídlo v Chorvátskej republike, pričom dlžník má bydlisko v inom členskom štáte, môže táto strana požiadať o pomoc Ministerstvo demografie, rodiny, mládeže a sociálnej politiky (Ministarstvo za demografiju, obitelj, mlade i socijalnu politiku), ktoré je ustanovené ako ústredný orgán Chorvátskej republiky.

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Môžu kontaktovať ústredný orgán a orgány s právomocou konať v rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.

Kontaktné údaje ústredného orgánu:

Ministarstvo za demografiju, obitelj, mlade i socijalnu politiku

Trg Nevenke Topalušić 1

10000 Zagreb

Webové sídlo: http://www.mspm.hr/

E-mail: ministarstvo@mdomsp.hr

Tel.: +385 1 555 7111

Fax: +385 1 555 7222

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v tomto členskom štáte:

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Nie. Ak má osoba povinná platiť výživné pobyt na území Chorvátskej republiky, v súlade s článkom 55 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 by sa mala žiadosť zaslať ústrednému orgánu Chorvátskej republiky prostredníctvom ústredného orgánu štátu, v ktorom má navrhovateľ pobyt.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

Ústredný orgán štátu, v ktorom má navrhovateľ pobyt, zašle žiadosť Ministerstvu demografie, rodiny, mládeže a sociálnej politiky, ktorý je ústredným orgánom Chorvátskej republiky na účely vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.

Kontaktné údaje ústredného orgánu:

Ministarstvo za demografiju, obitelj, mlade i socijalnu politiku

Trg Nevenke Topalušić 1

1000 Zagreb

Webové sídlo: http://mdomsp.gov.hr/

E-mail: ministarstvo@mdomsp.hr

Tel.: +385 1 555 7111

Fax: +385 1 555 7222

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Áno.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

Neuplatňuje sa.

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Navrhovateľ kontaktuje ústredný orgán členského štátu a právna pomoc sa mu poskytuje v súlade s článkami 44 až 47 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009. V prípade potreby sa uplatňujú ustanovenia zákona o bezplatnej právnej pomoci.

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Bol prijatý zákon, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, uverejnený v úradnom vestníku Narodne novine č. 127/2013, a Ministerstvo demografie, rodiny, mládeže a sociálnej politiky bolo určené ako ústredný orgán na účely vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.

Ďalšie informácie pozri tu:

1. Zákon o rodine (Obiteljski zakon), Narodne novine č. 103/15

2. Zákon o exekúcii (Ovršni zakon), Narodne novine č. 112/12, 25/13 a 93/14

3. Zákon o riešení rozporu medzi chorvátskymi zákonmi a právnymi predpismi iných krajín v určitých oblastiach (Zakon o rješavanju sukoba zakona s propisima drugih zemalja u određenim odnosima), Narodne novine č. 53/91 a 88/01

4. Zákon o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o besplatnoj pravnoj pomoći), Narodne novine č. 143/2013

5. Zákon, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Zakon o provedbi Uredbe Vijeća (EZ) br. 4/2009 u području nadležnosti, mjerodavnog prava, priznanja i izvršenja odluka te suradnji u stvarima koje se odnose na obveze uzdržavanja), Narodne novine č. 127/2013

6. Zákon o občianskoprávnom konaní (Zakon o parničnom postupku), Narodne novine č. 53/91, 91/92, 58/93, 112/99, 88/01, 117/03, 88/05, 02/07, 84/08, 123/08, 57/11, 148/11, 25/13 a 89/14

7. Zákon o dočasnom výživnom (Zakon o privremenom uzdržavanju), Narodne novine č. 92/14

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 16/12/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.