Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku estónčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Výživné na rodinu

Estónsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

Vyživovacia povinnosť je podľa estónskej ústavy (põhiseadus) povinnosť rodiny zabezpečiť svojich členov, ktorí potrebujú pomoc.

Výživné je suma vyplácaná väčšinou v pravidelných intervaloch a v peňažnej forme. Na žiadosť oprávnenej osoby môže súd v niektorých prípadoch nariadiť splnenie vyživovacej povinnosti vyplatením jednorazovej sumy. Osoba povinná uhrádzať výživné na maloleté dieťa môže požiadať o možnosť plniť vyživovaciu povinnosť nepeňažným spôsobom, pokiaľ na to má oprávnený dôvod.

Vo všeobecnosti platí, že vyživovaciu povinnosť voči osobe, ktorá potrebuje pomoc, majú predkovia a potomkovia danej osoby prvého stupňa – inými slovami, dospelé dieťa a rodič sú povinní navzájom sa zabezpečiť. Predkovia danej osoby druhého stupňa majú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým potomkom. Manželia sú takisto povinní spoločne vyživovať svoju rodinu prostredníctvom svojej práce a majetku, čo zahŕňa činnosti smerujúce k pokrytiu nákladov na spoločnú domácnosť a k uspokojeniu zvyčajných a mimoriadnych potrieb oboch manželov a ich detí. Povinnosť platiť výživné osobe, ktorá potrebuje pomoc, sa môže vzťahovať aj na rozvedeného manžela alebo osobu, s ktorou daná osoba nevstúpila do manželstva, ale má s ňou dieťa.

Výživné sa vypláca vo forme dávky od rodiča maloletého dieťaťa, najmä ak rodič nežije s dieťaťom alebo ak sa nepodieľa na jeho výchove. Rozvedený manžel osoby, ktorá potrebuje pomoc, je povinný platiť výživné predovšetkým v prípade, že táto osoba po rozvode nie je vzhľadom na povinnosť starať sa o dieťa schopná zabezpečiť si živobytie alebo že potrebuje pomoc vzhľadom na svoj vek či zdravotný stav. Osoba, ktorá má dieťa s osobou, ktorá potrebuje pomoc, je povinná platiť výživné počas ôsmich týždňov pred narodením dieťaťa a počas dvanástich týždňov po narodení dieťaťa, ako aj neskôr, ak táto osoba potrebuje pomoc v dôsledku zdravotných problémov spôsobených výchovou dieťaťa, tehotenstvom alebo pôrodom.

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Vek plnoletosti je 18 rokov a osoba mladšia ako 18 rokov je maloleté dieťa. Maloleté dieťa je oprávnené na výživné, pričom povinnosť zabezpečiť dieťa majú najmä jeho rodičia, a to rovným dielom. Dieťa, ktoré dosiahlo vek 18 rokov a pokračuje v štúdiu na základnej škole, strednej škole alebo v inštitúcii odborného vzdelávania, prípadne študuje na vysokej škole, je takisto oprávnené na výživné, ale len dovtedy, kým nedosiahne vek 21 rokov. Základ pre výpočet výživného na maloleté osoby sa líši od základu pre dospelé deti. Pri výpočte výživného na dospelé deti sa výška výživného určuje na základe potrieb obvyklého spôsobu života oprávnenej osoby, ale predpokladá sa, že dospelé osoby sú schopné zarobiť si aspoň časť svojho živobytia samy. Osoba má nárok na výživné len vtedy, ak po dosiahnutí plnoletosti nemá prostriedky na živobytie a z dôvodu štúdia alebo z akéhokoľvek iného platného dôvodu od nej nemožno očakávať, že si zabezpečí príjem na uspokojenie svojich potrieb.

Plnoleté deti musia opäť samostatne podať žiadosť na súd, ak chcú, aby im naďalej bolo vyplácané výživné po tom, ako dosiahli vek plnoletosti, a ak bola povinnosť vyplácania výživného na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu pozastavená.

Ostatní predkovia alebo potomkovia, ktorí nie sú schopní zabezpečiť si živobytie, majú nárok na výživné, ak sa stanoví, že potrebujú pomoc.

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

Rodič maloletého dieťaťa môže byť povinný plniť vyživovaciu povinnosť. Ak rodič neplatí výživné dobrovoľne, možno podať na súde návrh na vyplácanie výživného. Ak chce osoba požiadať o výživné, mala by na súde podať návrh na zrýchlené konanie o platobnom rozkaze v súvislosti s výživným na dieťa (maksekäsu kiirmenetluse avaldus lapse elatisnõudes) alebo žalobu (hagiavaldus) [návrh na určenie výživného (elatishagi)]. Pri podávaní návrhu na určenie výživného na maloleté dieťa a návrhu na zrýchlené konanie o platobnom rozkaze v súvislosti s výživným na maloleté dieťa sa neplatí žiadny súdny poplatok.

Zrýchlené konanie o platobnom rozkaze je zjednodušený postup, v ktorom vyplácanie výživného možno nariadiť iba v prípade, že výživné sa žiada na maloleté dieťa, ak je meno rodiča, ktorý je povinný uhrádzať výživné, uvedené v rodnom liste dieťaťa, ak výživné neprekročí 1,5-násobok minimálneho mesačného výživného (pozri otázku č. 8) a ak druhý rodič nespochybní vyplácanie výživného. Ak nie sú splnené podmienky na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, v záujme získania výživného je nutné podať žalobu na krajskom súde (maakohus) v mieste pobytu dieťaťa.

Ďalšie podrobnosti o zrýchlenom konaní o platobnom rozkaze v prípade žiadosti o výživné na dieťa sú dostupné tu. Tlačivo návrhu na určenie výživného na dieťa je k dispozícii tu.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Na výživné sú oprávnené maloleté deti. Keďže maloleté deti majú obmedzenú spôsobilosť právne konať, žalobu podá na súde v mene dieťaťa rodič, ktorý je zákonným zástupcom dieťaťa – teda rodič, ktorý zákonne vykonáva rodičovské práva a povinnosti. Ak bol dieťaťu pridelený zákonný poručník, návrh podáva poručník dieťaťa pôsobiaci ako zákonný zástupca dieťaťa.

Dospelá osoba so spôsobilosťou právne konať podáva návrh na priznanie výživného samostatne.

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

Ak sa na súd podá návrh s cieľom prinútiť rodiča, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd sa touto vecou zaoberá ako vecou týkajúcou sa výživného. Žaloba vo veci výživného sa musí predložiť na krajskom súde v mieste pobytu dieťaťa. Ak dieťa nemá pobyt v Estónsku, návrh sa podáva podľa miesta pobytu odporcu. Ak odporca nemá pobyt v Estónsku, návrh sa podáva podľa miesta pobytu navrhovateľa.

O výživné možno žiadať aj v zrýchlenom konaní o platobnom rozkaze (pozri odpoveď na otázku č. 3).

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Ak sa má na súde konať vo veci výživného na dieťa, je nutné podať návrh (žalobu), pričom nie je nevyhnutne potrebná odborná právna pomoc ani služby sprostredkovateľa. Súd nariadi vyplácanie výživného odo dňa podania návrhu. Na jeho základe však môže súd nariadiť aj spätné vyplatenie výživného až za jeden rok pred podaním návrhu.

Tlačivo návrhu na určenie výživného na dieťa je k dispozícii tu.

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Za podanie návrhu na výkon vyživovacej povinnosti v súvislosti s maloletým dieťaťom ani za preskúmanie návrhu na uplatnenie zrýchleného konania o platobnom rozkaze v súvislosti s výživným na dieťa sa neplatí žiadny súdny poplatok.

Existuje možnosť požiadať o štátnu právnu pomoc alebo procesnú pomoc na pokrytie trov konania.

V prípade využitia štátnej právnej pomoci pridelí Estónska advokátska komora (Eesti Advokatuur) danej osobe advokáta. Úlohou advokáta je zastupovať osobu v konaní a poskytovať jej poradenstvo. Štátna právna pomoc je k dispozícii osobám, ktoré vzhľadom na svoju finančnú situáciu nie sú schopné platiť za odborné právne služby v čase, keď potrebujú právnu pomoc, alebo sú schopné platiť za ne len čiastočne alebo v splátkach. Takisto môže ísť o osoby, ktorých finančná situácia by im po zaplatení za právne služby znemožnila zabezpečiť si živobytie. Poskytnutie štátnej právnej pomoci nezbavuje osobu povinnosti znášať iné trovy konania.

Podrobnejšie informácie týkajúce sa štátnej právnej pomoci sú dostupné tu.

Žiadosti o štátnu procesnú pomoc na pokrytie procesných trov môžu podávať osoby, ktoré nie sú schopné uhradiť tieto trovy vzhľadom na svoju finančnú situáciu alebo ktoré sú schopné uhradiť ich len čiastočne alebo v splátkach. Musí existovať aj dostatočný dôvod predpokladať, že plánovaná účasť na konaní bude úspešná.

Tlačivo žiadosti o procesnú pomoc pre fyzické osoby a oznámenie o osobnej a finančnej situácii žiadateľa a rodinných príslušníkov sú k dispozícii tu.

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Súd môže nariadiť, aby sa ako výživné maloletému dieťaťu vyplácala pevná alebo pohyblivá suma, pričom stanoví základ pre výpočet výšky výživného. Súdy väčšinou nariaďujú vyplácanie výživného v mesačných platbách.

Do konca roka 2021 závisela výška minimálneho výživného od minimálnej mzdy. Mesačné výživné na jedno dieťa nesmelo byť nižšie ako polovica minimálnej mesačnej mzdy stanovenej estónskou vládou (minimálne výživné bolo teda 250 EUR na dieťa v roku 2018, 270 EUR v roku 2019 a 292 EUR v rokoch 2020 a 2021).

Od 1. januára 2022 už výška minimálneho výživného nezávisí od platnej minimálnej mzdy. Výšku výživného určuje súd podľa potrieb dieťaťa, finančných možností rodičov, poberaných dávok a počtu maloletých detí v rodine. Suma použitá ako základ predstavuje polovicu priemerných mesačných nákladov na výživu dieťaťa (základná výška výživného je 209,20 EUR, pričom sa každoročne upravuje k 1. aprílu vzhľadom na zmenu indexu spotrebiteľských cien za predchádzajúci rok).

Výška výživného sa určuje s prihliadnutím na tieto okolnosti: Príjem rodiča, ktorý je povinný platiť výživné. Spravidla sa k základnej výške pripočítavajú 3 % priemernej mesačnej hrubej mzdy v Estónsku za predchádzajúci kalendárny rok. Suma, ktorá sa má pripočítať, sa k 1. aprílu každoročne prepočítava. Počet detí poberajúcich výživné v jednej rodine. Vzhľadom na skutočnosť, že výchova viacerých detí naraz môže mať za následok mierne úspory nákladov (opätovné používanie nábytku, oblečenia, hračiek atď.), sa výška výživného od druhého dieťaťa znižuje o 15 % v porovnaní s výškou výživného na prvé dieťa. Výška výživného sa neznižuje v prípade narodenia viacerých detí naraz alebo v prípade, že je medzi deťmi väčší ako trojročný rozdiel.

Rodinné prídavky. Pri určovaní výšky výživného sa zohľadňuje prídavok na dieťa a v súlade so znením zákona o rodinnom práve (perekonnaseadus), ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2023, polovica prídavkov v rodinách s veľkým počtom detí. Ak tieto prídavky poberá osoba žiadajúca o výživné, z výšky výživného na každé dieťa sa polovica prídavkov odpočíta. Ak však tieto prídavky poberá osoba platiaca výživné, táto suma sa jej pripočíta k výživnému. Pri vydávaní rozhodnutia o výživnom sa prídavky v rodinách s veľkým počtom detí takisto vypočítajú v súlade so zmenou, a to aj v prípade, že sa nevyplácajú len na spoločné deti tých istých manželov. Preto v prípade zmiešanej rodiny s dvoma deťmi z predchádzajúceho vzťahu, pričom rodič má viac detí z nového vzťahu, v dôsledku čoho má rodina nárok na prídavky v rodinách s veľkým počtom detí, sa pri výpočte výživného zohľadňuje polovica týchto prídavkov. Táto polovica sa rovnomerne rozdelí medzi rodiča, ktorý žiada o výživné, a rodiča, ktorý platí výživné, a ďalej sa vydelí celkovým počtom detí v rodine, na ktoré sa rodine vyplácajú prídavky v rodinách s veľkým počtom detí.

Striedavé bydlisko dieťaťa. Ak dieťa býva s rodičom, ktorý platí výživné, priemerne aspoň sedem dvadsaťštyrihodinových období mesačne v priebehu roka, výška výživného sa zníži primerane k času strávenému s rodičom, ktorý je povinný platiť výživné. Čiže ak dieťa býva s každým rodičom rovnaké časové obdobie, o výživné možno žiadať len z dôvodu závažnejších potrieb dieťaťa, značného rozdielu medzi príjmom rodičov alebo nerovnomerného rozdelenia nákladov na dieťa medzi rodičov.

Podrobnejšie informácie a kalkulačka výživného sa nachádzajú tu.

Výšky stanovené rozhodnutiami súdu do 1. januára 2022 sa automaticky neznížia. Ak je na základe rozhodnutia súdu rodič povinný platiť výživné na maloleté dieťa na súčasnej minimálnej úrovni alebo na úrovni polovice minimálnej mesačnej mzdy, uvedená suma bude „zmrazená“ na úrovni roka 2021 (t. j. 292 EUR mesačne) a v dôsledku toho sa už v prípade ďalšieho rastu minimálnej mzdy nezvýši.

Ak je podľa súdneho rozhodnutia vydaného pred 1. februárom 2023 rodič povinný platiť maloletému dieťaťu pohyblivú sumu výživného a výška výživného závisí od kolísania výšky prídavkov v rodinách s veľkým počtom detí, výška výživného určená na základe súdneho rozhodnutia sa vypočíta na základe článku 101 ods. 5 znenia zákona o rodinnom práve, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2023.

Výšku minimálneho výživného môže zvýšiť a v prípade oprávneného dôvodu aj znížiť súd. Minimálne výživné vypočítané na základe vzorca stanoveného v zákone sa môže zvýšiť na základe:

  • skutočných potrieb dieťaťa,
  • príjmu každého rodiča,
  • skutočného rozdelenia nákladov na dieťa medzi rodičov.

Ak je príjem rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, vyšší ako priemer, základná výška výživného sa môže zvýšiť napríklad o 3 % skutočného príjmu rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, a nie priemernej mesačnej hrubej mzdy. Výživné možno znížiť iba z oprávneného dôvodu. Oprávneným dôvodom môže byť napríklad neschopnosť rodiča pracovať alebo situácia, ak má rodič iné dieťa, ktoré by bolo finančne menej zabezpečené ako dieťa poberajúce výživné v prípade nariadenia minimálneho výživného.

Ak sa zmení výška výživného, táto zmena zvyčajne nadobudne účinnosť od dátumu prijatia rozhodnutia – nemožno teda zmeniť výšku dosiaľ nevyplatených súm výživného.

Osoba povinná uhrádzať výživné môže požiadať o možnosť platiť výživné nejakým iným spôsobom, ak je na to oprávnený dôvod. Rodičia sa môžu navzájom dohodnúť na podrobných pravidlách plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a určiť, ako a v akých intervaloch sa výživné bude platiť.

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Výživné sa vo všeobecnosti vypláca ako pravidelná peňažná suma. Osoba povinná plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu môže požiadať o možnosť poskytovať výživné nejakým iným spôsobom, pokiaľ na to má oprávnený dôvod. Výživné sa vypláca vo forme dávky od rodiča maloletého dieťaťa, najmä ak rodič nežije s dieťaťom alebo ak sa nepodieľa na jeho výchove. Výživné sa platí vopred za každý kalendárny mesiac. Hoci príjemcom výživného je dieťa, výživné sa vo všeobecnosti musí vyplácať druhému rodičovi. Výživné sa môže vyplácať priamo dieťaťu, ak sa tak rodičia dohodli alebo tak rozhodol súd.

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Ak rozhodnutie súdu nariaďujúce výživné nadobudlo právoplatnosť alebo ak je okamžite vykonateľné, ale druhý rodič ho neplní, je potrebné obrátiť sa na súdneho exekútora. Ak osoba povinná uhrádzať výživné v požadovanej lehote nevykoná platby uvedené v rozhodnutí, súdny exekútor na základe návrhu osoby, ktorá vykonala úkony na začatie konania, zariadi zhabanie majetku osoby povinnej uhrádzať výživné. Zhabanie majetku dlžníka si vyžaduje, aby bolo súdnemu exekútorovi poskytnuté rozhodnutie súdu spolu s návrhom na jeho výkon. V návrhu na výkon rozhodnutia je nutné uviesť informácie o dlžníkovi a jeho majetku (bydlisko, kontaktné údaje, známe informácie o majetku). Ak si navrhovateľ želá, aby súdny exekútor využil všetky možnosti na získanie dlžného výživného stanovené v právnych predpisoch, v návrhu na výkon rozhodnutia je nutné uviesť, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na vyplatenie zo zapísaného nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku a pohľadávok dlžníka. V rámci výkonu rozhodnutia má výživné na maloleté dieťa prednosť pred inými pohľadávkami a na uspokojenie pohľadávky na výživné možno zhabať väčšie množstvo majetku a súdnym rozhodnutím pozastaviť na neurčité obdobie tieto práva a platnosť týchto oprávnení: loveckého lístka, vodičského preukazu, zbrojného preukazu a povolenia na nákup zbraní, oprávnenia na riadenie rekreačných plavidiel a vodných skútrov, rybárskeho lístka.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

Osoby sú oslobodené od vyživovacej povinnosti, ak s ohľadom na svoje ďalšie povinnosti a majetkové pomery nie sú schopné platiť výživné inej osobe bez toho, aby ohrozili svoje vlastné zvyčajné živobytie. Rodičia však nie sú oslobodení od vyživovacej povinnosti v súvislosti s vlastnými maloletými deťmi. Súd takisto môže oslobodiť osobu povinnú uhrádzať výživné (dlžníka) od vyživovacej povinnosti, skrátiť lehotu na plnenie povinnosti alebo znížiť výživné, ak je mimoriadne nespravodlivé požadovať plnenie povinnosti, napríklad ak sa osoba oprávnená na výživné dostala do situácie, keď potrebuje pomoc, pre svoje vlastné nerozumné činy.

Náhrada škody v dôsledku neplatenia výživného a neplnenia vyživovacej povinnosti sa môže žiadať spätne za maximálne jeden rok pred podaním návrhu na vyplácanie výživného na súde. Premlčacia lehota pre platenie výživného v rámci vyživovacej povinnosti je desať rokov pre každú jednotlivú povinnosť. Premlčacia lehota sa začína na konci kalendárneho roka, v ktorom sa pohľadávka zodpovedajúca povinnosti stane splatnou. Vyživovacia povinnosť je osobná povinnosť, ktorá sa končí smrťou oprávnenej osoby alebo osoby povinnej uhrádzať výživné. Výnimky sa uplatňujú v prípade preddavkov a vyrovnávacích súm.

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

V prípade cezhraničných sporov týkajúcich sa výživného môže poskytnúť pomoc ústredný orgán, t. j. Útvar pre medzinárodnú justičnú spoluprácu (rahvusvahelise justiitskoostöö talitus) na oddelení pre trestnoprávnu politiku (kriminaalpoliitika osakond) ministerstva spravodlivosti (Justiitsministeerium).

Pri podávaní návrhu na určenie výživného na súde možno požiadať o štátnu právnu pomoc. Neexistujú žiadne osobitné organizácie ani orgány poskytujúce pomoc v prípade vnútroštátnych pohľadávok na výživné.

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

Od 1. januára 2017 má rodič vychovávajúci dieťa právo požiadať o štátne výživné na obdobie trvania súdneho a vykonávacieho konania, ktoré poskytuje úrad sociálneho zabezpečenia (Sotsiaalkindlustusamet). Toto výživné je dočasná pomoc od štátu pre rodiča, ktorý sám vychováva a živí dieťa. Štát platí výživné v mene rodiča, ktorý neplatí výživné, pričom od neho neskôr vymáha peniaze. Podmienkou na poberanie štátneho výživného je, že dotknutá osoba musí podať na súd návrh na vyplácanie výživného, a to buď v rámci zrýchleného konania o platobnom rozkaze, alebo vo forme žaloby.

Výživné zaručuje dieťaťu sumu do výšky 100 EUR mesačne.

Ďalšie informácie o žiadosti o túto dávku nájdete tu.

14 Ak som v tomto členskom štáte a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v tomto členskom štáte poskytnúť pomoc?

Pomoc v súvislosti s nadobudnutím výživného podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 možno získať od Útvaru pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na ministerstve spravodlivosti.

Ak chce osoba požiadať o výživné v inej krajine, musí podať žiadosť o začatie konania vo veci výživného Útvaru pre medzinárodnú justičnú spoluprácu estónskeho Ministerstva spravodlivosti a príslušnému orgánu druhej krajiny. K žiadosti je nutné priložiť kópiu rodného listu dieťaťa (detí) alebo rozhodnutia súdu, ktorým sa stanovuje otcovstvo. Ak otcovstvo nebolo stanovené, musí to byť uvedené v žiadosti zaslanej druhej krajine.

Tlačivo žiadosti je k dispozícii tu.

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Útvar pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na estónskom ministerstve spravodlivosti možno kontaktovať telefonicky na čísle +372 6208183 a +372 7153443 alebo e-mailom na adrese central.authority@just.eekeskasutus@just.ee.

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v tomto členskom štáte:

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Žiadateľ s pobytom v inej krajine svoju pohľadávku najlepšie uplatní tak, že sa obráti na príslušný orgán v krajine pobytu a tento orgán následne kontaktuje ústredný orgán na estónskom ministerstve spravodlivosti.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

Pozri odpoveď na otázku č. 14.1.

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Európska únia ratifikovala Haagsky protokol z roku 2007. Estónsko je jej členským štátom od 1. mája 2004.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

Pozri odpoveď na otázku č. 16.

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

V cezhraničných veciach v rámci Európskej únie týkajúcich sa žiadostí o výživné je podľa uvedeného nariadenia k dispozícii štátna právna pomoc a štátna procesná pomoc. Tým je zaistené, aby príslušná osoba bola v konaní zastúpená osobou so zodpovedajúcimi právnymi poznatkami a aby mala prístup k spravodlivosti prostredníctvom pokrytia trov konania. V pravidlách pre štátnu právnu pomoc a procesnú pomoc sa uvádza, že sa uplatňuje vnútroštátne právo, pokiaľ sa v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 nestanovuje inak.

Záruky, ktoré platia pre osoby s pobytom v Estónsku, v zásade platia aj pre osoby žijúce v iných členských štátoch EÚ. V prípade cezhraničných vecí týkajúcich sa výživného poskytuje právnu pomoc a poradenstvo, ako aj štátnu právnu pomoc a procesnú pomoc ústredný orgán, t. j. Útvar pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na ministerstve spravodlivosti, a to v súlade s nariadením Rady (ES) č. 4/2009, a v súvislosti s časťami, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie, na základe vnútroštátneho práva.

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Na účely cezhraničnej justičnej spolupráce bol zriadený ústredný orgán – Útvar pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na ministerstve spravodlivosti. Pomoc v súvislosti s nadobudnutím výživného podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 možno získať od Útvaru pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na ministerstve spravodlivosti, ktorý vedie konania týkajúce sa medzinárodných žiadostí o právnu pomoc.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 19/01/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.