

Informácie podľa oblasti
Vyživovacia povinnosť je podľa estónskej ústavy povinnosť rodiny zabezpečiť svojich členov, ktorí potrebujú pomoc.
Výživné je suma, ktorej vyplácanie nariaďuje súd, a to väčšinou v pravidelných intervaloch a v peňažnej forme. Na žiadosť oprávnenej osoby môže súd v niektorých prípadoch nariadiť splnenie vyživovacej povinnosti vyplatením jednorazovej sumy. Osoba povinná uhrádzať výživné na maloleté dieťa môže požiadať o možnosť plniť vyživovaciu povinnosť nepeňažným spôsobom, pokiaľ na to má oprávnený dôvod.
Vo všeobecnosti platí, že vyživovaciu povinnosť voči osobe, ktorá potrebuje pomoc, majú predkovia a potomkovia danej osoby prvého a druhého stupňa – inými slovami, dospelé dieťa, rodič a starý rodič sú povinní navzájom sa zabezpečiť. Manželia sú takisto povinní spoločne vyživovať svoju rodinu prostredníctvom svojej práce a majetku, čo zahŕňa činnosti smerujúce k pokrytiu nákladov na spoločnú domácnosť a k uspokojeniu zvyčajných a mimoriadnych potrieb oboch manželov a ich detí. Povinnosť platiť výživné osobe, ktorá potrebuje pomoc, sa môže vzťahovať aj na rozvedeného manžela alebo osobu, s ktorou daná osoba nevstúpila do manželstva, ale má s ňou dieťa.
Výživné sa vypláca vo forme dávky od rodiča maloletého dieťaťa, najmä ak rodič nežije s dieťaťom alebo ak sa nepodieľa na jeho výchove. Rozvedený manžel osoby, ktorá potrebuje pomoc, je povinný platiť výživné predovšetkým v prípade, ak táto osoba po rozvode nie je vzhľadom na povinnosť starať sa o dieťa schopná zabezpečiť si živobytie alebo ak potrebuje pomoc vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav. Osoba, ktorá má dieťa s osobou, ktorá potrebuje pomoc, je povinná platiť výživné počas dvanástich týždňov od narodenia dieťaťa, ako aj neskôr, ak táto osoba potrebuje pomoc v dôsledku zdravotných problémov spôsobených výchovou dieťaťa, tehotenstvom alebo pôrodom.
Vek plnoletosti je 18 rokov a osoba mladšia ako 18 rokov je maloleté dieťa. Maloleté dieťa je oprávnené na výživné, pričom povinnosť zabezpečiť dieťa majú najmä jeho rodičia, a to rovným dielom. Dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť a pokračuje v štúdiu na základnej škole, strednej škole alebo v inštitúcii odborného vzdelávania, alebo študuje na vysokej škole, je takisto oprávnené na výživné, ale len dovtedy, kým nedosiahne vek 21 rokov.
Plnoleté dieťa sa musí vo vlastnom mene znova obrátiť na súd, ak si želá, aby sa mu výživné vyplácalo aj po dosiahnutí plnoletosti, pokiaľ sa vyživovacia povinnosť prestala plniť na základe predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.
Ostatní predkovia alebo potomkovia, ktorí nie sú schopní zabezpečiť si živobytie, majú nárok na výživné, ak sa stanoví, že potrebujú pomoc.
Rodič maloletého dieťaťa môže byť povinný plniť vyživovaciu povinnosť. Ak rodič neplatí výživné dobrovoľne, možno podať na súde návrh na vyplácanie výživného. Ak chce osoba požiadať o výživné, musí na súde podať návrh na zrýchlené konanie o platobnom rozkaze v súvislosti s výživným na dieťa alebo žalobu (návrh na určenie výživného). Pri podávaní návrhu na určenie výživného na maloleté dieťa a návrhu na zrýchlené konanie o platobnom rozkaze v súvislosti s výživným na maloleté dieťa sa neplatí žiadny súdny poplatok.
Zrýchlené konanie o platobnom rozkaze je zjednodušený postup, v ktorom vyplácanie výživného možno nariadiť iba v prípade, že výživné sa žiada na maloleté dieťa, ak je meno rodiča, ktorý je povinný uhrádzať výživné, uvedené na rodnom liste dieťaťa, ak výživné neprekročí 1,5-násobok minimálneho mesačného výživného (pozri otázku č. 8) a ak druhý rodič nespochybní vyplácanie výživného. Ak nie sú splnené podmienky na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, v záujme získania výživného je nutné podať žalobu na súde v mieste pobytu dieťaťa.
Ďalšie podrobnosti o zrýchlenom konaní o platobnom rozkaze v prípade žiadosti o výživné na dieťa sú dostupné tu. Tlačivo návrhu na určenie výživného na dieťa je k dispozícii tu.
Na výživné sú oprávnené maloleté deti. Keďže maloleté deti majú obmedzenú spôsobilosť právne konať, žalobu podá na súde v mene dieťaťa rodič, ktorý je zákonným zástupcom dieťaťa – teda rodič, ktorý zákonne vykonáva rodičovské práva a povinnosti. Ak bol dieťaťu pridelený zákonný poručník, návrh podáva poručník dieťaťa pôsobiaci ako zákonný zástupca dieťaťa.
Dospelá osoba so spôsobilosťou právne konať podáva návrh na priznanie výživného samostatne.
Ak sa na súd podá návrh s cieľom prinútiť rodiča, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd sa touto vecou zaoberá ako vecou týkajúcou sa výživného. Žaloba vo veci výživného sa musí predložiť na súde v mieste pobytu dieťaťa. Ak dieťa nemá pobyt v Estónsku, návrh sa podáva podľa miesta pobytu odporcu. Ak odporca nemá pobyt v Estónsku, návrh sa podáva podľa miesta pobytu navrhovateľa.
O výživné možno žiadať aj v zrýchlenom konaní o platobnom rozkaze (pozri odpoveď na otázku č. 3).
Ak sa má na súde konať vo veci výživného na dieťa, je nutné podať návrh (žalobu), pričom nie je nevyhnutne potrebná odborná právna pomoc ani služby sprostredkovateľa. Súd nariadi vyplácanie výživného odo dňa podania návrhu. Na jeho základe však môže súd nariadiť aj spätné vyplatenie výživného až za jeden rok pred podaním návrhu.
Tlačivo návrhu na určenie výživného na dieťa je k dispozícii tu.
Za podanie návrhu na výkon vyživovacej povinnosti v súvislosti s maloletým dieťaťom ani za preskúmanie návrhu na uplatnenie zrýchleného konania o platobnom rozkaze v súvislosti s výživným na dieťa sa neplatí žiadny súdny poplatok.
Existuje možnosť požiadať o štátnu právnu pomoc alebo procesnú pomoc na pokrytie trov konania.
V prípade využitia štátnej právnej pomoci pridelí Estónska advokátska komora danej osobe advokáta. Úlohou advokáta je zastupovať osobu v konaní a poskytovať jej poradenstvo. Štátna právna pomoc je k dispozícii osobám, ktoré vzhľadom na svoju finančnú situáciu nie sú schopné platiť za odborné právne služby v čase, keď potrebujú právnu pomoc, alebo ich môžu uhrádzať len čiastočne alebo v splátkach. Takisto môže ísť o osoby, ktoré by kvôli svojej finančnej situácii neboli po zaplatení za právne služby schopné zabezpečiť si živobytie. Poskytnutie štátnej právnej pomoci nezbavuje osobu povinnosti znášať iné trovy konania.
Podrobnejšie informácie týkajúce sa štátnej právnej pomoci sú dostupné tu.
Žiadosti o štátnu procesnú pomoc na pokrytie procesných trov môžu podávať osoby, ktoré nie sú schopné uhradiť tieto trovy vzhľadom na svoju finančnú situáciu alebo ktoré sú schopné uhradiť ich len čiastočne alebo v splátkach. Musí existovať aj dostatočný dôvod predpokladať, že plánovaná účasť na konaní bude úspešná.
Tlačivo žiadosti o procesnú pomoc pre fyzické osoby a oznámenie o osobnej a finančnej situácii žiadateľa a rodinných príslušníkov sú k dispozícii tu.
Súd môže nariadiť, aby sa ako výživné maloletému dieťaťu vyplácala pevná alebo pohyblivá suma, pričom stanoví základ pre výpočet výšky výživného. Súdy väčšinou nariaďujú vyplácanie výživného v mesačných platbách. Mesačné výživné na jedno dieťa však nesmie byť nižšie ako polovica minimálnej mesačnej mzdy stanovenej estónskou vládou (250 EUR na dieťa v roku 2018, 270 EUR v roku 2019 a 292 EUR v roku 2020). Súd však môže znížiť výživné na sumu nižšiu ako minimálna mesačná mzda stanovená vládou, ak je na to oprávnený dôvod. Oprávnené dôvody môžu v tomto prípade zahŕňať neschopnosť rodiča pracovať alebo situáciu, keď osoba povinná uhrádzať výživné vyživuje iné závislé osoby.
Osoba povinná uhrádzať výživné môže požiadať o možnosť platiť výživné nejakým iným spôsobom, ak je na to oprávnený dôvod. Rodičia sa môžu navzájom dohodnúť na podrobných pravidlách plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a určiť, ako a v akých intervaloch sa výživné bude platiť.
Rozsah výživného sa stanovuje na základe potrieb a zvyčajného životného štýlu dieťaťa. Zvyčajný životný štýl dieťaťa závisí od finančných prostriedkov rodičov. Ak sa zmenia dôvody vyplácania výživného, ktorýkoľvek z účastníkov môže podať na súd návrh na zvýšenie alebo zníženie výživného.
Ak sa zmena schváli, výšku výživného možno väčšinou zmeniť od dátumu prijatia rozhodnutia – nemožno teda zmeniť výšku dosiaľ nevyplatených súm výživného.
V Estónsku sa výška výživného automaticky zmení, ak je výživné nariadené rozhodnutím súdu viazané na minimálnu mesačnú mzdu stanovenú vládou a ak sa toto minimum zmení. Výšku minimálnej mesačnej mzdy možno nájsť tu.
Výživné sa vo všeobecnosti vypláca ako pravidelná peňažná suma. Osoba povinná plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu môže požiadať o možnosť poskytovať výživné nejakým iným spôsobom, pokiaľ na to má oprávnený dôvod. Výživné sa vypláca vo forme dávky od rodiča maloletého dieťaťa, najmä ak rodič nežije s dieťaťom alebo ak sa nepodieľa na jeho výchove. Výživné sa platí vopred za každý kalendárny mesiac. Hoci je príjemcom výživného dieťa, výživné sa vo všeobecnosti musí vyplácať druhému rodičovi. Výživné sa môže vyplácať priamo dieťaťu, ak sa tak rodičia dohodli alebo tak rozhodol súd.
Ak rozhodnutie súdu nariaďujúce výživné nadobudlo právoplatnosť alebo ak je okamžite vykonateľné, ale druhý rodič ho neplní, je potrebné obrátiť sa na súdneho exekútora. Ak osoba povinná uhrádzať výživné v požadovanej lehote nevykoná platby uvedené v rozhodnutí, súdny exekútor na základe návrhu osoby, ktorá vykonala úkony na začatie konania, zariadi zhabanie majetku osoby povinnej uhrádzať výživné. Zhabanie majetku dlžníka si vyžaduje, aby bolo súdnemu exekútorovi poskytnuté rozhodnutie súdu spolu s návrhom na jeho výkon. V návrhu na výkon rozhodnutia je nutné uviesť informácie o dlžníkovi a jeho majetku (bydlisko, kontaktné údaje, známe informácie o majetku). Ak si navrhovateľ želá, aby súdny exekútor využil všetky možnosti na získanie dlžného výživného stanovené v právnych predpisoch, v návrhu na výkon rozhodnutia je nutné uviesť, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na vyplatenie zo zapísaného nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku a pohľadávok dlžníka. V rámci výkonu rozhodnutia má výživné na maloleté dieťa prednosť pred inými pohľadávkami a na uspokojenie pohľadávky na výživné možno zhabať väčšie množstvo majetku a súdnym rozhodnutím pozastaviť na neurčitú dobu tieto práva a platnosť týchto oprávnení: lovecký lístok, vodičský preukaz, zbrojný preukaz a povolenie na nákup zbraní, oprávnenie na riadenie rekreačných plavidiel a vodných skútrov, rybársky lístok.
Osoby sú oslobodené od vyživovacej povinnosti, ak s ohľadom na svoje ďalšie povinnosti a majetkové pomery nie sú schopné platiť výživné inej osobe bez toho, aby ohrozili svoje vlastné zvyčajné živobytie. Rodičia však nie sú oslobodení od vyživovacej povinnosti v súvislosti s vlastnými maloletými deťmi. Súd takisto môže oslobodiť osobu povinnú uhrádzať výživné (dlžníka) od vyživovacej povinnosti, skrátiť obdobie plnenia povinnosti alebo znížiť výživné, ak je mimoriadne nespravodlivé požadovať plnenie povinnosti, napríklad ak sa osoba oprávnená na výživné dostala do situácie, keď potrebuje pomoc, pre svoje vlastné nerozumné činy.
Náhrada škody v dôsledku neplatenia výživného a neplnenia vyživovacej povinnosti sa môže žiadať spätne za maximálne jeden rok pred podaním návrhu na vyplácanie výživného na súde. Premlčacia lehota pre platenie výživného v rámci vyživovacej povinnosti je desať rokov pre každú jednotlivú povinnosť. Premlčacia lehota sa začína na konci kalendárneho roka, v ktorom sa pohľadávka zodpovedajúca povinnosti stane splatnou. Vyživovacia povinnosť je osobná povinnosť, ktorá sa končí smrťou oprávnenej osoby alebo osoby povinnej uhrádzať výživné. Výnimky sa uplatňujú v prípade preddavkov a vyrovnávacích súm.
V prípade cezhraničných sporov týkajúcich sa výživného môže poskytnúť pomoc ústredný orgán, t. j. Útvar pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na oddelení Ministerstva spravodlivosti pre trestnoprávnu politiku.
Pri podávaní návrhu na určenie výživného na súde možno požiadať o štátnu právnu pomoc. Neexistujú žiadne osobitné organizácie ani orgány poskytujúce pomoc v prípade vnútroštátnych pohľadávok na výživné.
Od 1. januára 2017 má rodič vychovávajúci dieťa právo požiadať o štátne výživné vyplácané počas súdneho a vykonávacieho konania, ktoré poskytuje úrad sociálneho zabezpečenia (Sotsiaalkindlustusamet). Toto výživné je dočasná pomoc od štátu pre rodiča, ktorý sám vychováva a živí dieťa. Štát platí výživné v mene rodiča, ktorý neplatí výživné, pričom od neho neskôr vymáha peniaze. Podmienkou na získanie štátneho výživného je, že dotknutá osoba musí podať na súd návrh na vyplácanie výživného, a to buď v rámci zrýchleného konania o platobnom rozkaze, alebo vo forme žaloby.
Výživné zaručuje dieťaťu maximálne 100 EUR mesačne.
Ďalšie informácie o žiadosti o túto dávku nájdete tu.
Pomoc v súvislosti s nadobudnutím výživného podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 možno získať od Útvaru pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na Ministerstve spravodlivosti.
Ak chce osoba požiadať o výživné v inej krajine, musí podať žiadosť o začatie konania vo veci výživného Útvaru pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na estónskom Ministerstve spravodlivosti a príslušnému orgánu druhej krajiny. K žiadosti je nutné priložiť kópiu rodného listu dieťaťa (detí) alebo rozhodnutia súdu, ktorým sa stanovuje otcovstvo. Ak otcovstvo nebolo stanovené, musí to byť uvedené v žiadosti zaslanej druhej krajine.
Tlačivo žiadosti je k dispozícii tu.
Útvar pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na estónskom Ministerstve spravodlivosti možno kontaktovať telefonicky na číslach +372 6 208 183 a +372 7 153 443 alebo e-mailom na adrese central.authority@just.ee a keskasutus@just.ee.
Žiadateľ s pobytom v inej krajine svoju pohľadávku najlepšie uplatní tak, že sa obráti na príslušný orgán v krajine pobytu, ktorý následne kontaktuje ústredný orgán na estónskom Ministerstve spravodlivosti.
Pozri odpoveď na otázku č. 14.1.
Európska únia ratifikovala Haagsky protokol z roku 2007. Estónsko je jej členským štátom od 1. 5. 2004.
Pozri odpoveď na otázku č. 16.
V cezhraničných veciach v rámci Európskej únie týkajúcich sa žiadostí o výživné je podľa uvedeného nariadenia k dispozícii štátna právna pomoc a štátna procesná pomoc. Tým je zaistené, aby príslušná osoba bola v konaní zastúpená osobou so zodpovedajúcimi právnymi poznatkami a aby mala prístup k spravodlivosti prostredníctvom pokrytia trov konania. V pravidlách upravujúcich štátnu právnu pomoc a procesnú pomoc sa uvádza, že sa uplatňuje vnútroštátne právo, pokiaľ v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 nie je stanovené inak.
Záruky, ktoré platia pre osoby s pobytom v Estónsku, v zásade platia aj pre osoby žijúce v iných členských štátoch EÚ. V prípade cezhraničných vecí týkajúcich sa výživného poskytuje právnu pomoc a poradenstvo, ako aj štátnu právnu pomoc a procesnú pomoc ústredný orgán, t. j. Útvar pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na Ministerstve spravodlivosti, a to v súlade s nariadením Rady (ES) č. 4/2009 a – v súvislosti s časťami, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie –, na základe vnútroštátneho práva.
Na účely cezhraničnej justičnej spolupráce bol zriadený ústredný orgán – Útvar pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na Ministerstve spravodlivosti. Pomoc v súvislosti s nadobudnutím výživného podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 možno získať od Útvaru pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na Ministerstve spravodlivosti, ktorý vedie konania týkajúce sa medzinárodných žiadostí o právnu pomoc.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.