

Informácie podľa oblasti
Vyživovacia povinnosť je povinnosť, ktorú zákon ukladá osobe disponujúcej príslušnými prostriedkami, aby zabezpečila potreby inej osoby, s ktorou ju spája pokrvný alebo nepokrvný príbuzenský vzťah. Výživné sa teda môže vyplácať rôznym osobám, najmä:
Pravidlo, podľa ktorého „výživné nie je určené na uspokojovanie minulých nárokov“ znamená, že výživné je určené na zabezpečenie súčasných a budúcich potrieb, nie na úhradu výdavkov v minulosti. Toto pravidlo je právnou domnienkou (prezumpciou), ktorú možno vyvrátiť tak, že osoba oprávnená na výživné predloží dôkaz buď o tom, že sa musela zadlžiť, aby sa mohla uživiť, alebo o tom, že nezostala nečinná alebo že nemohla konať.
Výživné sa nemôže započítať, pokiaľ pohľadávka, voči ktorej sa má výživné započítať, nie je takisto pohľadávkou na výživnom.
Pokiaľ ide o spoločný výkon rodičovských práv a povinností, každý z rodičov bez ohľadu na to, či je zosobášený alebo nezosobášený, odlúčený alebo rozvedený, má povinnosť prispievať na výživu a výchovu detí primerane k svojim zdrojom, zdrojom druhého rodiča a k potrebám dieťaťa. V prípade rozvodu alebo rozluky, v rámci ktorých rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne alebo nie spoločne, musia rodičia naďalej spoločne prispievať na náklady na výživu a výchovu dieťaťa, pokiaľ sa v rozsudku nestanovuje inak. Tento príspevok má formu výživného a nezaniká automaticky po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. Môže sa vyplácať priamo plnoletému dieťaťu a môže sa prehodnotiť v závislosti od potrieb dieťaťa a od vývoja zdrojov a výdavkov každého z rodičov.
Sudca v rodinných veciach (juge aux affaires familiales) na okresných súdoch je sudca príslušný najmä vo veci výživného, vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a vo veci rozvodu a rozluky.
Navrhovateľ výživného musí návrh na určenie výživného predložiť sudcovi v rodinných veciach. Ak je návrh na určenie výživného súčasťou rozvodového konania alebo konania o rozluke, sudca v rodinných veciach, ktorý rozhoduje o návrhu na rozvod alebo rozluku, rozhoduje aj o návrhu na určenie výživného.
V prípadoch poručníctva (tutelle) alebo opatrovníctva (curatelle) môže poručník (tuteur) alebo opatrovník (curateur) podať návrh v mene rodiča alebo maloletého dieťaťa.
Rodič alebo rodičia vykonávajúci rodičovské práva a povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu môžu podať návrh v jeho mene.
Maloleté dieťa nemá právnu subjektivitu a nie je spôsobilé podať návrh samostatne, pokiaľ nie je maloletou osobou schopnou samostatne vyjadriť svoj názor za podmienok stanovených v článku 1007-50 nového občianskeho súdneho poriadku. V tomto rámci maloletá osoba schopná samostatne vyjadriť svoj názor môže prostredníctvom žiadosti podanej na okresný súd predložiť sudcovi v rodinných veciach návrh na zmenu vo výkone rodičovských práv a povinností alebo vo výkone práva styku alebo práva na ubytovanie. V tomto prípade súd uznesením vymenuje advokáta maloletej osoby v lehote pätnásť dní.
Miestne príslušným okresným súdom je:
V prípade spoločného návrhu je príslušný súd v mieste bydliska jednej alebo druhej strany podľa ich výberu.
Keď sa však spor týka výlučne výživného medzi manželmi, príspevku na výživu a výchovu dieťaťa, uspokojovania potrieb rodiny alebo naliehavých a predbežných opatrení v prípade zániku registrovaného partnerstva, príslušným súdom môže byť súd miesta bydliska manžela alebo bývalého oprávneného partnera alebo rodiča, ktorý má hlavnú zodpovednosť za deti, a to aj plnoleté.
Miestna príslušnosť sa určuje podľa bydliska v deň podania návrhu alebo v prípade rozvodu v deň podania pôvodného návrhu.
Ak je návrh na určenie výživného súčasťou rozvodového konania, príslušným súdom je súd, na ktorý bol podaný návrh na rozvod.
Navrhovateľ sa môže obrátiť na sudcu v rodinných veciach prostredníctvom návrhu podaného na okresný súd. Tento návrh sa podáva na podateľni okresného súdu, ktorá o ňom informuje odporcu. Strany sporu nemusia byť na súde zastupované advokátom, pokiaľ návrh na určenie výživného nie je súčasťou rozvodového konania na základe trvalého rozvrátenia vzťahu alebo konania o rozluke. V takýchto prípadoch je zastupovanie advokátom na súde povinné.
Navrhovateľ musí v každom prípade predložiť sudcovi všetky dokumenty dokazujúce jeho potreby. Ide napríklad o potvrdenie o príjme, potvrdenie o nezdaniteľnosti, potvrdenie o nezamestnanosti alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti, doklady o nájomnom, úveroch, nezaopatrených deťoch a nákladoch na výživu a výchovu atď.
Spomedzi nákladov, s ktorými treba počítať v prípade súdneho konania, je potrebné spomenúť súdne poplatky a iné trovy konania. Neúspešnej strane môže súd nariadiť celkovú alebo čiastočnú náhradu trov úspešnej strany. Môže byť nutné počítať aj s odmenou advokáta.
Osoby, ktorých príjmy sa pokladajú za nedostatočné podľa luxemburského práva, majú právo na právnu pomoc. Na tento účel musia vyplniť dotazník, ktorý je k dispozícii na centrálnom oddelení sociálnej pomoci, a zaslať ho územne príslušnému predsedovi advokátskej komory.
Ak predseda advokátskej komory prizná právnu pomoc, vzťahuje sa na všetky náklady súvisiace s konaniami, postupmi alebo úkonmi, pre ktoré bola priznaná. Zahŕňa napríklad súdne a registračné poplatky, odmeny úradníkov, odmeny a výdavky advokátov, súdnych vykonávateľov, notárov, znalcov, svedkov, prekladateľov a tlmočníkov, náklady na osvedčenia o cudzom práve (certificats de coutume), cestovné náklady, poplatky súvisiace s registráciou, hypotékami a bremenami, ako aj náklady na prípadné uverejnenie v tlači.
Počas konania a po rozhodnutí o rozvode alebo rozluke má výživné najčastejšie formu mesačných platieb. Môže mať však aj podobu jednorazovej platby, ktorá môže mať formu peňažného alebo vecného plnenia.
Pokiaľ ide o príspevok na výživu a výchovu dieťaťa, výživné môže nadobudnúť formu mesačnej platby výživného alebo celkovej či čiastočnej priamej úhrady nákladov vynaložených v prospech dieťaťa. Napokon môže byť výživné poskytnuté vo forme užívacieho práva alebo práva na bývanie.
Ak strana, ktorá má poskytovať výživné, preukáže, že nie je schopná platiť výživné, súd jej môže nariadiť, aby osobu, ktorej má platiť výživné, u seba ubytovala, zaistila jej stravu a starala sa o ňu.
Referenčná tarifná tabuľka neexistuje. Výška výživného sa vypočíta podľa zdrojov povinnej osoby a potrieb oprávnenej osoby.
V záujme prispôsobenia výživného zmenám životných nákladov môže sudca aj bez návrhu rozhodnúť, že výživné bude indexované podľa zákonnej úpravy.
V prípade zmeny okolností je možné výšku výživného upraviť, a to jeho zvýšením, znížením alebo dokonca zrušením, pokiaľ nebolo vyplatené vo forme jednorazovej platby v rámci rozvodu. Pokiaľ medzi stranami nedôjde k dohode, úpravu výživného nariadi súd.
Súd má takisto právo zmeniť výšku výživného, na ktorej sa strany dohodli. Toto právo sa uplatňuje nielen v prípade, že došlo k zmene danej situácie oprávnenej osoby a povinnej osoby, ale aj v prípade, že nedošlo k nijakej zmene, ak sudca uzná, že výška výživného je nedostatočná alebo nadmerná.
Doba poberania výživného priznaného manželovi v prípade rozvodu na základe trvalého rozvrátenia vzťahu nemôže prekročiť dobu trvania manželstva, okrem výnimočných okolností.
Počas konania a po rozhodnutí o rozvode alebo rozluke sa výživné vypláca oprávnenému manželovi.
Príspevok na výživu a výchovu dieťaťa vypláca jeden z rodičov buď druhému rodičovi, alebo osobe, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti. Keď dieťa dosiahne plnoletosť, sudca môže rozhodnúť (alebo rodičia sa môžu dohodnúť), že sa tento príspevok bude v plnej miere alebo sčasti vyplácať dieťaťu.
Oprávnená osoba má viaceré prostriedky, aby donútila nespolupracujúcu povinnú osobu zaplatiť výživné:
Občianskoprávne prostriedky:
Oprávnená osoba má viaceré možnosti:
Trestnoprávne prostriedky:
Oprávnená osoba môže podať trestné oznámenie z týchto dôvodov:
Uvedené sa týka vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim deťom, vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov a vyživovacej povinnosti adoptívnych rodičov voči adoptovaným deťom.
Trestnému stíhaniu za porušenie zákona predchádza úradne zaznamenaná výzva (interpellation), ktorú osobe povinnej na plnenie výživného odovzdá príslušník polície Luxemburského veľkovojvodstva. Ak nie je známe miesto pobytu osoby povinnej na plnenie výživného, výzva sa nevyžaduje.
Podľa článku 391b trestného zákonníka sa za rovnocenné takémuto rozhodnutiu považujú súdne rozhodnutia a dohody schválené súdom týkajúce sa povinnosti poskytovať platby, podporu alebo príspevky na uspokojovanie potrieb rodiny, ako aj určenie výživného obsiahnuté v dohodách uzavretých pred rozvodom dohodou.
Nedoplatky týkajúce sa trvalej a doživotnej renty a výživného sú premlčané po piatich rokoch.
Na návrh oprávnenej osoby môže Národný fond solidarity (Fonds national de solidarité) vymáhať akékoľvek výživné splatné manželovi, predkovi alebo potomkovi. Pri sumách, ktoré má vymôcť, fond vstupuje do práv a záruk, ktoré má oprávnená osoba z hľadiska vymáhania výživného. Keď sa povinnej osobe oznámia sumy, ktoré sú predmetom vymáhania, povinná osoba musí zaplatiť tieto sumy predsedovi Národného fondu solidarity.
Národný fond solidarity môže za určitých podmienok vyplácať výživné namiesto povinnej osoby. Žiadosť o platbu musí oprávnená osoba alebo jej zákonný zástupca predložiť predsedovi Národného fondu solidarity.
Túto žiadosť predseda alebo jeho splnomocnenec prijme, ak oprávnená osoba dokáže, že:
a) má zákonné bydlisko v krajine a ona sama alebo jej zákonný zástupca tam žije už päť rokov,
b) výživné je určené súdnym rozhodnutím vykonateľným v Luxemburskom veľkovojvodstve,
c) celkové alebo čiastočné vymáhanie výživného sa nedalo dosiahnuť efektívne opatreniami na výkon rozhodnutia podľa súkromného práva,
d) sa nachádza v zložitej ekonomickej situácii.
Aj keď podmienka uvedená v písmene c) nie je splnená, žiadosť je prijatá, ak sa použitie opatrení na výkon rozhodnutia javí ako neúspešné alebo ak má povinná osoba miesto pobytu v zahraničí. O prípadných sporoch rozhoduje zmierovací sudca (juge de paix) v mieste bydliska oprávnenej osoby. Návrhy sa podávajú do štyridsiatich dní od oznámenia rozhodnutia predsedu.
Oprávnené osoby majú zo zákona právo na právnu pomoc. Od prijatia žiadosti až do ukončenia platieb zo strany fondu oprávnená osoba nemôže proti povinnej osobe podniknúť žiadne kroky na vymoženie predmetného výživného.
Podľa Newyorského dohovoru z 20. júna 1956 a nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti sa môže navrhovateľ s miestom pobytu v Luxembursku, ak má povinná osoba miesto pobytu v zahraničí, obrátiť na generálneho prokurátora (Procureur Général d'Etat).
Generálny prokurátor v rámci svojej právomoci ako ústredný orgán postúpi návrh a priložené dokumenty ústrednému orgánu krajiny, v ktorej má miesto pobytu povinná osoba, aby tento ústredný orgán mohol pomôcť navrhovateľovi dosiahnuť vyplácanie splatného výživného.
Osoba oprávnená na výživné podáva návrh odosielajúcemu orgánu, teda generálnemu prokurátorovi, a používa pri tom rôzne formuláre podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.
Procureur Général d'Etat (Generálny prokurátor)
Cité Judiciaire
Bâtiment CR
L-2080 Luxembourg
Navrhovateľ, ktorý má miesto pobytu v inej krajine ako Luxembursko, sa musí obrátiť na ústredný orgán krajiny, v ktorej má miesto pobytu. Nemôže sa priamo obrátiť na luxemburskú organizáciu alebo správu.
Neuplatňuje sa.
Áno.
V prípade návrhov založených na nariadení EÚ je právna pomoc úplne bezplatná pre osoby oprávnené na výživné mladšie ako 21 rokov, a to bez ohľadu na ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov.
S cieľom umožniť ústrednému orgánu poskytovať pomoc určenú podľa článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti Luxembursko prijalo 3. augusta 2011 zákon o uplatňovaní tohto nariadenia EÚ, ako aj nariadenie veľkovojvodu, ktorým sa vykonávajú články 2 a 3 uvedeného zákona z 3. augusta 2011 (Mémorial A č. 175 z 12. augusta 2011).
Tieto zákonné ustanovenia umožňujú generálnemu prokurátorovi priamy prístup k určitým databázam.
Súvisiace odkazy:
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.