Výživné na rodinu

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

Švédske právo stanovuje vyživovaciu povinnosť voči deťom, manželom a rozvedeným manželom. Ustanovenia týkajúce sa vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa vzťahujú aj na registrovaných partnerov.

Deti

Rodičia sú zodpovední za primerané vyživovanie svojich detí s ohľadom na potreby dieťaťa a kombinované finančné možnosti rodičov. Rodič, ktorý nie je schopný prispievať na podporu svojho dieťaťa, nie je povinný vyživovať ho.

Rodič, ktorý nemá dieťa v starostlivosti ani s ním trvalo nežije, musí svoju vyživovaciu povinnosť plniť platením výživného. Výživné môže byť povinný platiť aj rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti spoločne s druhým rodičom. To platí vtedy, keď dieťa trvalo žije iba s druhým rodičom bez ohľadu na to, či je táto osoba slobodná alebo žije s novým partnerom.

Osoba, ktorá trvalo žije s dieťaťom inej osoby a s rodičom, ktorý má dieťa v starostlivosti, je tiež zodpovedná za vyživovanie tohto dieťaťa, ak sú tieto osoby manželmi alebo ak spolu majú dieťa/deti. Nevlastný rodič je však zodpovedný za vyživovanie len vtedy, keď dieťa nemôže získať výživné od druhého rodiča, teda nie od toho, s ktorým žije nevlastný rodič. Platby výživného sa stanovujú rozhodnutím súdu alebo dohodou.

Platí sa vopred za každý kalendárny mesiac. Súd však môže rozhodnúť aj o inom spôsobe platby, ak na to existujú osobitné dôvody.

Strany sa môžu dohodnúť aj na tom, že budúce výživné sa vyplatí ako jednorazová suma alebo za obdobia dlhšie ako tri mesiace. Taká dohoda je platná len v prípade, že je v písomnej forme a bola podpísaná v prítomnosti dvoch svedkov. Ak je dieťa mladšie ako 18 rokov, dohodu musí schváliť aj Výbor pre sociálne zabezpečenie (socialnämnd).

Ak je dieťa mladšie ako 18 rokov, výživné vo forme jednorazovej sumy sa musí zaplatiť Výboru pre sociálne zabezpečenie. Suma zaplatená výboru sa musí použiť na nákup životnej renty pre dieťa od poisťovne v sume, ktorá zodpovedá vyživovacej povinnosti, pokiaľ tomu nebráni dohoda alebo pokiaľ sa výbor nedomnieva, že sumu možno použiť na vyživovanie dieťaťa nejakým iným vhodným spôsobom.

Návrhu na určenie výživného nemožno vyhovieť so spätne za obdobie dlhšie ako tri roky pred dátumom, ku ktorému bol návrh podaný, pokiaľ s tým nesúhlasí osoba povinná platiť výživné.

Pohľadávky týkajúce sa určeného výživného sa stanú nevymáhateľnými (premlčanými) päť rokov po dátume splatnosti.

Manželia

Počas manželstva sú manželia viazaný vzájomnou vyživovacou povinnosťou. Ak sa jeden z manželov nedokáže sám živiť v plnej miere, druhý manžel je povinný prispievať aj na uspokojenie osobných potrieb tohto manžela.

Po rozvode platí zásada, že každý z manželov je zodpovedný za vlastnú výživu. Ak však jeden z manželov potrebuje peniaze na vlastnú výživu počas prechodného obdobia, má nárok na primerané výživné od druhého manžela s ohľadom na možnosti tohto manžela a iné okolnosti. Vo výnimočných prípadoch môže manžel získať výživné na dlhšie obdobie.

Ak sa manželia nedohodnú na otázke výživného, spor možno urovnať na súde.

Po rozvode sa výživné vypláca v pravidelných splátkach. Súd však môže nariadiť vyplatenie jednorazovej sumy, ak na to existujú osobitné dôvody, napríklad ak manžel musí platiť dôchodok.

Návrhu na určenie výživného nemožno vyhovieť so spätne za obdobie dlhšie ako tri roky pred dátumom, ku ktorému bol návrh podaný, pokiaľ s tým nesúhlasí osoba povinná platiť výživné.

Pohľadávky týkajúce sa určeného výživného sa stanú nevymáhateľnými (premlčanými) tri roky po dátume splatnosti.

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Vyživovacia povinnosť rodičov vo všeobecnosti končí, keď dieťa dosiahne vek 18 rokov. Ak však dieťa ešte nedokončilo stredoškolské vzdelanie, vyživovacia povinnosť naďalej trvá, kým dieťa chodí do školy, najneskôr však do dosiahnutia 21. roka života. Pod školou sa rozumie povinná školská dochádzka alebo vyššia stredná škola, alebo iné porovnateľné všeobecné vzdelávanie.

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

Vo Švédsku neexistuje žiadny konkrétny štátny orgán, ktorý určuje alebo pomáha určiť výživné. Platby výživného sa môžu určiť dohodou alebo rozhodnutím súdu. Ak účastníci nedospejú k dohode, navrhovateľ sa musí obrátiť na okresný súd (tingsrätt) a podať návrh.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti, je oprávnený požadovať výživné v mene maloletého dieťaťa. Ak bol určený zvláštny poručník, aj on je oprávnený konať v mene dieťaťa.

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

Príslušnosť je vymedzená v rodičovskom zákonníku (föräldrabalk) manželskom zákonníku, (äktenskapsbalk) a občianskom súdnom poriadku (rättegångsbalk). Informácie možno získať aj od okresného súdu.

Pre konanie o výživnom na dieťa je príslušný súd v mieste obvyklého pobytu odporcu. Ak nie je príslušný žiadny iný súd, vecou sa bude zaoberať Štokholmský okresný súd (Stockholms tingsrätt).

Otázky týkajúce sa platieb výživného na manžela sa môžu riešiť v rámci rozvodového konania. Manželské veci prejednáva okresný súd v mieste obvyklého pobytu jedného z manželov. Ak žiadny z nich nemá obvyklý pobyt vo Švédsku, vecou sa bude zaoberať Štokholmský okresný súd. Ak sa konanie o výživnom na manžela nezačne v rámci manželskej veci, budú sa uplatňovať všeobecné pravidlá o súdnej príslušnosti podľa kapitoly 10 občianskeho súdneho poriadku.

Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (nariadenie o vyživovacej povinnosti) obsahuje pravidlá o právomoci v cezhraničných veciach.

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Nie. Každý, kto chce začať konanie na súde, musí na príslušnom okresnom súde podať návrh.

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Samotné súdne konania sú vo Švédsku bezplatné okrem poplatku za podanie návrhu, ktorý je v súčasnosti 900 SEK. Ak si navrhovateľ najme právneho poradcu alebo advokáta, musí mu zaplatiť odmenu. Náklady môžu vzniknúť aj pri dokazovaní, napríklad pri účasti svedkov.

Tieto náklady nie je možné odhadnúť, lebo sa líšia podľa danej veci.

Za určitých podmienok sa môže priznať právna pomoc. Vo veci výživného sa na priznanie právnej pomoci vyžadujú osobitné dôvody. Tieto dôvody môžu existovať napríklad vtedy, keď sú okolnosti zložitejšie, než je zvyčajné, a vyžadujú si rozsiahlejšiu právnu pomoc.

Ak sa právna pomoc prizná, navrhovateľovi sa pridelí právny zástupca a štát zaplatí odmenu tejto osoby, ak si to navrhovateľ nemôže dovoliť. Právna pomoc zahŕňa aj trovy spojené s dokazovaním, vyšetrovaním, tlmočením a prekladom a s odmenou mediátora. Osoby, ktorým sa priznala právna pomoc, sú oslobodené aj od niektorých poplatkov súdom a vykonávaciemu orgánu (Kronofogdemyndigheten).

Osobám, ktoré nie sú občanmi Švédska a nemajú ani nemali pobyt v krajine, môže byť pridelená právna pomoc v súvislosti s návrhmi, ktoré sa podávajú vo Švédsku, ak na to existujú osobitné dôvody. Ak sa návrh podáva na súde v inej krajine, právnu pomoc možno priznať len osobám s pobytom vo Švédsku. Občania všetkých členských štátov EÚ majú rovnaké právo na právnu pomoc ako švédski občania. Občania niektorých ďalších krajín majú takisto rovnaké práva podľa osobitného ustanovenia, podľa ktorého sa vyžaduje existencia platnej dohody o recipročnom zaobchádzaní.

Existujú určité osobitné ustanovenia o právnej pomoci, ktoré sa vzťahujú na cezhraničné spory v EÚ, napríklad nutnosť zabezpečiť, aby sa bezplatne poskytla právna pomoc v určitých prípadoch, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o vyživovacej povinnosti a ktoré sa týkajú výživného vyplácaného jedným z rodičov na dieťa mladšie ako 21 rokov.

Informácie o právnej pomoci poskytuje orgán pre právnu pomoc (Rättshjälpsmyndigheten) (http://www.rattshjalp.se/).

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Posúdenie výšky výživného na dieťa je založené na zákonných kritériách. Rodič povinný platiť výživné má nárok nechať si zo svojho príjmu bez dane sumu potrebnú na vlastné živobytie. Jej súčasťou sú náklady na bývanie, ktoré sa vypočítavajú osobitne, na úrovni považovanej za primeranú. Ostatné životné náklady sa vypočítavajú na základe štandardnej sumy, ktorá je indexovaná. Tento rodič si takisto môže vyčleniť sumu na vyživovanie manžela, s ktorým býva, ak na to existujú osobitné dôvody. Rodič povinný platiť výživné si môže vyčleniť sumu na podporu všetkých detí, s ktorými žije v jednej domácnosti. To, koľko zo zvyšnej sumy sa použije na výživné, závisí okrem iného od potrieb dieťaťa a schopnosti druhého rodiča niesť náklady na zaopatrenie dieťaťa. V určitej miere si možno odpočítať výdavky na styk s dieťaťom.

Neexistujú žiadne zákonné kritériá pre výživné na manžela. Ako usmernenia však slúžia niektoré z uvedených kritérií posudzovania.

Platby výživného sú viazané na index, aby si zachovali svoju pôvodnú hodnotu. Index odzrkadľuje zmeny výšky cenového základu podľa zákonníka o sociálnom poistení, pokiaľ rozhodnutie súdu alebo dohoda, ktorou sa určuje výživné, neobsahuje iné ustanovenie o indexácii. Sociálna poisťovňa (Försäkringskassan) každý rok rozhoduje, či sa výživné zmení, a ak áno, o aké percento. Zmena, zvyčajne k 1. februáru, sa vzťahuje na výživné, ktoré bolo určené pred 1. novembrom predchádzajúceho roka.

Ak sa strany dohodnú, môžu zmeniť výšku výživného spísaním novej dohody, a to aj v prípade, že výživné bolo predtým určené rozhodnutím súdu. Súd zároveň môže rozhodnutie alebo dohodu zmeniť, ak na to existujú dôvody vzhľadom na zmenu okolností. Možno napadnúť len takú zmenu výživného, ktorá mala pred začatím konania o zmene výživného iba formu zníženia alebo zrušenia platieb, ktoré sa zatiaľ neuskutočnili. Na to, aby súd zvýšil výživné na rozvedeného manžela v dôsledku zmenených okolností, sa vyžadujú osobitné dôvody.

Súd môže zmeniť dohodu o výživnom aj vtedy, keď je neprimeraná vzhľadom na okolnosti existujúce v čase jej vzniku a na iné podmienky. Vrátenie už prijatého výživného však možno nariadiť len vtedy, keď na to existujú osobitné dôvody.

Ak sa výška pravidelného výživného na dieťa nezmenila šesť rokov, súd môže okrem úprav viazaných na indexáciu preskúmať aj budúce platby výživného bez toho, aby bolo nutné uvádzať osobitné dôvody.

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Výživné sa vypláca vyživovanej osobe. Ak je vyživovanou osobou dieťa mladšie ako 18 rokov, výživné sa vypláca rodičovi, ktorý má dieťa v starostlivosti a žije s ním.

Ak je dieťa mladšie ako 18 rokov, výživné vo forme jednorazovej sumy sa musí zaplatiť Výboru pre sociálne zabezpečenie.

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Návrh na súdny výkon možno podať vykonávaciemu orgánu (Kronofogdemyndigheten). Tento návrh možno podať ústne alebo písomne. Spolu s návrhom sa musí predložiť aj exekučný titul. Písomný záväzok prijatý pred dvoma svedkami týkajúci sa výživného podľa manželského alebo rodičovského zákonníka sa považuje za vykonateľné súdne rozhodnutie.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

Pokiaľ ide o výživné na deti, návrhu na určenie výživného nemožno vyhovieť spätne za obdobie dlhšie ako tri roky pred dátumom, ku ktorému bol návrh podaný, pokiaľ s tým nesúhlasí osoba povinná platiť výživné. Pohľadávky týkajúce sa určeného výživného sa stanú nevymáhateľnými (premlčanými) päť rokov po dátume splatnosti.

Pokiaľ ide o výživné na manželov, návrhu na určenie výživného nemožno vyhovieť spätne za obdobie dlhšie ako tri roky pred dátumom, ku ktorému bol návrh podaný, pokiaľ s tým nesúhlasí osoba povinná platiť výživné. Pohľadávky týkajúce určeného výživného sa stanú nevymáhateľnými (premlčanými) tri roky po dátume splatnosti.

Pokiaľ ide o nútený výkon rozhodnutia (exekúciu), existuje niekoľko položiek, ktoré sú z núteného výkonu vyňaté. Ide napríklad o oblečenie a ďalšie položky do primeranej hodnoty určené iba na osobné potreby povinného a niektoré veci potrebné v domácnosti a na starostlivosť o ňu. Ak má dlžník rodinu, pri stanovovaní položiek vyňatých z núteného výkonu sa berú do úvahy veci používané rodinou a rodinné potreby.

Nútený výkon sa môže týkať iba tej časti mzdy alebo platu povinného, ktorá presahuje sumu potrebnú na jeho výživu a na výživu jeho rodiny. Časť mzdy alebo platu povinného, ktorá nemôže byť predmetom núteného výkonu (tzv. „förbehållsbeloppet“ alebo „chránená časť“), sa stanovuje na základe štandardnej sumy. Štandardná suma zahŕňa všetky zvyčajné životné výdavky okrem nákladov na bývanie, ktoré sa stanovujú osobitne a pridávajú sa k štandardnej sume. Štandardnú sumu každý rok stanovuje vykonávací orgán (Kronofogdemyndigheten).

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

Pomoc pri vymáhaní výživného poskytuje vo Švédsku vykonávací orgán. V cezhraničných veciach môže oprávnená osoba získať administratívnu pomoc od Sociálnej poisťovne (Försäkringskassan) pri podávaní návrhu na vymáhanie výživného (návrh sa podáva na Kronofogdemyndigheten).

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

Sociálna poisťovňa (Försäkringskassan) môže vyplácať vyživovaciu podporu (underhållsstöd) 1 273 SEK mesačne na dieťa, ktorého rodičia žijú oddelene. Peniaze sa vyplácajú rodičovi, ktorý má dieťa v starostlivosti a žije s ním a je oficiálne zapísaný na rovnakej adrese ako dieťa. Rozhodnutie o vyživovacej podpore sa vydáva na základe žiadosti adresovanej Sociálnej poisťovni, ktorá sa zaoberá sociálnym poistením. Vyživovacia podpora je spôsob, ako spoločnosť zabezpečí, aby dieťa, ktorého rodičia žijú oddelene, dostávalo určitú sumu výživného aj v prípade, že rodič povinný platiť výživné si neplní svoji vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia podpora sa môže poskytovať ako plná podpora, doplnková platba alebo ako podpora v prípade striedavej starostlivosti. Rodič povinný platiť výživné musí peniaze splatiť štátu v závislosti od svojho príjmu a celkového počtu detí, na ktoré je povinný platiť výživné. Povinnosť splatiť vyživovaciu podporu sa stanovuje v správnom konaní. Ak sa výživné vypláca priamo rodičovi, ktorý má dieťa v starostlivosti, výška vyživovacej podpory vyplácanej Sociálnou poisťovňou sa príslušné zníži (táto suma je známa ako doplnkový príspevok, utfyllnadsbidrag).

Ak rodič povinný platiť výživné žije v zahraničí alebo ak žije vo Švédsku, ale plat alebo iný príjem dostáva v inej krajine alebo z inej krajiny, Sociálna poisťovňa môže poučiť rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti a žije s ním, aby prijal opatrenia na určenie vyživovacej povinnosti. V takom prípade právo dieťaťa na výživné prevezme Sociálna poisťovňa do sumy, ktorú poisťovňa vypláca ako vyživovaciu podporu.

Manžel nemôže získať vyživovaciu podporu od Sociálnej poisťovne.

14 Ak som v tomto členskom štáte a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

V cezhraničných veciach môže navrhovateľ získať administratívnu pomoc od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa (Försäkringskassan) je ústredným orgánom podľa nariadenia EÚ o vyživovacej povinnosti a Haagskeho dohovoru z 23. novembra 2007 o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny (Haagsky dohovor z roku 2007), ako aj odosielajúcou a prijímajúcou agentúrou podľa Newyorského dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine z roku 1956.

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v tomto členskom štáte poskytnúť pomoc?

Pozri odpoveď na otázku 14.

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Kontaktné údaje Sociálnej poisťovne:

Försäkringskassan

PO Box 1164

SE-621 22 Visby

Švédsko

Tel.: +46 (0)771 17 90 00

Fax: +46 (0)11 20 411

E-mail: centralmyndigheten@forsakringskassan.se

Sociálna poisťovňa prijme všetky primerané opatrenia na uľahčenie vymáhania výživného. Jej úlohy ako ústredného orgánu podľa nariadenia o vyživovacej povinnosti a Haagskeho dohovoru z roku 2007 vyplývajú z nariadenia a dohovoru. Pomáha napríklad osobám oprávneným na výživné s návrhmi, ktoré môžu podať prostredníctvom tohto orgánu, napríklad s návrhom o vydanie rozhodnutia o výživnom v inej krajine. Ďalšie informácie o druhoch pomoci, ktoré sú k dispozícii pre navrhovateľov, poskytuje Sociálna poisťovňa.

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v tomto členskom štáte:

Navrhovatelia, ktorí chcú vymáhať výživné podľa Newyorského dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine z roku 1956, sa musia obrátiť na odosielajúcu agentúru vo svojej domovskej krajine, ktorá ich návrh postúpi prijímajúcej agentúre vo Švédsku (Sociálnej poisťovni).

To isté platí aj v prípade navrhovateľov, ktorí chcú získať podporu poskytovanú ústrednými orgánmi podľa nariadenia o vyživovacej povinnosti alebo Haagskeho dohovoru z roku 2007: musia sa obrátiť na orgán vo svojej domovskej krajine, ktorý ju postúpi ústrednému orgánu vo Švédsku (Sociálnej poisťovni).

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Pozri odpoveď na otázku 17. Pokiaľ ide o návrhy podľa nariadenia o vyživovacej povinnosti alebo Haagskeho dohovoru z roku 2007, navrhovatelia sa môžu obrátiť priamo na príslušný orgán.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

Pozri odpoveď na otázku 16.

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Áno. Švédsko je viazané Haagskym protokolom z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (Haagsky protokol), ktorého ustanovenia platia v EÚ od 18. júna 2011. Podľa Haagskeho protokolu platí všeobecné pravidlo, že sa uplatňuje právo krajiny obvyklého pobytu vyživovanej osoby. Najmä v prípade dieťaťa je možné uplatniť právo alebo právne predpisy krajiny, ktorej štátnymi príslušníkmi sú dieťa a povinný na platenie výživného, ak aplikácia práva krajiny obvyklého pobytu nie je v záujme dieťaťa. Účastníci sa takisto môžu dohodnúť na tom, ktoré právo sa bude aplikovať, ale napríklad vo veciach výživného na deti mladšie ako 18 rokov je rozsah týchto dohôd obmedzený.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

Švédsko je viazané Haagskym protokolom (pozri odpoveď na otázku 20).

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Pozri odpoveď na otázku 7 o všeobecných požiadavkách na právnu pomoc.

V prípade cezhraničných sporov v rámci EÚ existujú určité osobitné ustanovenia o právnej pomoci. Ak boli splnené požiadavky na právnu pomoc podľa nariadenia o vyživovacej povinnosti, právna pomoc sa musí priznať a musí byť bezplatná, ak navrhovateľ potrebuje právneho zástupcu a táto potreba sa nedá uspokojiť iným spôsobom.

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Neplánujú sa žiadne osobitné opatrenia.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.