Prispôsobenie vecných práv

Slovensko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

A – Vlastnícke práva (§§ 123 až 151 Občianskeho zákonníka):

1/ výlučné vlastníctvo

2/ spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové vlastníctvo manželov)

B- Práva k cudzím veciam (§§151a až 151v Občianskeho zákonníka)

1/ záložné právo (založenie pohľadávky, podzáložné právo)

2/ vecné bremená

3/ zádržné právo

Dedením prechádza vlastnícke právo z poručiteľa na dediča (dedičov) ku dňu smrti poručiteľa. Pre prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vyžaduje vždy registrácia v katastri nehnuteľností.

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom a vzniká zväčša registráciou v registri.

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (napr. právo prechodu cez pozemok), alebo patria určitej osobe (doživotné právo bývania).

Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (in rem) prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená spojené s osobou  (in personam) zanikajú smrťou osoby v prospech ktorej boli zriadené.

Zádržné právo oprávňuje osobu, ktorá je  povinná vydať hnuteľnú vec, túto vec  zadržať, aby zabezpečila svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinná vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

A – Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom sa vždy zapisujú povinne do katastra nehnuteľností, ktorý je všeobecne záväzný. V prípade zmlúv o prevode nehnuteľností práve až zápisom do tohto registra vlastnícke právo vznikne, teda zápis má konštitutívny účinok. V prípade smrti sú účinky zápisu rozdielne v tom zmysle, že až týmto zápisom dochádza k deklarovaniu prechodu vlastníckeho práva na dediča spätne ku dňu smrti v konaní o dedičstve . Postup upravuje  zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápis prechodu vlastníckeho práva po skončení dedičského konania  je povinný. Žiadosť o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností vykoná notár, ktorého súd poveril dedičským konaním, resp. iná oprávnená osoba (dedič). Žiadosť sa podáva miestne príslušnému katastrálnemu  odboru okresného úradu.

Vlastnícke práva k niektorým hnuteľnostiam sa zapisujú povinne do príslušných registrov. Takými sú: Obchodný register (zák. č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri) - registrové súdy sú okresné súdy v sídle krajských súdov.

Evidencia motorových vozidiel – príslušný je okresný dopravný inšpektorát Policajného zboru.

Úrad priemyselného vlastníctva – príslušný pre celé Slovensko je Ú rad priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici - registruje patenty, ochranné známky,  dizajny a ďalšie predmety priemyselného vlastníctva.

Centrálny depozitár cenných papierov – prechod zaknihovaných cenných papierov –príslušný pre celé Slovensko je Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s.

Námorný register – registrácia rekreačných plavidiel – príslušný pre celé Slovensko je Námorný register SR, ktorý vedie Ministerstvo dopravy a  výstavby SR.

B – Práva k cudzím veciam

Do registrov sa zapisujú aj práva k cudzím veciam, ktoré obmedzujú nakladanie vlastníka s vecou . Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká vo všeobecnosti zápisom v katastri nehnuteľností.

1/ Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv (§§ 73d – 73i zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a interné predpisy Notárskej komory), ktorý vedie Notárska komora,  ale ak existuje osobitný register pre danú vec, tak sa zapisuje do takéhoto registra (uvedené v bode A vyššie). Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva a výmaz záložného práva v registri záložných práv vykonáva notár na základe žiadosti oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu. Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu, je povinná preukázať notárovi svoju totožnosť; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať. Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu záložného práva, je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv. Ak sa záložné právo zriadilo schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu záložného práva, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, ktorým sa záložné právo zriadilo.

2/ Vecné bremená in rem  vznikajú  zápisom do katastra nehnuteľností.

3/Zádržné právo možné len k hnuteľnej veci sa neregistruje.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

V prípade smrti poručiteľa vlastnícke právo prechádza na dediča dňom smrti poručiteľa. Zápis v registroch  má len deklaratórny účinok.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Od 1.12.2015  je v účinnosti nové ustanovenie § 67a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré umožňuje adaptáciu vecného práva, opatrenia alebo príkazu uvedeného v cudzom rozhodnutí. Ak sa rozhoduje o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho dedičského rozhodnutia s takýmto vecným právom, zákon upravuje vykonanie  adaptácie neznámeho vecného práva v rámci tohto konania.

Posledná aktualizácia: 06/05/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.