Ako vykonať súdne rozhodnutie

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Nútený výkon rozhodnutia je právny postup na presadenie súkromnoprávneho nároku, ktorý zahŕňa použitie štátneho donútenia. Nositeľom exekučnej moci je výhradne štát, ktorý požíva monopol donucovacej právomoci uplatňovanej výhradne prostredníctvom svojich orgánov.

Inventár rôznych opatrení na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktorými je dlžník nútený k uloženému plneniu, konaniu atď.:

• zabavenie vecí,
• prikázanie pohľadávok a iných majetkových práv (najmä zabavenie zarobeného príjmu),
• prehlásenie o majetku,
• súdny príkaz alebo zákaz konať,
• nútená dražba,
• nútená správa.

Nútený výkon rozhodnutia je v Nemecku upravený predovšetkým v §§ 704 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku [„OSP“, (Zivilprozessordnung – ZPO)] a v zákone o nútenej dražbe a nútenej správe (Gesetz über die Zwangsversteigerung und Zwangsverwaltung – ZVG).

Nariadenie (EÚ) č. 655/2014, ktoré upravuje cezhraničné vymáhanie pohľadávok medzi členskými štátmi EÚ, je v Nemecku implementované v §§ 946 a nasl. OSP.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Pozri bod 3.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

• Sú súdne a mimosúdne tituly vykonateľné?

Áno. Do úvahy prichádzajú konečné rozsudky, ktoré sú právoplatné alebo vyhlásené za predbežne vykonateľné (§ 704 OSP), nariadenie o arestatóriu a predbežné opatrenie (§§ 929, 936 OSP), ako aj ďalšie exekučné tituly uvádzané v § 794 OSP; patria k nim popri súdnych tituloch aj zmiery uzatvorené pred zmierovacím orgánom, zmiery podpísané stranami a advokátmi a notárske listiny.

• Je potrebné získať na výkon titulu súdne rozhodnutie?

Rozhodnutie súdu je potrené na prikázanie pohľadávok a postihnutie iných majetkových práv dlžníka, pri nútenom výkone rozhodnutia na vymoženie konania a opomenutia, ako aj pri nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti podľa zákona o nútenej dražbe a nútenej správe (Gesetz über die Zwangsversteigerung und Zwangsverwaltung – ZVG).

• Ktorý súd je v tejto veci príslušným súdom?

V prípade prikázania pohľadávok: okresný súd v mieste bydliska dlžníka.

V prípade núteného výkonu rozhodnutia na vymoženie konania a opomenutia: procesný súd prvého stupňa.

V prípade nútenej dražby a nútenej správy: okresný súd, v ktorého obvode sa pozemok nachádza.

• Postavenie a právomoci exekútora

Exekútor je krajinským úradníkom strednej súdnej správy a podlieha služobnému dozoru príslušného riaditeľa alebo predsedu okresného súdu. Pri výkone rozhodnutí je však vecne nezávislý; nemôže byť ovplyvňovaný prostredníctvom služobného dozoru. Opatrenia a vyúčtovanie nákladov exekútora sú napadnuteľné pripomienkou ako opravným prostriedkom. To isté platí, ak sa exekútor bráni výkonu rozhodnutia. O pripomienke rozhoduje sudca súdu príslušného v konaní o výkone rozhodnutia.

Exekútor zodpovedá za výkon rozhodnutí v občianskych veciach v zmysle oddielu 8 Občianskeho súdneho poriadku. Ťažiskom je tu výkon rozhodnutí na veci hnuteľné. V danom prípade je exekútor v zásade rovnako oprávnený povoliť dlžníkovi uhrádzať splátky a zodpovedá za plynulé a účinné uskutočnenie exekúcie. Jednou z hlavných povinností exekútora je získať od dlžníka miestoprísažné prehlásenie o majetku. K ďalším oblastiam jeho právomocí patria najmä:

• vydanie hnuteľných a nehnuteľných vecí (vypratanie),
• zamietnutie námietok dlžníka voči úkonom, ktoré je povinný prijať,
• doručenie dokumentov potrebných v procese núteného výkonu rozhodnutia, ktorý je v rukách procesných strán,
• výkon nariadení o arestatóriu a predbežných opatrení (pokiaľ nie je príslušným súd),
• výkon nariadení zadržania po odmietnutí poskytnúť prehlásenie o majetku.

• Je potrebné podať návrh na výkon rozhodnutia prostredníctvom osoby vykonávajúcej právnické povolanie?

Právomoc rozhodovať o návrhoch na výkon rozhodnutia majú prevažne okresné súdy ako exekučné súdy; právne zastúpenie advokátmi preto nie je potrebné.

Návrh na vydanie rozhodnutia na vynútenie konania a opomenutia však musí byť podaný na procesnom súde prvého stupňa, teda za určitých okolností na vyššej inštancii (krajinský súd), pre ktorú je právne zastúpenie v zásade povinné.

Výška trov pri jednotlivých exekučných opatreniach:

V závislosti od druhu priznaného nároku sú zákonom stanovené rôzne možnosti výkonu rozhodnutia. Rôzne exekučné opatrenia sú spojené s trovami v rôznych výškach:

• a) Zabavenie vecí:

Ak je priznané právo na plnenie určitej peňažnej sumy, môže veriteľ poveriť exekútora vymožením platobného nároku. Za zabavenie hnuteľných vecí dlžníka prostredníctvom exekútora sa účtuje podľa položky 205 sadzobníka poplatkov k zákonu o nákladoch na exekútora (Gerichtsvollzieherkostengesetz – GvKostG) poplatok vo výške 26 EUR. Za predaj zabaveného majetku alebo verejnú dražbu ako dražbu na mieste alebo ako všeobecne prístupnú dražbu na internete prostredníctvom aukčnej platformy alebo za speňaženie iným spôsobom sa účtuje podľa položky 300 sadzobníka poplatkov GvKostG ďalší poplatok vo výške 52 EUR. Okrem týchto poplatkov sa podľa položky 500 sadzobníka poplatkov GvKostG účtuje príplatok za nadčasy, ak si vybavenie úradného úkonu vyžiada podľa obsahu zápisnice zostavenej exekútorom viac ako 3 hodiny. Za každú ďalšiu začatú hodinu sa účtuje príplatok 20 EUR. K tomu sa pripočítajú nevyhnutné výdavky exekútora, najmä vo forme cestovných náhrad (položka 711 sadzobníka poplatkov GvKostG).

• b) Prikázanie pohľadávok:

Platobný titul je rovnako možné zabezpečiť návrhom na prikázanie pohľadávky dlžníka (napr. nárok na výplatu mzdy) a jej prevod veriteľovi na zinkasovanie alebo postúpenie pohľadávky v prospech veriteľa miesto platby (§§ 829 a 835 OSP). Zvyčajne sa o zabavenie a prevod pohľadávky žiada spoločne a sú spojené do jedného rozhodnutia (o zabavení a prevode). Za toto konanie spojené s podaním návrhu sa účtuje podľa položky 2111 sadzobníka poplatkov k zákonu o súdnych trovách (Gerichtskostengesetz – GKG) však iba poplatok vo výške 20 EUR. Výdavky, najmä náklady na doručenie súdneho uznesenia, sa podľa časti 9 sadzobníka poplatkov uplatňujú osobitne.

• c) Prehlásenie o majetku:

Za prehlásenie o majetku si exekútor účtuje podľa položky 260 sadzobníka poplatkov GvKostG poplatok vo výške 33 EUR.

• d) Výkon rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnosti:

Nútený výkon rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnému majetku dlžníka sa uskutočňuje zápisom zaisťovacej hypotéky na zabezpečenie pohľadávky veriteľa v katastri nehnuteľností, nútenou dražbou alebo nútenou správou pozemku.

Za zápis zaisťovacej hypotéky do katastra nehnuteľností sa účtuje podľa položky 14121 sadzobníka poplatkov zákona o súdnych trovách a notárskych poplatkoch (Gerichts- und Notarkostengesetz – GNotKG) poplatok so sadzbou 1,0 podľa hodnoty zabezpečovanej pohľadávky (§ 53 ods. 1 GNotKG). Tabuľka poplatkov pre hodnoty do 3 miliónov EUR tvorí prílohu 1 k týmto pokynom.

Súdne poplatky za konanie podľa zákona o nútenej dražbe a nútenej správe sa stanovujú podľa časti 2 oddielu 2 odsekov 1 a 2 sadzobníka poplatkov GKG. Za rozhodnutie o návrhu na nariadenie nútenej dražby pozemku alebo o pristúpení ku konaniu sa účtuje poplatok vo výške 100 EUR. Okrem toho sa účtujú všeobecný správny poplatok, poplatok za konanie minimálne jedného termínu dražby s výzvou na predloženie ponúk, poplatok za odklepnutie ponuky a ďalší poplatok za konanie o rozdelení výťažku vo výške sadzby poplatku 0,5. Výška poplatkov za konanie všeobecne a za konanie termínu dražby je upravená podľa hodnoty pozemku stanovenej súdom príslušným pre výkon rozhodnutia (trhová hodnota, § 54 ods. 1 GKG). Poplatky za odklepnutie ponuky a za konanie o rozdelení výťažku sa stanovujú podľa ponuky bez dane, ktorá bola odklepnutá, vrátane hodnoty práv, ktoré zostávajú podľa podmienok dražby zachované (§ 54 ods. 2, 3 GKG). Tabuľka poplatkov pre hodnoty do 500 000 EUR tvorí prílohu 2 k týmto pokynom. Okrem poplatkov sa osobitne účtujú trovy konania podľa časti 9 sadzobníka poplatkov GKG, najmä náklady na znalecký posudok trhovej hodnoty nehnuteľnosti (položka 9005 sadzobníka poplatkov GKG) podľa zákona o súdnych odmenách a náhradách (Justizvergütungs- und -entschädigungsgesetz – JVEG).

Za rozhodnutie o návrhu na nariadenie nútenej správy alebo o pristúpení ku konaniu sa účtuje poplatok vo výške 100 EUR. Okrem toho vzniká pri vedení konania ročný poplatok vo výške sadzby poplatku 0,5, minimálne však 120 EUR, v prvom a poslednom kalendárnom roku minimálne 60 EUR. Výška poplatku sa stanovuje podľa celkovej hodnoty príjmov zo správy (§ 55 GKG).

• e) Výkon vydania, nariadenie donucovacích opatrení na vymoženie konania, strpenia alebo opomenutia:

Ak je dlžník povinný vydať hnuteľnú vec, exekútor vec dlžníkovi odoberie a odovzdá ju veriteľovi. Za tento úradný úkon si exekútor účtuje podľa položky 221 sadzobníka poplatkov GvKostG poplatok vo výške 26 EUR. Okrem tohto poplatku sa podľa položky 500 sadzobníka poplatkov GvKostG účtuje príplatok za nadčasy, ak si vybavenie úradného úkonu vyžiada podľa obsahu zápisnice zostavenej exekútorom viac ako 3 hodiny. Za každú ďalšiu začatú hodinu sa účtuje príplatok vo výške 20 EUR.

Ak je dlžník povinný vydať nehnuteľnú vec, exekútor dlžníka vlastníctva zbaví a veriteľa do vlastníctva uvedie (nútené vypratanie). Za tento úradný úkon sa účtuje podľa položky 240 sadzobníka poplatkov GvKostG poplatok vo výške 98 EUR. Aj v tomto prípade sa podľa položky 500 sadzobníka poplatkov GvKostG účtuje príplatok za nadčasy vo výške 20 EUR za každú začatú hodinu, ak si vybavenie úradného úkonu vyžiada viac ako 3 hodiny. Pripočítajú sa k tomu aj trovy exekútora, najmä nutne vynaložené náklady na tretie osoby (napr. na dopravcu, kľúčovú službu).

V konaniach pred procesným súdom s cieľom vynútenia zastupiteľného alebo nezastupiteľného konania, strpenia konania alebo opomenutia konania dlžníka sa účtuje súdny poplatok vo výške 20 EUR podľa položky 2111 sadzobníka poplatkov GKG.

3.2 Hlavné podmienky

Veriteľ musí mať exekučný titul, ktorým preukazuje svoj nárok. Môže ísť o konečné rozsudky, ktoré sú právoplatné alebo vyhlásené za predbežne vykonateľné (§ 704 OSP), alebo o jeden z právnych titulov uvádzaných v § 794 OSP (napr. súdne zmiery, exekučné výmery alebo notárske listiny). Právny titul musí v zásade obsahovať takzvanú doložku vykonateľnosti a byť doručený dlžníkovi. Exekučné výmery, nariadenie o arestatóriu a predbežné opatrenia si vyžadujú doložku vykonateľnosti iba v osobitných prípadoch (§ 796 OSP; §§ 929 ods. 1, 936 OSP).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Nútenému výkonu rozhodnutia podliehajú hnuteľný majetok, pohľadávky a iné majetkové práva, ako aj nehnuteľnosti dlžníka.

V § 811 OSP sa uvádzajú určité hnuteľnosti, ktoré nesmú byť zabavené; to má umožniť dlžníkovi a osobám žijúcim v jeho domácnosti zachovať minimálny objem predmetov, ktoré sú bezpodmienečne nutné pre osobné použitie a vykonávanie povolania.

Obmedzenia v súvislosti so zabavením sa vzťahujú aj na príjem zarobený dlžníkom. V §§ 850 a nasl. OSP sú stanovené určité nezabaviteľné sumy, ktoré musia dlžníkovi bezpodmienečne zostať na pokrytie životného minima. Ochranné opatrenie pred zablokovaním kreditného zostatku na účte poskytuje účet s ochranou pred zablokovaním (§ 850k OSP). Na niektoré sumy na ňom sa zablokovanie – nezávisle od pôvodu dobropisu – nevzťahuje (sumy vyňaté z výkonu zablokovania).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

• Vo vzťahu k dlžníkovi

Výkon rozhodnutia vo vzťahu k hnuteľnému majetku dlžníka sa uskutočňuje zabavením a speňažením zabavenej veci. Prikázanie pohľadávok a práv dlžníka voči tretím osobám sa uskutočňuje prostredníctvom príkazu exekučného súdu na zablokovanie. V oboch prípadoch predstavuje zabavenie výsostný akt, ktorý vedie k zaisteniu zabaveného predmetu. Zaistenie má medzi iným ten účinok, že dlžníkovi je odobrané právo nakladať s predmetom.

• Vo vzťahu k tretím osobám

Ak exekútor zabavil hnuteľné veci, ktoré nepatria dlžníkovi, ale tretej strane, tretia strana sa môže zabaveniu svojej veci brániť pomocou tzv. rozporovacej žaloby tretej strany proti zabaveniu.

V prípade prikázania a prevodu pohľadávok dlžníka voči tretím stranám ich už tretia strana nemôže uhradiť dlžníkovi; pohľadávka prevedená veriteľovi na zinkasovanie môže mať oslobodzujúci účinok už iba vo vzťahu k veriteľovi. Ak si tretia strana túto povinnosť nesplní, vystavuje sa medzi iným riziku žaloby o náhradu škody.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Na právoplatne stanovené nároky, ako aj na nároky z vykonateľných zmierov alebo exekučných listín sa podľa § 197 Občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch – BGB) vzťahuje 30-ročná premlčacia lehota. Počas tejto lehoty môže veriteľ kedykoľvek začať s výkonom exekučných opatrení.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Osobitné konanie o schválení výkonu rozhodnutia nie je v nemeckom práve známe.

Dlžník môže v exekučnom konaní namietať opatrenia, ktoré ho obmedzujú: Má k dispozícii opravný prostriedok pripomienky proti spôsobu núteného výkonu rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré boli v konaní vydané bez ústneho pojednávania, môže dlžník napadnúť okamžitou žalobou. Treba ju vzniesť v rámci lehoty dvoch týždňov na súde, ktorého rozhodnutie je napadnuté, alebo na krajinskom súde, ktorý koná ako odvolací súd.

Podanie takéhoto opravného prostriedku bezprostredne neovplyvní priebeh začatého exekučného konania; nemá odkladný účinok.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Pozri bod 4.

Príloha 1

Príloha 2

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.