- 1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?
- 2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?
- 3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?
- 4 Predmet a povaha exekučných opatrení
- 5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?
- 6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?
Informácie podľa oblasti
- Belgickobe
- Bulharskobg
- Českocz
- Dánskodk
- Nemeckode
- Estónskoee
- Írskoie
- Gréckoel
- Španielskoes
- Francúzskofr
- Chorvátskohr
- Talianskoit
- Cypruscy
- Lotyšskolv
- Litvalt
- Luxemburskolu
- Maďarskohu
- Maltamt
- Holandskonl
- Rakúskoat
- Poľskopl
- Portugalskopt
- Rumunskoro
- Slovinskosi
- Slovenskosk
- Fínskofi
- Švédskose
- Spojené kráľovstvouk
1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?
Vykonanie súdneho rozhodnutia (exekúcia) je vynútené uspokojenie hmotnoprávneho nároku, na ktorý sa vzťahuje exekučný titul, za pomoci verejných orgánov. Na exekúciu sa používajú tieto prostriedky:
- nútené odobratie hnuteľného majetku,
- nútené vysťahovanie z nehnuteľného majetku,
- zablokovanie,
- väzba,
- pokuty,
- nútená správa,
- prísažné vyhlásenia.
2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?
Ako sa vymedzuje v [novom] Občianskom súdnom poriadku (články 927 až 931 Občianskeho súdneho poriadku), výkon súdneho rozhodnutia uplatňuje oprávnený jednotlivec, ktorý v úradnom dokumente (Apógrafo) dá príslušný príkaz konkrétnemu súdnemu exekútorovi a špecifikuje, ako sa príkaz vykoná, a ak je to možné, položky, ktorých sa príkaz bude týkať. V prípade zhabania majetku určia za dražiteľa notára oblasti, v ktorej sa má vykonať zhabanie majetku. Na príkaze musí byť uvedený dátum a musí byť podpísaný príjemcom alebo jeho zástupcom. Príkaz dáva právomoc vykonať všetky exekučné úkony, pokiaľ v ňom nie je uvedené inak.
Súdny exekútor, ktorému sa doručí úradný dokument s príkazom vykonať súdne rozhodnutie, má právomoc prijímať platby a poskytnúť písomné potvrdenie, ako aj vrátiť úradný dokument po úplnom splnení príkazu. Súdny exekútor môže prijať aj čiastočnú platbu, pričom v takom prípade musí poskytnúť potvrdenie a zaznamenať túto skutočnosť v úradnom dokumente. Čiastočná platba nebráni ďalšiemu priebehu exekúcie.
Ak je to nevyhnutné na účely výkonu súdneho rozhodnutia, súdny exekútor má právomoc vstúpiť do obydlia alebo iných priestorov vo vlastníctve dlžníka, otvoriť dvere a urobiť prehliadku, ako aj otvoriť uzavretý nábytok, náradie alebo nádoby. Súdny exekútor môže požiadať o pomoc orgány presadzovania práva (zvyčajne políciu), ktoré mu majú poskytnúť pomoc.
V prípade, že dlžník bráni exekúcii, súdny exekútor môže na prekonanie odporu použiť silu a požiadať o pomoc orgány presadzovania práva (zvyčajne políciu).
Súdny exekútor podá správu o každom úkone exekučného konania. Ak sa súdne rozhodnutie nevykonalo, súdny exekútor podá správu s odôvodnením. O každom trestnom čine spáchanom počas exekúcie súdny exekútor vypracuje správu a predloží ju príslušnému prokurátorovi.
3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?
Exekučný titul je verejný dokument potvrdzujúci nárok, ktorý údajnému príjemcovi umožňuje prostredníctvom exekúcie požadovať od dlžníka splnenie požiadaviek, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Podmienky, ktoré musia byť splnené, sú existencia titulu a platnosť nároku.
3.1 Konanie
Exekúcia je justičný úkon, ktorého cieľom je poskytovať právnu ochranu. Nejde o administratívny úkon. Žiadosti adresované súdnym exekútorom a všetky exekučné úkony sú procesné úkony. Na účely exekúcie musia byť splnené tieto podmienky:
- právomoc a spôsobilosť súdnych exekútorov,
- aktívna legitimácia účastníka sporu,
- spôsobilosť na účasť v súdnom konaní,
- právomoc konať v mene klienta,
- existencia oprávneného záujmu,
- spôsobilosť žalovať a byť žalovaný,
- existencia exekučného titulu,
- existencia nároku, ktorý môže byť uspokojený exekúciou.
Súdne aj mimosúdne rozhodnutia je možné vykonávať bez toho, aby bolo vždy potrebné požiadať o súdny príkaz povoľujúci výkon rozhodnutia. Medzi exekučné tituly patria:
- konečné rozsudky gréckych súdov,
- rozsudky gréckych súdov vyhlásené za predbežne vykonateľné,
- rozhodcovské rozsudky,
- záznamy gréckych súdov obsahujúce zmier alebo určujúce súdne trovy,
- notárske zápisnice,
- platobné príkazy vydané gréckymi sudcami,
- príkazy na vysťahovanie nájomcu.
- zahraničné exekučné tituly vyhlásené za vykonateľné,
- príkazy a akty zákonom vyhlásené za vykonateľné tituly.
Exekuční úradníci sa delia na priamych a nepriamych exekučných úradníkov. Priamych exekučných úradníkov určuje žiadajúci veriteľ. Sú to a) súdni exekútori, ktorí sú neplatenými verejnými činiteľmi s právomocou zhabať tovar vo vlastníctve dlžníka, zhabať majetok, lode alebo lietadlá patriace dlžníkovi, priamo vykonávať súdne rozhodnutie, zatýkať dlžníkov, ktorých vzatie do väzby bolo nariadené, a pripravovať dražby; b) notári alebo sudcovia okresných civilných súdov, ktorí ich zastupujú, ktorí majú právomoc viesť dobrovoľnú alebo nútenú dražbu zhabaného majetku dlžníka a rozdeľovať výnosy z dražby prostredníctvom zostavenia poradovníka. Medzi nepriamych činiteľov patrí polícia, ozbrojené sily a svedkovia súdneho exekútora, ktorí poskytujú spoluprácu v prípade, že dlžník kladie pri exekúcii odpor, resp. hrozí, že pri nej bude klásť odpor. Všetci títo činitelia zodpovedajú za zavinené porušenie svojich povinností pri výkone svojich úloh.
Samotný exekučný príkaz vydáva osoba, ktorá je na to oprávnená, t. j. navrhovateľ alebo jeho zástupca, ktorý môže, ale nemusí byť právnik. Základné náklady na exekúciu sú takéto:
- odmena exekútora za zhabanie majetku v prípade nárokov vo výške do 590 EUR: 53 EUR; v prípade nárokov vo výške od 591 EUR do 6 500 EUR: 53 EUR plus príplatok zo sumy vo výške 2,5 %; a v prípade nárokov vo výške 6 500 EUR alebo viac: 53 EUR plus príplatok zo sumy vo výške 1 % až do výšky maximálne 422 EUR za každý zhabaný majetok, loď alebo lietadlo;
- poplatok súdneho exekútora za prípravu programu každej dražby alebo opakovanej dražby alebo zhrnutia správy o zhabaní majetku v prípade nárokov vo výške do 590 EUR = 53 EUR; v prípade nárokov vo výške od 591 EUR do 6 500 EUR = 2 %; a v prípade nárokov vo výške 6 501 EUR a viac = 1 %, až do výšky 210 EUR;
- poplatok licitátora = 30 EUR;
- poplatok súdneho exekútora za iné ako exekučné úkony = od 240 EUR do 400 EUR podľa dohody medzi súdnym exekútorom a jeho klientom;
- poplatok svedkov súdneho exekútora = 30 EUR za každého svedka a 60 EUR v prípade, že svedkom je súdny exekútor;
- ak je exekúcia zrušená, poplatky súdnemu exekútorovi sa znížia o 50 %;
- 0,50 EUR za každý kilometer, ktorý súdny exekútor a svedkovia musia precestovať zo svojho sídla na účely vykonania úkonu;
- osobitný poplatok súdneho exekútora v závislosti od stupňa zložitosti exekúcie: podľa dohody medzi súdnym exekútorom a jeho klientom (tento poplatok nikdy neplatí osoba, proti ktorej je vedená exekúcia).
3.2 Hlavné podmienky
Hlavnými podmienkami exekúcie sú:
- existencia oprávneného záujmu, t. j. potreba exekučného úkonu a právnej ochrany, ktorú poskytuje,
- platnosť nároku.
Účelom zákona o výkone súdnych rozhodnutí je dosiahnuť za daných okolností rovnováhu medzi protichodnými záujmami veriteľov na jednej strane a dlžníkov alebo tretích strán na druhej strane. Kritériá, ktoré súdy uplatňujú pri priznávaní exekučného opatrenia:
- rýchle uspokojenie veriteľov pri nízkych nákladoch,
- ochrana osobných práv dlžníka a jeho oprávnených záujmov vo všeobecnosti,
- zosúladenie záujmov veriteľa a dlžníka, pokiaľ ide o potrebu dosiahnuť čo najlepšiu možnú cenu v dražbe,
- ochrana záujmov tretích strán.
4 Predmet a povaha exekučných opatrení
Predmetom exekučných opatrení môže byť majetok dlžníka a/alebo samotný dlžník. Exekučné opatrenia sú faktické úkony úradníkov, ktorí na tento účel dostali právomoc; priamo alebo nepriamo vedú k uspokojeniu nárokov prostredníctvom exekúcie zo strany štátu. Exekučné opatrenia sa môžu vzťahovať na tieto aktíva:
- hnuteľný majetok v držbe dlžníka, veriteľa alebo tretej strany, ktorí sú ochotní ho odovzdať,
- vecné vlastnícke práva dlžníka na hnuteľný majetok tretích strán,
- peniaze,
- peňažné pohľadávky voči tretím stranám, ktoré má osoba podliehajúca exekúcii,
- nehnuteľný majetok dlžníka alebo vecné vlastnícke práva dlžníka,
- lode,
- lietadlá,
- práva duševného vlastníctva, patenty, filmové práva.
Exekučným opatreniam nepodliehajú:
- osobné veci dlžníka a jeho rodiny,
- potraviny a palivo, ktoré dlžník a jeho rodina potrebujú,
- medaily, memorabíliá, rukopisy, korešpondencia, rodinné záznamy a obchodné knihy,
- knihy, hudobné nástroje, umelecké diela,
- náradie, stroje, knihy alebo iné predmety, ktoré osoby potrebujú na výkon svojho povolania,
- predmety podliehajúce skaze,
- partnerské podiely,
- zákonné výživné,
- plat, dôchodok alebo dávky poistenia.
4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?
Dlžník sa musí podrobiť rozhodnutiu, ktorým bolo nariadené exekučné opatrenie, a rovnako sa mu musia podrobiť všetky tretie strany. Ak počas exekúcie kladie odpor, súdny exekútor môže na prekonanie tohto odporu použiť silu a súčasne si zavolať na pomoc orgány presadzovania práva. Súdny exekútor si môže privolať dvoch dospelých svedkov alebo druhého súdneho exekútora. V prípade nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka:
- ak si dlžník nesplní svoju povinnosť vykonať úkon, ktorý môže vykonať aj tretia osoba, veriteľ je oprávnený vykonať úkon na náklady dlžníka,
- ak si dlžník nesplní svoju povinnosť vykonať úkon, ktorý nemôže vykonať tretia osoba a ktorý závisí len od toho, či dlžník je alebo nie je ochotný ho vykonať, súd mu tento úkon nariadi, a ak sa dlžník rozhodnutiu nepodrobí, uloží mu pokutu v prospech veriteľa a trest odňatia slobody,
- ak je dlžník povinný zdržať sa určitého konania alebo sa mu podriadiť, súd môže každé porušenie potrestať pokutou v prospech veriteľa a odňatím slobody.
V žiadnom z uvedených prípadov nie je dotknuté právo veriteľa požadovať náhradu za straty vzniknuté v dôsledku neplnenia zo strany dlžníka stanovenú na základe hmotného práva. V zásade je možné, aby dlžník majetkom disponoval; v prípade zhabania majetku je však disponovanie majetkom zakázané a je neplatné vo vzťahu k osobe, ktorá ho zhabala, aj vo vzťahu k veriteľom, ktorí predložili svoje pohľadávky.
Ak sa exekúcia týka bankových účtov dlžníka, banka nie je povinná sprístupniť navrhovateľovi presné údaje; ak sa však banke predloží dokument o zaistení peňažných pohľadávok v držbe dlžníka, disponovanie zaistenou sumou je zakázané a je neplatné vo vzťahu k osobe, ktorá ju zaistila, a banka musí do ôsmich dní od doručenia dokumentu o zaistení uviesť, či zaistená pohľadávka (peniaze vložené na bankovom účte) existuje, a ak to postačuje na uspokojenie osoby, ktorá ju dala zaistiť, musí jej vyplatiť príslušnú peňažnú sumu.
4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?
V zásade neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo lehoty pre navrhovateľa; existujú určité časové obmedzenia, sú to však termíny, pred ktorými nemožno platne vykonať konkrétne úkony, nie záväzné lehoty, a priamo sa nimi nestanovuje okamih, po ktorom už navrhovateľ nemôže zakročiť. Ustanovenie, podľa ktorého sa rôzne individuálne úkony musia vykonať v určitom období po zhabaní alebo pred dražbou, nemení základ systému. S cieľom zabrániť prieťahom v konaní je stanovená len konečná lehota jedného roka, po uplynutí ktorej už zhabanie alebo iné úkony nemožno vykonať na základe toho istého príkazu ani nemožno uskutočniť dražbu na základe zhabania, ktoré bolo z dôvodu uplynutia tejto lehoty zrušené súdnym rozhodnutím.
4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?
5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?
Jediným opravným prostriedkom, ktorý možno podať proti exekučnému konaniu, je žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorú môže podať osoba, proti ktorej je vedená exekúcia, alebo ktorýkoľvek veriteľ s oprávneným záujmom, a to do 15 dní od prvého exekučného úkonu, ak sa žiadosť týka platnosti titulu alebo prípravného konania; do konečného exekučného úkonu, ak sa žiadosť týka platnosti niektorého z exekučných úkonov od prvého do posledného úkonu; a do šiestich mesiacov po konečnom úkone, ak sa žiadosť týka platnosti tohto úkonu. Žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže podať aj tretia strana s nárokom na predmet exekúcie, ktorý bol spochybnený a ktorý je tretia strana oprávnená uplatniť voči osobe, proti ktorej je vedená exekúcia, bez konkrétnej lehoty. Príslušným súdom je súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto exekúcie, konkrétne okresný civilný súd v prípade, že exekučný titul vydal okresný civilný súd [eirinodíkeio], a jednočlenný súd prvého stupňa [monomelés protodíkeio] vo všetkých ostatných prípadoch. Podanie žiadosti o zrušenie rozsudku pre zmeškanie neznamená, že sa pozastavuje exekúcia; pozastavenie exekučného konania však možno nariadiť rozhodnutím súdu na základe žiadosti žiadateľa, a to so zárukou alebo bez nej. Toto rozhodnutie sa oznámi exekučným úradníkom, ktorí nemôžu vykonať žiadny exekučný úkon, pokiaľ sa im v rozhodnutí výslovne nepovoľuje.
6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?
Na exekúciu sa vzťahujú tieto obmedzenia, najmä pokiaľ ide o zhabaný majetok: Zhabaniu nepodliehajú tieto druhy majetku: a) majetok, na ktorom sa utrpela priama škoda; b) partnerské podiely; c) nároky na výživné vyplývajúce z právnych predpisov alebo zo závetu, ako aj nároky na príspevky manželov na potreby rodiny; d) nároky na mzdy, dôchodky alebo dávky poistenia, pokiaľ neexistuje nesplatený nárok na výživné vyplývajúci zo zákona alebo závetu, resp. na uspokojenie potrieb rodiny, pričom v takom prípade možno zhabať polovicu daného majetku s prihliadnutím na sumu prijatú dlžníkom, rozsah povinností vyplývajúcich z manželstva v súvislosti s uspokojovaním potrieb rodiny a počet príjemcov; e) akýkoľvek druh pomoci alebo subvencií EÚ v držbe úradu OPEKEPE ako tretej strany, až kým sa neuložia na bankový účet príjemcov alebo sa im inak nevyplatia. Výnimka stanovená v bode 2 písm. d) sa vzťahuje aj na prípady, keď sa suma vyplatí prostredníctvom vkladu na bankový účet dlžníka. Výnimka sa uplatňuje iba vtedy, ak zostatok na účte v období od nariadenia exekúcie až do dňa platby nepresiahne výšku nároku oslobodenú od exekúcie.
Okrem toho má dlžník právo podať proti exekučnému konaniu dva opravné prostriedky:
a) podanie námietky podľa článku 933 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sa stanovuje, že: námietku osoby, proti ktorej je vedená exekúcia, a ktoréhokoľvek veriteľa s oprávneným záujmom, ktorá sa týka platnosti exekučného titulu, exekučného konania alebo nároku, možno predložiť len prostredníctvom oznámenia o námietke podaného na okresnom civilnom súde, ak exekučný titul vydal tento súd, a na jednočlennom súde prvého stupňa vo všetkých ostatných prípadoch. V prípade podania viacerých oznámení o námietke prostredníctvom samostatných dokumentov sa súdny tajomník musí uistiť, aby sa všetky námietky identifikovali a prerokovali na tom istom súdnom pojednávaní. Ďalšie dôvody námietky možno predložiť v osobitnej žiadosti podanej na sekretariáte súdu, ktorému je námietka určená, pričom sa vypracuje správa, ktorá sa oznámi druhej strane najmenej osem (8) dní pred súdnym pojednávaním. Rokovanie o námietke sa musí uskutočniť do šesťdesiatich (60) dní od podania námietky a predvolanie sa doručí odporcovi dvadsať (20) dní pred súdnym pojednávaním. Miestnym príslušným súdom je okresný súd v mieste exekúcie, ak sa ďalšie exekučné úkony vykonávajú na základe doručeného príkazu, v ostatných prípadoch je príslušným súdom súd stanovený v článku 584. Ak je exekučný titul rozsudok alebo platobný rozkaz, námietky sú neprípustné v rozsahu uplatniteľnom res judicata v súlade s článkom 330 a článkom 633 ods. 2 písm. c). Tvrdenia týkajúce sa vyrovnania nároku možno preukázať iba písomne alebo ich prijatím na súde. Rozhodnutie o námietke sa musí doručiť do šesťdesiatich (60) dní odo dňa jej prerokovania;
b) podľa článku 1000 OSP má dlžník právo požadovať pozastavenie dražby, ktorá je proti nemu vedená. Na žiadosť dlžníka, ktorá bude prijatá, iba ak ju dlžník podá do pätnástich (15) pracovných dní pred dátumom konania dražby, súd uvedený v článku 933, ktorý sa zaoberá vecou v súlade s článkom 686 a nasl., môže pozastaviť dražbu až na šesť (6) mesiacov od pôvodného dátumu konania dražby, ak neexistuje žiadne riziko poškodenia oprávneného veriteľa a ak možno odôvodnene predpokladať, že dlžník v tomto období uspokojí nárok oprávneného veriteľa alebo že po uplynutí tohto obdobia bude výťažok z dražby vyšší. Toto rozhodnutie musí byť doručené do poludnia posledného pondelka pred konaním dražby a pozastavenie je podmienené zaplatením: a) všetkých nákladov na urýchlenie dražby, ktorých odhad sa uvedie v rozhodnutí; a b) aspoň jednej štvrtiny sumy prináležiacej osobe, ktorá zabezpečuje urýchlenie dražby. Rozhodnutie o pozastavení dražby sa oznámi licitátorovi v deň jeho doručenia. Platba sa musí vykonať do 10.00 h v deň konania dražby, a ak sa táto platba nevykoná, dražba sa uskutoční bežným spôsobom.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.