Ako vykonať súdne rozhodnutie

Portugalsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Výkon rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach zahŕňa podanie žaloby veriteľom alebo účastníkom konania, ktorý sa domáha výkonu, proti dlžníkovi alebo osobe, proti ktorej sa výkon navrhuje, pričom veriteľ v tejto žalobe od súdu žiada zabezpečenie splnenia záväznej povinnosti, na ktorú má nárok.

Výkon môže mať tri ciele: vyplatenie peňažnej sumy, dodanie konkrétneho predmetu, prípadne vykonanie alebo nevykonanie úkonu.

Výkon môže mať podobu štandardného súdneho konania (ktoré môže byť riadne, skrátené alebo mimoriadne) alebo osobitného konania.

Všetky vykonávacie konania na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy majú podobu riadneho štandardného súdneho konania s výnimkou konaní uvedených nižšie, ktoré majú podobu skráteného konania, a takisto s výnimkou vykonávacích konaní týkajúcich sa výživného, ktoré majú podobu osobitného konania.

Skrátené konanie sa využíva vo vykonávacom konaní na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy v týchto prípadoch:

  • rozhodcovský alebo súdny rozsudok v prípadoch, keď tento rozsudok nemožno vykonať v rámci samotnej žaloby,
  • žiadosť o platobný rozkaz s priloženým vykonateľným titulom,
  • mimosúdny vykonateľný titul týkajúci sa peňažného záväzku po splatnosti, ktorý je zabezpečený hypotékou alebo záložným právom,
  • mimosúdny vykonateľný titul týkajúci sa peňažného záväzku po splatnosti, ktorého hodnota neprekračuje dvojnásobok hodnoty patriacej do právomoci súdu prvého stupňa.

Hoci je súčasťou konania jeden z uvedených vykonateľných titulov, uplatní sa riadna forma (a nie skrátená forma) v týchto prípadoch:

  • výkon alternatívneho záväzku v závislosti od možnosti alebo podmienky,
  • keď si záväzok, ktorý sa má vykonať, vyžaduje vyrovnanie vo fáze výkonu a vyrovnanie nezávisí od jednoduchého aritmetického výpočtu,
  • keď bol vydaný iný vykonateľný titul ako rozsudok iba proti jednému z manželov a účastník konania, ktorý sa domáha výkonu, v návrhu na výkon tvrdí, že dlh je spoločný,
  • vo vykonávacích konaniach vedených len proti vedľajšiemu dlžníkovi, ktorý sa nevzdal výhody poradia (benefício da excussão prévia).

Vykonávacie konania týkajúce sa dodania konkrétneho predmetuvykonania úkonu majú podobu jednotného štandardného konania.

Výkon týkajúci sa dodania konkrétneho predmetu možno pretransformovať na výkon na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy, keď nemožno nájsť predmet, ktorý sa mal dodať účastníkovi konania, ktorý sa domáha výkonu. V takom prípade môže účastník konania domáhajúci sa výkonu v rovnakom konaní požadovať vyplatenie hodnoty predmetu, ktorý sa mal dodať, a straty vyplývajúcej z toho, že tento predmet nebol dodaný.

Výkon týkajúci sa vykonania úkonu možno pretransformovať na výkon na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy, keď účastník konania domáhajúci sa výkonu žiada o náhradu spôsobenej škody a vyplatenie príslušnej sumy.

Výkon týkajúci sa výživného má podobu osobitného konania, pričom:

  • účastník konania domáhajúci sa výkonu môže požiadať, aby sa mu vyplácala časť príjmov, platu alebo dôchodku, ktoré sa vyplácajú osobe, proti ktorej sa výkon navrhuje, alebo aby mu boli prevedené prenajaté veci patriace dlžníkovi za platenie splátok, ktoré sú splatné alebo sa stávajú splatnými, pričom toto vyplatenie alebo prevod sú nezávislé od zadržania,
  • keď účastník konania domáhajúci sa výkonu požiada, aby sa mu vyplácali uvedené sumy, plat alebo dôchodok, subjektu zodpovednému za vykonanie týchto platieb alebo za spracovanie príslušných výplatných pások sa oznámi, že vymedzenú časť má vyplatiť priamo účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu,
  • keď účastník konania domáhajúci sa výkonu požiada o prevod prenajatých vecí, musí uviesť, na ktorý majetok sa to uplatňuje, a súdny exekútor vykoná príslušné kroky v súvislosti s majetkom, ktorý považuje za dostatočný na uhradenie platieb, ktoré sú splatné alebo sa stávajú splatnými. Na tento účel možno vypočuť aj osobu, proti ktorej sa výkon navrhuje,
  • účastník konania, na ktorého sa výkon vzťahuje, je po vykonaní zadržania vždy predvolaný, pričom jeho námietky proti výkonu alebo zadržaniu nemajú odkladný účinok na výkon.

Vykonávacie konanie je stanovené v článkoch 703 až 877 (Vykonávacie konanie) a v článkoch 933 až 937 (Osobitné konanie v súvislosti s výživným) Občianskeho súdneho poriadku (Código de Processo Civil), do ktorého je možné priamo nahliadnuť prostredníctvom odkazu.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Príslušné orgány na zabezpečenie výkonu sú súdy a súdni exekútori.

Samotný výkon sa uskutočňuje prostredníctvom súdneho vykonávacieho procesu, v rámci ktorého sú súdy príslušnými orgánmi, ktorým pomáhajú súdni exekútori. Okrem súdneho procesu je v práve stanovený aj „predvýkonný mimosúdny postup“ (procedimento extrajudicial pré-executivo), ktorý je voliteľný a veriteľ ho môže využiť, keď sú splnené určité požiadavky. Príslušnými orgánmi v rámci predvýkonného mimosúdneho postupu sú súdni exekútori.

Súdny vykonávací proces

Výkon sa začína podaním návrhu na výkon na súde. Vzor a podmienky podania návrhu na výkon sú stanovené v nariadení vlády, t. j. v nariadení vlády č. 282/2013 z 29. augusta 2013 (v roku 2020 v čase revízie tohto textu), do ktorého možno priamo nahliadnuť prostredníctvom odkazu.

Tlačivá, ktoré môže využiť účastník konania domáhajúci sa výkonu na výkon, pri ktorom sa nevyžaduje právne zastúpenie právnikom, právnickým koncipientom alebo advokátom, sú k dispozícii na portáli CITIUS:

Účastník konania domáhajúci sa výkonu musí určiť súdneho exekútora. Ak to tento účastník konania neurobí, určí ho tajomník súdu (automaticky a na základe náhodného výberu). Vo výnimočných prípadoch stanovených v právnych predpisoch môže povinnosti súdneho exekútora vykonávať súdny úradník.

Rozdelenie právomocí medzi súdom a súdnym exekútorom je vo všeobecnosti takéto:

  • súdny exekútor zodpovedá za všetky formality týkajúce sa výkonu, ktoré nie sú pridelené tajomníkovi a nepatria do právomoci sudcu, t. j. konkrétnejšie ide o predvolania, oznámenia, zverejnenie, náhľad do databázy, zadržania a záznamy o zadržaniach, vyrovnania a platby,
  • aj keď konanie nedospeje k rozsudku, súdny exekútor musí zabezpečiť vykonanie úkonov vyplývajúcich z konania, ktoré vyžadujú jeho zásah,
  • okrem právomocí výslovne stanovených v právnych predpisoch tajomník súdu zodpovedá aj za zabezpečenie bezproblémového vybavenia administratívnych záležitostí a priebehu procesu a za vykonanie súdnych príkazov vzťahujúcich sa na predbežnú fázu a určovacie konanie alebo udalostí týkajúcich sa predvolaní, za ktoré zodpovedá súdny exekútor,
  • tajomník súdu zodpovedá aj za to, aby neoficiálne informoval súdneho exekútora o prebiehajúcich určovacích postupoch alebo udalostiach a príslušných vykonaných úkonoch, ktoré môžu ovplyvniť konanie.

Predovšetkým:

Zodpovednosti sudcu:

  • vydať predbežný súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania (v prípade potreby),
  • prijať rozhodnutie o námietke proti výkonu a zadržaniu a overiť a určiť poradie nárokov v lehote najviac troch mesiacov odo dňa podania námietky alebo uplatnenia nároku,
  • prijať rozhodnutie (bez možnosti odvolania) o výhradách k opatreniam a rozhodnutiam súdneho exekútora,
  • rozhodnúť o ďalších otázkach, ktoré predložil súdny exekútor, účastníci konania alebo zainteresované tretie strany.

Zodpovednosti súdneho exekútora:

  • prijať opatrenia potrebné na overenie zákonnosti vykonateľného titulu a preskúmať počítačové záznamy o výkonoch a online databázy, do ktorých možno priamo nahliadnuť, s cieľom určiť majetok, ktorý možno zadržať,
  • doručiť predvolanie osobe, proti ktorej sa výkon navrhuje, vrátane prípadov, v ktorých je dotknutá osoba predvolaná, aby určila majetok na zadržanie, keď sa nepodarilo nájsť žiadny majetok, ktorý by bolo možné zadržať,
  • vykonať zadržanie a ocenenie majetku po zadržaní,
  • realizovať predaj, odpočítanie právnych výdavkov a platbu.

V prípade výkonov iniciovaných v Portugalsku je vecná príslušnosť súdov takáto:

  • vykonávacie komory centrálneho okresného súdu (Instância Central do Tribunal de Comarca) sú vecne príslušné v občianskoprávnych vykonávacích konaniach s výnimkou týchto prípadov: vecná príslušnosť udelená súdu duševného vlastníctva, súdu pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, námornému súdu, komorám pre rodinu a mladistvých, pracovným komorám, obchodným komorám, ako aj v prípade výkonu rozsudkov vynesených trestnou komorou, ktorými sa v zmysle trestného práva procesného nemôže zaoberať občianskoprávna komora,
  • ak neexistuje vykonávacia komora alebo iná komora alebo špecializovaný súd s vecnou príslušnosťou, sú vecne príslušné komory so všeobecnou právomocou (alebo ak neexistujú, príslušná občianskoprávna komora) miestneho okresného súdu (Instância Local do Tribunal de Comarca).

Pokiaľ ide o začatie vykonávacieho konania, miestna príslušnosť portugalských súdov sa určuje takto:

  • platí všeobecné pravidlo, že v prípade výkonu je miestne príslušný súd podľa domicilu osoby, proti ktorej sa výkon navrhuje, pokiaľ sa nestanovuje inak v osobitnom právnom ustanovení alebo v nasledujúcich pravidlách,
  • ak je osoba, proti ktorej sa výkon navrhuje, právnická osoba alebo ak má účastník konania domáhajúci sa výkonu domicil v metropolitnej oblasti Lisabonu alebo Porta a osoba, proti ktorej sa výkon navrhuje, má domicil v rovnakej metropolitnej oblasti, účastník konania domáhajúci sa výkonu sa môže rozhodnúť pre súd príslušný podľa miesta, kde sa má splniť záväzok,
  • ak ide o výkon týkajúci sa dodania určitého predmetu alebo o dlh s vecnou zábezpekou, miestnu príslušnosť má súd príslušný podľa miesta, kde sa predmet nachádza, alebo podľa miesta, kde možno nájsť zaťažený majetok,
  • ak sa má vykonávacie konanie konať na súde podľa domicilu osoby, proti ktorej sa výkon navrhuje, a táto osoba nebýva v Portugalsku, ale má v tejto krajine majetok, miestne príslušný je ten súd, v ktorého obvode sa nachádza tento majetok,
  • súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok, je miestne príslušný aj v týchto prípadoch: vykonávacie konanie sa musí konať na portugalskom súde, pretože sa týka platnosti vytvorenia/zániku podnikov/iných právnických osôb so sídlom v Portugalsku alebo platnosti rozhodnutí ich orgánov, pričom sa neuplatňuje žiadne z predchádzajúcich ani nasledujúcich pravidiel výkonu,
  • v prípadoch zahŕňajúcich viacero vykonávacích konaní, ktoré by mali posudzovať súdy s rozličnými miestnymi príslušnosťami, je miestne príslušný súd podľa domicilu osoby, proti ktorej sa výkon navrhuje,
  • v prípade výkonu rozsudku vyneseného portugalskými súdmi treba návrh na výkon predložiť v konaní, v rámci ktorého bol vynesený príslušný rozsudok, pričom výkon je súčasťou spisu. Ak vo veci následne dôjde k odvolaniu, kópia spisu sa postúpi ďalej. Ak právomoc v oblasti výkonu má špecializovaná komora, kópiu rozsudku, návrh, ktorý viedol k výkonu, a sprievodné dokumenty treba čo najskôr zaslať tejto špecializovanej komore,
  • ak rozhodnutie vydali rozhodcovia v rozhodcovskom konaní, ktoré sa konalo v Portugalsku, príslušným súdom pre výkon je okresný súd (Tribunal da comarca) v mieste, kde sa rozhodcovské konanie uskutočnilo,
  • ak bola vec predložená odvolaciemu súdu najvyššieho súdu (Supremo Tribunal de Justiça), miestne príslušný je súd podľa domicilu osoby, proti ktorej sa výkon navrhuje,
  • v prípade výkonov, ktoré sa týkajú nákladov, pokút alebo náhrad splatných v dôsledku zneužitia konania, miestne príslušný je súd, na ktorom sa konalo konanie, ktoré viedlo k oznámeniu príslušného účtu alebo vyrovnania. Výkony týkajúce sa nákladov, pokút alebo náhrad sa realizujú prostredníctvom pripojenia k príslušnej veci,
  • ak odvolací alebo najvyšší súd vydal príkaz zaplatiť náklady, pokuty alebo náhradu, výkon sa uskutočňuje na súde prvého stupňa, ktorý je miestne príslušný v oblasti, v ktorej sa vo veci konalo,
  • v prípade výkonu, ktorý je založený na zahraničnom rozsudku vrátane európskeho exekučného titulu, miestne príslušný je súd podľa domicilu odporcu,
  • v prípade európskeho platobného rozkazu [nariadenie (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006], miestne príslušná je prvá občianskoprávna komora centrálneho okresného súdu v Porte.

Predvykonávací mimosúdny postup

Alternatívne k súdnemu konaniu sa veritelia môžu rozhodnúť využiť predbežné správne konanie nazývané PEPEX (procedimento extrajudicial pré-executivo – predvykonávací mimosúdny postup): http://www.pepex.pt.

Súdni vykonávatelia sú príslušným orgánom na vykonávanie opatrení v rámci tohto postupu.

PEPEX možno využiť v týchto prípadoch: vnútroštátne rozsudky o výkone, ďalšie vnútroštátne príkazy týkajúce sa výkonu, zahraničné rozsudky vyhlásené za vykonateľné, rozsudky, ktorých vykonateľnosť vyplýva z právnych predpisov EÚ, zmlúv alebo dohovorov, ktoré sú pre Portugalsko záväzné, európske exekučné tituly. Vo všetkých uvedených prípadoch musia byť splnené aj obe tieto požiadavky:

  • veriteľ musí byť držiteľom vykonateľného titulu, ktorý spĺňa požiadavky na uplatnenie skrátenej formy štandardného vykonávacieho konania na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy a
  • navrhovateľ a odporca musia mať v Portugalsku pridelené daňové identifikačné číslo bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu.

Súdni exekútori vyhľadajú údaje o majetku a príjme pomocou daňového čísla odporcu, pričom môžu využiť iba portugalské databázy (nemôžu preskúmať databázy iných členských štátov). V súlade s portugalskými právnymi predpismi môžu zahraničné právnické aj fyzické osoby požiadať o pridelenie daňového čísla aj v prípade, ak v Portugalsku nevyvíjajú žiadnu činnosť a nemajú v tejto krajine domicil.

PEPEX je „bezpapierový“ elektronický postup, ktorý je rýchly a lacnejší ako súdne konanie. Elektronický návrh podáva priamo veriteľ prostredníctvom tejto IT platformy: http://www.pepex.pt/.

Prístup k portálu daňového a colného orgánu možno získať pomocou prístupových poverení alebo prostredníctvom digitálneho certifikátu občianskeho preukazu (cartão de cidadão).

Keď veriteľ určí splnomocneného zástupcu, advokáti (Advogados) a právni poradcovia (Solicitadores) môžu získať prístup k platforme prostredníctvom digitálneho certifikátu, ktorý im na tento účel vydajú príslušné profesijné orgány.

Po podaní návrhu sa postup automaticky postúpi súdnemu exekútorovi a veriteľom sa rýchlo (spravidla do piatich dní od podania návrhu) poskytnú informácie o tom, či je skutočne možné získať dlžnú sumu, prípadne sa im vydá osvedčenie na daňové účely, že ide o nevymožiteľnú pohľadávku, pričom nie je potrebné začať súdne konanie.

Hlavným cieľom tohto postupu je získať dobrovoľnú platbu. V rámci postupu PEPEX nemožno vykonávať zadržiavacie/exekučné opatrenia. Na tento účel je nutné postup PEPEX pretransformovať na vykonávacie konanie.

Počas postupu PEPEX môže adresát návrhu vykonať dobrovoľnú platbu alebo uzavrieť s navrhovateľom dohodu o platbe.

Vždy, keď sa navrhovateľ rozhodne pre oboznámenie dlžníka, toto oznámenie vykoná osobne súdny exekútor.

Dlžníci, ktorí boli platne oboznámení s postupom a nepodniknú žiadne kroky, sa pridajú na verejný zoznam dlžníkov a možno vydať uvedené osvedčenie o nevymožiteľnosti na právne a daňové účely. Neskôr, po úplnom zaplatení pohľadávky, sa postupuje opačne, meno dlžníka sa odstráni zo zoznamu a informuje sa daňový orgán.

V rámci postupu PEPEX môžu účastníci požadovať zásah sudcu: navrhovateľ môže pretransformovať postup PEPEX na vykonávacie konanie, ak nezíska dobrovoľnú platbu; adresát návrhu to môže urobiť tak, že namietne proti postupu PEPEX.

Pokiaľ ide o náklady, postup PEPEX je finančne menej náročný ako súdne konanie. Za cenu len 51,00 EUR plus DPH môžu veritelia zistiť, či možno reálne dosiahnuť zaplatenie pohľadávky, bez ohľadu na jej hodnotu. V prípade zaplatenia môžu náklady prekročiť 51,00 EUR v závislosti od konkrétneho prípadu.

Treba takisto poznamenať, že ak sa postup PEPEX pretransformuje na vykonávacie konanie, veritelia nemusia platiť počiatočný súdny poplatok.

Postup PEPEX je stanovený v zákone č. 32/2014 z 30. mája 2014, do ktorého je možné nahliadnuť prostredníctvom odkazu.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Celé vykonávacie konanie je založené na titule, v ktorom sa stanovuje účel a obmedzenia vykonávacích opatrení. Vykonateľné tituly zahŕňajú úrok z omeškania platby príslušného záväzku na základe zákonnej úrokovej sadzby.

Rozsudky sú vykonateľné a vykonateľné tituly možno vydať za týchto okolností:

a) Rozsudky proti odporcovi

  • rozsudok sa považuje za vykonateľný titul, až keď nadobudne konečnú platnosť s výnimkou prípadu, keď podanie odvolania nemá odkladný účinok,
  • z hľadiska vykonateľnosti sú príkazy a všetky ostatné rozhodnutia alebo úkony súdneho orgánu, ktoré si vyžadujú splnenie záväzku, rovnocenné rozsudkom. Rozhodnutia rozhodcovského súdu (Tribunal Arbitral) sú vykonateľné za rovnakých podmienok ako rozhodnutia všeobecných súdov,
  • bez ohľadu na ustanovenia zmlúv, dohovorov, právnych predpisov EÚ a osobitných zákonov, rozsudky vydané súdmi alebo rozhodcami v zahraničí môžu slúžiť ako základ pre výkon len v prípade, ak ich preskúmal a potvrdil príslušný portugalský súd,
  • tituly vydané v zahraničí nie je nutné preskúmať na to, aby boli vykonateľné.

b) Dokumenty vypracované alebo overené notárom alebo inými subjektmi alebo odborníkmi s právomocou konať na tento účel, v ktorých sa vyžaduje stanovenie alebo uznanie určitého záväzku

  • dokumenty vypracované alebo overené notárom alebo inými subjektmi alebo odborníkmi s právomocou konať na tento účel, ktoré predstavujú dohodu o budúcej platbe alebo v ktorých sú stanovené budúce záväzky, môžu slúžiť ako základ pre výkon za predpokladu, že prostredníctvom dokumentu vyhotoveného v súlade s doložkami uvedenými v týchto dokumentoch, alebo ak tieto doložky neexistujú, prostredníctvom samostatne vykonateľného dokumentu je preukázané, že sa vykonala platba na účely uzavretia obchodnej dohody alebo že sa prijal záväzok na základe dohody medzi účastníkmi konania,
  • dokumenty podpísané v mene inej osoby sú vykonateľné len vtedy, keď podpis overil notár alebo iné subjekty alebo odborníci s právomocou konať na tento účel.

c) Dlhové nástroje, aj keď len napísané rukou, za predpokladu, že skutočnosti, ktoré v tomto prípade predstavujú základný vzťah, sú uvedené v samotnom dokumente alebo v návrhu na výkon

  • Medzi dlhové nástroje patria šeky, cudzie a vlastné zmenky.

d) Dokumenty, ktoré sú vykonateľné na základe osobitného ustanovenia

  • napríklad návrhy na vydanie príkazu, ku ktorým je pripojený vykonateľný titul, a zápisnice zo schôdzí spoločenstva vlastníkov.

3.2 Hlavné podmienky

S ohľadom na pohľadávku

Pohľadávka, ktorá sa má vykonať, musí byť určitá, splatná a na fixnú sumu. Ak to nevyplýva z titulu, výkon sa začne opatreniami, ktoré zabezpečia, že pohľadávka je určitá, splatná a na fixnú sumu.

S ohľadom na veriteľa

Pohľadávku, ktorá sa má vykonať, musí predložiť osoba, ktorá je vo vykonateľnom titule uvedená ako veriteľ. Ak je titul vystavený na držiteľa, výkon vykoná držiteľ titulu.

Ak v súvislosti s právom alebo záväzkom došlo k dedeniu, návrh na výkon treba predložiť vo vzťahu k dedičom osôb, ktoré sú uvedené ako veriteľ alebo ako dlžníci záväzku, ktorý sa má vykonať. V samotnom návrhu na výkon musí účastník konania domáhajúci sa výkonu uviesť skutočnosti vymedzujúce dedenie.

S ohľadom na dlžníka

Návrh na výkon sa musí predložiť proti osobe, ktorá je vo vykonateľnom titule uvedená ako dlžník.

Majetok dlžníka sa zadrží aj v prípade, ak je z akéhokoľvek dôvodu v držbe tretej strany, avšak bez toho, aby tým boli dotknuté práva, ktoré si táto tretia strana môže nárokovať voči účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu.

Návrh na výkon dlhu zaisteného vecnou zábezpekou na majetok tretej strany sa musí podať priamo proti tejto tretej strane, ak účastník konania domáhajúci sa výkonu chce vykonať zábezpeku, a to bez ohľadu na to, že aj dlžníka možno ihneď žalovať.

Ak sa iniciuje vykonávacie konanie len proti tretej strane a je známe, že majetok zaťažený vecnou zábezpekou je nedostatočný, účastník konania domáhajúci sa výkonu môže v rámci toho istého konania požadovať, aby sa pokračovalo vo vykonávacom konaní proti dlžníkovi, ktorý sa obžaluje s cieľom zabezpečiť vyrovnanie pohľadávky v plnej výške. Ak zaťažený majetok patrí dlžníkovi, ale je v držbe tretej strany, túto tretiu stranu i dlžníka možno ihneď žalovať.

Vo vykonávacom konaní vedenom proti vedľajšiemu dlžníkovi majetok vedľajšieho dlžníka nemožno zadržať, pokým sa nezadrží všetok majetok hlavného dlžníka, za predpokladu, že vedľajší dlžník v lehote na podanie námietok proti výkonu odôvodnene využije výhodu poradia.

V prípade zadržania spoločného majetku manželského páru vo vykonávacom konaní vedenom len proti jednému z manželov, pretože sa predpokladá, že majetok účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, je nedostatočný, manželskému partnerovi účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, sa oznámi, že môže podať návrh na rozdelenie majetku alebo priložiť potvrdenie, že už bol podaný návrh na rozdelenie; v opačnom prípade bude vykonávacie konanie pokračovať tak, že sa bude vzťahovať na spoločný majetok.

Keď vykonávacie konanie prebieha proti jednému z manželov, účastník konania domáhajúci sa výkonu môže odôvodnene tvrdiť, že dlh zaznamenaný v príslušnom nástroji je spoločný (týmto nástrojom nesmie byť rozsudok). V týchto prípadoch sa zisťuje od manželského partnera účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, či na základe uvedených dôvodov súhlasí s tým, že dlh je spoločný; ak sa manželský partner nevyjadrí, dlh sa považuje za spoločný bez toho, aby tým bola dotknutá prípadná námietka, ktorú môže predložiť.

Keď vykonávacie konanie prebieha proti jednému alebo viacerým spoločným vlastníkom samostatného alebo spoločného dedičstva, aktíva zahrnuté v samostatnom dedičstve, prípadne jeho podiel, alebo špecifikovanú časť spoločného dedičstva nemožno zadržať.

V prípade podania návrhu na výkon proti dedičom možno zadržať len majetok získaný od zosnulého. Keď sa zadržanie vzťahuje na iné aktíva, účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, môže požiadať súdneho exekútora, aby uvoľnil majetok, pričom uvedie, aké veci, ktoré sú predmetom dedičstva, má v držbe. Žiadosti sa vyhovie, keď sa vypočuje účastník konania domáhajúci sa výkonu a ten nemá námietky. Ak účastník konania domáhajúci sa výkonu namietne proti uvoľneniu majetku, účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, môže dosiahnuť uvoľnenie len v prípade, ak dedičstvo bolo prijaté bezpodmienečne (bez začatia procesu inventarizácie) a za predpokladu, že pred súdom uvedie a preukáže, že: a) zadržaný majetok nepochádza z dedičstva; b) z dedičstva nezískal viac majetku, ako je uvedené, prípadne ak k tomu došlo, tento ďalší majetok bol všetok použitý na vyrovnanie záväzkov spojených s dedičstvom.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

Hlavné vykonávacie opatrenia sú:

  • zadržanie,
  • predaj,
  • platba,
  • dodanie predmetu,
  • vykonanie úkonu iným subjektom na náklady účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje.

Tieto hlavné vykonávacie opatrenia môžu byť doplnené inými pomocnými opatreniami potrebnými na ich vykonanie, pričom im môžu predchádzať alebo môžu nasledovať po nich (napr. výber plnenia, keď je záväzok alternatívny; splnenie podmienky alebo vykonanie služby, od ktorej závisí záväzok, ktorý sa má vykonať; likvidácia záväzku, ktorý sa má vykonať, keď je nelikvidný; ohodnotenie nákladov na zástupné vykonanie treťou stranou; predbežné konzultácie s cieľom lokalizovať a identifikovať zadržateľný majetok; registrácia zadržania; vytvorenie depozitára zadržaného majetku; zverejnenie oznámenia o predaji zadržaného majetku; oznámenie predaja registračnému úradu).

Výber vykonávacích opatrení závisí od účelu výkonu, ktorým môže byť: vyplatenie peňažnej sumy, dodanie určitého predmetu alebo vykonanie úkonu.

Pokiaľ ide o vykonávacie konanie na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy, najvhodnejšími vykonávacími opatreniami na účely tohto vykonávacieho konania sú zadržanie, predaj a platba.

Pokiaľ ide o vykonávacie konanie týkajúce sa dodania určitého predmetu, najvhodnejším vykonávacím opatrením na účely tohto vykonávacieho konania je dodanie tohto predmetu súdnym exekútorom. Ak nemožno nájsť predmet, ktorý sa má dodať účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu, tento účastník môže pretransformovať návrh na vykonávacie konanie na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy prostredníctvom vyplatenia hodnoty predmetu a náhrady škody vyplývajúcej z toho, že tento predmet nebol dodaný.

Pokiaľ ide o vykonávacie konanie týkajúce sa vykonania úkonu, existujú dve alternatívne vhodné vykonávacie opatrenia: buď vykonanie úkonu inou osobou na náklady účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, keď úkon možno vykonať prostredníctvom zástupcu, plus kompenzácia za omeškanie, alebo vyplatenie náhrady za spôsobenú škodu, keď úkon nemožno vykonať prostredníctvom zástupcu, pričom v tomto prípade možno pripočítať penále. Keď účastník konania domáhajúci sa výkonu žiada o náhradu za spôsobenú škodu, návrh sa pretransformuje na vykonávacie konanie na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Výkon sa môže vzťahovať na všetok majetok dlžníka, ktorý možno zadržať.

Výkon môže zahŕňať majetok tretej strany, keď je súčasťou úverovej záruky alebo keď je predmetom úkonu, ktorý je škodlivý pre veriteľa, a veriteľ proti tomu úspešne podal námietku.

Zadržať možno len predmety a nároky, ktoré možno vyjadriť v peňažnej hodnote. Majetok, ktorý je mimo rámca zákonného obchodu, nemožno zadržať.

S ohľadom na uvedené pravidlá predmetom výkonu môže byť tento majetok:

  • nehnuteľný majetok,
  • hnuteľný majetok,
  • úvery,
  • cenné papiere,
  • nároky,
  • budúce nároky,
  • bankové vklady,
  • príspevky alebo platy,
  • nedeliteľný majetok,
  • podiely v obchodných spoločnostiach,
  • obchodné priestory.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Účinky zadržania

  • s výnimkou prípadov osobitne stanovených v právnych predpisoch účastník konania domáhajúci sa výkonu prostredníctvom zadržania získava právo prednostnej platby pred všetkými ostatnými veriteľmi, ktorí nedisponujú predbežnou vecnou zábezpekou,
  • ak by majetok účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, už bol skonfiškovaný, prednosť zadržania sa vzťahuje na dátum, kedy bol skonfiškovaný,
  • bez toho, aby boli dotknuté pravidlá upravujúce registráciu, proti výkonu nemožno využiť žiadne úkony súvisiace s likvidáciou, vecným bremenom, prípadne prenájmom zadržaného majetku,
  • ak je pripojený nárok dlžníka, proti výkonu nemožno využiť ani zánik nároku z dôvodu závisiaceho od vôle účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, alebo jeho dlžníka, ak sa to uskutočnilo po pripojení nároku,
  • proti účastníkovi konania, ktorý sa domáha výkonu, nemožno využiť ani platbu v plnej výške, prípadne prevod (pred pripojením) nájomného a poplatkov za prenájom, ktoré ešte nie sú po splatnosti, pretože tieto poplatky sa vzťahujú na obdobia, ktoré v čase pripojenia ešte neuplynuli,
  • ak sa zadržaný predmet stratí, je vyvlastnený alebo jeho hodnota klesne a v niektorom z týchto prípadov vzniknú pochybnosti o kompenzácii tretej strany, účastník konania domáhajúci sa výkonu si v podobe dotknutých nárokov alebo peňažných súm vyplatených v rámci kompenzácie ponecháva právo k danému predmetu.

Účinky predaja

  • pri predaji majetku na základe výkonu sa na kupujúceho prevádzajú práva účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, k predanej veci,
  • prevod majetku sa uskutočňuje bez zadržiavacích práv, ktorými môže byť zaťažený, a bez všetkých ostatných prípadných vecných práv, ktoré neboli zaregistrované pred konfiškáciou, zadržaním alebo zárukou s výnimkou tých, ktoré vznikli skôr a ktoré majú účinky na tretie strany bez ohľadu na registráciu,
  • uvedené práva tretích strán, ktorých účinnosť uplynie, sa prevedú na príjmy z predaja dotknutého majetku.

Účinky platby

  • v dôsledku platby výkon zaniká,
  • platbu možno vykonať týmito spôsobmi: peňažnou platbou, prevodom majetku na veriteľa, prevodom príjmu alebo platby v splátkach prostredníctvom dohody medzi účastníkom konania domáhajúcim sa výkonu a účastníkom konania, proti ktorému sa výkon navrhuje.

Účinky dodania predmetu

  • ak účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, dobrovoľne nedodá predmet, ako alternatíva sa ustanovenia upravujúce zadržanie primerane uplatnia na vykonanie dodania, pričom sa vykonajú prehliadky a ďalšie potrebné opatrenia,
  • dodanie môže zahŕňať majetok vo vlastníctve štátu, iných verejnoprávnych subjektov, koncesionárov verejných prác alebo služieb alebo charitatívnych organizácií,
  • ak ide o hnuteľný majetok, ktorý treba prepočítať, odvážiť alebo zmerať, tieto základné operácie sa vykonajú v prítomnosti súdneho exekútora, ktorý dodá požadované množstvo účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu,
  • ak ide o nehnuteľný majetok, súdny exekútor pridelí vlastníctvo účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu tak, že mu odovzdá dokumenty a kľúče (ak existujú) a oznámi to účastníkovi konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, nájomníkom a ďalším zainteresovaným osobám s cieľom zabezpečiť, že uznajú a budú dodržiavať práva účastníka konania, ktorý sa domáha výkonu,
  • keď je vec v spoločnom vlastníctve s inými zainteresovanými stranami, účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu sa pridelí vlastníctvo príslušnej časti,
  • keď je nehnuteľnosť hlavným bydliskom účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, a predpokladá sa, že pri jeho presťahovaní by mohli nastať vážne ťažkosti, súdny exekútor o tejto skutočnosti vopred informuje obecný úrad a príslušné orgány sociálneho zabezpečenia,
  • keď je nehnuteľnosť hlavným bydliskom účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, a tento účastník si ju prenajíma, súdny exekútor pozastaví dodanie v prípade, že mu predložia lekárske potvrdenie, v ktorom je uvedená lehota, počas ktorej je nutné pozastaviť výkon, pretože toto opatrenie by z dôvodu akútneho ochorenia ohrozilo život osoby bývajúcej v daných priestoroch.

Účinky vykonania úkonu

  • ak sa účastník konania domáhajúci sa výkonu rozhodne pre vykonanie úkonu inou osobou, môže požiadať, aby bol určený znalec, ktorý posúdi príslušné náklady,
  • po vypracovaní posudku sa zadrží majetok potrebný na zaplatenie stanovenej sumy, pričom sa uplatňujú ďalšie podmienky vykonávacieho konania na zabezpečenie vyplatenia peňažnej sumy,
  • ak sa od dlžníka požaduje, aby nevykonal žiadny úkon, a on ho vykoná, veriteľ má právo žiadať, aby sa v prípade dokončených prác vykonala demolácia príslušných objektov na náklady osoby, od ktorej sa požadovalo, aby ich nerealizovala,
  • toto oprávnenie zaniká a vzniká právo len na vyplatenie kompenzácie v zmysle všeobecných podmienok v prípade, ak škoda spôsobená dlžníkovi v dôsledku demolácie by bola výrazne vyššia ako škoda spôsobená veriteľovi.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Predaj, platba, dodanie predmetu a vykonanie úkonu sú vykonávacie opatrenia, ktoré po vykonaní nemajú lehotu platnosti. To isté platí aj pre zadržanie, hoci v prípade zadržania majetku, na ktorý sa vzťahuje registrácia, sa uplatňujú osobitné pravidlá.

Pokiaľ ide o zadržanie nehnuteľného majetku, na ktorý sa vzťahuje registrácia, registrácia zadržania je povinná a musí ju vykonať súdny exekútor. V určitých prípadoch, ktoré sú výslovne stanovené v právnych predpisoch, je nutné vykonať dočasnú registráciu zadržania. V týchto prípadoch dočasná registrácia zanikne, ak sa v uplatniteľnej lehote nepretransformuje na trvalú registráciu, prípadne neobnoví. Preto v prípade zadržania majetku, na ktorý sa vzťahuje registrácia, pričom registrácia je dočasná, súdny exekútor musí zabezpečiť pretransformovanie dočasnej registrácie na trvalú registráciu, ak je to medzičasom možné, prípadne zabezpečí jej obnovenie na potrebné obdobie.

Napokon začaté vykonávacie konanie možno ukončiť vo fáze hĺbkovej analýzy na vymedzenie majetku dlžníka bez vykonania platby, ak v čase uplynutia lehôt stanovených v Občianskom súdnom poriadku je hĺbková analýza neproduktívna v závislosti od prípadov a uplatniteľnej formy konania.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

V širšom zmysle pojem „opravný prostriedok“ (recurso) zahŕňa námietku proti výkonu, námietku proti zadržaniu a opravný prostriedok v užšom zmysle.

Námietka proti výkonu

Osoba, proti ktorej sa výkon navrhuje, môže napadnúť výkon tak, že podá námietky proti výkonu v lehote 20 dní od dátumu predvolania.

Bez ohľadu na ustanovenia medzinárodného práva a práva EÚ, ktoré sú pre Portugalsko záväzné a majú prednosť, v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov dôvody na podanie námietky proti výkonu sa môžu líšiť v závislosti od toho, či je výkon založený na rozsudku (obmedzenejšie), rozhodcovskom rozsudku (o niečo obšírnejšie) alebo inom vykonateľnom titule (ešte obšírnejšie).

Keď je výkon založený na rozsudku, námietky môžu byť založené len na týchto dôvodoch:

  • titul neexistuje alebo je nevykonateľný,
  • spis alebo overená kópia sú pozmenené alebo nepresné, a to má vplyv na podmienky výkonu,
  • chýbajúca procedurálna požiadavka, od ktorej závisí riadnosť vykonávacieho konania, bez ohľadu na to, že je splnená,
  • neúčasť odporcu na postupe vyhlásenia, ak sa zistí niektorá zo situácií uvedených v článku 696 písm. e) občianskeho zákonníka (predvolanie nie je doručené alebo predvolanie je neplatné a bezpredmetné; nedostatočná informovanosť o predvolaní z dôvodu, ktorý nemožno pripísať odporcovi; absencia námietok z dôvodu vyššej moci),
  • záväzok, ktorý sa má vykonať, je neistý, nevykonateľný alebo nelikvidný, pričom sa to neriešilo v počiatočnej fáze vykonávacieho konania,
  • vec bola posúdená pred výkonom rozsudku,
  • všetky faktory, v dôsledku ktorých dochádza k zániku alebo zmene záväzku, za predpokladu, že to nasleduje po ukončení rozpravy v rámci určovacieho procesu a možno predložiť listinné dôkazy; premlčanie práva alebo záväzok možno dokázať akýmkoľvek spôsobom,
  • protinávrh proti osobe domáhajúcej sa výkonu s cieľom dosiahnuť započítanie pohľadávok,
  • v prípade rozsudku, v ktorom je schválené prijatie alebo vyrovnanie, akýkoľvek dôvod spôsobujúci neplatnosť týchto úkonov.

Keď je výkon založený na rozhodcovskom rozsudku, okrem uvedených dôvodov na vznesenie námietky proti výkonu možno využiť aj dôvody, na základe ktorých možno požadovať súdne vyhlásenie daného rozhodnutia za nulitné, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zákona o dobrovoľnom rozhodcovskom konaní (Lei da Arbitragem Voluntária).

Keď výkon nie je založený na rozsudku ani na žiadosti o vydanie súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania, ku ktorej je pripojený vykonateľný titul, okrem už uvedených dôvodov na námietku proti výkonu na základe rozsudku možno využiť všetky ostatné dôvody využiteľné na obhajobu v rámci určovacieho procesu.

Námietka proti zadržaniu

Účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, jeho manželský partner a tretie strany môžu namietať proti zadržaniu určitého majetku v prípadoch uvedených v nasledujúcom texte.

Keď sa zadrží majetok patriaci účastníkovi konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, tento účastník môže namietať proti zadržaniu na základe ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

  • neprípustnosť zadržania majetku, ktorý bol skutočne zadržaný, prípadne neprípustnosť rozsahu vykonaného zadržania,
  • okamžité zadržanie majetku, ktorý je len doplnkový, pokiaľ ide o vyrovnanie vykonávaného dlhu,
  • zadržanie majetku, ktorý dané opatrenie nemalo ovplyvniť, pretože v zmysle hmotného práva sa ním nevyrovnáva vykonávaný dlh.

Ak sa zadržaním alebo akoukoľvek súdne nariadenou konfiškáciou alebo dodaním majetku poruší vlastnícke právo alebo akékoľvek iné právo nezlučiteľné s vykonaním alebo rozsahom opatrenia prináležiace osobe, ktorá nie je účastníkom konania, poškodená strana sa môže brániť tak, že ako tretia strana podá žalobu o navrátenie neprávom odňatých vecí.

Manželský partner, ktorý je v postavení tretej strany, môže bez súhlasu druhého manželského partnera brániť svoje práva týkajúce sa jeho vlastného majetku alebo spoločného majetku, ktorý bol neoprávnene ovplyvnený zadržaním.

Opravné prostriedky

Konanie o riadnom opravnom prostriedku možno začať na odvolacom súde (de apelação) (podanie proti rozsudkom vydaným súdom prvého stupňa) alebo v právnej otázke (de revista) (podanie na najvyšší súd). Riadne opravné prostriedky proti rozsudkom vydaným vo vykonávacom konaní sú upravené v ustanoveniach uplatniteľných na určovací proces.

Riadny opravný prostriedok je spravidla prípustný len v prípade, ak hodnota veci prekračuje sumu zodpovedajúcu právomoci súdu, proti rozsudku ktorého sa podáva opravný prostriedok, a napadnuté rozsudky majú na účastníka konania, ktorý podal opravný prostriedok, nepriaznivý dosah v sume, ktorá takisto prekračuje polovicu sumy zodpovedajúcej právomoci súdu. V Portugalsku suma zodpovedajúca právomoci odvolacieho súdu je 30 000,00 EUR a suma zodpovedajúca právomoci súdu prvého stupňa je 5 000,00 EUR.

V rámci vykonávacieho konania sú možné určité predbežné vyhlásenia, ktoré sa môžu, ale nemusia realizovať v závislosti od konkrétneho prípadu – napr. napadnutie výkonu prostredníctvom žaloby o navrátenie neprávom odňatých vecí, ktorú podá účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje; námietka proti zadržaniu podaná účastníkom konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, alebo tretími stranami; overenie a určenie poradia nárokov, keď existujú veritelia, ktorí disponujú vecnou zábezpekou s ohľadom na zadržaný majetok a ktorí si nárokujú vyplatenie svojich nárokov z príjmov za zadržaný majetok. Opravný prostriedok sa môže týkať rozhodnutí prijatých k týmto predbežným vyhláseniam v zmysle uvedených podmienok.

Vo vykonávacom konaní sa opravné prostriedky môžu týkať predovšetkým týchto rozhodnutí:

  • rozhodnutie, v ktorom sa posudzuje vylúčenie sudcu,
  • rozhodnutie, v ktorom sa posudzuje výlučná právomoc súdu,
  • rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje prerušenie konania,
  • príkaz, ktorým sa prijíma alebo odmieta vyslovené vyjadrenie (articulado) alebo dôkaz,
  • rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta alebo iná procesná sankcia,
  • rozhodnutie, v ktorom sa nariaďuje zrušenie všetkých registrácií,
  • rozhodnutie prijaté po konečnom rozsudku,
  • rozhodnutia, ktoré by bolo úplne zbytočné napádať prostredníctvom odvolania proti konečnému rozsudku,
  • rozhodnutia, ktorými sa prerušuje alebo anuluje výkon, prípadne rozhodnutia o zániku výkonu,
  • rozhodnutia o zrušení predaja,
  • rozhodnutia o uplatnení práva prednosti alebo práva na spätné odkúpenie,
  • odmietnutie (aj čiastočné) preskúmania návrhu na výkon,
  • príkaz na zamietnutie návrhu na výkon.

Opravný prostriedok v právnej otázke sa týka:

  • rozhodnutí odvolacieho súdu vydaných pri odvolaní v konaní o vyrovnaní, ktoré nezávisí od jednoduchého aritmetického výpočtu, v konaní o overení a určení poradia nárokov alebo v konaniach o napadnutí výkonu,
  • nie sú tým dotknuté prípady, v ktorých je vždy prípustné podať odvolanie na najvyšší súd.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Áno, existujú obmedzenia týkajúce sa ochrany dlžníka. Niektoré obmedzenia sa týkajú zadržania, iné obmedzenia sa týkajú výkonu v súvislosti s časovými lehotami.

Obmedzenia zadržania týkajúce sa ochrany dlžníka sú tieto: úplná alebo celková imunita proti zadržaniu, relatívna imunita proti zadržaniu a čiastočná imunita proti zadržaniu určitého majetku dlžníka. Existujú ďalšie dve obmedzenia: obmedzenie týkajúce sa ochrany spoločného majetku manželského páru vo vykonávacom konaní vedenom len proti jednému z manželov a ďalšie obmedzenie vyplývajúce zo zásady proporcionality, v zmysle ktorého by sa mal zadržať len majetok potrebný na vyrovnanie dlhu a výdavkov, ktoré vznikli pri výkone.

V dôsledku plynutia času sa môže obmedzovať výkon v prípade premlčania alebo obmedzenia. Po uplynutí príslušných lehôt zaniká právo, ktoré sa má vykonať.

V ďalšom texte je vysvetlené, ako fungujú tieto obmedzenia týkajúce sa ochrany dlžníka a lehôt.

Majetok s úplnou a celkovou imunitou proti zadržaniu

Okrem vecí oslobodených od zadržania podľa osobitného ustanovenia sa úplná imunita proti zadržaniu vzťahuje aj na tento majetok:

  • neodňateľné predmety alebo práva,
  • majetok vo verejnom vlastníctve štátu a iných verejnoprávnych subjektov,
  • predmety, ktorých zadržanie by bolo nemorálne alebo finančne neodôvodnené, pretože ich trhová hodnota je zanedbateľná,
  • predmety špecificky určené na vykonávanie verejných bohoslužieb,
  • hrobové miesta,
  • nástroje a predmety, ktoré sú nevyhnutné pre osoby so zdravotným postihnutím alebo určené na liečbu chorých.

Majetok s relatívnou imunitou proti zadržaniu

  • od zadržania je oslobodený majetok štátu a iných verejnoprávnych subjektov, majetok subjektov, ktoré sú držiteľmi koncesií na verejné práce alebo na poskytovanie verejných služieb, a majetok charitatívnych organizácií, ktoré vykonávajú osobitné činnosti vo verejnom záujme, okrem prípadov, keď sa výkon týka splatenia dlhu s vecnou zábezpekou,
  • pracovné nástroje účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, a predmety nevyhnutné na výkon jeho povolania alebo odbornej prípravy sú takisto oslobodené od zadržania, pokiaľ dotknutý účastník neuvedie, že môžu byť zadržané, prípadne ak sa výkon týka zaplatenia ich kúpnej ceny alebo nákladov na ich opravu alebo ak sú zadržané ako hmotný majetok patriaci k obchodným priestorom,
  • od zadržania je oslobodený aj majetok, ktorý zahŕňa základné domáce potreby v skutočnom mieste bydliska účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, okrem prípadov, keď sa výkon týka zaplatenia za samotné predmety alebo úhrady nákladov na ich opravu.

Čiastočne zadržateľný majetok

  • dve tretiny (v čistom vyjadrení) platov, miezd, pravidelných príspevkov inkasovaných ako starobný dôchodok a všetkých ostatných sociálnych dávok, poistenia, úrazového odškodnenia alebo anuity, prípadne iných podobných platieb, ktoré zabezpečujú živobytie dlžníka, sú chránené imunitou proti zadržaniu,
  • na účely výpočtu čistej hodnoty uvedených platieb sa berú do úvahy iba príspevky, ktoré sú povinné zo zákona,
  • horná hranica imunity proti zadržaniu je suma zodpovedajúca trojnásobku vnútroštátnej minimálnej mzdy v čase každého zadržania a minimálna hranica, keď dlžník nemá žiadny iný príjem, je suma zodpovedajúca jednej vnútroštátnej minimálnej mzde,
  • uvedené hranice sa neuplatňujú, keď sa vykonávaný nárok týka výživného; v takom prípade je imunitou proti zadržaniu chránená suma zodpovedajúca nepríspevkovému dôchodku v plnej výške,
  • pri zadržaní peňažných prostriedkov alebo bankových zostatkov je imunitou proti zadržaniu chránená suma zodpovedajúca vnútroštátnej minimálnej mzde, alebo v prípade vyživovacej povinností ide o sumu zodpovedajúcu nepríspevkovému dôchodku v plnej výške. (Táto imunita proti zadržaniu a čiastočná imunita proti zadržaniu uvedená v predchádzajúcom texte nie sú kumulatívne),
  • po posúdení hodnoty a charakteru vykonávaného nároku, ako aj potrieb účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, a jeho rodiny, môže súd výnimočne na žiadosť tohto účastníka na obdobie, ktoré považuje za primerané, znížiť časť jeho príjmu, ktorú možno zadržať, alebo dokonca tento príjem úplne oslobodiť od zadržania počas obdobia nepresahujúceho jeden rok.

Imunita proti zadržaniu peňažných súm alebo bankových vkladov

Peňažné sumy a bankové vklady, ktoré sú výsledkom vyrovnania nároku chráneného imunitou proti zadržaniu, sú chránené imunitou proti zadržaniu podľa rovnakých podmienok ako pôvodný nárok.

Obmedzenia týkajúce sa zadržania spoločného majetku vo vykonávacom konaní vedenom proti jednému z manželov

  • v prípade zadržania spoločného majetku manželského páru vo vykonávacom konaní vedenom len proti jednému z manželov, pretože sa predpokladá, že majetok účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, je nedostatočný, manželskému partnerovi dlžníka sa oznámi, že do 20 dní môže podať návrh na rozdelenie majetku alebo priložiť potvrdenie, že už bol podaný návrh na rozdelenie; v opačnom prípade bude výkon pokračovať tak, že sa bude vzťahovať na spoločný majetok,
  • po predložení návrhu na rozdelenie alebo príslušného potvrdenia sa výkon pozastaví, až kým sa nevykoná rozdelenie. Ak po rozdelení zadržaný majetok nepripadne do vlastníctva účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, možno zadržať iný majetok, ktorý pripadol do jeho vlastníctva, pričom predchádzajúce zadržanie je platné, až kým sa nevykoná nové zadržanie.

Obmedzenia týkajúce sa zadržania vyplývajúce z proporcionality

Zadržanie sa obmedzuje na majetok potrebný na splatenie vykonávaného dlhu a predpokladaných trov výkonu, ktoré sú na účely vykonania zadržania a bez toho, aby tým bolo dotknuté neskoršie vyrovnanie, 20 %, 10 % a 5 % hodnoty výkonu v závislosti od toho, či táto hodnota je nižšia ako hodnota zodpovedajúca právomoci okresného súdu, alebo prekračuje túto hodnotu, ale nepresahuje štvornásobok hodnoty zodpovedajúcej právomoci odvolacieho súdu, alebo je hodnota výkonu vyššia ako tento štvornásobok. Hodnota zodpovedajúca právomoci okresného súdu je 5 000,00 EUR a hodnota zodpovedajúca právomoci odvolacieho súdu je 30 000,00 EUR (v roku 2020 v čase revízie tohto textu). Tieto dve hodnoty sú stanovené v článku 44 zákona č. 62/2013 z 26. augusta 2013, do ktorého je možné nahliadnuť prostredníctvom odkazu.

Obmedzenia výkonu súvisiace s premlčacími lehotami

Na súdnu ochranu (ktorej existencia alebo zavedenie závisí od vôle účastníkov konania) sa spravidla vzťahuje premlčanie, ak sa nevykoná v lehote stanovenej v právnych predpisoch.

Súd nemôže na základe vlastného podnetu stanoviť premlčanie. Premlčanie nadobúda účinnosť, ak sa ho súdne alebo mimosúdne domôže osoba, ktorú zvýhodňuje, jej zástupca alebo prokurátor (v prípade nespôsobilosti dotknutej osoby).

Po uplynutí premlčacej lehoty dotknutá osoba (dlžník) môže odmietnuť platbu alebo ľubovoľným spôsobom napadnúť vykonanie premlčaného práva. Ak sa proti dotknutej osobe začne vykonávacie konanie, dlžník, proti ktorému sa výkon navrhuje, môže namietnuť proti výkonu prostredníctvom žaloby o navrátenie neprávom odňatých vecí na základe premlčania. Lehota na predloženie námietok proti výkonu je 20 dní od doručenia predvolania.

Dlžník však nemôže požadovať zaplatenie (vrátenie) splátky, ktorú uhradil samovoľne, aby vyrovnal premlčaný záväzok, hoci to urobil, pretože nevedel o premlčaní. Toto pravidlo sa uplatňuje na všetky formy vykonania premlčaného práva, ako aj na jeho uznanie a na poskytnutie záruk.

Veritelia dlžníka a tretie strany s oprávneným záujmom na jeho vyhlásení môžu využiť premlčanie proti účastníkovi konania domáhajúcemu sa výkonu rozhodnutia, hoci dlžník sa rozhodol túto možnosť nevyužiť. Ak sa však dlžník tejto možnosti zriekol, veritelia dlžníka môžu využiť premlčanie len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v občianskom práve, pokiaľ ide o odporovaciu žalobu (impugnação Pauliana).

Ak sa žalovaný dlžník neodvolá na to, že nárok je premlčaný, a súdny spor prehrá, rozsudok vo veci nemá vplyv na právo priznané veriteľom.

Bežná premlčacia lehota je 20 rokov, ale existujú aj krátkodobé premlčania.

V nasledujúcich prípadoch sa uplatňuje päťročná premlčacia lehota:

  • doživotné dôchodky a nájomné za pozemky,
  • nájomné a poplatky za prenájom, ktoré má zaplatiť nájomca, hoci sa platia iba raz,
  • renty za dlhodobý prenájom,
  • úrok stanovený v zmluve alebo právnych predpisoch vrátane hrubého úroku a podiely na zisku obchodnej spoločnosti,
  • kapitálové amortizačné sadzby splatné s úrokom,
  • splatné platby výživného,
  • všetky ostatné pravidelne obnovované platby.

V právnych predpisoch sú stanovené predpokladané premlčania (na základe domnienky zhody) v týchto prípadoch:

  • nároky zariadení, ktoré poskytujú ubytovanie, jedlo alebo nápoje, súvisiace s ubytovaním, jedlom alebo nápojmi, ktoré poskytujú, sú premlčané po šiestich mesiacoch bez toho, aby bola dotknutá dvojročná premlčacia lehota uvedená v ďalšom texte,
  • nároky zariadení, ktoré poskytujú ubytovanie alebo ubytovanie a jedlo alebo nápoje študentom, sú premlčané po dvoch rokoch; to isté v súvislosti s poskytovanými službami platí v prípade zariadení, ktoré poskytujú vzdelávanie, výučbu, pomoc alebo liečbu,
  • nároky obchodníkov v prípade predmetov predaných osobe, ktorá nie je obchodníkom, alebo predmetov, ktoré neslúžia na výkon obchodnej činnosti, sú premlčané po dvoch rokoch; to isté v platí v prípade nárokov subjektov, ktoré sa profesijne angažujú v priemysle, dodávajú tovar alebo výrobky, vykonávajú práce alebo riadia záležitosti inej osoby vrátane vzniknutých nákladov, pokiaľ príslušná služba nie je určená na účely priemyselnej činnosti dlžníka,
  • nároky týkajúce sa služieb poskytovaných pri výkone slobodných povolaní a refundácie príslušných nákladov sú premlčané po dvoch rokoch.

V prípade premlčacej lehoty, ktorá je v občianskom práve opísaná ako predpokladaná premlčacia lehota, uplatňujú sa tieto pravidlá:

  • domnienku zhody v súvislosti s uplynutím lehoty možno vyvrátiť len na základe uznania pôvodným dlžníkom alebo osobou, na ktorú bol nárok prevedený dedením,
  • mimosúdne uznanie je platné, len ak je v písomnej podobe,
  • nárok sa považuje za uznaný, ak dlžník odmietne vypovedať alebo prisahať pred súdom, alebo ak vykoná právne úkony nezlučiteľné s domnienkou zhody.

V prípade premlčania práv uznaných v rozsudku alebo vykonateľnom titule sa postupuje takto:

  • keď sa v právnych predpisoch stanovuje pre právo premlčacia lehota (hoci len predpokladaná) kratšia ako bežná lehota, na právo sa vzťahuje bežná premlčacia lehota, ak pretrvá rozsudok, ktorý má účinok res judicata a v ktorom sa uznáva právo, alebo iný vykonateľný titul,
  • ak sa však rozsudok alebo iný titul týka splátok, ktoré ešte nie sú splatné, na tieto splátky sa aj naďalej vzťahuje kratšia premlčacia lehota.

V občianskom zákonníku sú stanovené pravidlá týkajúce sa začiatku, pozastavenia a prerušenia premlčacej lehoty. Keď existujú dôvody na pozastavenie (napr. maloleté osoby, vojenská služba, vyššia moc, zlyhanie dlžníka), premlčacia lehota sa nezačne a neplynie. V prípade prerušenia premlčacej lehoty sa uplynutý čas vôbec nezohľadňuje a začína plynúť nová premlčacia lehota.

Veriteľ, ktorý chce dosiahnuť prerušenie premlčacej lehoty, to môže vykonať prostredníctvom jedného z týchto úkonov:

  • predvolanie alebo súdne oznámenie o akejkoľvek činnosti, ktorá je priamym alebo nepriamym vyjadrením úmyslu uplatniť právo, bez ohľadu na to, ktorého druhu konania sa činnosť týka, a to dokonca aj v prípade, ak súd nemá právomoc.

Ak sa predvolanie alebo oznámenie nevykoná do piatich dní od predloženia príslušnej žiadosti z dôvodu, za ktorý žiadateľ nezodpovedá, premlčacia lehota sa preruší po uplynutí piatich dní.

Ak sa zruší platnosť predvolania alebo oznámenia, nebráni to prerušeniu uvedenému v predchádzajúcich odsekoch.

Na účely tohto článku sa všetky ostatné súdne prostriedky na oznámenie úkonu osobe, proti ktorej možno uplatniť právo, považujú za rovnocenné s predvolaním alebo oznámením.

  • rozhodcovská zmluva, v dôsledku ktorej sa prerušuje premlčacia lehota týkajúca sa presadzovaného práva,
  • uznanie práva pred dotknutým držiteľom osobou, proti ktorej možno uplatniť právo,
  • tiché uznanie je relevantné len v prípade, keď je výsledkom udalostí, v rámci ktorých je jednoznačne vyjadrené toto uznanie.

Prerušenie premlčacej lehoty má tieto účinky (pokiaľ v právnych predpisoch výslovne nie je stanovené inak):

  • všetok čas, ktorý dovtedy ubehol, sa nezohľadňuje,
  • nová premlčacia lehota začína plynúť od úkonu prerušenia,
  • na nové premlčanie sa vzťahuje pôvodná premlčacia lehota.

Obmedzenia výkonu súvisiace s dátumom uplynutia platnosti

Keď sa na základe zákona alebo vôle účastníkov konania musí právo uplatniť v určitej lehote, uplatňujú sa pravidlá týkajúce sa uplynutia platnosti, pokiaľ sa v právnych predpisoch výslovne neuvádza premlčacia lehota.

Uplynutie platnosti možno zastaviť len tak, že sa v lehote stanovenej v právnych predpisoch alebo v dohode vykoná úkon, ktorému sa v právnych predpisoch alebo v dohode pripisuje preventívny účinok. Samotné podanie určovacej alebo vykonávacej žaloby bráni uplynutiu platnosti, pokiaľ nie je potrebné doručiť predvolanie dlžníkovi. Ak je stanovená lehota v zmluve alebo právnom ustanovení v súvislosti so súdnou ochranou, uznanie tejto ochrany osobou, proti ktorej sa musí uplatniť, takisto bráni uplynutiu platnosti.

Lehotu na uplynutie platnosti nemožno pozastaviť ani prerušiť okrem prípadov stanovených v právnych predpisoch, a ak v právnych predpisoch nie je stanovený náhradný termín, začína plynúť v čase, keď možno zákonne vykonať toto právo.

Uplynutie platnosti posudzuje súd na základe vlastného podnetu a tento nárok možno uplatniť vo všetkých fázach konania, ak sa týka súdnej ochrany. Ak sa uplynutie platnosti týka súdnej ochrany a na základe toho sa začne vykonávacie konanie, uplynutia platnosti sa musí domáhať osoba, pre ktorú je prínosné (spravidla dlžník/účastník konania, proti ktorému sa výkon navrhuje).

Definície a účinky premlčacej lehoty a dátumu uplynutia platnosti sú stanovené v článkoch 309 až 340 občianskeho zákonníka, do ktorých je možné nahliadnuť prostredníctvom odkazu.

Upozornenie:

Kontaktné miesto EJS pre občianske a obchodné veci, súdy a iné subjekty a orgány nie sú viazané informáciami uvedenými v tomto texte. V každom prípade je potrebné prečítať si aj znenie platných právnych predpisov. Tie sa pravidelne aktualizujú a ich interpretácia sa vyvíja s ohľadom na judikatúru.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 11/10/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.