Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku nemčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Vnútroštátne právne predpisy

Nemecko

Na tejto stránke nájdete informácie o nemeckom právnom systéme.

Autor obsahu
Nemecko
Úradný preklad zobrazenej jazykovej verzie nie je k dispozícii.
Kliknutímsemsa zobrazí strojový preklad tohto obsahu. Upozorňujeme, že strojový preklad poskytujeme len na kontextuálne účely. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Nemecká spolková republika je demokratický, spolkový a sociálny ústavný štát. Zásady demokratického, spolkového a sociálneho ústavného štátu tvoria spolu so základnými právami nedotknuteľné jadro nemeckej ústavy, ktorej dodržiavanie zabezpečuje Spolkový ústavný súd.

Pramene práva

Základný zákon (Grundgesetz) je nemeckou ústavou. Stanovuje rámec pre právny a hodnotový poriadok Nemeckej spolkovej republiky. Sú v ňom určené:

  • základné práva ako najvyššie hlavné princípy,
  • základná štruktúra a hlavné štrukturálne zásady štátu a jeho najvyšších orgánov,
  • zásady, na základe ktorých sa konajú voľby do Spolkového snemu (dolnej snemovne nemeckého parlamentu – Bundestag),
  • štatút a práva slobodne volených členov Spolkového snemu,
  • organizácia Spolkového snemu a jeho fungovanie.

Druhy právnych nástrojov – opis

Základnými písomnými prameňmi nemeckého vnútroštátneho práva sú ústava, zákony, nariadenia a samosprávne akty. Okrem toho existujú aj nepísané pramene práva vrátane všeobecných zásad stanovených v medzinárodnom a obyčajovom práve. Judikatúra v zásade nie je prameňom práva, hoci v praxi zohráva dôležitú úlohu. Len niektoré rozhodnutia Spolkového ústavného súdu (Bundesverfassungsgericht) majú právnu silu.

Nemecko je federálny štát so 16 spolkovými krajinami – Länder. V súlade s tým existujú spolkové zákony, ktoré sa uplatňujú na celom území spolkovej republiky, a krajinské zákony, ktoré sú platné v danej spolkovej krajine. Každá spolková krajina má svoju vlastnú ústavu a na základe právneho rámca stanoveného základným zákonom má tiež právomoc prijímať zákony, ako aj nariadenia a samosprávne akty.

Zákonodarné právomoci federácie a spolkových krajín podrobne reguluje základný zákon. Spolkové krajiny si ponechávajú právomoc prijímať právne predpisy v rozsahu, v akom neboli prevedené na spolkovú vládu podľa základného zákona. Kľúčové zákonodarné právomoci spolkovej vlády vyplývajú z článkov 71 až 74 základného zákona. Okrem toho sú na rôznych miestach základného zákona stanovené ďalšie zákonodarné právomoci.

Výlučná zákonodarná právomoc federácie

V oblastiach, ktoré podliehajú výlučne zákonodarnej právomoci federácie, môžu spolkové krajiny prijímať zákony len v tých oblastiach, ktoré podľa spolkového práva patria do ich výlučnej právomoci (článok 71 základného zákona).

Podľa článku 73 základného zákona má federácia výlučnú zákonodarnú právomoc (okrem iného) v týchto oblastiach: všetky otázky zahraničnej politiky, obrana (vrátane ochrany civilného obyvateľstva), občianstvo, sloboda pohybu, pasy, registrácia trvalého pobytu a preukazov totožnosti, prisťahovalectvo, emigrácia a vydávanie, mena a finančné prostriedky, jednota colného a obchodného priestoru, letecká doprava, spolupráca medzi federáciou a spolkovými krajinami v oblasti činnosti kriminálnej polície a zákon o zbraniach a výbušninách.

Súbežné zákonodarné právomoci

V oblastiach podliehajúcich súbežnej legislatíve majú spolkové krajiny právo prijímať právne predpisy do tej miery a za predpokladu, že federácia nevykonáva zákonodarné právomoci v rovnakej oblasti (článok 72 základného zákona). Medzi právne oblasti zahrnuté do súbežnej legislatívy patria tieto oblasti: občianske a trestné právo a právne predpisy týkajúce sa cestnej premávky, ako aj právo týkajúce sa združení, právo vzťahujúce sa na pobyt a usadenie cudzích štátnych príslušníkov, právo vzťahujúce sa na ekonomické záležitosti, pracovné právo a niektoré aspekty týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. V súvislosti s určitými oblasťami uvedenými v článku 74 základného zákona, ktoré patria do rozsahu súbežnej legislatívy, má federácia právo prijímať právne predpisy len v takom prípade a v takom rozsahu, v akom vytvorenie ekvivalentných životných podmienok na celom území Nemecka alebo zachovanie právnej alebo hospodárskej jednoty podporuje spolkovú reguláciu, potrebnú v národnom záujme.

Základný zákon upravuje aj prípad kolízie medzi spolkovým a krajinským právom. V článku 31 základného zákona sa stanovuje základné pravidlo: „spolkový zákon má prednosť pred krajinským zákonom“. Táto zásada platí bez ohľadu na hierarchické postavenie kolidujúcich právnych predpisov, takže napríklad spolkový zákon bude mať prednosť pred ústavou spolkovej krajiny.

Hierarchia právnych noriem

Základný zákon zastáva najvyššiu pozíciu v hierarchii vnútroštátnych noriem. Je nadradený všetkým ostatným prameňom vnútroštátneho práva. Ako ústava je nástrojom, od ktorého závisí celý právny systém Nemecka. Každé právne ustanovenie prijaté v Nemecku musí byť obsahovo aj formálne v súlade so základným zákonom. Na tento účel sa v článku 20 ods. 3 základného zákona špecifikuje, že legislatíva je viazaná ústavným poriadkom a výkonná a súdna moc zákonom a súdnictvom. Okrem toho je zákonodarná, výkonná a súdna moc osobitne viazaná základnými právami stanovenými v článkoch 1 až 19 základného zákona, ktoré sú priamo uplatniteľným právom (článok 1 ods. 3). Prednosť základného zákona zabezpečuje Spolkový ústavný súd. V prípade protiústavnosti parlamentného aktu môže byť tento akt vyhlásený za neplatný iba Spolkovým ústavným súdom.

V článku 79 ods. 2 sa uvádza, že základný zákon môže byť zmenený len dvojtretinovou väčšinou členov Spolkového snemu a dvoma tretinami hlasov Spolkovej rady. Spolková rada (horná snemovňa nemeckého parlamentu – Bundesrat) je inštitúcia, prostredníctvom ktorej sa spolkové krajiny zúčastňujú na zákonodarstve a správe federácie a na záležitostiach Európskej únie. Určité kľúčové prvky základného zákona – t. j. rozdelenie federácie na spolkové krajiny, ich účasť na zákonodarnom procese a zásady stanovené v článkoch 1 a 20 – nie je možné meniť (článok 79 ods. 3).

Všeobecné zásady medzinárodného práva sa radia za ústavu a pred zákony federácie a spolkových krajín. Patria medzi ne medzinárodné obyčajové právo a všeobecné zásady medzinárodného práva verejného, nie však medzinárodné zmluvné právo. V základnom zákone sa explicitne uvádza, že tieto všeobecné zásady sú súčasťou spolkového práva, že majú prednosť pred takýmito zákonmi a že priamo zakladajú práva a povinnosti pre obyvateľov spolkovej krajiny (článok 25). Tieto všeobecné zásady medzinárodného práva s právnym účinkom pre jednotlivcov (t. j. pravidlá určené na ochranu jednotlivcov) zahŕňajú najmä záruku primeranej formy právnej ochrany pre cudzincov alebo „zásadu špeciality“, pričom trestnoprávne konania podliehajú povoleniu na vydanie od vydávajúceho zahraničného štátu.

Zákony sa radia za ústavu. Zákony prijíma Spolkový snem v spolupráci so Spolkovou radou. Návrhy zákonov môže Spolkovému snemu predkladať spolková vláda, Spolková rada alebo zasadnutie Spolkového snemu (v rámci neho parlamentné skupiny alebo 5 % jeho členov). Základný zákon ustanovuje prípady, v ktorých sa na konečné schválenie zákona Spolkovým snemom vyžaduje súhlas Spolkovej rady (v súčasnosti je to podľa štatistík uverejnených Spolkovou radou na jej webovom sídle približne 45 % všetkých zákonov). Pri ostatných zákonoch prijímaných Spolkovým snemom môže Spolková rada voči návrhu zákona iba podávať námietky, ktoré môže Spolkový snem zamietnuť. Pri rozdielnych postojoch Spolkového snemu a Spolkovej rady sa môže vytvoriť spoločný výbor pre zvažovanie návrhov zákona (tzv. mediačný výbor). Je zložený z rovnakého počtu členov Spolkového snemu a Spolkovej rady (v súčasnosti 16). Úlohou mediačného výboru je predkladať návrhy na dosiahnutie zhody, pričom sám nemôže prijímať rozhodnutia v mene Spolkového snemu a Spolkovej rady.

Nariadenia sú podriadené zákonom. Môže ich vydávať spolková vláda, spolkový minister alebo vlády spolkových krajín. Samosprávne akty sa radia za nariadenia. Môže ich vydávať právnická osoba uznaná štátom, napr. samospráva.

Inštitucionálny rámec

Zákonodarné orgány

Nemecké zákony vydávajú dve snemovne parlamentu. Spolkový snem je preto najdôležitejší zákonodarný orgán. Rozhoduje o všetkých zákonoch, ktoré patria do právomoci Nemecka, v zákonodarnom procese, ktorý si vyžaduje aj účasť Spolkovej rady.

Poslanci a parlamentné skupiny v Spolkovom sneme môžu, rovnako ako Spolková rada a spolková vláda, predkladať návrhy nových alebo revidovaných zákonov. O týchto návrhoch sa diskutuje, vedú sa o nich porady a hlasuje sa o nich v rámci presne regulovaného postupu.

Keďže spolkové krajiny majú vo federálnom systéme Nemecka značný podiel na štátnej moci, Spolková rada je tiež zapojená do legislatívneho procesu. Všetky zákony sa predkladajú Spolkovej rade na hlasovanie a – v závislosti od charakteru navrhovaných zákonov – môže dokonca dôjsť k zamietnutiu niektorých návrhov.

Viac informácií nájdete na webovom sídle Spolkového snemu.

Zákonodarné postupy

Cesta k právnym predpisom

Väčšinu návrhov zákonov a tém na rokovanie stanovuje spolková vláda. Ako najvyššia výkonná moc má najviac skúseností s implementáciou právnych predpisov a disponuje priamymi znalosťami o tom, kde sú v praxi potrebné nové zákonné ustanovenia.

Návrhy nových právnych predpisov však neprekladá len spolková vláda. Spolková rada a poslanci Spolkového snemu sú takisto oprávnení predkladať návrhy zákonov, ktorých výsledkom sú nové právne akty.

Iniciatívy spolkovej vlády alebo Spolkovej rady

Ak chce spolková vláda zmeniť alebo doplniť či predložiť zákon, spolkový kancelár, resp. spolková kancelárka musí návrh zákona najprv predložiť Spolkovej rade.

Spolková rada má k dispozícii obdobie 6 týždňov na predloženie pripomienok k návrhu zákona, na ktoré môže vláda reagovať písomným vyjadrením. Spolkový kancelár, resp. spolková kancelárka potom návrh zákona predloží Spolkovému snemu s pripomienkami od Spolkovej rady. Výnimku v tomto procese predstavuje návrh zákona o rozpočte, ktorý sa predkladá súčasne Spolkovej rade a Spolkovému snemu.

Podobný postup sa uplatňuje pri predkladaní zákonodarných iniciatív Spolkovou radou. Keď väčšina členov Spolkovej rady hlasuje v prospech návrhu zákona, najprv sa predloží spolkovej vláde, ktorá zvyčajne v priebehu 6 týždňov pripojí svoje pripomienky, a následne sa predloží Spolkovému snemu.

Iniciatívy pléna Spolkového snemu

Návrhy zákonov môžu predkladať aj členovia Spolkového snemu, pričom v takomto prípade ich musí podporiť aspoň jedna parlamentná skupina alebo aspoň 5 % členov Spolkového snemu.

Takto predložené návrhy zákonov sa nemusia predkladať najprv Spolkovej rade. Preto vláda niekedy predkladá obzvlášť naliehavé návrhy zákonov prostredníctvom parlamentných skupín v Spolkovom sneme.

Distribúcia tlačených dokumentov

Pred prerokovaním v Spolkovom sneme sa návrh zákona musí najprv predložiť predsedovi Spolkového snemu a následne zaregistrovať na administratívnom oddelení.

Potom sa ako tlačený dokument alebo častejšie v elektronickej podobe rozpošle všetkým členom Spolkového snemu a Spolkovej rady, ako aj spolkovým ministerstvám.

Keď sa návrh zákona nachádza na programe plenárnej schôdze, končí prvá fáza jeho schvaľovania. Následne sa môže oficiálne predložiť verejnému fóru v Spolkovom sneme.

Tri čítania v pléne

O návrhoch zákonov sa v pléne Spolkového snemu spravidla rokuje trikrát. Tieto rokovania sú známe ako čítania.

Počas prvého čítania sa rokovanie uskutoční len vtedy, ak ho schváli Rada starších (t. j. špeciálny výkonný orgán Spolkového snemu), alebo ak o to požiada jedna z parlamentných skupín. Vo väčšine prípadov sa tak stane vtedy, keď sú zákonodarné návrhy zvlášť kontroverzné alebo ak sa o ne verejnosť mimoriadne zaujíma.

Primárnym cieľom prvého čítania je vytvoriť jeden alebo niekoľko výborov, ktoré majú preskúmať návrh zákona a pripraviť ho do druhého čítania. To sa uskutočňuje na základe odporúčaní Rady starších.

Ak sa určí niekoľko výborov, jeden výbor prevezme celkovú zodpovednosť za rokovanie o tomto bode. Zodpovedá za to, že prejde v parlamente. Ostatné výbory majú poradnú funkciu.

Legislatívna práca vo výboroch

Detailná práca na právnych predpisoch sa vykonáva v stálych výboroch, ktoré sú zložené z poslancov zo všetkých parlamentných skupín. Členovia výboru sa oboznámia s návrhom a rokujú o ňom na svojich zasadnutiach. Na verejné vypočutie môžu prizvať aj znalcov a zástupcov záujmových skupín.

Súbežne s prácou výborov vytvárajú parlamentné skupiny aj pracovné skupiny, v ktorých posudzujú príslušné otázky a definujú vlastné pozície.

Nie je nezvyčajné, aby sa medzi parlamentnými skupinami vo výboroch vytvárali prepojenia. Posudzovanie väčšiny návrhov zákonov je do väčšej alebo menšej miery výsledkom spolupráce medzi vládnucimi a opozičnými parlamentnými skupinami.

Po ukončení rokovaní výbor, ktorý je celkovo zodpovedný za návrh zákona, predloží plénu správu o priebehu a výsledku svojich rokovaní. Rozhodnutie, ktoré odporúča, tvorí základ pre druhé čítanie, ktoré sa koná v pléne.

Rozprava v druhom čítaní

Pred druhým čítaním všetci poslanci dostanú uverejnené odporúčanie rozhodnutia v tlačenej podobe. Sú preto dobre pripravení na diskusiu. Parlamentné skupiny okrem toho znovu koordinujú svoje pozície na interných zasadnutiach, ktoré sa konajú pred týmto rokovaním, s cieľom predložiť jednotné stanovisko na verejnom druhom čítaní.

V nadväznosti na všeobecnú rozpravu sa o všetkých ustanoveniach uvedených v návrhu zákona môže rokovať samostatne. Spravidla však plénum prejde priamo k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

Každý člen nemeckého Spolkového snemu môže predkladať návrhy na zmeny, ktoré sa v pléne riešia okamžite. Ak sa tieto zmeny prijmú v pléne, nové znenie návrhu zákona sa najprv vytlačí a rozdá. Tento postup sa však môže skrátiť so súhlasom dvoch tretín prítomných členov. Je teda možné, aby sa tretie čítanie začalo okamžite.

Hlasovanie v treťom čítaní

Ďalšia rozprava sa koná v priebehu tretieho čítania, len ak o to požiada parlamentná skupina alebo najmenej 5 % poslancov Spolkového snemu.

V tejto fáze už návrhy zmien nemôžu predkladať jednotliví poslanci, ale len jedna z parlamentných skupín alebo 5 % poslancov Spolkového snemu. Okrem toho sa môžu predkladať iba návrhy k zmenám prijatým v priebehu druhého čítania.

Záverečné hlasovanie sa koná na konci tretieho čítania. Keď predseda Spolkového snemu vyzve poslancov, aby o návrhu zákona hlasovali za, proti alebo sa zdržali hlasovania, poslanci reagujú tak, že vstávajú zo svojich sedadiel.

Keď návrh zákona získa potrebnú väčšinu v pléne Spolkového snemu, predloží sa Spolkovej rade ako akt.

Súhlas Spolkovej rady

Prostredníctvom Spolkovej rady sa spolkové krajiny podieľajú na formovaní každého právneho predpisu. V tejto súvislosti sú práva Spolkovej rady týkajúce sa účasti na zákonodarnom procese presne definované.

Spolková rada nemôže vykonávať zmeny aktu, ktorý prijal Spolkový snem. Ak však akt neschváli, môže požiadať o zvolanie mediačného výboru. Mediačný výbor sa skladá z rovnakého počtu poslancov Spolkového snemu a Spolkovej rady.

V prípade niektorých zákonov je súhlas Spolkovej rady povinný. Medzi ne patria napríklad akty, ktoré majú vplyv na finančné a administratívne právomoci spolkových krajín.

V prípade návrhov zákonov, pri ktorých môže Spolková rada podať námietku, môže Spolkový snem zaviesť tento akt do platnosti, aj keď sa nedosiahne dohoda v mediačnom výbore. Vyžaduje si to však ďalšie hlasovanie, v ktorom Spolkový snem môže návrh zákona prijať absolútnou väčšinou.

Nadobudnutie účinnosti

Keď návrh zákona schválil Spolkový snem a Spolková rada, musí prejsť ďalšími štádiami, kým nadobudne účinnosť.

Akt, ktorý bol prijatý, sa najprv vytlačí a predloží spolkovému kancelárovi, resp. spolkovej kancelárke a príslušnému spolkovému ministrovi, ktorí ho podpíšu.

Následne sa tento akt predloží na podpis spolkovému prezidentovi. Prezident preskúma, či bol tento akt prijatý v súlade s ústavou a či nie je v evidentnom rozpore so základným zákonom. Po uskutočnení týchto kontrol spolkový prezident akt podpíše a nariadi jeho uverejnenie v spolkovej zbierke zákonov (Bundesgesetzblatt).

V tomto štádiu sa akt uverejňuje. Ak sa neuvedie konkrétny dátum nadobudnutia účinnosti aktu, stane sa automaticky účinným 14. deň odo dňa jeho uverejnenia v spolkovej zbierke zákonov.

Viac informácií nájdete na webovom sídle Spolkového snemu.

Databázy právnych predpisov

Spolkové ministerstvo spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa a Spolkový úrad spravodlivosti poskytujú bezplatne na webovom sídle Gesetze im Internet (Zákony na internete) občanom, ktorí o to majú záujem, takmer všetky aktuálne federálne právne predpisy. Zákony a právne predpisy je možné nájsť v ich platnej verzii. Priebežne ich konsoliduje dokumentačné stredisko na Spolkovom úrade spravodlivosti.

Mnohé dôležité zákony sú k dispozícii aj v anglickom jazyku. Od roku 2010 sa vybrané rozhodnutia Spolkového ústavného súdu, spolkových najvyšších súdov a spolkového patentového súdu uverejňujú na webovom sídle Rechtsprechung im Internet (Judikatúra na internete). Tieto informácie sú k dispozícii bezplatne.

Okrem toho spolková vláda pod záštitou Spolkového ministerstva vnútra, výstavby a vlasti sprístupňuje bezplatne na webovom sídle Verwaltungsvorschriften im Internet (Administratívne predpisy na internete) rozsiahlu databázu aktualizovaných administratívnych predpisov najvyšších spolkových orgánov.

Keďže Spolková republika Nemecko je federálny štát, spolkové krajiny si zverejňovanie svojho krajinského práva upravujú samy. Na tento účel zriadili svoje vlastné webové sídla, ktoré sú prepojené na Justizportal des Bundes und der Länder (Justičný portál federácie a spolkových krajín).

Súvisiace odkazy

Bundesgesetzblatt (Spolková zbierka zákonov)

Gesetze im Internet (Zákony na internete)

Anglické preklady právnych predpisov na webovom sídle Zákony na internete

Verwaltungsvorschriften im Internet (Administratívne predpisy na internete)

Justizportal des Bundes und der Länder (Justičný portál federácie a spolkových krajín)

Spolkový snem

Spolková rada (horná snemovňa nemeckého parlamentu)

Nemecká spolková vláda

Dokumentations- und Informationssystem für Parlamentarische Vorgänge (Dokumentačný a informačný systém pre parlamentné činnosti)

Bundesanzeiger (Spolkový vestník)

Posledná aktualizácia: 10/12/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.